51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, na začiatok veľmi v krátkosti, lebo kompletne sa vyjadrím v rozprave a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy, pán predsedajúci.
Predkladáme novelizáciu zákona 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento problém sa riešil už viackrát, ale momentálne po situácii, ktorá nastala, keď sme sa všetci dozvedeli, že Maďarská republika chce skupovať slovenskú pôdu, sme veľmi aktívne a pružne zareagovali ako strana SMER – sociálna demokracia, pripravili sme novelizáciu tohto zákona, ktorý bol schválený ešte v predchádzajúcom volebnom období, ale následne bol napadnutý na Ústavnom súde a určité časti z tohto zákona boli vyňaté, teda zrušené, a preto sme pripravili novelizáciu tohto zákona, ktorá je v súlade aj s Ústavou Slovenskej republiky a s nariadeniami Európskej únie.
Takže ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem.
Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Viliamovi Zahorčákovi, spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby nám predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 765). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som neobdržal, takže dávam možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Radovan Kazda, pán poslanec Anton Stredák, ak sú všetci, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Avšak v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie ako prvý pán navrhovateľ, ktorému udeľujem slovo. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Kazda ma nesklamal, očakával som z hľadiska jeho vyjadrení, ktoré už tu viackrát povedal v pléne, v tomto pléne, kde jeho názor je, že našu pôdu by sme mali nie vlastniť ako štát, ale kľudne by to mohli vlastniť súkromníci, a toto je postoj liberálov v tomto pléne.
Dámy a páni, strana SMER – sociálna demokracia už veľakrát v minulosti preukázala, že im záleží na ochrane prírodného bohatstva a prírodného dedičstva. Ak si pamätám, tak v minulosti, v roku 2014, kde sme sa dozvedeli o tom, že nejaká poľská spoločnosť sa chystá ťahať hore pri hraniciach medzi Poľskom a Slovenskom potrubie cez hranice a kde chce takýmto spôsobom vyvážať cez potrubie slovenskú vodu, tak v tom momente strana SMER – sociálna demokracia veľmi pružne a veľmi rýchlo zareagovala a pripravila novelizáciu ústavného zákona na ochranu slovenskej vody a, samozrejme, aj podzemnej vody, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov a jaskýň. Som veľmi rád, že vtedy prešla táto novelizácia Ústavy Slovenskej republiky a od roku 2014 máme našu vodu ako prírodné bohatstvo chránené, kde sme zamedzili tomu, aby v tom čase napríklad táto poľská spoločnosť vyvážala slovenskú vodu zo Slovenska.
Všetci dobre vieme, že patríme medzi krajiny na svete, kde asi sme, ja neviem, ak si dobre pamätám, tretí v rozlohe krajiny v množstve vody, ktorú tu máme na Slovensku, asi tretí v počte, že z hľadiska najväčšej kapacity vody na Slovensku. Je to naše veľké bohatstvo, ktoré si musíme chrániť. A takisto aj naše bohatstvo okrem vody je aj naša, naša pôda, naše lesy. A preto by som začal tým procesom, ktorý bol od začiatku vstupu do Európskej únie, kde v roku ešte 2004 sme mali prechodné obdobie na päť rokov, kde nebolo možné inými subjektami zo zahraničia kupovať túto našu slovenskú pôdu. Toto prechodné obdobie, ak si dobre pamätám, tak sa v roku 2010 ešte raz predĺžilo a potom po roku 2013 už toto prechodné obdobie neplatilo a vlastne na Slovensku sa po roku 2013 otvoril trh, kde vlastne došlo k tomu, že našu pôdu mohli začať kupovať aj rôzni, napríklad zahraniční nejakí súkromníci alebo zahraniční investori.
Vtedy sme, ak si dobre pamätám, a zisťoval som u kolegov, ktorí v minulosti pôsobili v Národnej rade, dali pokyn vtedy, lebo sme boli vo vláde v rokoch 2012 – ´16, sme dali vtedy pokyn na ministerstve pôdohospodárstva, aby sa vypracovala legislatíva na obmedzenie nadobúdania slovenskej pôdy do zahraničných rúk. Tento legislatívny proces v roku 2013 prešiel aj vládou Slovenskej republiky a potom bol následne tento zákon, o ktorom sa dnes aj bavíme, bavíme sa o jeho novelizácii, to je zákon 140/2014, schválený a zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel a začal platiť. To znamená, že keď sme chceli poľnohospodársku pôdu, keď chcel vlastník predať, musel v tom čase najprv ponúknuť poľnohospodárovi v danom katastrálnom území, potom vo vedľajšom, mladému poľnohospodárovi a keď nemali záujem, samozrejme, toto bolo zverejnené na webe, nikto neprejavil záujem, tak potom sa to mohlo predať tretej fyzickej alebo právnickej osobe.
Čo ale nastalo v tom čase? V tom čase nastalo, že vtedajší opoziční poslanci, bohužiaľ, teraz niektorí aj koaliční poslanci, hlavne z OĽANO, SaS-ky a KDH, tento zákon 140/2014 napadli na Ústavnom súde. A, bohužiaľ, je to, veľakrát je to zvláštne, že slovenský Ústavný súd dáva rozhodnutia voči tomu, že sa snažíme my na Slovensku chrániť našu slovenskú pôdu a slovenské lesy. No a tento Ústavný súd zrušil určité tie odseky a časti tohto zákona 140/2014 a prestalo, prestalo platiť, prestala platiť tá ochrana toho, že sme sa snažili zákonom zamedziť nadobúdaniu pôdy rôznym zahraničným investorom.
Som veľmi rád, že v tom čase potom, následne, keď došlo k zrušeniu tohto, určitých častí tohto ústavného zákona, tak prišlo k tomu, že opäť plénum Národnej rady, poslanci Národnej rady sa rozhodli do Ústavy Slovenskej republiky vložiť odseky, kde sme chceli a aj, chvalabohu, chránime do určitej miery slovenskú pôdu, slovenské lesy. Čiže od 1. 6. 2017 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, kde v 6. oddieli, ktorý je právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, sa do čl. 44 vložil odsek 4 a 5 a 6.
Odsek 4, to bola tá novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, bol: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov."
V odseku 5: "Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti."
Som veľmi rád, že v roku 2017 táto novelizácia nastala a potom v odseku 6 sa zadefinovalo, že podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 5 ústavy ustanoví zákon.
Ďalej po tomto roku 2017, pokiaľ zas mám dobré informácie, tak po roku 2018 sa začala, sa začalo zaoberať, asi poslanci Národnej rady alebo možnože na ministerstve pôdohospodárstva legislatívou a novelizáciou alebo prípravou nového zákona na to, aby sme to, čo sme v roku 2017 dali do Ústavy Slovenskej republiky, sa pretavilo aj do zákona. A potom to išlo nejakým procesom jeden-dva roky. Prišla, prišli voľby a máme tu už skoro druhým rokom novú, novú vládu a tá zatiaľ nič nepripravila. Čakal som, že po tom, čo sme sa dozvedeli, že Maďarská republika chce skupovať slovenskú pôdu, že vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva pripraví buď novelizáciu tohto zákona, alebo pripraví nový zákon na to, aby sme chránili slovenskú pôdu a slovenské, slovenské lesy, ale toto nenastalo.
Kolegyne, kolegovia z koalície, chcem vám aj pripomenúť a pripomeniem vám to prečítaním z vášho programového vyhlásenia vlády, ktoré máte: "Vláda Slovenskej republiky prepracuje doterajšiu právnu úpravu vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s cieľom vyvážiť postavenie vlastníkov pôdy voči jej užívateľom. Predloží ústavnoprávne riešenie vlastníckych vzťahov k pôde, čím zabráni predaju pôdy na špekulatívne účely. Zabezpečí tým, aby rozhodujúci vplyv na stratégiu a smerovanie hospodárenia na pôde zostal v rukách Slovenskej republiky."
Toto je citácia z vášho programového vyhlásenia vlády a tým pádom, keď som si toto prečítal, by som očakával že vláda Slovenskej republiky vytvorí aktívne kroky na to, aby chránila slovenskú pôdu.
Viac ma mrzí to, že ako som povedal, vtedajší opoziční poslanci to napadli na Ústavnom súde a, bohužiaľ, medzi nimi bol napríklad aj váš bývalý minister pôdohospodárstva pán Mičovský a takisto aj váš bývalý štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva pán Fecko. Mrzí ma, že títo dvaja páni tu nesedia teraz a možnože sa aktívne nezapoja do diskusie, lebo mali možnosť rok a pol ukázať na ministerstve pôdohospodárstva, že to úprimne myslia, vážne so slovenskými poľnohospodármi a potravinármi. Ale, bohužiaľ, výsledok sme všetci videli a realita je úplne iná. Musím povedať, že na poslednom výbore, kde došlo k zmene členov výborov, zasadol pán Fecko s pánom Mičovským opäť do lavíc výboru pôdohospodárskeho, som mal, s nemým úžasom som sledoval, ako začali kritizovať napríklad to, že vyčleňme aspoň pár miliónov na pozemkové úpravy, musíme intenzívne robiť, robiť, robiť, tak som taký rozčarovaný kukal a pozeral, že však mali títo páni možnosť rok a pol na ministerstve predviesť to, čo chcú pomôcť slovenským poľnohospodárom a potravinárom, ale, bohužiaľ, realita bola úplne iná.
Kolegyne, kolegovia, čo sa týka samotnej novelizácie tohto zákona, vám chcem ešte prečítať jeden taký odsek z pohľadu Európskeho parlamentu. Ambícia tej navrhovanej právnej úpravy, ktorú predkladáme, o nej hovorí aj Európsky parlament. A hovorí o tom, že treba zabrániť špekulatívnym nákupom poľnohospodárskej pôdy a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla z roku 2017 hovorí o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii. Hovorí o tom, aby sme zabránili, čiže aj Európska únia, parlament hovorí o tom, že nemôžme vytvárať kroky na to, aby sme nezamedzili nejakej nadmernej koncentrácii jedného vlastníka – či už fyzickej osoby, alebo právnickej osoby – koncentrácii vlastníctva pôdy a lesov v jednotlivých členských štátoch Európskej únie.
Dámy a páni, táto novelizácia je úplne jednoduchá. Myslím si, každý, kto si ju mal možnosť prečítať, môže mať niektoré otázky k tomu, môže mať tam ešte teoreticky aj nejaké výhrady. Dá sa tam viesť ešte nejaká diskusia k niektorým tým bodom tejto novelizácie zákona 140/2014, ale pevne verím, že na to bude druhé čítanie.
Kolegyne, kolegovia, ak si pamätám, tri mesiace dozadu sme tu ako strana SMER – sociálna demokracia predkladali novelizáciu zákona o doprave, o tom, ako chrániť cyklistov. A ja som bol rád potom v konečnom dôsledku, že síce ste nám to vrátili, ten zákon na ochranu cyklistov naspäť na dopracovanie, ale som veľmi rád, že sme vás ako koalíciu naštartovali a, chvalabohu, dnes prijatím novelizácie tohto zákona začíname chrániť cyklistu. Pevne verím, že aj v prípade tohto zákona, lebo však vy razíte to, že čo je opozičné, aj keď je to dobré, tak to neschválite, tak pevne verím, že minimálne touto, týmto naším návrhom vás ako koalíciu naštartujeme a začnete, začnete a možnože na najbližšiu januárovú schôdzu predložíte novelizáciu, alebo možnože prekvapíte a podporíte náš návrh a následne rôzne otázky, ktoré možnože vzniknú a vzídu aj teraz pri vystúpeniach alebo faktických otázkach, dopracujeme v druhom čítaní a tým pádom sa nám podarí skôr chrániť slovenskú pôdu a slovenské lesy.
Dámy a páni, začnem predmetnou novelizáciou zákona, čiže § 4, kde ide o podmienky prevodu a predkupné právo k poľnohospodárskym pozemkom. V tomto paragrafe riešime to, že ak sa bude samotný pozemok (zaznievanie gongu), poľnohospodársky pozemok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Takáč pokojne predniesť svoj návrh. Nech sa páči.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, v § 4 riešime podmienky prevodu a predkupného práva k poľnohospodárskym pozemkom, kde chceme a definujeme pri... poviem vám príklad, sa niekto rozhodne v nejakom okrese v katastrálnom území predať poľnohospodársky pozemok, tak tento pozemok, na tento pozemok budú mať predkupné právo v poradí. A prvý bude mať predkupné právo štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Slovenský pozemkový fond spravuje a má vo vlastníctve alebo teda štát má vo vlastníctve, ale spravuje pôdu štátnu, samozrejme, aj neznámych vlastníkov. Čiže prvé predkupné právo pri tomto, pri poľnohospodárskych pozemkoch bude mať Slovenský pozemkový fond.
Druhé predkupné právo v poradí bude právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou. To je napríklad, dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť alebo štátne lesy, alebo Vodohospodársky podnik. Ďalej v poradí to bude obec a v ďalšom poradí to bude vyšší územný celok. A potom prichádza na radu miestny poľnohospodár, kde teda pod poľnohospodárom rozumieme buď teda samostatne hospodáriaceho roľníka, alebo právnickú osobu, ktorá teda vykonáva v danej obci poľnohospodársku činnosť.
Definujeme tam pri tom SHR-kovi (samostatne hospodáriacom roľníkovi, pozn. red.) alebo pri tej spoločnosti, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť, tam definujeme výrobu najmenej tri roky. Tri roky. Toto je možnože na diskusiu ešte a to z toho dôvodu, že asi je snaha nás všetkých tak možnože viacej podporiť aj tých začínajúcich mladých farmárov. A v tom prípade, pokiaľ ide o, sa bavíme o mladom farmárovi, nemôžme od neho očakávať, že už tri roky hospodári, lebo tým pádom nie je mladý alebo začínajúci farmár. Preto toto pokladám za vec, ktorú by som možnože ešte odborne prediskutoval, lebo je snaha hlavne pomôcť tým začínajúcim a mladým, mladým farmárom.
Dámy a páni, potom z hľadiska toho predkupného práva podľa ods. 1 písm. a) až d) sa uplatňuje tak, že ten štát, ak je potrebné, tá definícia toho, na základe čoho si uplatňuje to predkupné právo, dávame, že je potrebné na účel, to je ten Slovenský pozemkový fond, a po prvé tam je, pokiaľ chce dosiahnuť, dosiahnutie účelov podľa osobitného predpisu. To je naplnenie úloh Slovenského pozemkového fondu z hľadiska spravovania a toho, čo má.
Ďalej, po druhé, poskytnutie pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu, to sú reštitúcie. To znamená, sú napríklad teraz aj niektoré okresy, vieme, že Slovenský pozemkový fond vydáva reštitúcie a je to oklieštené na okresy. To znamená, že nevydáva sa, ja neviem, z Bratislavy na východe a opačne. To znamená, že sú okresy, kde by, kde sú reštituenti, ktorí majú záujem o nejakú pôdu, ale pôdu štát tam nemá, takže v tomto prípade by si mohol uplatniť predkupné právo.
Samozrejme, je tam definícia, na ktorý možno pozemok vyvlastniť, zriadenia priemyselného parku, usporiadania vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vybudovanými vo verejnom záujme alebo zabezpečenia nevyhnutného prístupu k nim. A po šieste, usporiadanie vlastníctva k pozemkom vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich obrane a štátu.
Čiže vidíte, že bavíme sa o pozemkoch, ktoré by si uplatnil Slovenský pozemkový fond v tom predkupnom práve, kde chceme usporiadať možnože pozemky pod nejakými verejnými budovami, ktoré sú vo vlastníctve štátu, inštitúciami a na to slúži Slovenský pozemkový fond, aby tieto pozemky vysporiadal tým, že si uplatní predkupné právo.
Ďalej sa bavíme o tej právnickej osobe so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Takáč, prepáčte, že vás prerušujem. Máme sedemnástu hodinu, kedy by sme mali pristúpiť k hlasovaniu, preto sa vás chcem spýtať, či máte ešte svoje vystúpenie na dlhšie.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Ešte to mám dlhšie.

Dlhšie, tak fajn, tak navrhujem, že prerušíme vaše vystúpenie a budete pokračovať po hlasovaní. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme pokračovať hlasovaním o tri minúty, to znamená 17.03 hod. Ďakujem.

(Prestávka.)