51. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán predseda výboru, za tvoje vystúpenie. Možno len také, také doplnenie, že zdá sa, že naozaj banky veľmi dobre zvládli tú pandémiu, ale aj, aj vlastne tie makroekonomické dáta alebo hrubé dáta o firmách hovoria, že tie zisky sa neznížili atď. Ale zdá sa, že najmä tento rok vlastne banky tú svoju stabilitu zlepšovali na úkor podnikov, a to dokonca aj fungujúcich tým, že im znižovali kontokorentné úvery špeciálne, prípadne rušili úverové linky. A ja tam vidím veľké riziko v tom, že to vlastne spôsobí tlmenie rastu ekonomiky a práve v období, keď na svetových trhoch je veľký dopyt po mnohých tovaroch a výrobkoch a dokonca aj za vyššie ceny, tak vlastne slovenské firmy nemajú možnosť z toho vyťažiť, pretože nemajú úverové zdroje. Čiže možno to je aj moja otázka na pána guvernéra, ako toto rieši, či je nejaký takýto pokyn zo strany NBS k bankám, že majú obmedzovať úverové zdroje pre zdravé podniky a či to vlastne nespôsobí práve spomalenie ekonomického rastu, čo podľa mňa bude veľká škoda. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda, veľmi pekne ďakujem za pripomienku a ja ju tak transformujem na pána guvernéra, ktorého tiež poprosím, že mohol by sa k nej vyjadriť, lebo je to asi do jeho úst. Ďakujem.

No ja, páni, ja vám jednak veľmi pekne ďakujem za, za veľmi, pripomienky k veci a chcel by som jednak v reakcii na pána poslanca Beluského vysvetliť teda, že ja som sa snažil už v úvodnom slove aktualizovať to vystúpenie. Takže naozaj správa, ktorá k novembru bola zverejnená a medializovaná len včera Národnou bankou Slovenska, tak v tomto aktualizovanom úvodnom slove ste mali už tie časti už tejto správy, tak aby sme proste nehovorili len o tej májovej. Z tohto pohľadu myslím si, že formálne kroky nie sú až tak dôležité, ten obsah je, je kľúčový.
Pýtali ste sa na, na odklady splátok úverov. My naozaj považujeme teda to celé cvičenie v prípade odkladov za úspešné, aj keď musím povedať, že historicky sme sa najprv na začiatku obávali. Obávali sme sa naozaj toho, že, že celá krajina z pohľadu, z pohľadu úverovania vošla ako keby do nejakej hmly a keďže proste bol nárok retailu si požiadať, ale aj malých podnikateľov o odklady splátok, to, to obdobie bolo relatívne dlhé. To znamená, my sme ako keby stratili - nielen my, ale aj komerčné banky - dáta o tom, akým spôsobom z toho vyjdú naši, naši dlžníci a takisto aj občania.
Tie prieskumy, ktoré spomenul pán predseda výboru Viskupič, nám veľmi pomohli v tom, aby sme sa mohli lepšie orientovať, aj keď sme stále tápali, ale tie čísla z prieskumov, ktoré boli reprezentatívne, potvrdili realitu. Boli oveľa lepšie, ako sme očakávali. Ak si pamätáte tú komunikáciu v priebehu toho moratória, naozaj tie výsledky sú, sú prekvapujúce. A je to vlastne aj, jeden zo spôsobov vysvetlenia, hovorí o tom, že síce bolo tu veľmi nepríjemné obdobie prvého, druhého lockdownu, ale lockdown so sebou doniesol aj tzv. vynútené úspory, to znamená, ľudia ako keby vynútene sporili peniaze a potom veľmi zodpovedne si ich v podstate odložili aj na splátky úverov. Tu to ´zodpovedne´ nie je úplne samozrejmá záležitosť a bol tu veľký otáznik vo vzduchu, ktorý ale proste nenaplnil sa nejaký krízový scenár.
Či zaviesť odklad splátok opäť. Tu si treba uvedomiť, že v prípade regulácie zlyhaných úverov podliehame aj istej aj európskej regulácii cez EBU, cez európsky regulačný orgán, ktorý v období pred, v istom období pre celú Európsku úniu ako keby zvoľnil, zvoľnil pravidlá pre komerčné banky, ako majú klasifikovať odklad splátok. To znamená, všetci tí, ktorí požiadali o odklad v danom období takého voľnejšieho režimu, nemali záznam v registri dlžníkov, že sú po lehote splatnosti, čo je veľmi dôležité pri opätovnej žiadosti o úvery z hľadiska ich skóringu a potom následne aj, aj úrokovej sadzby.
To znamená, každý, kto požiadal, dostal na to obdobie, ktoré bolo stanovené zákonom a európskou reguláciou, akési mäkšie podmienky na to, že aj keď nesplácal a potom sa proste opäť naštartoval, nebol za to žiadnym spôsobom sankcionovaný. Hovorím o tom preto tak podrobne, lebo rozhodnutie na národnej úrovni môžeme alebo môžete urobiť ako Národná rada, ale je otázne, či k tomu pristúpi aj európska regulácia a s tým sa potom musia vysporiadať komerčné banky. To znamená, my v danom momente nevidíme potrebu nejakého všeobecného moratória. Skôr si myslíme, že komerčné banky sa osvedčili v tom, že sú schopné veľmi mäkko a empaticky ako rokovať so svojimi klientami, pretože logicky nemajú záujem o zlyhania, zlyhanie svojich klientov z titulu lockdownu alebo trvajúcej pandémie.
Ak ste sa pýtali na garantované úvery, ten nábeh bol naozaj veľmi problematický a tu treba aj povedať, že nemali sme úplný rovnaký názor aj s niektorými rezortmi z pohľadu toho, ako tie garancie vyzerajú. Treba si, treba si uvedomiť, že garancie, štátne garancie, tak ako sú postavené, neznamenajú neodvolateľnú záruku, hej, to je veľké špecifikum. To znamená, ani pre samotné banky nie sú veľmi zaujímavé. Sú tam aj isté limity z hľadiska, z hľadiska úrokov. Treba si preto uvedomiť, že mnohé, hlavne, hlavne nadnárodné firmy, ktoré pôsobia na Slovensku, sa už aj predtým, aj teraz, aj potom financujú mimo slovenského komerčného bankovníctva.
Potom tu máte veľké a stredné podniky, ktoré, ktoré v podstate nepotrebovali ísť do garantovaných úverov, ktoré boli pre nich relatívne drahé, ešte napriek tým, tým, tým limitom, ktoré boli stanovené v zákone. To znamená, vedeli sa lepšie financovať cez klasické, klasické úverovanie. A ak si pamätáte, pôvodný zámer vlády bol, že garancie poskytne asi v objeme pol miliardy mesačne. Mesačne. Ten celkový záver za celé obdobie je necelá miliarda, ale aj za to pánboh zaplať, evidentne to pomohlo tým, ktorým to pomôcť malo. Ak bola požiadavka o informáciu, ako je to v momentálnom aktuálnom kvartáli, tak ale posledné informácie, ktoré máme za tretí kvartál 2021, a tých úverov bolo poskytnutých iba 30 miliónov eur. To znamená, štátom garantovaných úverov 30 miliónov eur. Ale je to otázka aj dopytu, aj ponuky. Nie je to len otázka proste na strane momentálnej regulácie.
Dôchodcovia. Ak sa bavíme o dôchodcoch, je to vec, ktorú komunikujeme veľmi jasne. Ten, ten jav nepovažujeme za zdravý. Naozaj až tretina možných refinancovaných hypoték sa dostáva za dôchodkový vek, to znamená, niekde až na hranicu k sedemdesiatke a za sedemdesiatku. A je nám asi úplne jasné, že to predstavuje isté riziko pre, pre finančný systém, pretože dostanem sa k inej téme, aj otázka udržateľnosti nášho dôchodkového systému je otázna, hej, a dúfam, že strednodobo bude s ňou treba zrejme pracovať zastrením dôchodkového systému ako takého. To znamená, toto môže byť istá, istý ´black box´, istá čierna skrinka, do ktorej sa, by sme sa radi pozreli.
Ak sa pýtate, ako by sme chceli zasiahnuť, neuvažujeme o tom. Ak sa tento trend nezmení, a obávam sa, že sa nezmení, pretože ho ženie dopredu niekedy až bratovražedný komerčný súboj, istá proste snaha o získanie väčšieho trhového podielu jednotlivými komerčnými bankami, to znamená, ak sa tento trend neotočí, máme za to, že by sme vstúpili do regulácie, ale nie formou tou takou, že by sme stanovili, že za takýto vek sa napríklad nedá ísť. Ale budeme zrejme pracovať s povinnosťou robiť skóring pre klientov, ktorí sa budú refinancovať, lebo dnes ak klient má hypotekárny úver a raz už na neho je vytvorený skóring, tak pri refinancovaní ten skóring, ten test už nie je povinný. Robí ho veľa komerčných bánk dobrovoľne, ale niektorí ho možno nerobia úmyselne, aby si klienta neodplašili. To znamená, jedna, jedno z možných mäkkých opatrení je to, že bude povinnosť banky v prípade refinancovania hypotéky až za dôchodkový vek povinne ešte raz si proste urobiť skríning toho klienta, či vyhovie tým ďalším našim makropotenciálnym požiadavkám a či budú, bude vlastne schopný splácať.
A bola tu otázka od pána poslanca Pellegriniho ohľadom upozorňovania klientov, čo sa stane pri možnom zvýšení úrokových sadzieb. K zvýšeniu úrokových sadzieb tu raz v budúcnosti určite dôjde. To je proste realita. Kedy, o tom vám (povedané so smiechom) tu teraz hovoriť nebudem, nebude to ani zajtra, ani o mesiac a zrejme ani budúci rok, ale strednodobo musíme uvažovať o návrate do normálu. Je ale pravdou, že tak ako to, na to reagoval pán poslanec Beluský a má pravdu, že v rámci skóringu je povinná banka testovať, urobiť tzv. stresové testovanie. Pokiaľ viem, tak sa v podstate, testuje sa každý klient na možné, na možnú úroveň úroku dvoch percent, ale to je informácia pre banku. To znamená, on ten klient prejde cez skóring, musí prejsť aj cez stresové testovanie pri úrokovej sadzbe dvoch percent, ale je pravda, že túto informáciu zrejme automaticky nedostáva klient z hľadiska toho, aby si mohol uvedomiť a mal uvedomiť, do čoho vstupuje.
Takže toto je oblasť, ktorej, ktorá môže byť zaujímavým podnetom v oblasti ale ochrany spotrebiteľa a hlavne finančného vzdelávania, kde máme obrovské, obrovské medzery a kde, kde za to nezodpovedáme len my ako Národná banka Slovenska, ale v prvom rade náš vzdelávací systém, s ktorým ale dúfam, že strednodobo budeme schopní viac a lepšie spolupracovať. Takže to je téma, ktorej sa určite dá, dá venovať.
Zlyhanosť úverov. Ak ste spomínali v májovej správe hranicu 0,9 % zlyhanosti úverov, tak toto číslo zahŕňalo aj úvery, ktoré nemali odklad, hej? To znamená, to boli, to je celkový, celkový odhad objemu zlyhaných úverov z pohľadu májového. Teraz podľa nás tá situácia je lepšia a my nemáme informácie o tom, že by, že by mal, že by mala byť zlyhanosť úverov v najbližšom období, byť nejakým spôsobom ohrozená.
Ak sa pýtate na infláciu, tak (povedané s úsmevom) to je, samozrejme, na možno osobitné vystúpenie, ale treba si uvedomiť, prečo sa tak deje, hej? Sú tu kľúčové asi tri hlavné dôvody. Je to jednak rýchle znovu otváranie ekonomiky. To je úplne prirodzená reakcia zatvoriť-otvoriť, potom sú tu obrovské tlaky z vyšších cien energií, ktoré sú, samozrejme, spojené aj s tým rýchlym otváraním ekonomiky, ale hlavne nerovnomerným otváraním ekonomiky v rôznych globálnych centrách sveta. A potom sú tu tzv. bázické efekty. Taký jeden až možno smiešny bázický efekt máme aj v našom, v našej štatistike a volajú sa ´obedy zadarmo´, pretože to nemá žiadny politický podtón, čo teraz tu idem spomenúť, ale, ale zrušenie obedov zadarmo proste spravilo búrku v pohári vody a spôsobilo navýšenie inflácie, medziročnej, september-september asi o pol percentuálneho bodu. Prečo? To sa opýtajte Štatistického úradu, nie mňa. Ale predtým nulová hodnota a potom je zavedenie opačné, je tzv. bázický efekt, ktorý v roku, v septembri budúceho roku úplne vyprší.
Oveľa väčší bázický efekt je, o ktorom hovorí celá Európa, je tzv. dočasné zníženie DPH v Nemecku z 20 na 10 % ako protipandemické opatrenie, ktoré platilo do konca decembra minulého roku, a ten spätný chod spôsobil obrovský medziročný nárast inflácie. A to je opäť bázický efekt, ktorý robí šarapatu vo vykazovaní inflácie.
Ale poďme aj domov. Bázický efekt ohľadom regulovaných cien energií. Málo občanov a málo ľudí vôbec na Slovensku si uvedomuje, že regulované ceny energií na Slovensku začiatkom tohto roka klesli. Medziročne klesli. V 21. roku boli nižšie regulované ceny energií ako v roku ´20. Úplne opačná situácia bude v januári - februári budúceho roku, keď už vieme, že náš systém je vlastne, sa pozerá dozadu na základe cien energií, plynu, ropy v danom roku, teda T mínus 1, to znamená regulačné orgány, ÚRSO bude musieť v podstate zohľadniť výšku týchto komodít do regulovaných cien a preto ten nárast, a tu vám už hovorím niečo dopredu, lebo o nejaké dva-tri týždne prídeme s našou novou prognózou a inflácie a tá teda bude naozaj o niečo vyššia, ako sme ju videli posledne. Nebudem prezrádzať čísla, ale budú, nebudú úplne príjemné, ale bude sa s nimi dať logicky vysporiadať, lebo sú vrchol v podstate inflačných tlakov, očakávame na začiatku budúceho roku hlavne kvôli rastu regulovaných cien energií.
Potom sú tu, samozrejme, tie úspory nevyžiadané, ktoré majú ľudia. Tým pádom, že tí ľudia majú viac peňazí, tak sú ochotní vlastne ako keby aj strpieť vyššie ceny v oblasti služieb. Oblasť služieb je v celej Európe vyhladovaná, hej, to znamená, je úplne normálne, že ak si opäť otvoril niekto, ja neviem, reštauráciu alebo servilných služieb a chcel sanovať svoje straty, tak zvýšil časť týchto cien. Na druhej strane boli klienti, návštevníci, ktorí boli ochotní tieto ceny akceptovať. To všetko sa prenáša, samozrejme, do inflačných tlakov ako takých. Ak hovoríme o dočasnosti, hovoríme o dočasnosti hlavne kvôli dôvodom, ktoré som spomenul na začiatku. Čo je ale veľkou neznámou, je, je výška, výška cien energií, ktoré nesúvisia s menovou politikou, ale často súvisia napríklad aj s logistickými problémami, napríklad s neprechodením Suezského prieplavu na pár týždňov. To sú proste problémy, ktoré sa nám z pohľadu histórie zdajú neuveriteľné, ale dneska hýbu, hýbu celým svetom.
Zelená ekonomika. Veľmi problematická téma z pohľadu toho, kto sa tomu má venovať. Určite centrálne banky nie sú tie, ktoré na prvom mieste sa tejto téme majú venovať, ale, ale centrálne banky si uvedomujú, že svoj mandát si nie sú schopné plniť bez toho, že by monitorovali ten proces, pretože práve prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorá bude mimochodom spôsobovať vyššie ceny, čo je dneska už úplne jasné, vyššie ceny v mnohých oblastiach, hlavne v energiách. Toto znamená, že centrálne banky nebudú schopné plniť svoj mandát bez toho, aby vnímali realitu väčšieho a väčšieho, väčších nákladov spojených s transformáciou na nízkouhlíkovú ekonomiku. Takže. A v ďalšom sú, samozrejme, finančný sektor ako poistné udalosti. Zoberte si obrovské záplavy v Belgicku, v Nemecku, posledné roky problémy v Českej republike, naše občasné problémy. Toto sú proste veci, ktoré, ktoré potrebujeme lepšie, lepšie chápať.
A posledná otázka od pána predsedu hospodárskeho výboru. My naozaj vnímame to tak, že banky, je pravda, že zaznamenávame menší, menší objem úverovania pre veľké podniky, ale je to, nie je to problém, ten problém nie je na strane, podľa nás na strane bánk, pretože banky sú veľmi dobre kapitálovo vybavené, držia kapitál nad regulačnou požiadavkou viac ako 5 %. Sú, sú teda pripravené na zhoršovanie situácie. Vnímame to tak, že znižovanie kontokorektných úverov bolo skôr spojené so znižovaním zo strany podnikov, hej, z hľadiska, z hľadiska, máme komunikáciu s mnohými veľkými firmami na Slovensku a tie sú naozaj zaskočené logistickými problémami z hľadiska plynulého, dodávky, dodávky náhradných dielov. To sú témy, o ktorých počúvate, a ony sú úplne reálne so stavom, s obrovským nárastom stavu zásob v týchto firmách. Takže vnímame, takže úvery podnikov majú pomerne silný rast a stále vyšší ako dokonca pred krízou, ale je tam rôzna, rôzna štruktúra tej masy a pri veľkých-veľkých podnikoch naozaj vnímame pokles ako keby záujmu o financovanie. Rozhodne, pán poslanec, to nie je z dôvodu nejakej regulácie zo strany národnej banky, Národnej banky Slovenska alebo regulácie zo strany ECB.
Je pravdou, že v prípade kondície podnikov, a to je posledná vec, pri ktorej sa zastavím, aj keď hovoríme, že z krízy vychádzajú zatiaľ zdravé, nedá sa to hovoriť o oblasti služieb, o ktorej veľmi dobre viete, ako je zasiahnutá tými niekoľkými vlnami lockdownov, a potom je tu otázka vyššej ceny energií, ktorú som tu proste spomenul aj pri tých inflačných tlakoch, ktorá, kde sa bude treba veľmi podrobne venovať (zaznievanie gongu) analýze dopadov na ich životaschopnosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán guvernér. Páni poslanci, prosím, kľud, nech pán guvernér dokončí.

Kažimír, Peter, guvernér Národnej banky Slovenska
Ja by som týmto, pán predsedajúci, aj skončil.
Ďakujem veľmi pekne za vaše otázky a prajem vám pekný deň ešte.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja už len chcem veľmi pekne poďakovať všetkým zúčastneným za odbornú diskusiu, pánovi guvernérovi za odborné zodpovedanie našich otázok a ďakujem pekne, to je všetko. Hlasujeme teraz aktuálne. Ďakujem.

Ďakujem krásne. Vážený pán predseda, podávam procedurálny návrh, aby Národná rada vyjadrila uznanie poslancovi Milanovi Mazurekovi za to, že sa ako zodpovedný občan nechal očkovať, lebo je to jediná možnosť, ako tu dnes s nami môže sedieť. Poslanec Mazurek bol cez víkend v Poľsku, o čom robil rozsiahlu dokumentáciu na sociálnej sieti. Ak by tak nebolo, tak poslanec Mazurek mal byť v karanténe, inak by porušil protipandemické opatrenia. A poslanec Národnej rady Slovenskej republiky predsa nie je taký nezodpovedný. Ak poslanec Mazurek nie je očkovaný, poprosím hlavného hygienika a Úrad verejného zdravotníctva, aby konali.

Ospravedlňujem sa, že vás zdržujem, ale pri tlači 663 som sa pomýlil a hlasoval som za, chcel som sa zdržať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi, pán predseda. Budem stručný.
Ide o druhé čítanie. Je to, ktorý sa vlastne zameriava na zmenu, spôsob vymenovania do funkcie prezidenta policajného zboru, ako aj riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. A tejto téme už bolo venované veľa diskusií, či už na verejnosti alebo pri prvom čítaní, alebo vo výboroch. Čiže už sa tomuto nebudem nejakým spôsobom venovať.
Prejdem ale k ďalej záležitosti, a to je, mali sme tu diskusiu aj v kontexte návrhu zákona 55 o štátnej službe, kde prišli námietky od pani prezidentky nielen k tomuto zákonu priamo, ale aj k tomu takzvanému prílepku, ktorý riešil práve zákon 73. Po nejakých dlhších rokovania sa nám podarilo dohodnúť aj s kanceláriou prezidentky pozmeňujúci návrh, ktorým vlastne vyjdeme v ústrety pripomienkam a námietkam pani prezidentky. A ja vám ho tu teraz prečítam. Nebudem sa zameriavať na odôvodnenie, prejdem priamo, to je:
V čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:
"5. V § 35 ods. 2 znie:
"Ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec, vy ste ešte v úvodnom a vy už čítate pozmeňovák.

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
106.
Pardon, pardon, tak okej. (Reakcie z pléna.) Áno, áno, tak dobre (povedané so smiechom), tak tým pádom prepáčte, ospravedlňujem sa. Už som sa tak ponáhľal na obed. Tak tým pádom ukončujem rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla túto spoločnú výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 709. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1016 z 20. októbra 2021 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je súčasťou tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Gestorský výbor ma určil ako spoločnú spravodajkyňu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Ďakujem, skončila som. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja sa teraz vrátim k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som aj uviedol v mojom úvodnom slove.
Tak pre správnosť teda ho prečítam teraz v tom znení, ako pôvodne bolo, alebo je.
A je to, čiže v § 35 odsek 2 znie:
„(2) Ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu; ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak minister urobiť aj bez návrhu. Previesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej vety nie je možné prezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a nadriadeného Zboru väzenskej a justičnej stráže, okrem nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.".
Ďakujem veľmi pekne. To je z mojej strany zatiaľ všetko.

Áno, hlasovanie, uhm, ďakujem, hlasovanie bude dnes o sedemnástej.