51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak bola tuná už, bolo tuná spomenuté programové vyhlásenie vlády, dokonca tu bola otázka, že či to tam je a tak ďalej, tak spomenul to aj Milan Vetrák, mal by som reagovať naňho, tak je to na strane 110 a dovolím si to prečítať, ten čas tu mám, aby sa to zopakovalo: "Vláda Slovenskej republiky postupne navýši finančnú podporu slovenskému zahraničiu až na úroveň, v akej ročne podporuje národnostné menšiny žijúce na Slovensku. V kontexte prípravy koncepcie krajanskej štátnej politiky na roky 2021 – 2025 vláda Slovenska prehodnotí fungovanie a kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí," čo spomenula pred chvíľou aj kolegyňa, "zmodernizuje koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a prijme nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Zároveň vyhodnotí a upraví aj proces doterajšieho udeľovania dotácií vrátane zjednodušenia udeľovania tzv. minigrantov."
Tak toto je v tom programovom vyhlásení vlády, aby bolo jasné. Zároveň sa, samozrejme, pripájam a ďakujem aj ja za to. My v Martine, samozrejme, máme tie dlhoročné tradície, ale mám pocit, že tá spolupráca alebo ten taký život tých zahraničných Slovákov, ktorí vo väčšom množstve prichádzajú na Slovensko, užívali sme si ich tuná, tak nejakým spôsobom ustal.
A mám aj také rodinné väzby, že po, cez moju manželku sú žijúci Slováci priamo z rodiny v Rijeke, kde je veľmi aktívna tá menšina, ktorá tam žije, a z predkov, ktorí kedysi odišli do Kanady, do baní robiť v Ottawe, v Montreale, bola tiež taká moja, cez moju starú mamu známa, ktorá bola dlhé roky aj predsedkyňou týchto Slovákov žijúcich v Kanade a v zahraničí, a ja teda dúfam, že sa to aj vďaka tomu všetko obnoví.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Naozaj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by mal byť tým úradom, ktorý by mal zastrešovať všetkých Slovákov, ktorí žijú za hranicami našej vlasti, a naozaj ide skoro o jeden milión obyvateľov. Najviac Slovákov žijúcich v zahraničí naozaj žije v Českej republike a na Morave, je to skoro 375-tisíc obyvateľov, ktorí sa stále hrdo hlásia k slovenskej národnosti. V Maďarskej republike žije okolo 110-tisíc obyvateľov, ktorí sa ešte stále hrdo hlásia k slovenskej národnosti. Okolo 90-tisíc obyvateľov žije vo Veľkej Británii. A potom je tam mnoho menších krajín, kde sú stále silné komunity. Srbská Vojvodina je takým krásnym príkladom, kde tí Slováci naozaj dlhodobo dodržujú a udržiavajú väzby na Slovenskú republiku, je tam skoro 60-tisíc obyvateľov. A potom sú také ešte menšie komunity, napríklad v Argentíne, o ktorej sa často zmieňuje, ale málo je aj nejakým spôsobom medializovaná, žije ešte stále silná, okolo 30-tisícová komunita Slovákov a majú tam obrovské problémy s udržiavaním slovenského jazyka, pretože učitelia, ktorých žiadajú a permanentne žiadajú už viac ako 20 rokov, tam nejakým spôsobom nechcú alebo nemôžu ísť.
Kolega spomínal, že v Severnej Amerike, áno, máme obrovskú, silnú komunitu v Kanade, okolo 70-tisíc Slovákov žijúcich na tomto území. A čo sa týka Severnej Ameriky, Spojených štátov amerických, tak v tom, vysťahovaleckých rokoch v 18., 19. storočí tých Slovákov tam naozaj odišlo strašne veľa a v ešte v 90. roku sa k slovenským koreňom hlásilo viac ako 2 milióny ľudí. Teraz je to orientačne nejakých 800-tisíc, ale máme aj silné komunity v Rumunsku, na Ukrajine, vo Francúzsku a v Austrálii.
Čiže naozaj každý jeden zákon, ktorý je a bude prospešný pre všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, naprieč celým politickým spektrom musíme prijať, pretože každý jeden Slovák, ktorý v zahraničí žije a to srdiečko ešte stále bije pre Slovensko, tak o takého žiadneho človeka nesmieme prísť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj za všetky konštruktívne poznámky, ktoré zazneli. Myslím, že aj táto diskusia dokázala, že viacerí z nás máme aj osobné skúsenosti či už so životom v zahraničí, alebo minimálne s návštevou niektorých krajanských komunít v zahraničí. Ja verím, že aj viacerým z vás sa podarí počas tohto volebného obdobia navštíviť krajanské komunity, aby ich povzbudili, nech si udržiavajú národné povedomie a kultúrnu identitu a že budeme túto problematiku riešiť priebežne.
Naozaj tento návrh zákona vytvára predpoklady, pretože, predpoklady pre to, aby mohla táto oblasť byť spravovaná dobre. Spravovaná dobre kvôli tomu, že je viacsektorová, viacrezortná a pokiaľ je to len ako taký prívesok k niektorému rezortu, tak ako to bolo niekoľko rokov doteraz pri ministerstve zahraničných vecí, tak to nemá tú silu, nemá to tú razanciu, ktorú by si to vyžadovalo, preto je dôležité a týmto zákonom to urobíme, že znovu posilníme úrad ako koordinačný orgán, ktorý bude sa prioritne a s plnou vervou aj s plnými kompetenciami venovať tejto oblasti aj novým výzvam, ktoré úrad čakajú; nakoniec aj v pláne obnovy máme návratovú politiku, máme pritiahnutie mladých talentov späť zo zahraničia, dostane na to prostriedky aj samotný úrad čiastočne, čiastočne aj ministerstvo zahraničných vecí. Čiže ak chceme, aby to riadne fungovalo, musíme posilniť tie kompetencie a to práve robíme.
A druhým krokom bude schválenie koncepcie starostlivosti na najbližších päť rokov, to by malo byť teda na vláde, sem, tuná v parlamente o tom budeme diskutovať vo februári podľa všetkého, na budúci rok potom aj tá veľká novela zákona o zahraničných Slovákoch. A to budú naozaj z našej strany vytvorené potom všetky tie legislatívne predpoklady na to, aby úrad mohol s plnou vervou sa pustiť do toho, do tých všetkých výziev, ktoré ho čakajú a ktoré bude mať na starosti, a ja verím, že to zvládne, a verím, že to bude oveľa lepšie, ako to bolo za posledné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len stručne. Som veľmi rád, že pán Suja bude spávať spokojne, že sa dozvedel, že to je v PVV-čku, to som neskutočne šťastný.
Ale chcem povedať, že naozaj niektorí občania budú rozprávať, že by sme sa mali najprv postarať o Slovákov a až potom o Slovákov v zahraničí, ale ja nepoznám na Slovensku dedinu, z ktorej by do zahraničia nešiel nejaký Slovák, kde by ten Slovák tam nežil. Takže toto, čo teraz predkladáme, ale aj tie ďalšie veci, ktoré aj ja chcem predkladať, budú o tej pomoci. A o tú pomoc pre zahraničných Slovákov, našich krajanov, vás chcem poprosiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to páni poslanci a poslankyne Šíbl, Halgašová, Čekovský, Šefčík, Šudík, Pleštinská, Pročko, Majorová-Garstková, Kozelová, Brisudová, Tabák, Šipoš, Liba a Vons.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je doplnenie zákona o verejnom obstarávaní o skutočnosť, že na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice a zabezpečovanie starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní.
Predmetná legislatívna zmena je potrebná z dôvodu, že pri zabezpečovaní krmív pre tieto zvieratá, rovnako ako napríklad pri zabezpečovaní potravín, je problematické niekedy správne zadefinovať kritériá na vyhodnocovanie ponúk. Kritériom by totiž nemala byť iba najnižšia cena, ale aj iné kritériá, najmä kvalita, ktoré pri obstarávaní krmív sú objektívne problematicky definovateľné.
Rovnako ako v prípade zabezpečovania krmív pre zvieratá v zoologických záhradách, aj zabezpečovanie krmív pre chovné a rehabilitačné stanice by preto nemalo podliehať verejnému obstarávaniu. Často sa v týchto zariadeniach nachádzajú kriticky ohrozené druhy, napr. mimoriadne vzácne dravce, ktorých početnosť na území Slovenskej republiky vo voľnej prírode sa ráta na niekoľko desiatok kusov, vo výnimočných prípadoch len na niekoľko kusov pri niektorých druhoch. Čiže je spoločenským záujmom, aby naozaj, keď už sa dostanú tieto jedince do rehabilitačných staníc, aby mali zabezpečenú maximálnu možnú úroveň starostlivosti a opatery.
Rovnako sa táto zmena týka doplnenia, obstarávania, zabezpečovania starostlivosti o tieto nájdené hendikepované chránené živočíchy. Je to potrebné z toho dôvodu, že v zmysle platného zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny môže starostlivosť o nájdené hendikepované živočíchy zabezpečovať len chovná alebo rehabilitačná stanica zriadená v zmysle zákona, pričom často zabezpečenie starostlivosti konkrétnou stanicou závisí aj od jej kapacít, dostupnosti a iných subjektívnych skutočností. Navyše získanie štatútu chovnej alebo rehabilitačnej stanice podlieha správnemu konaniu a úhrada výdavkov spojených so zabezpečením starostlivosti o hendikepované živočíchy sa riadi jednotným cenníkom, ktorý stanovuje odborná organizácia ochrany prírody po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Druhým dôvodom navrhovanej úpravy je potreba riešiť situácie, ktoré niekedy vznikajú v dôsledku namietania niekoľkých skutočností v rámci jedného smerovania námietok podľa § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Riešenie takýchto situácií v prípade, že vzniknú, v súčasne platnom a účinnom zákone o verejnom obstarávaní absentuje. V praxi tak môže pri takýchto situáciách vzniknúť potreba vydať rozhodnutie s kombinovaným výrokom, a to z dôvodu, že časť namietaných skutočností je opodstatnená a časť nie. V takom prípade úrad vydá rozhodnutie s kombinovaným výrokom, teda v časti podaným námietkam vyhovie a v časti námietky zamietne. Pre tieto situácie, kedy má navrhovateľ sčasti úspech v konaní, navrhovaná úprava vo vzťahu ku kaucii upravuje pravidlo, podľa ktorého sa bude navrhovateľovi vracať 50 % zo zloženej kaucie a zvyšná časť kaucie prepadne.
Navrhovaná úprava uplatňuje rovnaké pravidlo aj na situáciu, ak kontrolovaný na základe podaných námietok urobí v priebehu konania sčasti autoremedúru a v časti úrad námietky zamietne. V tejto situácii vzniká potom kombinácia meritórneho a procesného výroku, pričom aj v tejto situácii možno konštatovať, že navrhovateľ bol na základe podaných námietok sčasti úspešný.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadne vplyvy na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 787). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, v rámci tohto návrhu zákona ja podporujem a chcem vyjadriť podporu k bodu 1 tohto návrhu zákona, ktorý dopĺňa pri týchto obstarávaniach a pri jednoduchších spôsoboch obstarávania aj obstarávanie pre chovné stanice a rehabilitačné stanice. Doteraz tak v zákone o verejnom obstarávaní sú len zoologické záhrady, ak si dobre pamätám, toto sme práve za našej vlády dopĺňali do zákona o verejnom obstarávaní a je dobré, že sa teraz tam dopĺňajú ešte aj chovné, aj rehabilitačné stanice, s tým sa dá súhlasiť a to by som aj podporil.
Na druhej strane k čomu sa chcem však kriticky vyjadriť, je bod 2, 3 a 4 tohto návrhu zákona, a to ani nie tak z obsahového hľadiska ako z legislatívno-technického a z formálneho hľadiska. Neviem, či predkladateľ, predkladatelia návrhu zákona konzultovali tento návrh s legislatívcami, ale obávam sa, že tieto body 2, 3, 4 budú v praxi nevykonateľné, resp. budú z legislatívno-technického hľadiska spôsobovať obrovský problém. A vysvetlím teraz prečo.
Zákon, tento návrh zákona novelizuje zákon o verejnom obstarávaní síce v znení zákona č. 395/2021, avšak v ustanoveniach v bode 2, 3 a hlavne 2, 3, hlavne 2 a 4 v častiach, ktoré novelizuje práve zákon č. 395/2001, ale s účinnosťou až od 31. marca 2022. Tento návrh zákona má účinnosť od 15. marca 2022, čiže v prvom rade novelizuje sa ustanovenie a ešte aj v bode 4, že sa novelizuje v § 182 ods. 6, sa za slová "vo výške" vkladá slovo "neprepadnutej", slovo "výške" sa v platnom a účinnom znení zákona vôbec nenachádza. Táto konštrukcia, kde je toto slovné spojenie "vo výške", je až v znení, ktoré je účinné od 31. marca 2022. Čiže novelizuje sa síce platná právna úprava, ale ešte nie je účinná, ale ktorá má nadobudnúť účinnosť až 31. marca 2022. Čiže novelizuje sa nejaké ustanovenie, ktoré de facto nie je v tom zákone ešte a od 15. marca 2022 nemôže sa novelizovať ustanovenie, ktoré tam ešte nie je účinné, ktoré nadobúda účinnosť až 31. marca 2022.
To je prvá vec, ktorá je problémom, a to je tak v bode 2, ako aj v bode 4. Bod 3 je trošku iný, lebo tam sa dopĺňa celý nový odsek 6, čiže ten by síce bol platný a účinný aj napriek tomu, čo som doteraz hovoril, ale zase by nekorešpondoval s tými ostatnými, pretože tie tam nie sú.
Ďalší problém, ktorý vidím z hľadiska celej tejto právnej úpravy, tak ako je nastavená aj z hľadiska účinnosti, je to, že ak by to, takto sme to prijali, tak by celá táto právna úprava bodu 2 a 4 pôsobila len 15 dní, resp. 14 dní, pretože by nadobudla účinnosť 15. marca 2022, ale 31. marca 2022 by sa právna úprava vrátila do stavu novely 395/2021. Čiže reálna účinnosť týchto ustanovení by bola len 14 dní a vrátili by sme sa späť k zneniu, ktoré je platné podľa zákona č. 395/2021 a ktoré opätovne by nadobudlo účinnosť 31. marca 2022. Čiže z týchto dôvodov je potrebné prepracovať celý tento návrh zákona v bodoch 2, 3 a 4 a je to potrebné doriešiť s legislatívnym odborom, či už formou prechodných ustanovení, alebo úplne iným systémom právnej úpravy, resp. navrhnúť účinnosť neskôr, ale aj to si bude vyžadovať úpravu prechodných ustanovení.
Čiže takto, ako to je, to, podľa môjho názoru, môjho názoru by z toho vznikol právny zmätok, a preto, pán spravodajca, dávam návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), aby sme vrátili navrhovateľovi návrh zákona na jeho dopracovanie.
A pokiaľ ide ešte o jednu vec, keď už mám slovo, síce malo by to byť predmetom až druhého čítania, ale poviem to už dnes, v tom bode 2 to ustanovenie začína kauciou vo výške podľa ods. 2 a 4, prepadáva, ak a ide ďalej. Ale nie je tu napísané, komu prepadáva, to je ďalší problém. Ten zákon musí jednoznačne povedať, že či prepadáva v prospech obstarávateľa, prepadáva v prospech štátu alebo v prospech koho. Doterajšia právna úprava vždy hovorí, že buď sa stáva príjmom štátneho rozpočtu, alebo prepadáva v prospech obstarávateľa, alebo v prospech niekoho. Čiže to je tiež ustanovenie, ktoré je nevykonateľné, lebo nie je jasne napísané, v prospech koho tá kaucia v takom prípade prepadáva. Čiže toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi Suskovi za prednesené pripomienky ohľadne nastavenej účinnosti zákona. Verím, že ak posunieme návrh do druhého čítania, v rámci druhého čítania bude dostatočný priestor pomocou doplňujúcich a pozmeňovacích návrhov tieto legislatívno-technické záležitosti upraviť tak, aby to bolo v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, na začiatok veľmi v krátkosti, lebo kompletne sa vyjadrím v rozprave a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy, pán predsedajúci.
Predkladáme novelizáciu zákona 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento problém sa riešil už viackrát, ale momentálne po situácii, ktorá nastala, keď sme sa všetci dozvedeli, že Maďarská republika chce skupovať slovenskú pôdu, sme veľmi aktívne a pružne zareagovali ako strana SMER – sociálna demokracia, pripravili sme novelizáciu tohto zákona, ktorý bol schválený ešte v predchádzajúcom volebnom období, ale následne bol napadnutý na Ústavnom súde a určité časti z tohto zákona boli vyňaté, teda zrušené, a preto sme pripravili novelizáciu tohto zákona, ktorá je v súlade aj s Ústavou Slovenskej republiky a s nariadeniami Európskej únie.
Takže ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 765). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.