48. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Dušan Jarjabek. Žiaľ, nenachádza sa v sále, takže nevystúpi.
Faktickú poznámku má pripravenú aj pani poslankyňa Anna Andrejuvová, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Možno to stihnem do dvoch minút, ale pán poslanec Valášek hovoril o tom, o petícii, ktorá útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách. A rovnako tu čítal tiež rôzne vety od dám, ktoré dal do takej brožúry a ktoré popisovali niečo, o čom náš návrh nie je. Takže zase opäť pán Valášek mieša hrušky s jablkami.
A aby som bola presnejšia, rozšírená možnosť núdzového bývania aj pre nečakané tehotné ženy z jedného roka na tri roky útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Značné zvýšenie príspevku pri narodení zdravotne znevýhodneného dieťaťa pre rodičov a náhradných rodičov skoro do výšky 4-tisíc eur útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Zníženie registračného poplatku na auto o 70 % v prípade kupujúceho, ak má rodič tri a viac detí, útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Príspevok pri narodení dieťaťa nie je iba do tretieho dieťaťa, ale aj na štvrté dieťa, útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Predĺženie lehoty na rozmyslenie zo 48 za 72 hodín, tak ako je to v mnohých európskych krajinách, útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Utajený pôrod, nárok na nemocenskú dávku od 21. týždňa a osobitná ochrana osobných údajov útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Zmena názvu úkonu z prerušenia na ukončenie tehotenstva útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Lepšia informovanosť žien pred zákrokom, pomoc a informovanosť pre ženy, finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc, ktorú dostanú aj písomne od lekára... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslednú faktickú poznámku k tomuto príspevku má pán poslanec Marcel Mihalik, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
No, pán kolega Valášek nám tu prečítal nejaké vyjadrenia ľudí, ktorí majú určitú životnú skúsenosť, dokonca to dal do nejakej brožúry a stihol to ešte aj porozdávať, takže určite si to asi prečítame.
Ale na druhej strane chcem povedať jednu vec. Ja mám na maili okolo 150, možno aj viacej, lebo mám tých mailov viacej, oznámení od ľudí, že aby sme podporili tento zákon. Takže ja si myslím, že netreba sa preťahovať v tomto, kto je lepší a kto má viacej ľudí za sebou.
A na druhej strane zase vyvolalo to u mňa túto reakciu, pretože už ráno som spomínal niektoré body z toho našeho zákona a snažil som sa vysvetliť, že vlastne v čom títo ľudia, ktorí tuná hovoria, o tých, o tom, že nie je dobrý ten zákon, v čom nie je dobrý?
Takže ešte raz zopakujem, ak je žena rozhodnutá ísť na interrupciu, tak žiaden zákon jej to nezakáže. A nie je tam absolútne v tomto našom, v tomto zákone, ktorý predkladáme, ani slovíčko o tom, že zakazujeme niečo. Áno, zvyšuje sa čas na rozmyslenie, ale dajme tej žene ten čas. Dajme jej, lebo je v určitom ťažkom rozpoložení, je v strese a nech má ten čas na rozmyslenie. Hovoríme o týchto ženách, ale nie o tých ženách, ktoré už sú rozhodnuté a ktoré nepotrebujú to rozmýšľanie.
Takže opäť si myslím, že to je len nejaký tlak na city, psychiku poslancov, voličov, možno tých žien, ktoré sú v takomto ťažkom rozpoložení životnom a rozhodujú sa, či ísť, alebo nejsť na interrupciu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Cmorej, ste sa prihlásil až po termíne, dokonca popoludní na dopoludňajšie vystúpenie pána poslanca Valáška, takže toto vám nemôžem akceptovať, ale kľudne sa môžete kedykoľvek prihlásiť do rozpravy.
Takisto pán poslanec Valášek nebude reagovať na faktické poznámky, pretože sa v sále nenachádza.
Ďalšou prihlásenou rečníčkou do rozpravy je pani poslankyňa Vladimíra Marcinková a pripraví sa pani poslankyňa Anna Andrejuvová.
Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o argumentoch, tých zdravotníckych argumentoch a sociálnych argumentoch, prečo považujeme aj v strane SaS, ale s ďalšími kolegami v tejto sále, tento návrh nevhodný a naozaj v rozpore s medicínskymi odporúčaniami, tu hovorila moja kolegyňa Janka Cigániková. Ja sa chcem vyjadriť k inej téme.
A chcem hovoriť o tom, že ma naozaj zarmucuje a neviem tomu úplne pochopiť, prečo navrhovatelia tohto zákona svoj zámer skrývajú za pojmy ako pomoc tehotným ženám, pomoc deťom. Dokonca v niektorých debatách argumentujú Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý je pre mňa absolútnym zmyslom, prečo som v tomto parlamente a čo sa snažím v politickom priestore na Slovensku presadzovať a dostať do bežného života, aby sme o takýchto elementárnych veciach nemuseli ani len viesť politický dialóg. Naozaj neviem a nedokážem ich zámeru uveriť a považovať ho za úprimný.
A prečo je tomu tak? Lebo ak by navrhovateľom naozaj išlo o tú pomoc ženám a deťom a nie o politiku, ktorá sa z tak citlivej a bolestivej témy, akou sú potraty, na Slovensku robí, a nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a iných krajinách, svoje úsilie v parlamente by sme smerovali inam a som presvedčená, že v tom inom úsilí by sme nenachádzali toľko rozdielov, pretože sú elementárne veci, na ktorých sa všetci naprieč týmto spektrom vieme zhodnúť a nemuseli by sme sa tu niekoľko dní hádať o tom, čo je a čo nie je medicínska prax, čo je a čo nie je nevyhnutné pre ten najlepší záujem dieťaťa aj matky. Uvediem zopár príkladov.
Ak chceme pomôcť tehotným ženám a počatým deťom, zbavme ženu pred pôrodom strachu z toho, že bude na pôrodnej sále bez blízkeho človeka. Garantujme im, týmto ženám, právny nárok na to, že pri pôrode budú môcť byť so svojím partnerom, ale aj s dulou alebo inou osobou, ak si to budú želať, tak ako je to prax hneď tu za hranicami. Kým na internete budete len márne hľadať lekárske štúdie o tom, že je pre ženu prospešné vyčkávať s prerušením tehotenstva 72 hodín, lekárskych štúdií o rizikách pôrodu osamote bez prítomnosti blízkej osoby nájdete veľmi veľa. Je to pravdepodobne aj jeden z hlavných dôvodov, prečo počas pandémie COVID-u stúpol počet pôrodov cisárskym rezom, lebo osamotená žena rodiaca bez emocionálnej a fyzickej podpory má zvýšenú stresovú situáciu a záťaž, a to je tým najväčším nepriateľom prirodzeného pôrodu.
Ak chceme pomôcť tehotným ženám, zabojujme spoločne o prvé centrum pre matku a dieťa, o ktoré sa tu už dávno snažia naši neonatológovia, naši pôrodníci, ktorí hovoria o dobrej praxi v zahraničí, ktorí naozaj klopú na dvere autorít, aby boli vypočutí, aby sme dokázali toto povýšiť aj v zdravotníctve na našu prioritu.
Ak naozaj chceme presadzovať práva detí z dohovoru, nerobme to selektívne. Presadzujme ich všetky. O jednom takom návrhu sme hlasovali pred mesiacom, kde som ja sama navrhovala, aby malo každé choré dieťa na Slovensku možnosť mať pri sebe v nemocnici rodiča. Nikto z navrhovateľov zmeny, o ktorej tu dnes rokujeme, môj návrh nepodporil, hoci predtým v debatách u pani Záborskej, aj u iných kolegov som našla zhodu na tejto snahe. Mňa to veľmi mrzí, lebo keď sa bavíme o tom, čo by naozaj deťom na Slovensku pomohlo, tak prítomnosť rodiča v tej ťažkej situácii je to najmenej, čo pre nich vieme urobiť.
Ak chceme chrániť deti, naozaj chrániť, prečo bojujeme proti ich inakosti? Prečo tu takto aktívne neprídu presne tí istí, ktorí hovoria o pomoci deťom, nenarodeným, s opatreniami, ktoré zmiernia ich traumy po narodení, keď prídu na to, že sú iní ako ostatní, keď sa identifikujú napríklad ako transrodoví ľudia? Títo mladí ľudia vo veľmi skorom veku čelia až v 74 % tvrdej šikane a každý druhý takýto človek si v našich podmienkach siahne na život, pretože je odsudzovaný, pretože zažíva stigmatizáciu, pretože nie sme schopní mu adekvátne pomôcť naším psychiatrickým a iným psychologickým prostredím, ktoré by sa sústredilo na pomoc týchto ťažkých stavov. Týchto ľudí odsudzujeme, ale to sú tiež deti, ktoré zažívajú ťažké situácie. Prečo?
Ak chceme chrániť deti, prečo nepodporíme sexuálnu výchovu? Aby šestnásťročné dieťa vedelo z bezpečného prostredia, zo svojho školského prostredia, ako sa má chrániť pri pohlavnom styku a neostalo prekvapené, keď sa stane príliš skoro matkou.
Čo je na tom zlé, že mu povieme pravdu a povieme, ako naozaj bezpečne chrániť svoje zdravie? Prečo mnohé dobré zmeny, ktoré, áno, prinášate v tomto vašom návrhu, ste nepriniesli separovane od svojej snahy sťažiť prístup k interrupciám? Ak to s nimi myslíte úprimne, príďte z 10, 8 novelami, prineste ich jednotlivo a my všetci za nich zahlasujeme, pretože áno, aj núdzovom bývaní, aj pri zvýšení príspevku, pri tom všetkom vieme nájsť zhodu. Ale ak to zaobalíte do návrhu, ktorý má sťažiť prístup k interrupciám, ktorý má sťažiť prístup k ženským právam, k ľudským právam, je samozrejmé, že to celkovú podporu v parlamente nenájde.
A ja to nepovažujem za úprimné, ja to nepovažujem za úprimnú snahu, keď sa nesnažíme hľadať to, čo nás spája a na tom pracovať, ale neustále rozdeľujeme spoločnosť témou, ktorá je veľmi boľavá. A verte tomu, ja som tie príbehy čítala, ja som s tými ženami rozprávala, tu sa nebavíme len o ženách, ktoré nevedeli čo so životom a naozaj hľadali cestu von z ťažkej situácie. To sa bavíme o život zachraňujúcich situáciách, ktoré tie ženy traumatizujú celý život a my im každého pol roka túto situáciu pripomíname tu v parlamente necitlivo, tvrdo, otvárame túto tému, namiesto toho, aby sme sa o týchto veciach bavili za zatvorenými dverami a prioritizovali tu to, čo naozaj ženy trápi, aby mali dôstojné pôrody, aby mali dôstojné podmienky v zdravotníckych zariadeniach, aby mohli mať pri sebe svojho blížneho a aby mali naozaj postarané aj o deti v prípade, ak sú v ťažkej životnej situácii, v chudobe, v chorobe, aby sme im v týchto ťažkých situáciách život uľahčovali. To je naša práca.
Ďakujem.

Ďakujeme, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Marek Šefčík, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak pani poslankyňa Marcinková, vy ste znova vystupovali k niektorým veciam, ktoré vôbec náš návrh zákona neobsahuje. Prihriali ste si vlastnú polievočku ohľadom sprevádzania detí dospelými, resp. ich rodičmi, zákonnými zástupcami v nemocnici, a povedali ste svoj uhol pohľadu, ako to bolo. Tak chcem povedať, ako to bolo naozaj.
My sme sa stretli s vami, diskutovali o tom a prvé, čo tam odznelo, nebudem menovať z akých úst, ale viacerí to povedali, že vás chválime za ten zámer. Tak nehovorte, že sme boli proti. Áno, proti čomu sme boli, proti tomu, že ste to nemali vykonzultované dostatočne s príslušnými ministerstvami a ten zákon by bol v praxi nerealizovateľný. To, že vy si chcete pomastiť svoje svedomie, že tu predložíte niečo, ešte neznamená, že je to v poriadku, pretože to musí byť aj realizovateľné. A to je ten problém. Vy choďte na ministerstvá, vykonzultujte si to tak, aby to bolo podporené ministrami príslušnými a potom príďte sem a jednajte s nami o podpore daného zákona.
A hovoríte o sťažení prístupu k ľudským právam, k ženským právam, ale znova, nič konkrétne ste nepovedali. Čo konkrétne v tom zákone je, čo uberá žene jej práva, čo uberá ľudské práva? Nič, len ste to tak šplechli, aby sa to nieslo touto sálou alebo Slovenskom, ale nič konkrétne. Však poďte konkrétne bod po bode a hovorme o tom.

Pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Vlaďka, mám veľmi rada tvoju kultivovanosť a ten tvoj kultivovaný prejav, ktorý ti úprimne závidím, aj v témach, ktoré viem, že tebou hýbu a sú pre teba dôležité. Naozaj si hovorila, úplne to bolo vidieť, že úprimne, zo srdca, z duše, že ti na tom záleží a žiadala si alebo teda dávala si predkladateľom otázky, prečo nepomáhajú už narodeným deťom. Prečo nepomáhajú tým ženám.
A jedno to malo všetky tie tvoje otázky a prosby, apely spoločné, no všetko, čo ty chceš, všetko to chce toleranciu. Vieš? A kolegovia tej tolerancie v sebe moc nemajú. Oni chcú naozaj, aby sa narodilo viac detí, ale zariadiť to vedia len príkazom alebo zákazom. Ale zlepšením podmienok to už je ťažšia robota na dlhšie a chce to toleranciu nejakej inakosti, prispôsobenia sa možno niekomu, kto nevidí svet rovnakými očami. Takže tu je problém a myslím si, že naozaj akože neočakávaj, že tu sa priblížime niekedy, jednoducho oni to vždy robili a budú to robiť len týmto spôsobom a na nás je, aby sme navrhovali zákony, ktoré zvýšia životný štandard žien, bezpečnosť, že ľudia, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom iní, ale nikomu neublížili, že sa budú v tejto spoločnosti cítiť lepšie, lebo máš presne pravdu, aj to sú deti, ktoré sú narodené. To nestačí, starať sa o deti iba kým sa narodia a potom možno maximálne rok po a potom už ich mať za nepriateľov len preto, lebo nepatria do tej mojej dogmy.
A čo sa týka toho návrhu, ktorý si dávala, čo sa týka detí, aby pri nich mohli byť rodičia. Je smiešne, keď tu kolegovia rozprávajú, že to nebolo vykonzultované, predpokladám, že to vysvetlíš, bolo to dokonca povolené, ja osobne som štvrť Slovenska prešla s nemocnicami a mali sme konkrétne návrhy, aby to bolo aj realizovateľné, jednak delenie podľa veku, jednak riešenie tých postelí, či tam má stolička, ako to má byť spoplatnené, s niekoľkými riaditeľmi sme to mali vydiskutované. Takže je smutné, keď niekto, kto to z lavice vie iba zakazovať a prikazovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)