51. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
9.12.2021 o 12:01 hod.
Ing. PhD.
Martin Beluský
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, panie poslankyne, vážený pán minister, konečne prišlo na rad aj rokovanie o zákone roka, teda o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, samozrejme, s výhľadom na ďalšie dva roky.
Ja som chcel na úvod tiež povedať, že je škoda, že tu zaznelo stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, že tu nezaznelo aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale pán spravodajca, pán predseda výboru to napravil, takže bolo to potrebné povedať, pretože táto inštitúcia má naozaj čo povedať k rozpočtu, a verím, že od ďalšieho, že za rok, keď budeme teda rokovať o ďalšom rozpočte, že už tu bude pán predseda. Myslím, že tak by to malo byť aj v tej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti aj navrhnuté, takže určite to bude prínosom pre rokovanie o tomto bode.
Ja som chcel na úvod spomenúť pár pozitív, pretože nechcem byť len kritický, lebo treba byť konštruktívny, a nemyslím si, že sa patrí len kritizovať. Som teda rád, že ministerstvo, po týchto dvoch rokoch už konečne ideme na cestu znižovania deficitu. Či to je dostatočné, alebo nedostatočné, o tom môže byť diskusia, ale dôležité je, že ten trend je už nastavený správne. Takisto návrh rozpočtu je reálnejšie nastavený, ako mám snáď možnosť vidieť v rozpočte za minulé volebné obdobia. Nie sú tam už skryté výdavky, je tam viacej vecí odhalených, takže môžme tu rozprávať o tom, že ľudia majú väčšiu transparentnosť pri sledovaní plánovaných výdavkov.
Takisto je pozitívne, hlavne pre našu ekonomiku, že sa začne so zvyšovaním investícií do našej ekonomiky, do hospodárstva, ale zároveň je to aj veľká výzva pre koalíciu a pre ministerstvo. O tom budem o tom viacej hovoriť neskôr, pretože správne nastavenie tých programov, hlavne vyčerpanie tých peňazí bude pre našu ekonomiku naozaj veľmi esenciálne. A máme naozaj v tejto oblasti ešte veľa čo dobiehať.
Sú tam pripravené teda peniaze aj v rezerve na mimoriadne výdavky, to je tiež pozitívne, lebo už dnes vieme, že sa míňať budú, tak by sme potom zbytočne nemuseli zasa sedieť k úprave rozpočtu. Rezerva je dôležitá.
A ja pozitívne vnímam aj kritiku verejnosti aj z odbornej, aj zo strany možno niektorých ministrov k tomuto rozpočtu. Myslím si, že rozpočet by mal byť nastavený v tejto chvíli tak, aby bol, aby sa k nemu verejnosť stavala kriticky, pretože to nastavenie spoločnosti aj tie minulé roky, aj tie výdavky treba začať to naozaj škrtiť, takže tá kritika je podľa mňa správna.
A tiež som rád, že ministerstvo, pán minister podmienil čerpanie niektorých výdavkov prijatím reforiem, najmä teda tých, ktoré sa týkajú novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to podľa mňa správny krok a verím, že v pléne sa dôjde, dôjde naozaj k politickej zhode a že tieto reformy aj reálne prijmeme.
No a teraz nejaké ďalšie. K veci. Pán minister, mám takú výčitku aj voči vám osobne, pretože myslím si, že hlavne keď sa rokuje o tomto zákone na výbore pre financie a rozpočet, mali by ste tam byť prítomný. Je podľa mňa, nechcem povedať, že neúctivé, ale je to aj škoda podľa mňa, lebo tam môže tiež prísť k nejakej odbornej debate na tom výbore. A štátni tajomníci, samozrejme, sú kvalifikovaní, ale vždycky ministri k tomuto bodu prišli na výbor, tak naozaj by som do budúcna už očakával vašu prítomnosť. Myslím si, že to bude aj lepšie pre úroveň diskusie.
Čo sa týka najväčšej výzvy, ktorú teda ja osobne vidím na budúci rok 2022, ale aj tie ďalšie výhľadové roky do konca tohto volebného obdobia, je, samozrejme, stabilizácia hrubého dlhu a zároveň aj zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika. On vlastne už teraz začne klesať, ale ešte nezačne klesať do toho stredného páska a znamenalo by to prijatie opatrení v celkovej hodnote 2,3 % HDP do konca roku 2024, čo podľa mňa nie je nerealizovateľné, a uvedené je možné dosiahnuť kombináciou znižovania aj štrukturálneho deficitu, aj iných opatrení, ktoré budú mať vplyv hlavne z dlhodobého hľadiska, napr. teda spomínaná reforma dôchodkového systému.
Keď sa chceme baviť o rozpočte a zhodnotiť ho, tak je dôležité si na začiatku zhodnotiť, aké nás vlastne čakajú časy, pretože inak by sa mal rozpočet nastaviť, a nejako by sme sa mali správať v tých dobrých časoch, kedy ekonomika rastie, a mali by sme teda tie peniaze šetriť, a inak by sme sa mali správať, samozrejme, v tých horších časoch, kedy je potrebné tú ekonomiku stimulovať a podporiť hospodárstvo. Ja ten rok 2022 a čiastočne rok 2023 vnímam ako takú kombináciu alebo niečo medzi tým, pretože sa zároveň očakáva aj oživenie ekonomiky, bude teda rast aj HDP, hlavne vďaka zvýšeným investíciám, ale zároveň tá pokračujúca pandémia bude tú ekonomiku tlmiť, hlavne teda v budúcom roku, v dôsledku čoho aj rezort financií znížil odhad rastu HDP z júnových 5 % na terajších 4,2 %.
V roku 2022 sa dá očakávať z ekonomického hľadiska postupný ústup ekonomických dôsledkov krízy, teda mala by sa použiť kombinácia nástrojov, ktoré sa používajú v dobrých aj v zlých časoch. To znamená, že jednak by sa mali využívať jednorazové opatrenia, ktoré nezvyšujú štrukturálne saldo ani dlhodobú udržateľnosť verejných financií, na toto máme tie peniaze v rezerve, ale zároveň by sme mali podľa môjho názoru pristúpiť už aj k určitej konsolidácii aj v roku 2022 - ministerstvo plánuje od roku 2023.
Odvolávate sa na odporúčania aj Európskej komisie, aj OECD, aj iných inštitúcií, ale na Slovensku je tá situácia predsa len špecifickejšia ako v iných krajinách Európskej únie, ale k tomu sa tiež dostanem potom neskôr, čiže myslím si, že rozpočet by mal byť zhodnotený z pohľadu toho, že robiť aj jednorazové opatrenia, ale zároveň už začať aj s konsolidáciou.
23. marca 2020 Rada Európskej únie aktivovala všeobecnú únikovú klauzulu v rámci Paktu stability a rastu, aby sa... poskytla členským štátom potrebný fiškálny priestor na reakciu na pandémiu COVID-19. Rada odporučila, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na riešenie pandémie, udržania hospodárstva a na podporu následného oživenia. Na Slovensku z tých analýz už sa vieme pozrieť do minulosti. Vieme, že nám pomohlo toto uvoľnenie tejto všeobecnej, teda týchto pravidiel, pretože na Slovensku sa nám podarilo z ekonomického pohľadu tú situáciu stabilizovať, čo je potrebné povedať, ale zároveň, aj teda to minister v tom úvodnom slove spomínal, že ideme teda na tú hranu nejakého toho dovolenia, čo podľa mňa nie je úplne dobré, lebo ak by nám dovolili viacej tie pravidlá, tak, predpokladám, že ten deficit by bol naplánovaný tiež vyššie. Čakal by som tam naozaj trošku, trošku teda prísnejšie, ale zase na druhej strane predsa len je to len nejaký predpoklad, nejaké nastavenie a v priebehu toho roka reálne čerpanie môže byť nižšie, tak ako sme to mali možnosť vidieť aj v týchto posledných dvoch rokoch.
Čo sa týka predstavených reforiem, teraz mám konkrétne na mysli daňovú, odvodovú reformu alebo tú spomínanú reformu podpory rodín, ja to teda v tom rozpočte nevidím, nie je to tam nijakým spôsobom ani opísané, ani to tam nie je zabezpečené nejakými výdavkami. Mám teda otázku, že kedy sa plánuje pristúpiť k týmto reformám. Hlavne ma zaujíma, či bude aj možnosť delegovať nejakého zástupcu do pracovných skupín, pretože si myslím, že je dôležité, aby sa k tomu vyjadrili všetky politické strany naprieč politickým spektrom, aby sa naozaj tie reformy nastavili čo najlepšie, pretože si myslím, že myšlienka tých reforiem má všeobecnú podporu, avšak konkrétne nastavenie naozaj bude veľmi zložité.
Čerpanie prostriedkov z Európskej únie - v roku 2022 plánuje Slovenská republika investovať približne 5,9 mld. eur. Tam na strane 8 je chyba, tam je napísané v hlavnej knihe, že 5,9 mil., ale je to miliardy vrátane zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Ale my máme k dispozícii ešte 7,9 mld. eur z programovacieho obdobia 2014 - 2020. Zároveň bude môcť do roku 2026 čerpať prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a v novom programovom období 2021 - 2027 bude mať Slovenská republika možnosť čerpať financie v objeme 12,8 mld. eur. Čiže naozaj sú to obrovské prostriedky, ktoré sa môžu dostať do slovenskej ekonomiky, avšak v aktuálnom, III. programovom období 2014 - 2020 sa čerpanie EŠIF dostalo k 30. 9. 2021 na 45 %, čím sa Slovenská republika dostala na posledné miesto v rámci Európskej únie.
Prostriedky z tohto obdobia možno čerpať už iba do konca roku 2023, teda deadline sa veľmi blíži a existuje veľké riziko nedočerpania alokovaných prostriedkov. A schválená alokácia Plánu obnovy a odolnosti predstavuje pre Slovenskú republiku sumu 6,3 mld. eur. A aj keď aj ja osobne teda som kritikom Európskej únie, ale považujem za esenciálne, aby sme peniaze, ktoré nám Európska únia poskytuje, využili čo najlepšie pre rozvoj nášho hospodárstva aj na znižovanie regionálnych rozvojov.
Ale to čerpanie zdrojov z Európskej únie aj v minulých volebných obdobiach, aj toto volebné obdobie je veľmi slabé. Dalo by sa hovoriť o veľa negatívach v minulosti. Tie korekcie, korupcie a tak ďalej, všelijaké neprospešné projekty, ale to nie teraz, v tejto chvíli je veľmi dôležité, pretože tá, ten spôsob toho alebo teda tá rýchlosť toho čerpania je aj v tomto období veľmi pomalá, a naozaj by som očakával aktívnejší prístup celej vlády aj zo strany ministerky pre investície, aj zo strany ministerstva financií, alebo aj predsedu vlády, pretože ak tieto peniaze nevyčerpáme, tak to bude naozaj obrovská škoda. A zatiaľ tomu všetko nasvedčuje, čiže určite by som bol rád, keby k tomuto zaujmeme razantnejší postoj.
Deficit, ako som už spomínal, sa v roku 2022 predkladá na úrovni 4,9 %, čo predstavuje 5,5 mld. eur. A už od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená, že na základe nominálneho deficitu nad 3 % vstúpi Slovenská republika do procedúry nadmerného deficitu. A podľa aktuálnej platnej legislatívy sa vyžaduje už v roku 2024 dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, čo vieme, že je nerealizovateľné. Pri momentálnej situácii existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa a dlh verejnej správy by mal v roku 2022 zotrvať na úrovni 61,5 % HDP, čo je o 13,4 % HDP viac oproti predkrízovému roku 2019.
Národná rada Slovenskej republiky však schválila, zatiaľ neschválila sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý obsahuje upravené sankcie aj viacročné výdavkové stropy. Vláda tiež zatiaľ nepredstavila opatrenie na zníženie dlhu a odložila konsolidačnú stratégiu až do roku 2023.
Návrh rozpočtu predpokladá navýšenie hrubého dlhu z úrovne 59,7 % HDP v roku 2020 na úroveň 61,5 v roku 2021 a následný mierny pokles k úrovni 58,7 na konci roku 2024, čiže budeme sa teraz pohybovať okolo tej 60 za predpokladu splnenia, samozrejme, rozpočtových cieľov. Stabilizácia a následný mierny pokles je spôsobené najmä vysokým tempom ekonomického rastu očakávaný v najbližšom období bez ohľadu na zastavenie nárastu úrovne dlhu. Po roku 2021 platí, že počnúc rokom 2020 dlh prekročí horný limit sankčných pásiem ústavného zákona a nad týmto limitom zotrvá počas celého prognózovaného obdobia.
Tiež ma zarazila medializovaná informácia, ktorú komunikoval minister financií, že ministri pri vypracovávaní návrhu tohto rozpočtu ešte žiadali viac o vyše 6,6 mld. eur. Ja by som teda očakával presne opačný trend, že skôr ministri prišli s úspornými opatreniami. Nehovorím, že na úrovni 6,6 mld. eur, ale aspoň na úrovni 1 alebo 2 mld. eur. Zbytočne sa tým zaťažuje podľa mňa aj ministerstvo financií, keď samotné ministerstvá majú možnosti hľadať úsporné opatrenia, a naozaj táto informácia ma veľmi zarazila, pretože o rozpočtovej zodpovednosti na ministerstvách asi ťažko hovoriť, keď naozaj tieto výdavky by bez kontroly alebo bez nejakej korekcie zo strany ministerstva financií stúpali do závratných výšin, už by sme sa tu nemohli baviť ani o deficite na úrovni 4,9 %, ale minimálne dvakrát viacej.
Čo sa týka jednorazových opatrení, ktoré aj boli v posledných dvoch rokoch vykonané a zároveň sa teda aj plánujú v roku 2022, zatiaľ v rezerve na úrovni 767 mil., pozitívne vnímam to, že sa tam vo výške 193 mil. plánujú zvýšené výdavky v zdravotníctve, pretože ak chceme zlepšiť situáciu s touto pandémiou okolo COVID-u-19, tak zdravotníctvo je v tomto naozaj dôležité. A zároveň je tam aj ďalšia rezerva, ktorá sa týka zdravotníctva mimo tejto rezervy, takže myslím si, že nejaká príprava na zvládnutie tam je, len bude, samozrejme, potrebné tie peniaze aj potom správne využiť.
Čo sa týka dlhodobej udržateľnosti, tak samotný rozpočet, teraz bez zohľadnenia navrhovaných dlhodobých reforiem, pre rok 2022 znamená zhoršenie dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP. Rozsah opatrení zhoršujúcich saldo v roku 2022 bude ďalej komplikovať naplnenie cieľov potom v rokoch 2023 až 2024.
Rekordné príjmy, Slovenská republika prvýkrát v histórii zažije takéto obrovské príjmy na úrovni skoro 20 mld. eur. Je to predpoklad, samozrejme, ekonomika nás môže ešte prekvapiť. Môže to byť aj reálne viacej, môže to byť aj menej, ale tých 20 mld. sa dá očakávať reálne. A tu chcem povedať, že keby tie celkové výdavky štátneho rozpočtu boli nastavené tak, ako napríklad sa plánovali na rok 2020, čo nebolo tak dávno, bolo to len pred dvomi rokmi, tak sa určovali sumou 18,5 mld. eur. Čiže keby sme tie výdavky rozpočtovali v takej výške ako na rok 2020, tak by sme mali v podstate prebytkový rozpočet. Ja viem, že to je v tejto situácii nerealizovateľné, ale nejaké priblíženie sa k tomu stavu nie je podľa mňa až také nereálne. Vtedy napríklad boli príjmy rozpočtované v celkovej výške 16 mld. eur, čiže tam bol plánovaný deficit 2,5 mld. eur.
Rast cien v roku 2022 prekročí 4 % a bude tlmiť zotavenie ekonomiky. Tam naozaj bude potrebné pripraviť opatrenia na... pre podporu najzraniteľnejších, najzraniteľnejších skupín, najmä teda seniorov, tak ako sa to aj plánovalo pri rozprave o predchádzajúcom bode (tlač 808), kde teda bol záujem podporiť všetkých seniorov, ale, a teda najmä kvôli tomu, najmä kvôli tej inflácii a rastu cien. Zatiaľ sa to teda nenašlo, ale verím, že aj pri diskusii o tomto rozpočte k nejakému konsenzu alebo kompromisu prídeme a že pomôžeme ľuďom toto zvýšenie cien prekonať.
Konsolidácia, ako som už spomínal, stabilizácia a zníženie zadlženia si bude vyžadovať ambicióznu konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu by posilnili ústavné ukotvené výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda. Vláda predstavila návrh rozpočtu na rok 2022 až 2024, ktorý je zostavený v súlade s deklarovanými rozpočtovými cieľmi iba v roku 2022, nie však už potom v ďalších výhľadových rokoch. V rozpočte opätovne chýba informácia o konkrétnych konsolidačných opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených na roky 2023 a 2024.
Takisto sme tu mali pred týmto bodom rokovanie o zdôvodnení výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrh opatrení na jeho zníženie. Ja som schválne k tomu bodu nevystúpil, pretože už keď sa teraz bavíme aj o rozpočte, tak si myslím, že to patrí do tejto diskusii. Tam vláda síce zdôvodnila tú výšku toho dlhu, ale návrh na opatrenie na jeho zníženie sú podľa mňa nedostatočné alebo nekonkrétne. Viac-menej sa tam odkazuje na rok 2022 a prijatie novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kedy majú byť konkrétnejšie predstavené. Ja to nebudem teraz čítať, lebo sa mi trošku kráti čas.
Ale chcem povedať to, že podľa môjho názoru by sme mali, nemali by sme odmietať konsolidáciu už v roku 2022, a skúsim uviesť aj niekoľko dôvodov, prečo by sme mali k tomu podľa môjho názoru pristúpiť. Tie všeobecné odporúčania medzinárodných inštitúcií, ako je OECD, Európska komisia a tak ďalej vyzývali na... alebo vyzývajú na pomalší nábeh konsolidácie verejných financií, ale to sú všeobecné odporúčania pre všetky štáty, a konkrétne keby sa bavíme o Slovenskej republike, tak máme tu naozaj špecifickejšiu situáciu a už podľa aktuálnych prognóz vieme, že ekonomika sa bude v roku 2022 mierne prehrievať.
Takisto máme tu politický cyklus, ktorý na Slovensku vyšiel veľmi nešťastne, pretože rok 2023 bude predvolebným rokom a tu sa rozprávať o nejakej konsolidácii, chcel by som tomu veriť, ale aj minulosť nám ukazuje, že to asi neni veľmi realizovateľné. Ak chceme tie financie trošku napraviť, tak my musíme využiť budúci rok, pretože rok 2023 je podľa mňa nerealizovateľný. To nie je reálne.
Prípadné zhoršenie pandemickej situácie môže vláda naďalej riešiť jednorazovou adresnou pomocou, ako som spomínal na začiatku, čiže to sa nevylučuje, tá konsolidácia, s týmito opatreniami. A takisto vieme presunúť investície z budúcnosti do prítomnosti, pričom ani jedna z týchto foriem stimulu nezhoršuje konsolidáciu. To znamená, že dočasná pomoc a konsolidačné opatrenie sa navzájom nevylučujú. Ale ak by platila novela ústavného zákona, vyžadovala by konsolidáciu 0,5 % HDP v roku 2022 a potom 1 % HDP v ďalších rokoch.
Slovenská republika je naozaj v inej situácii ako priemerná krajina Európskej únie, pretože aj odhadovaná úroveň prílevu prostriedkov z Fondu obnovy do Slovenskej republiky dosahuje takmer trojnásobok priemernej úrovne pre krajiny Európskej únie, preto môže dôjsť k skoršiemu prehrievaniu ekonomiky, takisto Slovenská republika má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť v Európskej únii. Slovenská republika v roku 2022 podľa prognózy Európskej komisie má najväčšiu úroveň prehrievania v Európskej únii, makroekonomické dopady pandémie sú skôr menšie, menej zasiahnutý priemysel má v Slovenskej republike oveľa vyšší vplyv a spotreba je odolnejšia.
To sú podľa mňa dôvody, ktoré hovoria v prospech konsolidácie od roku 2022. A ešte raz opakujem, rok 2023 je predvolebným rokom, čiže využime, prosím, situáciu, ktorú máme teraz k dispozícii.
Čo sa týka jednotlivých kapitol, spomeniem len niektoré, obrana. Slovenská republika si plánuje, si plánuje teda tie záväzky vyplývajúce z členstva NATO uplatňovať. Z tohto dôvodu sú obranné výdavky Slovenskej republiky naplávané v roku 2022 na úroveň 1,8 % HDP, čiže blížime sa k tým 2 %, ktoré nám tento pakt určuje. Samotné ministerstvo obrany má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 164 mil. eur vrátane teda výdavkov alokovaných kapitol aj Všeobecná pokladničná správa.
Už som to hovoril aj pri iných bodoch v minulosti, je veľmi nešťastné podľa mňa zvyšovať výdavky na obranu v čase takejto ekonomickej krízy. A v minulosti sme tie 2 % alebo tie záväzky, ktoré nám vyplývajú z tohto členstva, nenapĺňali, nenapĺňajú ich ani iné štáty a nevidím naozaj dôvod, prečo by sme mali teraz sa tomu približovať. Myslím si, že obrana je niečo, kde môžeme zatiaľ výdavky šetriť, aj keď si uvedomujem, že tá modernizácia tam musí byť, ale nie v tejto situácii.
Zadlženosť univerzitných a fakultných nemocníc, čo sa týka zadlžovania nemocníc, tam nenastal výrazný pokrok. Ak doteraz náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neboli v dostatočnej miere pokryté výnosmi zo zdravotných poisťovní, vplyvom nesystémových krokov sa zadlženosť môže viacej prehlbovať. K 31. 8. 2021 dosiahol celkový stav záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc 914 mil. eur. A od začiatku roka 2021 sa zvýšil o 79 mil. eur. Finančné zdravie našich zdravotníckych zariadení ilustrujú predovšetkým záväzky podliehajúce splatnosti, ktoré sa zvýšili od začiatku roka 2021 o 86 mil. eur.
Potrebné prijatie krokov, ktoré nemocnice zabezpečia navrátenie stratených vo forme... podľa mňa vlastných laboratórií alebo lekární, budú naozaj mimoriadne dôležité.
A potom, čo sa týka dopravnej infraštruktúry, ja to vždy opakujem, ale pokladám to za mimoriadne dôležité aj preto, že som sa v minulosti venoval profesionálnej údržbe a oprave ciest, najmä teda ciest II. a III. triedy, ale aj ciest I. triedy, my tu máme obrovský investičný dlh, najmä čo sa týka našej cestnej infraštruktúry aj ďalších telies, ako sú mosty a podobne, ktorý každým rokom sa zhoršuje, a už dnes vieme, že v dvoch najhorších kategóriách sú takmer dve pätiny, teda 49,9 % na celkovej sieti teda tvoria podiel v tých katastrofálnych, katastrofálnych stavoch. Plánuje sa zvýšiť výdavky o 50 mil. eur, čo pokladám ja za nedostatočné, pretože na dosiahnutie zníženia tohto podielu sú potrebné masívne investície vo výške približne 1,1 mld. eur. Podľa môjho dôvodu aj tuto bude treba využiť najmä eurofondy, a preto opätovne prízvukujem potrebu lepšieho čerpania.
No a čo sa týka samotného spôsobu vypracovania štátneho rozpočtu, my v pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet, čo výrazným spôsobom znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách, a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. O výhodách akruálneho princípu voči hotovostnému princípu netreba podľa hovoriť. Je to podľa mňa každému zrejmé, pretože akruálne limity by sa mali zaviesť aj pre rezorty, a bola by tam väčšia disciplína a bolo by ťažšie obchádzať ako hotovostné limity a vďaka tomu by sme mohli mať menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora, preto dúfam, že ministerstvo zváži toto odporúčanie nielen mňa, ale aj iných inštitúcií, a aby sme teda prešli len na akruálny, akruálny princíp.
A zarazilo ma to, že v rozpočte som stále našiel výdavky, ktoré smerujú k obnove a revitalizácii hradu Krásna hôrka, pretože, ak si dobre pamätám, tak ten hor... tak ten hrad zhorel v roku 2010 a ja neviem, teda prečo každý rok stále potrebujeme tam dávať peniaze, v akom to je vlastne stave, že by bolo potrebné tam spraviť nejaký poslanecký prieskum alebo nejakú analýzu tých výdavkov, lebo za tie peniaze, ktoré sa tam preinvestovali, sme mohli asi už postaviť aj nový hrad.
A, pán minister, zo Všeobecnej pokladničnej správy sú aj rozpočtované príspevky pre politické strany a ja viem, že pre vás osobne je to taká hodnotová téma - aj pre nás. Ja viem, že v parlamente nie je vôľa na to, aby sa politické strany odstrihli od týchto príspevkov zo štátneho rozpočtu, ale predsa len naviazanie týchto príspevkov na priemernú mzdu je podľa mňa úplne zbytočné. Každé volebné obdobie tie príspevky rastú s rastom priemernej mzdy a ja chcem naozaj vyzvať debatu k tomu, aby sme minimálne či už zmrazili tie príspevky, alebo zmenili ten spôsob výpočtu, pretože ja viem, síce že z pohľadu celkových výdavkov je to možno úplne mizivé percento, ale bol by to podľa mňa dobrý signál pre ľudí, kde by sme vedeli znížiť alebo aspoň zmraziť tieto príspevky pre politické strany, pretože na ten ďalší rok tam zase bude, na to ďalšie volebné obdobie sú naplánované zase zvýšené výdavky.
A tiež ma zaujíma postoj ministerstva financií k zavedeniu odloženia daňovej povinnosti, teda reverse charge, ktorý aj v programovom vyhlásení vlády sa spomína v zmysle, teda že sa zváži zavedenie. Ja som sa teda už viackrát sa na to pýtal a nedostal som odpoveď, či sa teda dospelo k nejakému výsledku, či sú nejaké analýzy alebo či sa plánuje rozšíriť sortiment tých produktov, na ktoré by sa dalo toto odloženie daňovej povinnosti aplikovať. Podľa mňa by to bolo tiež pre výber DPH-čky aj pre zlepšenie príjmov do štátneho rozpočtu veľmi dôležité.
A posledná vec, ktorú stihnem v rámci tejto diskusie. Pri tej debate o tých poukazoch pre dôchodcov sa rozprávalo o tom, že ministerstvo alebo koalícia zvažuje prejsť k tomu, aby sa presvedčilo ostatné politické strany zahlasovať za tento návrh - 100 eur pre všetkých dôchodcov - bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní, alebo nezaočkovaní, pretože naozaj to zvyšovanie tých cien energií aj potravín hlavne pre týchto našich seniorov bude veľmi zložité. Už dnes sa rozhodujú častokrát nad tým, či tie peniaze použijú na nákup liekov, alebo potravín, a veľakrát sú závislí od príspevkov od svojich detí a rodinných príslušníkov.
Ja chcem opätovne otvoriť diskusiu o tomto návrhu, pretože by sme sa o tom mohli o návrhu, pri návrhu o rozpočte na rok 2022 rozprávať, a chcel by som vyzvať koalíciu, koaličných poslancov, aby zvážili, aby zvážili schválenie alebo predloženie takéhoto pozmeňujúceho návrhu, teda tých 100 eur pre všetkých dôchodcov, ako to bolo sľubované aj zo strany ministra, aj zo strany predsedu parlamentu. Ak k takémuto návrhu počas diskusie nepríde, tak ja sa potom prihlásim do ústnej diskusie a predložím pozmeňujúci návrh, ktorý bude navrhovať týchto 100 eur pre všetkých dôchodcov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
12:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:00
Patrick LinhartJednoducho ja naozaj by som bol veľmi rád, keby sa pozeralo aj na kontrolórov na ŠVPS, aby sa chránilo zdravie obyvateľov a spotrebiteľov.
Veľmi pekne ďakujem za slovo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.12.2021 o 12:00 hod.
BSc.
Patrick Linhart
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán Viskupič. Ja plne s tebou súhlasím, čo si povedal, len taký malý dodatok nejaký, že som tu za zlepšenie potravín na Slovensku. Mne tam v tom rozpočte chýba niečo. A chýba mi tam návrat, to nie je kritika voči tebe alebo voči pánovi ministrovi, ktorý tu teraz momentálne sedí, len naozaj chýba mi tam budžet na návrat kontrolórov, ktorí by sa mali vrátiť naspäť do ulíc, lebo odňatých 50 kontrolórov v ŠVPS, títo kontrolóri jednoducho naozaj chýbajú v tých uliciach. Vidíme každý deň, že je tu průšvih s potravinami, že sa dostávajú na pulty predajní rôzne životu nebezpečné potraviny, med je falšovaný, klobásy obsahujú jed. Zbytočne sa tu bavíme o nejakom, o nejakej zmene zákona a o... a o nie o dekriminalizácii, ale o znižovanie trestov pre mäkké drogy, ako marihuanu, keď si môžeme kúpiť úplne v čaji nemenovanom jednom reťazci, takže stačí si ísť nakúpiť čaj s marihuanou.
Jednoducho ja naozaj by som bol veľmi rád, keby sa pozeralo aj na kontrolórov na ŠVPS, aby sa chránilo zdravie obyvateľov a spotrebiteľov.
Veľmi pekne ďakujem za slovo.
Rozpracované
12:01
Vystúpenie v rozprave 12:01
Martin BeluskýJa som chcel na úvod tiež povedať, že je škoda, že tu zaznelo stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, že tu nezaznelo aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale pán spravodajca, pán predseda výboru...
Ja som chcel na úvod tiež povedať, že je škoda, že tu zaznelo stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, že tu nezaznelo aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale pán spravodajca, pán predseda výboru to napravil, takže bolo to potrebné povedať, pretože táto inštitúcia má naozaj čo povedať k rozpočtu, a verím, že od ďalšieho, že za rok, keď budeme teda rokovať o ďalšom rozpočte, že už tu bude pán predseda. Myslím, že tak by to malo byť aj v tej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti aj navrhnuté, takže určite to bude prínosom pre rokovanie o tomto bode.
Ja som chcel na úvod spomenúť pár pozitív, pretože nechcem byť len kritický, lebo treba byť konštruktívny, a nemyslím si, že sa patrí len kritizovať. Som teda rád, že ministerstvo, po týchto dvoch rokoch už konečne ideme na cestu znižovania deficitu. Či to je dostatočné, alebo nedostatočné, o tom môže byť diskusia, ale dôležité je, že ten trend je už nastavený správne. Takisto návrh rozpočtu je reálnejšie nastavený, ako mám snáď možnosť vidieť v rozpočte za minulé volebné obdobia. Nie sú tam už skryté výdavky, je tam viacej vecí odhalených, takže môžme tu rozprávať o tom, že ľudia majú väčšiu transparentnosť pri sledovaní plánovaných výdavkov.
Takisto je pozitívne, hlavne pre našu ekonomiku, že sa začne so zvyšovaním investícií do našej ekonomiky, do hospodárstva, ale zároveň je to aj veľká výzva pre koalíciu a pre ministerstvo. O tom budem o tom viacej hovoriť neskôr, pretože správne nastavenie tých programov, hlavne vyčerpanie tých peňazí bude pre našu ekonomiku naozaj veľmi esenciálne. A máme naozaj v tejto oblasti ešte veľa čo dobiehať.
Sú tam pripravené teda peniaze aj v rezerve na mimoriadne výdavky, to je tiež pozitívne, lebo už dnes vieme, že sa míňať budú, tak by sme potom zbytočne nemuseli zasa sedieť k úprave rozpočtu. Rezerva je dôležitá.
A ja pozitívne vnímam aj kritiku verejnosti aj z odbornej, aj zo strany možno niektorých ministrov k tomuto rozpočtu. Myslím si, že rozpočet by mal byť nastavený v tejto chvíli tak, aby bol, aby sa k nemu verejnosť stavala kriticky, pretože to nastavenie spoločnosti aj tie minulé roky, aj tie výdavky treba začať to naozaj škrtiť, takže tá kritika je podľa mňa správna.
A tiež som rád, že ministerstvo, pán minister podmienil čerpanie niektorých výdavkov prijatím reforiem, najmä teda tých, ktoré sa týkajú novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to podľa mňa správny krok a verím, že v pléne sa dôjde, dôjde naozaj k politickej zhode a že tieto reformy aj reálne prijmeme.
No a teraz nejaké ďalšie. K veci. Pán minister, mám takú výčitku aj voči vám osobne, pretože myslím si, že hlavne keď sa rokuje o tomto zákone na výbore pre financie a rozpočet, mali by ste tam byť prítomný. Je podľa mňa, nechcem povedať, že neúctivé, ale je to aj škoda podľa mňa, lebo tam môže tiež prísť k nejakej odbornej debate na tom výbore. A štátni tajomníci, samozrejme, sú kvalifikovaní, ale vždycky ministri k tomuto bodu prišli na výbor, tak naozaj by som do budúcna už očakával vašu prítomnosť. Myslím si, že to bude aj lepšie pre úroveň diskusie.
Čo sa týka najväčšej výzvy, ktorú teda ja osobne vidím na budúci rok 2022, ale aj tie ďalšie výhľadové roky do konca tohto volebného obdobia, je, samozrejme, stabilizácia hrubého dlhu a zároveň aj zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika. On vlastne už teraz začne klesať, ale ešte nezačne klesať do toho stredného páska a znamenalo by to prijatie opatrení v celkovej hodnote 2,3 % HDP do konca roku 2024, čo podľa mňa nie je nerealizovateľné, a uvedené je možné dosiahnuť kombináciou znižovania aj štrukturálneho deficitu, aj iných opatrení, ktoré budú mať vplyv hlavne z dlhodobého hľadiska, napr. teda spomínaná reforma dôchodkového systému.
Keď sa chceme baviť o rozpočte a zhodnotiť ho, tak je dôležité si na začiatku zhodnotiť, aké nás vlastne čakajú časy, pretože inak by sa mal rozpočet nastaviť, a nejako by sme sa mali správať v tých dobrých časoch, kedy ekonomika rastie, a mali by sme teda tie peniaze šetriť, a inak by sme sa mali správať, samozrejme, v tých horších časoch, kedy je potrebné tú ekonomiku stimulovať a podporiť hospodárstvo. Ja ten rok 2022 a čiastočne rok 2023 vnímam ako takú kombináciu alebo niečo medzi tým, pretože sa zároveň očakáva aj oživenie ekonomiky, bude teda rast aj HDP, hlavne vďaka zvýšeným investíciám, ale zároveň tá pokračujúca pandémia bude tú ekonomiku tlmiť, hlavne teda v budúcom roku, v dôsledku čoho aj rezort financií znížil odhad rastu HDP z júnových 5 % na terajších 4,2 %.
V roku 2022 sa dá očakávať z ekonomického hľadiska postupný ústup ekonomických dôsledkov krízy, teda mala by sa použiť kombinácia nástrojov, ktoré sa používajú v dobrých aj v zlých časoch. To znamená, že jednak by sa mali využívať jednorazové opatrenia, ktoré nezvyšujú štrukturálne saldo ani dlhodobú udržateľnosť verejných financií, na toto máme tie peniaze v rezerve, ale zároveň by sme mali podľa môjho názoru pristúpiť už aj k určitej konsolidácii aj v roku 2022 - ministerstvo plánuje od roku 2023.
Odvolávate sa na odporúčania aj Európskej komisie, aj OECD, aj iných inštitúcií, ale na Slovensku je tá situácia predsa len špecifickejšia ako v iných krajinách Európskej únie, ale k tomu sa tiež dostanem potom neskôr, čiže myslím si, že rozpočet by mal byť zhodnotený z pohľadu toho, že robiť aj jednorazové opatrenia, ale zároveň už začať aj s konsolidáciou.
23. marca 2020 Rada Európskej únie aktivovala všeobecnú únikovú klauzulu v rámci Paktu stability a rastu, aby sa... poskytla členským štátom potrebný fiškálny priestor na reakciu na pandémiu COVID-19. Rada odporučila, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na riešenie pandémie, udržania hospodárstva a na podporu následného oživenia. Na Slovensku z tých analýz už sa vieme pozrieť do minulosti. Vieme, že nám pomohlo toto uvoľnenie tejto všeobecnej, teda týchto pravidiel, pretože na Slovensku sa nám podarilo z ekonomického pohľadu tú situáciu stabilizovať, čo je potrebné povedať, ale zároveň, aj teda to minister v tom úvodnom slove spomínal, že ideme teda na tú hranu nejakého toho dovolenia, čo podľa mňa nie je úplne dobré, lebo ak by nám dovolili viacej tie pravidlá, tak, predpokladám, že ten deficit by bol naplánovaný tiež vyššie. Čakal by som tam naozaj trošku, trošku teda prísnejšie, ale zase na druhej strane predsa len je to len nejaký predpoklad, nejaké nastavenie a v priebehu toho roka reálne čerpanie môže byť nižšie, tak ako sme to mali možnosť vidieť aj v týchto posledných dvoch rokoch.
Čo sa týka predstavených reforiem, teraz mám konkrétne na mysli daňovú, odvodovú reformu alebo tú spomínanú reformu podpory rodín, ja to teda v tom rozpočte nevidím, nie je to tam nijakým spôsobom ani opísané, ani to tam nie je zabezpečené nejakými výdavkami. Mám teda otázku, že kedy sa plánuje pristúpiť k týmto reformám. Hlavne ma zaujíma, či bude aj možnosť delegovať nejakého zástupcu do pracovných skupín, pretože si myslím, že je dôležité, aby sa k tomu vyjadrili všetky politické strany naprieč politickým spektrom, aby sa naozaj tie reformy nastavili čo najlepšie, pretože si myslím, že myšlienka tých reforiem má všeobecnú podporu, avšak konkrétne nastavenie naozaj bude veľmi zložité.
Čerpanie prostriedkov z Európskej únie - v roku 2022 plánuje Slovenská republika investovať približne 5,9 mld. eur. Tam na strane 8 je chyba, tam je napísané v hlavnej knihe, že 5,9 mil., ale je to miliardy vrátane zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Ale my máme k dispozícii ešte 7,9 mld. eur z programovacieho obdobia 2014 - 2020. Zároveň bude môcť do roku 2026 čerpať prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a v novom programovom období 2021 - 2027 bude mať Slovenská republika možnosť čerpať financie v objeme 12,8 mld. eur. Čiže naozaj sú to obrovské prostriedky, ktoré sa môžu dostať do slovenskej ekonomiky, avšak v aktuálnom, III. programovom období 2014 - 2020 sa čerpanie EŠIF dostalo k 30. 9. 2021 na 45 %, čím sa Slovenská republika dostala na posledné miesto v rámci Európskej únie.
Prostriedky z tohto obdobia možno čerpať už iba do konca roku 2023, teda deadline sa veľmi blíži a existuje veľké riziko nedočerpania alokovaných prostriedkov. A schválená alokácia Plánu obnovy a odolnosti predstavuje pre Slovenskú republiku sumu 6,3 mld. eur. A aj keď aj ja osobne teda som kritikom Európskej únie, ale považujem za esenciálne, aby sme peniaze, ktoré nám Európska únia poskytuje, využili čo najlepšie pre rozvoj nášho hospodárstva aj na znižovanie regionálnych rozvojov.
Ale to čerpanie zdrojov z Európskej únie aj v minulých volebných obdobiach, aj toto volebné obdobie je veľmi slabé. Dalo by sa hovoriť o veľa negatívach v minulosti. Tie korekcie, korupcie a tak ďalej, všelijaké neprospešné projekty, ale to nie teraz, v tejto chvíli je veľmi dôležité, pretože tá, ten spôsob toho alebo teda tá rýchlosť toho čerpania je aj v tomto období veľmi pomalá, a naozaj by som očakával aktívnejší prístup celej vlády aj zo strany ministerky pre investície, aj zo strany ministerstva financií, alebo aj predsedu vlády, pretože ak tieto peniaze nevyčerpáme, tak to bude naozaj obrovská škoda. A zatiaľ tomu všetko nasvedčuje, čiže určite by som bol rád, keby k tomuto zaujmeme razantnejší postoj.
Deficit, ako som už spomínal, sa v roku 2022 predkladá na úrovni 4,9 %, čo predstavuje 5,5 mld. eur. A už od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená, že na základe nominálneho deficitu nad 3 % vstúpi Slovenská republika do procedúry nadmerného deficitu. A podľa aktuálnej platnej legislatívy sa vyžaduje už v roku 2024 dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, čo vieme, že je nerealizovateľné. Pri momentálnej situácii existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa a dlh verejnej správy by mal v roku 2022 zotrvať na úrovni 61,5 % HDP, čo je o 13,4 % HDP viac oproti predkrízovému roku 2019.
Národná rada Slovenskej republiky však schválila, zatiaľ neschválila sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý obsahuje upravené sankcie aj viacročné výdavkové stropy. Vláda tiež zatiaľ nepredstavila opatrenie na zníženie dlhu a odložila konsolidačnú stratégiu až do roku 2023.
Návrh rozpočtu predpokladá navýšenie hrubého dlhu z úrovne 59,7 % HDP v roku 2020 na úroveň 61,5 v roku 2021 a následný mierny pokles k úrovni 58,7 na konci roku 2024, čiže budeme sa teraz pohybovať okolo tej 60 za predpokladu splnenia, samozrejme, rozpočtových cieľov. Stabilizácia a následný mierny pokles je spôsobené najmä vysokým tempom ekonomického rastu očakávaný v najbližšom období bez ohľadu na zastavenie nárastu úrovne dlhu. Po roku 2021 platí, že počnúc rokom 2020 dlh prekročí horný limit sankčných pásiem ústavného zákona a nad týmto limitom zotrvá počas celého prognózovaného obdobia.
Tiež ma zarazila medializovaná informácia, ktorú komunikoval minister financií, že ministri pri vypracovávaní návrhu tohto rozpočtu ešte žiadali viac o vyše 6,6 mld. eur. Ja by som teda očakával presne opačný trend, že skôr ministri prišli s úspornými opatreniami. Nehovorím, že na úrovni 6,6 mld. eur, ale aspoň na úrovni 1 alebo 2 mld. eur. Zbytočne sa tým zaťažuje podľa mňa aj ministerstvo financií, keď samotné ministerstvá majú možnosti hľadať úsporné opatrenia, a naozaj táto informácia ma veľmi zarazila, pretože o rozpočtovej zodpovednosti na ministerstvách asi ťažko hovoriť, keď naozaj tieto výdavky by bez kontroly alebo bez nejakej korekcie zo strany ministerstva financií stúpali do závratných výšin, už by sme sa tu nemohli baviť ani o deficite na úrovni 4,9 %, ale minimálne dvakrát viacej.
Čo sa týka jednorazových opatrení, ktoré aj boli v posledných dvoch rokoch vykonané a zároveň sa teda aj plánujú v roku 2022, zatiaľ v rezerve na úrovni 767 mil., pozitívne vnímam to, že sa tam vo výške 193 mil. plánujú zvýšené výdavky v zdravotníctve, pretože ak chceme zlepšiť situáciu s touto pandémiou okolo COVID-u-19, tak zdravotníctvo je v tomto naozaj dôležité. A zároveň je tam aj ďalšia rezerva, ktorá sa týka zdravotníctva mimo tejto rezervy, takže myslím si, že nejaká príprava na zvládnutie tam je, len bude, samozrejme, potrebné tie peniaze aj potom správne využiť.
Čo sa týka dlhodobej udržateľnosti, tak samotný rozpočet, teraz bez zohľadnenia navrhovaných dlhodobých reforiem, pre rok 2022 znamená zhoršenie dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP. Rozsah opatrení zhoršujúcich saldo v roku 2022 bude ďalej komplikovať naplnenie cieľov potom v rokoch 2023 až 2024.
Rekordné príjmy, Slovenská republika prvýkrát v histórii zažije takéto obrovské príjmy na úrovni skoro 20 mld. eur. Je to predpoklad, samozrejme, ekonomika nás môže ešte prekvapiť. Môže to byť aj reálne viacej, môže to byť aj menej, ale tých 20 mld. sa dá očakávať reálne. A tu chcem povedať, že keby tie celkové výdavky štátneho rozpočtu boli nastavené tak, ako napríklad sa plánovali na rok 2020, čo nebolo tak dávno, bolo to len pred dvomi rokmi, tak sa určovali sumou 18,5 mld. eur. Čiže keby sme tie výdavky rozpočtovali v takej výške ako na rok 2020, tak by sme mali v podstate prebytkový rozpočet. Ja viem, že to je v tejto situácii nerealizovateľné, ale nejaké priblíženie sa k tomu stavu nie je podľa mňa až také nereálne. Vtedy napríklad boli príjmy rozpočtované v celkovej výške 16 mld. eur, čiže tam bol plánovaný deficit 2,5 mld. eur.
Rast cien v roku 2022 prekročí 4 % a bude tlmiť zotavenie ekonomiky. Tam naozaj bude potrebné pripraviť opatrenia na... pre podporu najzraniteľnejších, najzraniteľnejších skupín, najmä teda seniorov, tak ako sa to aj plánovalo pri rozprave o predchádzajúcom bode (tlač 808), kde teda bol záujem podporiť všetkých seniorov, ale, a teda najmä kvôli tomu, najmä kvôli tej inflácii a rastu cien. Zatiaľ sa to teda nenašlo, ale verím, že aj pri diskusii o tomto rozpočte k nejakému konsenzu alebo kompromisu prídeme a že pomôžeme ľuďom toto zvýšenie cien prekonať.
Konsolidácia, ako som už spomínal, stabilizácia a zníženie zadlženia si bude vyžadovať ambicióznu konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu by posilnili ústavné ukotvené výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda. Vláda predstavila návrh rozpočtu na rok 2022 až 2024, ktorý je zostavený v súlade s deklarovanými rozpočtovými cieľmi iba v roku 2022, nie však už potom v ďalších výhľadových rokoch. V rozpočte opätovne chýba informácia o konkrétnych konsolidačných opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených na roky 2023 a 2024.
Takisto sme tu mali pred týmto bodom rokovanie o zdôvodnení výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrh opatrení na jeho zníženie. Ja som schválne k tomu bodu nevystúpil, pretože už keď sa teraz bavíme aj o rozpočte, tak si myslím, že to patrí do tejto diskusii. Tam vláda síce zdôvodnila tú výšku toho dlhu, ale návrh na opatrenie na jeho zníženie sú podľa mňa nedostatočné alebo nekonkrétne. Viac-menej sa tam odkazuje na rok 2022 a prijatie novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kedy majú byť konkrétnejšie predstavené. Ja to nebudem teraz čítať, lebo sa mi trošku kráti čas.
Ale chcem povedať to, že podľa môjho názoru by sme mali, nemali by sme odmietať konsolidáciu už v roku 2022, a skúsim uviesť aj niekoľko dôvodov, prečo by sme mali k tomu podľa môjho názoru pristúpiť. Tie všeobecné odporúčania medzinárodných inštitúcií, ako je OECD, Európska komisia a tak ďalej vyzývali na... alebo vyzývajú na pomalší nábeh konsolidácie verejných financií, ale to sú všeobecné odporúčania pre všetky štáty, a konkrétne keby sa bavíme o Slovenskej republike, tak máme tu naozaj špecifickejšiu situáciu a už podľa aktuálnych prognóz vieme, že ekonomika sa bude v roku 2022 mierne prehrievať.
Takisto máme tu politický cyklus, ktorý na Slovensku vyšiel veľmi nešťastne, pretože rok 2023 bude predvolebným rokom a tu sa rozprávať o nejakej konsolidácii, chcel by som tomu veriť, ale aj minulosť nám ukazuje, že to asi neni veľmi realizovateľné. Ak chceme tie financie trošku napraviť, tak my musíme využiť budúci rok, pretože rok 2023 je podľa mňa nerealizovateľný. To nie je reálne.
Prípadné zhoršenie pandemickej situácie môže vláda naďalej riešiť jednorazovou adresnou pomocou, ako som spomínal na začiatku, čiže to sa nevylučuje, tá konsolidácia, s týmito opatreniami. A takisto vieme presunúť investície z budúcnosti do prítomnosti, pričom ani jedna z týchto foriem stimulu nezhoršuje konsolidáciu. To znamená, že dočasná pomoc a konsolidačné opatrenie sa navzájom nevylučujú. Ale ak by platila novela ústavného zákona, vyžadovala by konsolidáciu 0,5 % HDP v roku 2022 a potom 1 % HDP v ďalších rokoch.
Slovenská republika je naozaj v inej situácii ako priemerná krajina Európskej únie, pretože aj odhadovaná úroveň prílevu prostriedkov z Fondu obnovy do Slovenskej republiky dosahuje takmer trojnásobok priemernej úrovne pre krajiny Európskej únie, preto môže dôjsť k skoršiemu prehrievaniu ekonomiky, takisto Slovenská republika má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť v Európskej únii. Slovenská republika v roku 2022 podľa prognózy Európskej komisie má najväčšiu úroveň prehrievania v Európskej únii, makroekonomické dopady pandémie sú skôr menšie, menej zasiahnutý priemysel má v Slovenskej republike oveľa vyšší vplyv a spotreba je odolnejšia.
To sú podľa mňa dôvody, ktoré hovoria v prospech konsolidácie od roku 2022. A ešte raz opakujem, rok 2023 je predvolebným rokom, čiže využime, prosím, situáciu, ktorú máme teraz k dispozícii.
Čo sa týka jednotlivých kapitol, spomeniem len niektoré, obrana. Slovenská republika si plánuje, si plánuje teda tie záväzky vyplývajúce z členstva NATO uplatňovať. Z tohto dôvodu sú obranné výdavky Slovenskej republiky naplávané v roku 2022 na úroveň 1,8 % HDP, čiže blížime sa k tým 2 %, ktoré nám tento pakt určuje. Samotné ministerstvo obrany má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 164 mil. eur vrátane teda výdavkov alokovaných kapitol aj Všeobecná pokladničná správa.
Už som to hovoril aj pri iných bodoch v minulosti, je veľmi nešťastné podľa mňa zvyšovať výdavky na obranu v čase takejto ekonomickej krízy. A v minulosti sme tie 2 % alebo tie záväzky, ktoré nám vyplývajú z tohto členstva, nenapĺňali, nenapĺňajú ich ani iné štáty a nevidím naozaj dôvod, prečo by sme mali teraz sa tomu približovať. Myslím si, že obrana je niečo, kde môžeme zatiaľ výdavky šetriť, aj keď si uvedomujem, že tá modernizácia tam musí byť, ale nie v tejto situácii.
Zadlženosť univerzitných a fakultných nemocníc, čo sa týka zadlžovania nemocníc, tam nenastal výrazný pokrok. Ak doteraz náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neboli v dostatočnej miere pokryté výnosmi zo zdravotných poisťovní, vplyvom nesystémových krokov sa zadlženosť môže viacej prehlbovať. K 31. 8. 2021 dosiahol celkový stav záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc 914 mil. eur. A od začiatku roka 2021 sa zvýšil o 79 mil. eur. Finančné zdravie našich zdravotníckych zariadení ilustrujú predovšetkým záväzky podliehajúce splatnosti, ktoré sa zvýšili od začiatku roka 2021 o 86 mil. eur.
Potrebné prijatie krokov, ktoré nemocnice zabezpečia navrátenie stratených vo forme... podľa mňa vlastných laboratórií alebo lekární, budú naozaj mimoriadne dôležité.
A potom, čo sa týka dopravnej infraštruktúry, ja to vždy opakujem, ale pokladám to za mimoriadne dôležité aj preto, že som sa v minulosti venoval profesionálnej údržbe a oprave ciest, najmä teda ciest II. a III. triedy, ale aj ciest I. triedy, my tu máme obrovský investičný dlh, najmä čo sa týka našej cestnej infraštruktúry aj ďalších telies, ako sú mosty a podobne, ktorý každým rokom sa zhoršuje, a už dnes vieme, že v dvoch najhorších kategóriách sú takmer dve pätiny, teda 49,9 % na celkovej sieti teda tvoria podiel v tých katastrofálnych, katastrofálnych stavoch. Plánuje sa zvýšiť výdavky o 50 mil. eur, čo pokladám ja za nedostatočné, pretože na dosiahnutie zníženia tohto podielu sú potrebné masívne investície vo výške približne 1,1 mld. eur. Podľa môjho dôvodu aj tuto bude treba využiť najmä eurofondy, a preto opätovne prízvukujem potrebu lepšieho čerpania.
No a čo sa týka samotného spôsobu vypracovania štátneho rozpočtu, my v pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet, čo výrazným spôsobom znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách, a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. O výhodách akruálneho princípu voči hotovostnému princípu netreba podľa hovoriť. Je to podľa mňa každému zrejmé, pretože akruálne limity by sa mali zaviesť aj pre rezorty, a bola by tam väčšia disciplína a bolo by ťažšie obchádzať ako hotovostné limity a vďaka tomu by sme mohli mať menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora, preto dúfam, že ministerstvo zváži toto odporúčanie nielen mňa, ale aj iných inštitúcií, a aby sme teda prešli len na akruálny, akruálny princíp.
A zarazilo ma to, že v rozpočte som stále našiel výdavky, ktoré smerujú k obnove a revitalizácii hradu Krásna hôrka, pretože, ak si dobre pamätám, tak ten hor... tak ten hrad zhorel v roku 2010 a ja neviem, teda prečo každý rok stále potrebujeme tam dávať peniaze, v akom to je vlastne stave, že by bolo potrebné tam spraviť nejaký poslanecký prieskum alebo nejakú analýzu tých výdavkov, lebo za tie peniaze, ktoré sa tam preinvestovali, sme mohli asi už postaviť aj nový hrad.
A, pán minister, zo Všeobecnej pokladničnej správy sú aj rozpočtované príspevky pre politické strany a ja viem, že pre vás osobne je to taká hodnotová téma - aj pre nás. Ja viem, že v parlamente nie je vôľa na to, aby sa politické strany odstrihli od týchto príspevkov zo štátneho rozpočtu, ale predsa len naviazanie týchto príspevkov na priemernú mzdu je podľa mňa úplne zbytočné. Každé volebné obdobie tie príspevky rastú s rastom priemernej mzdy a ja chcem naozaj vyzvať debatu k tomu, aby sme minimálne či už zmrazili tie príspevky, alebo zmenili ten spôsob výpočtu, pretože ja viem, síce že z pohľadu celkových výdavkov je to možno úplne mizivé percento, ale bol by to podľa mňa dobrý signál pre ľudí, kde by sme vedeli znížiť alebo aspoň zmraziť tieto príspevky pre politické strany, pretože na ten ďalší rok tam zase bude, na to ďalšie volebné obdobie sú naplánované zase zvýšené výdavky.
A tiež ma zaujíma postoj ministerstva financií k zavedeniu odloženia daňovej povinnosti, teda reverse charge, ktorý aj v programovom vyhlásení vlády sa spomína v zmysle, teda že sa zváži zavedenie. Ja som sa teda už viackrát sa na to pýtal a nedostal som odpoveď, či sa teda dospelo k nejakému výsledku, či sú nejaké analýzy alebo či sa plánuje rozšíriť sortiment tých produktov, na ktoré by sa dalo toto odloženie daňovej povinnosti aplikovať. Podľa mňa by to bolo tiež pre výber DPH-čky aj pre zlepšenie príjmov do štátneho rozpočtu veľmi dôležité.
A posledná vec, ktorú stihnem v rámci tejto diskusie. Pri tej debate o tých poukazoch pre dôchodcov sa rozprávalo o tom, že ministerstvo alebo koalícia zvažuje prejsť k tomu, aby sa presvedčilo ostatné politické strany zahlasovať za tento návrh - 100 eur pre všetkých dôchodcov - bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní, alebo nezaočkovaní, pretože naozaj to zvyšovanie tých cien energií aj potravín hlavne pre týchto našich seniorov bude veľmi zložité. Už dnes sa rozhodujú častokrát nad tým, či tie peniaze použijú na nákup liekov, alebo potravín, a veľakrát sú závislí od príspevkov od svojich detí a rodinných príslušníkov.
Ja chcem opätovne otvoriť diskusiu o tomto návrhu, pretože by sme sa o tom mohli o návrhu, pri návrhu o rozpočte na rok 2022 rozprávať, a chcel by som vyzvať koalíciu, koaličných poslancov, aby zvážili, aby zvážili schválenie alebo predloženie takéhoto pozmeňujúceho návrhu, teda tých 100 eur pre všetkých dôchodcov, ako to bolo sľubované aj zo strany ministra, aj zo strany predsedu parlamentu. Ak k takémuto návrhu počas diskusie nepríde, tak ja sa potom prihlásim do ústnej diskusie a predložím pozmeňujúci návrh, ktorý bude navrhovať týchto 100 eur pre všetkých dôchodcov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
9.12.2021 o 12:01 hod.
Ing. PhD.
Martin Beluský
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, panie poslankyne, vážený pán minister, konečne prišlo na rad aj rokovanie o zákone roka, teda o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, samozrejme, s výhľadom na ďalšie dva roky.
Ja som chcel na úvod tiež povedať, že je škoda, že tu zaznelo stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, že tu nezaznelo aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale pán spravodajca, pán predseda výboru to napravil, takže bolo to potrebné povedať, pretože táto inštitúcia má naozaj čo povedať k rozpočtu, a verím, že od ďalšieho, že za rok, keď budeme teda rokovať o ďalšom rozpočte, že už tu bude pán predseda. Myslím, že tak by to malo byť aj v tej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti aj navrhnuté, takže určite to bude prínosom pre rokovanie o tomto bode.
Ja som chcel na úvod spomenúť pár pozitív, pretože nechcem byť len kritický, lebo treba byť konštruktívny, a nemyslím si, že sa patrí len kritizovať. Som teda rád, že ministerstvo, po týchto dvoch rokoch už konečne ideme na cestu znižovania deficitu. Či to je dostatočné, alebo nedostatočné, o tom môže byť diskusia, ale dôležité je, že ten trend je už nastavený správne. Takisto návrh rozpočtu je reálnejšie nastavený, ako mám snáď možnosť vidieť v rozpočte za minulé volebné obdobia. Nie sú tam už skryté výdavky, je tam viacej vecí odhalených, takže môžme tu rozprávať o tom, že ľudia majú väčšiu transparentnosť pri sledovaní plánovaných výdavkov.
Takisto je pozitívne, hlavne pre našu ekonomiku, že sa začne so zvyšovaním investícií do našej ekonomiky, do hospodárstva, ale zároveň je to aj veľká výzva pre koalíciu a pre ministerstvo. O tom budem o tom viacej hovoriť neskôr, pretože správne nastavenie tých programov, hlavne vyčerpanie tých peňazí bude pre našu ekonomiku naozaj veľmi esenciálne. A máme naozaj v tejto oblasti ešte veľa čo dobiehať.
Sú tam pripravené teda peniaze aj v rezerve na mimoriadne výdavky, to je tiež pozitívne, lebo už dnes vieme, že sa míňať budú, tak by sme potom zbytočne nemuseli zasa sedieť k úprave rozpočtu. Rezerva je dôležitá.
A ja pozitívne vnímam aj kritiku verejnosti aj z odbornej, aj zo strany možno niektorých ministrov k tomuto rozpočtu. Myslím si, že rozpočet by mal byť nastavený v tejto chvíli tak, aby bol, aby sa k nemu verejnosť stavala kriticky, pretože to nastavenie spoločnosti aj tie minulé roky, aj tie výdavky treba začať to naozaj škrtiť, takže tá kritika je podľa mňa správna.
A tiež som rád, že ministerstvo, pán minister podmienil čerpanie niektorých výdavkov prijatím reforiem, najmä teda tých, ktoré sa týkajú novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to podľa mňa správny krok a verím, že v pléne sa dôjde, dôjde naozaj k politickej zhode a že tieto reformy aj reálne prijmeme.
No a teraz nejaké ďalšie. K veci. Pán minister, mám takú výčitku aj voči vám osobne, pretože myslím si, že hlavne keď sa rokuje o tomto zákone na výbore pre financie a rozpočet, mali by ste tam byť prítomný. Je podľa mňa, nechcem povedať, že neúctivé, ale je to aj škoda podľa mňa, lebo tam môže tiež prísť k nejakej odbornej debate na tom výbore. A štátni tajomníci, samozrejme, sú kvalifikovaní, ale vždycky ministri k tomuto bodu prišli na výbor, tak naozaj by som do budúcna už očakával vašu prítomnosť. Myslím si, že to bude aj lepšie pre úroveň diskusie.
Čo sa týka najväčšej výzvy, ktorú teda ja osobne vidím na budúci rok 2022, ale aj tie ďalšie výhľadové roky do konca tohto volebného obdobia, je, samozrejme, stabilizácia hrubého dlhu a zároveň aj zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika. On vlastne už teraz začne klesať, ale ešte nezačne klesať do toho stredného páska a znamenalo by to prijatie opatrení v celkovej hodnote 2,3 % HDP do konca roku 2024, čo podľa mňa nie je nerealizovateľné, a uvedené je možné dosiahnuť kombináciou znižovania aj štrukturálneho deficitu, aj iných opatrení, ktoré budú mať vplyv hlavne z dlhodobého hľadiska, napr. teda spomínaná reforma dôchodkového systému.
Keď sa chceme baviť o rozpočte a zhodnotiť ho, tak je dôležité si na začiatku zhodnotiť, aké nás vlastne čakajú časy, pretože inak by sa mal rozpočet nastaviť, a nejako by sme sa mali správať v tých dobrých časoch, kedy ekonomika rastie, a mali by sme teda tie peniaze šetriť, a inak by sme sa mali správať, samozrejme, v tých horších časoch, kedy je potrebné tú ekonomiku stimulovať a podporiť hospodárstvo. Ja ten rok 2022 a čiastočne rok 2023 vnímam ako takú kombináciu alebo niečo medzi tým, pretože sa zároveň očakáva aj oživenie ekonomiky, bude teda rast aj HDP, hlavne vďaka zvýšeným investíciám, ale zároveň tá pokračujúca pandémia bude tú ekonomiku tlmiť, hlavne teda v budúcom roku, v dôsledku čoho aj rezort financií znížil odhad rastu HDP z júnových 5 % na terajších 4,2 %.
V roku 2022 sa dá očakávať z ekonomického hľadiska postupný ústup ekonomických dôsledkov krízy, teda mala by sa použiť kombinácia nástrojov, ktoré sa používajú v dobrých aj v zlých časoch. To znamená, že jednak by sa mali využívať jednorazové opatrenia, ktoré nezvyšujú štrukturálne saldo ani dlhodobú udržateľnosť verejných financií, na toto máme tie peniaze v rezerve, ale zároveň by sme mali podľa môjho názoru pristúpiť už aj k určitej konsolidácii aj v roku 2022 - ministerstvo plánuje od roku 2023.
Odvolávate sa na odporúčania aj Európskej komisie, aj OECD, aj iných inštitúcií, ale na Slovensku je tá situácia predsa len špecifickejšia ako v iných krajinách Európskej únie, ale k tomu sa tiež dostanem potom neskôr, čiže myslím si, že rozpočet by mal byť zhodnotený z pohľadu toho, že robiť aj jednorazové opatrenia, ale zároveň už začať aj s konsolidáciou.
23. marca 2020 Rada Európskej únie aktivovala všeobecnú únikovú klauzulu v rámci Paktu stability a rastu, aby sa... poskytla členským štátom potrebný fiškálny priestor na reakciu na pandémiu COVID-19. Rada odporučila, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na riešenie pandémie, udržania hospodárstva a na podporu následného oživenia. Na Slovensku z tých analýz už sa vieme pozrieť do minulosti. Vieme, že nám pomohlo toto uvoľnenie tejto všeobecnej, teda týchto pravidiel, pretože na Slovensku sa nám podarilo z ekonomického pohľadu tú situáciu stabilizovať, čo je potrebné povedať, ale zároveň, aj teda to minister v tom úvodnom slove spomínal, že ideme teda na tú hranu nejakého toho dovolenia, čo podľa mňa nie je úplne dobré, lebo ak by nám dovolili viacej tie pravidlá, tak, predpokladám, že ten deficit by bol naplánovaný tiež vyššie. Čakal by som tam naozaj trošku, trošku teda prísnejšie, ale zase na druhej strane predsa len je to len nejaký predpoklad, nejaké nastavenie a v priebehu toho roka reálne čerpanie môže byť nižšie, tak ako sme to mali možnosť vidieť aj v týchto posledných dvoch rokoch.
Čo sa týka predstavených reforiem, teraz mám konkrétne na mysli daňovú, odvodovú reformu alebo tú spomínanú reformu podpory rodín, ja to teda v tom rozpočte nevidím, nie je to tam nijakým spôsobom ani opísané, ani to tam nie je zabezpečené nejakými výdavkami. Mám teda otázku, že kedy sa plánuje pristúpiť k týmto reformám. Hlavne ma zaujíma, či bude aj možnosť delegovať nejakého zástupcu do pracovných skupín, pretože si myslím, že je dôležité, aby sa k tomu vyjadrili všetky politické strany naprieč politickým spektrom, aby sa naozaj tie reformy nastavili čo najlepšie, pretože si myslím, že myšlienka tých reforiem má všeobecnú podporu, avšak konkrétne nastavenie naozaj bude veľmi zložité.
Čerpanie prostriedkov z Európskej únie - v roku 2022 plánuje Slovenská republika investovať približne 5,9 mld. eur. Tam na strane 8 je chyba, tam je napísané v hlavnej knihe, že 5,9 mil., ale je to miliardy vrátane zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Ale my máme k dispozícii ešte 7,9 mld. eur z programovacieho obdobia 2014 - 2020. Zároveň bude môcť do roku 2026 čerpať prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a v novom programovom období 2021 - 2027 bude mať Slovenská republika možnosť čerpať financie v objeme 12,8 mld. eur. Čiže naozaj sú to obrovské prostriedky, ktoré sa môžu dostať do slovenskej ekonomiky, avšak v aktuálnom, III. programovom období 2014 - 2020 sa čerpanie EŠIF dostalo k 30. 9. 2021 na 45 %, čím sa Slovenská republika dostala na posledné miesto v rámci Európskej únie.
Prostriedky z tohto obdobia možno čerpať už iba do konca roku 2023, teda deadline sa veľmi blíži a existuje veľké riziko nedočerpania alokovaných prostriedkov. A schválená alokácia Plánu obnovy a odolnosti predstavuje pre Slovenskú republiku sumu 6,3 mld. eur. A aj keď aj ja osobne teda som kritikom Európskej únie, ale považujem za esenciálne, aby sme peniaze, ktoré nám Európska únia poskytuje, využili čo najlepšie pre rozvoj nášho hospodárstva aj na znižovanie regionálnych rozvojov.
Ale to čerpanie zdrojov z Európskej únie aj v minulých volebných obdobiach, aj toto volebné obdobie je veľmi slabé. Dalo by sa hovoriť o veľa negatívach v minulosti. Tie korekcie, korupcie a tak ďalej, všelijaké neprospešné projekty, ale to nie teraz, v tejto chvíli je veľmi dôležité, pretože tá, ten spôsob toho alebo teda tá rýchlosť toho čerpania je aj v tomto období veľmi pomalá, a naozaj by som očakával aktívnejší prístup celej vlády aj zo strany ministerky pre investície, aj zo strany ministerstva financií, alebo aj predsedu vlády, pretože ak tieto peniaze nevyčerpáme, tak to bude naozaj obrovská škoda. A zatiaľ tomu všetko nasvedčuje, čiže určite by som bol rád, keby k tomuto zaujmeme razantnejší postoj.
Deficit, ako som už spomínal, sa v roku 2022 predkladá na úrovni 4,9 %, čo predstavuje 5,5 mld. eur. A už od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená, že na základe nominálneho deficitu nad 3 % vstúpi Slovenská republika do procedúry nadmerného deficitu. A podľa aktuálnej platnej legislatívy sa vyžaduje už v roku 2024 dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, čo vieme, že je nerealizovateľné. Pri momentálnej situácii existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa a dlh verejnej správy by mal v roku 2022 zotrvať na úrovni 61,5 % HDP, čo je o 13,4 % HDP viac oproti predkrízovému roku 2019.
Národná rada Slovenskej republiky však schválila, zatiaľ neschválila sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý obsahuje upravené sankcie aj viacročné výdavkové stropy. Vláda tiež zatiaľ nepredstavila opatrenie na zníženie dlhu a odložila konsolidačnú stratégiu až do roku 2023.
Návrh rozpočtu predpokladá navýšenie hrubého dlhu z úrovne 59,7 % HDP v roku 2020 na úroveň 61,5 v roku 2021 a následný mierny pokles k úrovni 58,7 na konci roku 2024, čiže budeme sa teraz pohybovať okolo tej 60 za predpokladu splnenia, samozrejme, rozpočtových cieľov. Stabilizácia a následný mierny pokles je spôsobené najmä vysokým tempom ekonomického rastu očakávaný v najbližšom období bez ohľadu na zastavenie nárastu úrovne dlhu. Po roku 2021 platí, že počnúc rokom 2020 dlh prekročí horný limit sankčných pásiem ústavného zákona a nad týmto limitom zotrvá počas celého prognózovaného obdobia.
Tiež ma zarazila medializovaná informácia, ktorú komunikoval minister financií, že ministri pri vypracovávaní návrhu tohto rozpočtu ešte žiadali viac o vyše 6,6 mld. eur. Ja by som teda očakával presne opačný trend, že skôr ministri prišli s úspornými opatreniami. Nehovorím, že na úrovni 6,6 mld. eur, ale aspoň na úrovni 1 alebo 2 mld. eur. Zbytočne sa tým zaťažuje podľa mňa aj ministerstvo financií, keď samotné ministerstvá majú možnosti hľadať úsporné opatrenia, a naozaj táto informácia ma veľmi zarazila, pretože o rozpočtovej zodpovednosti na ministerstvách asi ťažko hovoriť, keď naozaj tieto výdavky by bez kontroly alebo bez nejakej korekcie zo strany ministerstva financií stúpali do závratných výšin, už by sme sa tu nemohli baviť ani o deficite na úrovni 4,9 %, ale minimálne dvakrát viacej.
Čo sa týka jednorazových opatrení, ktoré aj boli v posledných dvoch rokoch vykonané a zároveň sa teda aj plánujú v roku 2022, zatiaľ v rezerve na úrovni 767 mil., pozitívne vnímam to, že sa tam vo výške 193 mil. plánujú zvýšené výdavky v zdravotníctve, pretože ak chceme zlepšiť situáciu s touto pandémiou okolo COVID-u-19, tak zdravotníctvo je v tomto naozaj dôležité. A zároveň je tam aj ďalšia rezerva, ktorá sa týka zdravotníctva mimo tejto rezervy, takže myslím si, že nejaká príprava na zvládnutie tam je, len bude, samozrejme, potrebné tie peniaze aj potom správne využiť.
Čo sa týka dlhodobej udržateľnosti, tak samotný rozpočet, teraz bez zohľadnenia navrhovaných dlhodobých reforiem, pre rok 2022 znamená zhoršenie dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP. Rozsah opatrení zhoršujúcich saldo v roku 2022 bude ďalej komplikovať naplnenie cieľov potom v rokoch 2023 až 2024.
Rekordné príjmy, Slovenská republika prvýkrát v histórii zažije takéto obrovské príjmy na úrovni skoro 20 mld. eur. Je to predpoklad, samozrejme, ekonomika nás môže ešte prekvapiť. Môže to byť aj reálne viacej, môže to byť aj menej, ale tých 20 mld. sa dá očakávať reálne. A tu chcem povedať, že keby tie celkové výdavky štátneho rozpočtu boli nastavené tak, ako napríklad sa plánovali na rok 2020, čo nebolo tak dávno, bolo to len pred dvomi rokmi, tak sa určovali sumou 18,5 mld. eur. Čiže keby sme tie výdavky rozpočtovali v takej výške ako na rok 2020, tak by sme mali v podstate prebytkový rozpočet. Ja viem, že to je v tejto situácii nerealizovateľné, ale nejaké priblíženie sa k tomu stavu nie je podľa mňa až také nereálne. Vtedy napríklad boli príjmy rozpočtované v celkovej výške 16 mld. eur, čiže tam bol plánovaný deficit 2,5 mld. eur.
Rast cien v roku 2022 prekročí 4 % a bude tlmiť zotavenie ekonomiky. Tam naozaj bude potrebné pripraviť opatrenia na... pre podporu najzraniteľnejších, najzraniteľnejších skupín, najmä teda seniorov, tak ako sa to aj plánovalo pri rozprave o predchádzajúcom bode (tlač 808), kde teda bol záujem podporiť všetkých seniorov, ale, a teda najmä kvôli tomu, najmä kvôli tej inflácii a rastu cien. Zatiaľ sa to teda nenašlo, ale verím, že aj pri diskusii o tomto rozpočte k nejakému konsenzu alebo kompromisu prídeme a že pomôžeme ľuďom toto zvýšenie cien prekonať.
Konsolidácia, ako som už spomínal, stabilizácia a zníženie zadlženia si bude vyžadovať ambicióznu konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu by posilnili ústavné ukotvené výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda. Vláda predstavila návrh rozpočtu na rok 2022 až 2024, ktorý je zostavený v súlade s deklarovanými rozpočtovými cieľmi iba v roku 2022, nie však už potom v ďalších výhľadových rokoch. V rozpočte opätovne chýba informácia o konkrétnych konsolidačných opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených na roky 2023 a 2024.
Takisto sme tu mali pred týmto bodom rokovanie o zdôvodnení výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrh opatrení na jeho zníženie. Ja som schválne k tomu bodu nevystúpil, pretože už keď sa teraz bavíme aj o rozpočte, tak si myslím, že to patrí do tejto diskusii. Tam vláda síce zdôvodnila tú výšku toho dlhu, ale návrh na opatrenie na jeho zníženie sú podľa mňa nedostatočné alebo nekonkrétne. Viac-menej sa tam odkazuje na rok 2022 a prijatie novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kedy majú byť konkrétnejšie predstavené. Ja to nebudem teraz čítať, lebo sa mi trošku kráti čas.
Ale chcem povedať to, že podľa môjho názoru by sme mali, nemali by sme odmietať konsolidáciu už v roku 2022, a skúsim uviesť aj niekoľko dôvodov, prečo by sme mali k tomu podľa môjho názoru pristúpiť. Tie všeobecné odporúčania medzinárodných inštitúcií, ako je OECD, Európska komisia a tak ďalej vyzývali na... alebo vyzývajú na pomalší nábeh konsolidácie verejných financií, ale to sú všeobecné odporúčania pre všetky štáty, a konkrétne keby sa bavíme o Slovenskej republike, tak máme tu naozaj špecifickejšiu situáciu a už podľa aktuálnych prognóz vieme, že ekonomika sa bude v roku 2022 mierne prehrievať.
Takisto máme tu politický cyklus, ktorý na Slovensku vyšiel veľmi nešťastne, pretože rok 2023 bude predvolebným rokom a tu sa rozprávať o nejakej konsolidácii, chcel by som tomu veriť, ale aj minulosť nám ukazuje, že to asi neni veľmi realizovateľné. Ak chceme tie financie trošku napraviť, tak my musíme využiť budúci rok, pretože rok 2023 je podľa mňa nerealizovateľný. To nie je reálne.
Prípadné zhoršenie pandemickej situácie môže vláda naďalej riešiť jednorazovou adresnou pomocou, ako som spomínal na začiatku, čiže to sa nevylučuje, tá konsolidácia, s týmito opatreniami. A takisto vieme presunúť investície z budúcnosti do prítomnosti, pričom ani jedna z týchto foriem stimulu nezhoršuje konsolidáciu. To znamená, že dočasná pomoc a konsolidačné opatrenie sa navzájom nevylučujú. Ale ak by platila novela ústavného zákona, vyžadovala by konsolidáciu 0,5 % HDP v roku 2022 a potom 1 % HDP v ďalších rokoch.
Slovenská republika je naozaj v inej situácii ako priemerná krajina Európskej únie, pretože aj odhadovaná úroveň prílevu prostriedkov z Fondu obnovy do Slovenskej republiky dosahuje takmer trojnásobok priemernej úrovne pre krajiny Európskej únie, preto môže dôjsť k skoršiemu prehrievaniu ekonomiky, takisto Slovenská republika má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť v Európskej únii. Slovenská republika v roku 2022 podľa prognózy Európskej komisie má najväčšiu úroveň prehrievania v Európskej únii, makroekonomické dopady pandémie sú skôr menšie, menej zasiahnutý priemysel má v Slovenskej republike oveľa vyšší vplyv a spotreba je odolnejšia.
To sú podľa mňa dôvody, ktoré hovoria v prospech konsolidácie od roku 2022. A ešte raz opakujem, rok 2023 je predvolebným rokom, čiže využime, prosím, situáciu, ktorú máme teraz k dispozícii.
Čo sa týka jednotlivých kapitol, spomeniem len niektoré, obrana. Slovenská republika si plánuje, si plánuje teda tie záväzky vyplývajúce z členstva NATO uplatňovať. Z tohto dôvodu sú obranné výdavky Slovenskej republiky naplávané v roku 2022 na úroveň 1,8 % HDP, čiže blížime sa k tým 2 %, ktoré nám tento pakt určuje. Samotné ministerstvo obrany má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 164 mil. eur vrátane teda výdavkov alokovaných kapitol aj Všeobecná pokladničná správa.
Už som to hovoril aj pri iných bodoch v minulosti, je veľmi nešťastné podľa mňa zvyšovať výdavky na obranu v čase takejto ekonomickej krízy. A v minulosti sme tie 2 % alebo tie záväzky, ktoré nám vyplývajú z tohto členstva, nenapĺňali, nenapĺňajú ich ani iné štáty a nevidím naozaj dôvod, prečo by sme mali teraz sa tomu približovať. Myslím si, že obrana je niečo, kde môžeme zatiaľ výdavky šetriť, aj keď si uvedomujem, že tá modernizácia tam musí byť, ale nie v tejto situácii.
Zadlženosť univerzitných a fakultných nemocníc, čo sa týka zadlžovania nemocníc, tam nenastal výrazný pokrok. Ak doteraz náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neboli v dostatočnej miere pokryté výnosmi zo zdravotných poisťovní, vplyvom nesystémových krokov sa zadlženosť môže viacej prehlbovať. K 31. 8. 2021 dosiahol celkový stav záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc 914 mil. eur. A od začiatku roka 2021 sa zvýšil o 79 mil. eur. Finančné zdravie našich zdravotníckych zariadení ilustrujú predovšetkým záväzky podliehajúce splatnosti, ktoré sa zvýšili od začiatku roka 2021 o 86 mil. eur.
Potrebné prijatie krokov, ktoré nemocnice zabezpečia navrátenie stratených vo forme... podľa mňa vlastných laboratórií alebo lekární, budú naozaj mimoriadne dôležité.
A potom, čo sa týka dopravnej infraštruktúry, ja to vždy opakujem, ale pokladám to za mimoriadne dôležité aj preto, že som sa v minulosti venoval profesionálnej údržbe a oprave ciest, najmä teda ciest II. a III. triedy, ale aj ciest I. triedy, my tu máme obrovský investičný dlh, najmä čo sa týka našej cestnej infraštruktúry aj ďalších telies, ako sú mosty a podobne, ktorý každým rokom sa zhoršuje, a už dnes vieme, že v dvoch najhorších kategóriách sú takmer dve pätiny, teda 49,9 % na celkovej sieti teda tvoria podiel v tých katastrofálnych, katastrofálnych stavoch. Plánuje sa zvýšiť výdavky o 50 mil. eur, čo pokladám ja za nedostatočné, pretože na dosiahnutie zníženia tohto podielu sú potrebné masívne investície vo výške približne 1,1 mld. eur. Podľa môjho dôvodu aj tuto bude treba využiť najmä eurofondy, a preto opätovne prízvukujem potrebu lepšieho čerpania.
No a čo sa týka samotného spôsobu vypracovania štátneho rozpočtu, my v pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet, čo výrazným spôsobom znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách, a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. O výhodách akruálneho princípu voči hotovostnému princípu netreba podľa hovoriť. Je to podľa mňa každému zrejmé, pretože akruálne limity by sa mali zaviesť aj pre rezorty, a bola by tam väčšia disciplína a bolo by ťažšie obchádzať ako hotovostné limity a vďaka tomu by sme mohli mať menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora, preto dúfam, že ministerstvo zváži toto odporúčanie nielen mňa, ale aj iných inštitúcií, a aby sme teda prešli len na akruálny, akruálny princíp.
A zarazilo ma to, že v rozpočte som stále našiel výdavky, ktoré smerujú k obnove a revitalizácii hradu Krásna hôrka, pretože, ak si dobre pamätám, tak ten hor... tak ten hrad zhorel v roku 2010 a ja neviem, teda prečo každý rok stále potrebujeme tam dávať peniaze, v akom to je vlastne stave, že by bolo potrebné tam spraviť nejaký poslanecký prieskum alebo nejakú analýzu tých výdavkov, lebo za tie peniaze, ktoré sa tam preinvestovali, sme mohli asi už postaviť aj nový hrad.
A, pán minister, zo Všeobecnej pokladničnej správy sú aj rozpočtované príspevky pre politické strany a ja viem, že pre vás osobne je to taká hodnotová téma - aj pre nás. Ja viem, že v parlamente nie je vôľa na to, aby sa politické strany odstrihli od týchto príspevkov zo štátneho rozpočtu, ale predsa len naviazanie týchto príspevkov na priemernú mzdu je podľa mňa úplne zbytočné. Každé volebné obdobie tie príspevky rastú s rastom priemernej mzdy a ja chcem naozaj vyzvať debatu k tomu, aby sme minimálne či už zmrazili tie príspevky, alebo zmenili ten spôsob výpočtu, pretože ja viem, síce že z pohľadu celkových výdavkov je to možno úplne mizivé percento, ale bol by to podľa mňa dobrý signál pre ľudí, kde by sme vedeli znížiť alebo aspoň zmraziť tieto príspevky pre politické strany, pretože na ten ďalší rok tam zase bude, na to ďalšie volebné obdobie sú naplánované zase zvýšené výdavky.
A tiež ma zaujíma postoj ministerstva financií k zavedeniu odloženia daňovej povinnosti, teda reverse charge, ktorý aj v programovom vyhlásení vlády sa spomína v zmysle, teda že sa zváži zavedenie. Ja som sa teda už viackrát sa na to pýtal a nedostal som odpoveď, či sa teda dospelo k nejakému výsledku, či sú nejaké analýzy alebo či sa plánuje rozšíriť sortiment tých produktov, na ktoré by sa dalo toto odloženie daňovej povinnosti aplikovať. Podľa mňa by to bolo tiež pre výber DPH-čky aj pre zlepšenie príjmov do štátneho rozpočtu veľmi dôležité.
A posledná vec, ktorú stihnem v rámci tejto diskusie. Pri tej debate o tých poukazoch pre dôchodcov sa rozprávalo o tom, že ministerstvo alebo koalícia zvažuje prejsť k tomu, aby sa presvedčilo ostatné politické strany zahlasovať za tento návrh - 100 eur pre všetkých dôchodcov - bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní, alebo nezaočkovaní, pretože naozaj to zvyšovanie tých cien energií aj potravín hlavne pre týchto našich seniorov bude veľmi zložité. Už dnes sa rozhodujú častokrát nad tým, či tie peniaze použijú na nákup liekov, alebo potravín, a veľakrát sú závislí od príspevkov od svojich detí a rodinných príslušníkov.
Ja chcem opätovne otvoriť diskusiu o tomto návrhu, pretože by sme sa o tom mohli o návrhu, pri návrhu o rozpočte na rok 2022 rozprávať, a chcel by som vyzvať koalíciu, koaličných poslancov, aby zvážili, aby zvážili schválenie alebo predloženie takéhoto pozmeňujúceho návrhu, teda tých 100 eur pre všetkých dôchodcov, ako to bolo sľubované aj zo strany ministra, aj zo strany predsedu parlamentu. Ak k takémuto návrhu počas diskusie nepríde, tak ja sa potom prihlásim do ústnej diskusie a predložím pozmeňujúci návrh, ktorý bude navrhovať týchto 100 eur pre všetkých dôchodcov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
12:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:31
Rastislav SchlosárKaždý jeden deň pribúda na Slovensku štátny dlh vo výške 10 mil. eur, každý jeden deň. A dnes, dnes už dosiahla hranica štátneho dlhu takej výšky, že len na splátky istín dávame alebo je navrhovaných na budúci rok, že dáme 6,78 mld. eur. To je viac ako je celý plánovaný schodok štátneho rozpočtu. To znamená, že aj pri tom, aké sú, aké sú zlé hospodárenia, v akých sme červených číslach, tak by, ak by neexistoval štátny dlh, tak by sme tu žiaden schodok ani nemali. A len tie splátky štát... istiny štátneho dlhu sú v takej výške, že za tie splátky by sme mohli dnes financovať výdavky deviatich ministerstiev, deviatich ministerstiev. Čiže táto vláda pri tom, ako pristupuje k hospodáreniu, nie, to nie je nejaká antikorupčná vláda, za akú sa pasuje, to je antinárodná vláda dlhového otroctva, antinárodná vláda dlhového otroctva.
A možno posledné, čo sa týka tých výdavkov na obranu. Áno, výdavky na obranu sa plánujú zvyšovať. Ale prečo sa to robí? Pretože táto vláda slúži cudzím záujmom, slúži záujmom Spojených štátov amerických, slúži záujmom zločineckej organizácie NATO, preto tu ideme nakupovať predraženú a zbytočnú techniku. Preto sa tu zbytočne vyhadzujú peniaze, a preto sa tu ešte aj maximálne naťahuje a zvyšuje ten štátny dlh.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.12.2021 o 12:31 hod.
Mgr.
Rastislav Schlosár
Videokanál poslanca
Ja by som chcel kolegu Beluského doplniť v tom, čo sa týka štátneho dlhu, že je naozaj potrebné, aby si všetci ľudia na Slovensku uvedomili, že dnes tu občania, ktorí pracujú, ktorí odvádzajú dane, tak pracujú nielen preto, aby vláda mohla následne ich peniaze rozhadzovať na najrôznejšie nezmysly, niektoré už aj načrtol, k tomu sa ešte dostanem, ale aj preto, aby sa tu mohol splácať ten štátny dlh, za ktorý sú dnes zodpovedné prakticky všetky ponovembrové vlády, ale za ktorú je dnes v najväčšej miere zodpovedná práve táto súčasná vláda, ktorá zadlžuje Slovensko takým tempom, akým nezadlžovala Slovensko žiadna iná vláda pred ňou, žiadna iná vláda.
Každý jeden deň pribúda na Slovensku štátny dlh vo výške 10 mil. eur, každý jeden deň. A dnes, dnes už dosiahla hranica štátneho dlhu takej výšky, že len na splátky istín dávame alebo je navrhovaných na budúci rok, že dáme 6,78 mld. eur. To je viac ako je celý plánovaný schodok štátneho rozpočtu. To znamená, že aj pri tom, aké sú, aké sú zlé hospodárenia, v akých sme červených číslach, tak by, ak by neexistoval štátny dlh, tak by sme tu žiaden schodok ani nemali. A len tie splátky štát... istiny štátneho dlhu sú v takej výške, že za tie splátky by sme mohli dnes financovať výdavky deviatich ministerstiev, deviatich ministerstiev. Čiže táto vláda pri tom, ako pristupuje k hospodáreniu, nie, to nie je nejaká antikorupčná vláda, za akú sa pasuje, to je antinárodná vláda dlhového otroctva, antinárodná vláda dlhového otroctva.
A možno posledné, čo sa týka tých výdavkov na obranu. Áno, výdavky na obranu sa plánujú zvyšovať. Ale prečo sa to robí? Pretože táto vláda slúži cudzím záujmom, slúži záujmom Spojených štátov amerických, slúži záujmom zločineckej organizácie NATO, preto tu ideme nakupovať predraženú a zbytočnú techniku. Preto sa tu zbytočne vyhadzujú peniaze, a preto sa tu ešte aj maximálne naťahuje a zvyšuje ten štátny dlh.
Rozpracované
12:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:33
Marián ViskupičMožno len pár vecí. Spomínali ste, áno, že ministri chceli teda ešte výrazne viacej, však tak to, presne tak to bolo. Aj ja poviem to, že najlepší rozpočet je ten, s ktorým je každý nespokojný, pretože vyvažuje presne tú potrebu, tie možnosti, takže verím, že presne taký rozpočet sa nám podaril, a teda súhlasím s tým, že, aj vy hovoríte, že má byť každý trochu nespokojný.
Takisto oceňujem a je mi veľmi blízky váš pohľad v tom, že už v budúcom roku ’22 by sme mali hľadieť a vytvoriť nejakú konsolidáciu, pretože - buďme realisti - v roku 2023 pred voľbami, to budeme hľadať ešte hodne vyspelejšie krajiny ako Slovensko - a nešetria v predvolebnom roku, takže tá konsolidácia tam bude veľmi náročná a ťažko možná. To vnímam aj ja ako veľké riziko.
Ešte ste spomenuli, čo som si tak zapísal, áno, hotovostný verzus akruálny prístup teda k rozpočtu. Takisto súhlas. Bolo by to jasnejšie a tých prekvapení by bolo menej, ak by sme prešli na akruálny prístup. Toľko asi.
Takže veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.12.2021 o 12:33 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beluský, ja som sa na vaše vystúpenie tešil, pretože mali sme, myslím, že dlhú, obsažnú a odbornú diskusiu už na výbore, a vôbec, vôbec ste nesklamali. Veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie. Je to presne tak, ako, ako má vlastne opozičný politik vystúpiť, to znamená povedať svoj názor, vytknúť nám to, čo teda sa mu nepáči. Veľmi oceňujem aj to, že ste aj ocenili veci, teda ktoré sa vám zdajú, že sú úplne super, takže fakt som veľmi rád, a je veľmi príjemné počuť tuná v pléne, keď diskutujeme pred, a teda a vystupujeme odborne.
Možno len pár vecí. Spomínali ste, áno, že ministri chceli teda ešte výrazne viacej, však tak to, presne tak to bolo. Aj ja poviem to, že najlepší rozpočet je ten, s ktorým je každý nespokojný, pretože vyvažuje presne tú potrebu, tie možnosti, takže verím, že presne taký rozpočet sa nám podaril, a teda súhlasím s tým, že, aj vy hovoríte, že má byť každý trochu nespokojný.
Takisto oceňujem a je mi veľmi blízky váš pohľad v tom, že už v budúcom roku ’22 by sme mali hľadieť a vytvoriť nejakú konsolidáciu, pretože - buďme realisti - v roku 2023 pred voľbami, to budeme hľadať ešte hodne vyspelejšie krajiny ako Slovensko - a nešetria v predvolebnom roku, takže tá konsolidácia tam bude veľmi náročná a ťažko možná. To vnímam aj ja ako veľké riziko.
Ešte ste spomenuli, čo som si tak zapísal, áno, hotovostný verzus akruálny prístup teda k rozpočtu. Takisto súhlas. Bolo by to jasnejšie a tých prekvapení by bolo menej, ak by sme prešli na akruálny prístup. Toľko asi.
Takže veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie.
Rozpracované
12:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:35
Martin BeluskýJe podľa mňa veľmi dôležité aj prechod na ten čistý dlh, kde vyzerá, že asi tam nebude v koalícii k tomu zhoda, čo je podľa mňa veľká...
Je podľa mňa veľmi dôležité aj prechod na ten čistý dlh, kde vyzerá, že asi tam nebude v koalícii k tomu zhoda, čo je podľa mňa veľká škoda, lebo práve v minulosti sme mali možnosť vidieť aj na začiatku minulého roka, že kvôli tomu umelému znižovaniu sa potom zbytočne tá hotovostná rezerva vyčerpá. A potom máme problém práve v takých situáciách, ako bolo na začiatku roku 2002, potom tie peniaze získať naspäť, aby sme zabezpečili tie výdavky. Čiže čistý dlh - podľa mňa veľmi dôležitý, a pokiaľ k tomu nebude politická vôľa to prijať, tak podľa mňa to bude obrovská škoda, čiže odložila sa diskusia o tomto zákone a bude potrebné pokračovať v tých diskusiách tak, aby sme už vo februári konečne dospeli k nejakému spoločnému rozhodnutiu.
A, pán predseda Viskupič, ďakujem teda za spätnú väzbu. Mohol by som tu na vás vrieskať a nadávať vám, ale asi by to ničomu nepomohlo. Keď ma počúvate, tak mám nádej, že aspoň niečo z toho reálne sa možno... si osvojíte, alebo teda niečo sa z toho reálne potom pretaví do nejakých reálnych skutkov, a to je pre mňa dôležitejšie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.12.2021 o 12:35 hod.
Ing. PhD.
Martin Beluský
Videokanál poslanca
Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Čo sa týka toho dlhu, tak tam ja som to nespomenul, lebo už nebol k tomu veľmi čas, a zároveň tá debata možno patrí skôr k novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde sa teda bavíme o tých výdavkových limitoch aj o dlhovej brzde.
Je podľa mňa veľmi dôležité aj prechod na ten čistý dlh, kde vyzerá, že asi tam nebude v koalícii k tomu zhoda, čo je podľa mňa veľká škoda, lebo práve v minulosti sme mali možnosť vidieť aj na začiatku minulého roka, že kvôli tomu umelému znižovaniu sa potom zbytočne tá hotovostná rezerva vyčerpá. A potom máme problém práve v takých situáciách, ako bolo na začiatku roku 2002, potom tie peniaze získať naspäť, aby sme zabezpečili tie výdavky. Čiže čistý dlh - podľa mňa veľmi dôležitý, a pokiaľ k tomu nebude politická vôľa to prijať, tak podľa mňa to bude obrovská škoda, čiže odložila sa diskusia o tomto zákone a bude potrebné pokračovať v tých diskusiách tak, aby sme už vo februári konečne dospeli k nejakému spoločnému rozhodnutiu.
A, pán predseda Viskupič, ďakujem teda za spätnú väzbu. Mohol by som tu na vás vrieskať a nadávať vám, ale asi by to ničomu nepomohlo. Keď ma počúvate, tak mám nádej, že aspoň niečo z toho reálne sa možno... si osvojíte, alebo teda niečo sa z toho reálne potom pretaví do nejakých reálnych skutkov, a to je pre mňa dôležitejšie.
Ďakujem.
Rozpracované
12:37
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:37
Marián ViskupičAle teraz...
Ale teraz som už rád, že takmer na konci schôdze sa konečne venujeme rozpočtu, pretože rozpočet je tá skutočná pomoc občanom našej krajiny. Rozpočet je komplexný manuál, čo, ako a za čo bude štát robiť pre svojich občanov. Všetci občania sa museli vzdať časti svojich príjmov a úplne oprávnene očakávajú, že vláda dokáže tieto peniaze rozdeliť čo najlepšie tak, aby celá spoločnosť profitovala čo najviac.
Ja teda hovorím, že až teraz začíname rokovať o tom ako štát, ako vláda, ako my všetci dokážeme pomôcť každému jednému občanovi Slovenska, od bábätiek, ktoré sa práve narodili, cez deti v jasličkách, v škôlkach a našich juniorov vo všetkých ostatných školách. Dnes tiež rozhodujeme o tom, ako budú vyzerať všetky rôzne služby štátu, naše cesty, železnice, či sa budeme môcť v budúcom roku spoľahnúť na zdravotníctvo, či sa dovoláme spravodlivosti alebo napríklad či bude fungovať protipovodňová ochrana. Na druhej strane rozpočet... alebo rozpočtom ľuďom aj firmám hovoríme, ako slobodne budú môcť podnikať, ako veľmi bude štát vstupovať do ľudských i podnikateľských rozhodnutí, ako veľmi budeme výberom časti príjmov ovplyvňovať ich život.
Rozpočet je zákon roka. Som veľmi rád, že po týždni neproduktívnych debát, vzájomného osočovania a vo finále totálneho prerobenia bodu o očkovacej motivácii v pléne sa dostávame ku štátnemu rozpočtu ako dobre pripravenému a dobre odôvodnenému materiálu. Dúfam a verím, že aj rozprava k rozpočtu bude sa bude viac viezť v odbornej rovine, že budeme na seba alebo po sebe namiesto urážok hádzať len dáta a fakty, na ktorých sa zhodneme, pretože som presvedčený, že dáta a fakty sú jedny, a v čom sa môžme líšiť všetci, a je to, že sa budeme baviť, že budeme viesť legitímne diskusie o rozdielnom pohľade na tieto dáta.
Každá budúcnosť začína v minulosti, tak si dovolím krátky predslov, návrat do mája tohto roka. Naposledy sme sa v pléne k téme rozpočtu bavili v máji pri predkladanej úprave rozpočtu na tento rok, teda na rok 2021. Vtedy som vo svojom vystúpení komentoval tak spôsob prípravy a diskusie k úprave, ako aj samotné čísla a dáta k úprave rozpočtu na rok 2021. Dotkli sa ma vtedy opakované slová bohapustý klamár v rozsiahlom komentári pána ministra financií. Čas plynie rýchlo. Dnes máme pred sebou rozpočet na ďalší rok, 2022, ktorý, samozrejme, vychádza zo skutočnosti roka 2021, ktorú vzhľadom na pokročilosť času takmer celú poznáme, a budem sa jej venovať na začiatku môjho vystúpenia. Takto sa vieme spoločne pozrieť aj na dáta a čísla z mája a zhodnotiť výsledok.
Pár slov k mojej úlohe ako predsedu výboru pre financie a rozpočet. Ja osobne som vždy veľmi obozretný pri správe vecí verejných a pri narábaní s verejnými financiami, ktoré sú financiami občanov, nás všetkých. Špeciálne som vždy obozretný pri míňaní, pri výdavkoch. Rovnako nie som náchylný zaťažovať občanov, firmy alebo prácu dodatočnými daňami a odvodmi. Témy verejných financií sú veľmi ťažké, ale málokedy plnia prvé stránky novín či obrazovky televízií. Práve prerokovanie rozpočtu v pléne je priestor na diskusiu o verejných financiách, priestor, kedy sa debata o našich spoločných miliardách dostane aj do médií. Aj keď, bohužiaľ, zasa je nás tu je málo a aj tá pozornosť médií nie je nijak veľká. Každopádne je to priestor, teda kedy môžme poukázať na to, ako tie verejné financie vznikajú a ako sú použité, a teda zároveň je dôležitý aj ten pohľad dozadu a budem sa mu chvíľku venovať, takže k východiskám rozpočtu na rok 2022 je potrebné uviesť nasledovné.
Po prvé výber daní v roku 2021 mimoriadne predčil očakávania a vidíme to v sumáre príjmov za 11 mesiacov, teda za obdobie končiace novembrom. Daňové príjmy za 11 mesiacov sú viac ako 12 mld. eur a predstavujú vyšší výber, ako je suma v upravenom rozpočte. Pri úprave v máji som vtedy márne volal aj po úprave príjmov, pretože už vtedy boli indikácie vyššieho výberu zjavné a trvalé.
Po druhé daň z pridanej hodnoty v roku 2021 rastie medziročne dvojciferne a za 11 mesiacov je už na úrovni celého minulého roka. A to si ale zoberme, že celý I. štvrťrok tohto roku sme mali silný lockdown. Daň z pridanej hodnoty je dokonca za 11 mesiacov do novembra na 99 % rozpočtovaného výberu. Je to presne tá zložka, ktorá nám umožňuje pri vyššom výbere plánovať prípadné zmeny a úpravy jej sadzbe pri niektorých položkách. Preto vnímam aj to, čo som navrhoval už v máji, a následne to znelo viackrát a teraz teda aj pán minister to spomína a to je teda zníženie DPH na určité tovary a služby v gastro, turistickom a cestovnom ruchu a jej zjednotenie s už existujúcou sadzbou na ubytovacie služby. Návrh na úrovni 10 % je veľmi dobrým návrhom a prispeje k lepšej konkurencieschopnosti schopnosti predmetných služieb na Slovensku, a teda by výrazne pomohol cash-flow poskytovateľom týchto služieb.
Tiež som presvedčený, že ak by sme sa teda odhodlali ku 10 % DPH, na Slovensku by pri tejto nižšej sadzbe bolo menej podvodov a únikov a celkový výber tejto dane by nás možno prekvapil. Takže verím, že to bude téma najbližšieho roka.
Poďme k dani z príjmov právnických osôb. Tá je za 11 mesiacov roka 2021 vyššia o 800, jej výber je vyšší o 800 mil. eur a predstavuje teda výrazne vysokú položku pri krytí deficitu schváleného rozpočtu na rok 2021. Tento jav je, zvyšovanie nie je ojedinelým prvkom pre tento rok a je potrebné precízne rozpočtovať aj jej výber pre rok 2022. Vzhľadom na existujúci a trvale sa potvrdzujúci vývoj daňových príjmov roku 2021 sú pre rok 2022 rozpočtované daňové príjmy na konzervatívnej výške tak v riadkoch dane z pridanej hodnoty, ako aj v riadkoch dane z príjmu právnických, ale aj fyzických osôb. Toto nám dáva šancu na pozitívnejší ako plánovaný vývoj.
Verím, že pri predpokladanej úprave rozpočtu na rok 2022, teda niekedy v priebehu budúceho roka pred letom bude priestor na revíziu príjmov a aj na ich reálnejší odhad k úprave rozpočtu. Takýto postup považujem za správny, a teda rád sa, samozrejme, zúčastním potom akýchkoľvek diskusií na tému príjmov štátneho rozpočtu.
Poďme k príjmom z Európskej únie. Naopak, veľkým sklamaním v tomto roku sú zatiaľ príjmy z fondov Európskej únie, ktoré sú aj ku koncu novembra na žalostnej výške, a ide takmer výlučne o príjmy z predchádzajúceho programového obdobia, kde nám teda beží čas a hrozí nám, že príjmy v miliardách eur prepadnú pre nečerpanie. Oproti schválenému upravenému rozpočtu na rok 2021 a jeho deficitu vo výške, tak ako bol vtedy teda tým, zmenou rozpočtu naplánovaný na 11,8 mld. eur, máme ku koncu novembra za 11 mesiacov tohto roka deficit 5 mld. eur. Nemôžem napísať, že len, alebo povedať, že len 5 mld. eur, pretože aj pri tejto výške ide o veľmi vysokú sumu, ktorá, samozrejme, bude musieť byť krytá dodatočným dlhom.
Poďme k výdavkom. Ako problém vidím, že na strane výdavkov v položke tovary a služby s rozpočtom 8 mld. eur je vynaložených len 1,8 mld. eur. V materiáli k rozpočtu na rok 2022 vidíme, že mnohé schválené položky pomoci štátnym organizáciám a firmám, športu, ale aj zdravotníctvu nebudú v roku 2021 financované. Podľa tabuľky 7 ide viac ako 1 mld. na položky, z ktorých mnohé sa do rozpočtu dostali práve tou májovou úpravou v tomto roku. Rovnako je vo východiskách uvedené, že Sociálna poisťovňa nedostane dofinancovanie dôchodkových fondov v rozpočtovanej výške, nakoľko ide o prevedenie, nakoľko ide o prevedenie finančných prostriedkov z vrecka štátneho rozpočtu do vrecka do fondov pre budúcnosť, je otázke, či by nebol správny a vhodný čas prostriedky v rozpočtovanej výške tohto roku previesť, a teda takto posilniť fondy Sociálnej poisťovne. To nie sú peniaze, ktoré sa minú, oni budú k dispozícii pre budúcnosť. Určite je ešte čas aj priestor tento krok prediskutovať, vykonať a takto vlastne pomôcť Sociálnej poisťovni.
Predmetom šetrenia v roku 2021 má byť aj nezaslanie finančných prostriedkov transferov do štátneho, pardon, do zdravotného systému vo výške cca 200 mil. Tieto prostriedky slovenské zdravotníctvo aj v boji s deltou v tretej vlne potrebuje a prihováram sa za jej plné prevedenie z prostriedkov štátneho rozpočtu v roku 2021. Všetky tieto položky sú rozpočtované v roku 2021, a ak budú vynaložené, tak majú pozitívny dopad na budúce rozpočty, pretože sa jedná o jednorazové položky, a teda položky a raz, a raz ich bude treba financovať.
Očakávaný rozpočet v roku 2021 skončí asi aj po vykonaní, keby sa tieto prevody vykonali na ďaleko nižšej úrovni. Úprava v máji na deficit vo výške 11,8 mld. eur bolo podľa mňa nerozvážne opatrenie a finančné trhy vtedy dostali signál, ktorý nebol o Slovensku pozitívny. Upozorňoval som už vtedy na tento signál, že posledné, čo Slovensko potre... že je to posledné, čo Slovensko potrebuje, a preto som bol za revíziu príjmov a ich úpravy smerom hore, čoho dôsledkom by bol nižší ako predpokladaný, nižší predpokladaný deficit. Bola to dobrá lekcia pre nás všetkých, ale nakoniec, a to je dôležité, máme dobré správy pre investorov, ratingové agentúry pre občanov aj pre zamestnávateľov.
Skutočné hospodárenie štátu v roku 2021 bude ďaleko lepšie, ako sa v rozpočtoch verejnej správy predpokladalo. Spomínal to aj pán minister a toto je veľmi dôležitá a dobrá správa. V dôsledku nižšieho deficitu verejnej správy za rok 2021 nebude dramaticky rásť ani dlh Slovenska, zvlášť ak je teda pravdou, že sme na začiatku roka mali veľmi vysoké hotovostné rezervy, ktoré znižujú dôležitý parameter čistého dlhu krajiny. Nebudem sa k tomu bližšie venovať, mali sme to už dnes v rozprave. Ale poďme k samotnému rozpočtu na rok 2022.
Rozpočet na rok 2022 je mimoriadne štedrým rozpočtom, ktorý ráta vo verejnej správe s výdavkami viac ako 49 mld. eur, čo predstavuje takmer 47 % z celkového očakávaného hrubého domáceho produktu za rok 2022. To je fakt vysoké číslo. Už tento rok, rozpočet 2021 predpokladal výdavky vo výške 48,5 mld. eur, ale ako som už uviedol, tieto výdavky sa našťastie nepodarí naplniť. Ak by sa naplnili, bolo by to takmer 50 % hrubého domáceho produktu na tento rok. Som presvedčený alebo sme všetci v strane Sloboda a Solidarita presvedčení a jednotní v tom, že štát má veľmi vysoké výdavky a štát musí na sebe začať šetriť.
Predložený rozpočet na roky ’22 až ’24 predpokladá voči hrubému domácemu produktu pokles výdavkov postupne na spomínaných 47 % v roku 2022, 45 % v roku 2023 a 44% v roku 2024. Sme ale svedkom toho, že výdavky sa každoročne navyšujú v nominálnej výške a my potrebujeme okrem poklesu v percentách, ktoré sa deje vďaka nárastu nominálneho hrubého domáceho produktu, potrebujeme vidieť aj reálny pokles a potrebujeme teda vybudovať reálne efektívny štát. Na to sú potrebné reformy a presmerovanie finančných prostriedkov do kľúčových oblastí, ktoré potrebujú reformy, a šetrenie na úradníkoch v štátnych inštitúciách, v štátnych orgánoch, počínajúc ministerstvami a končiac aj v niektorých prípadoch samosprávami.
Zamestnanci verejnej správy. Musím uviesť, že materiál Rozpočet na rok 2022 obsahuje v tabuľke 49 počty zamestnancov v subjektoch verejnej správy a aj mzdové výdavky na úhradu ich miezd. Nemôžeme byť spokojní s tým, že od roku 2019 rastie počet zamestnancov o 7-tisíc a pre budúci rok dosiahne 429-tisíc zamestnancov. Namiesto poklesu vidíme rast a to aj napriek aj zásadným prepúšťaniam v niektorých sektoroch. Vznikajú nám nové inštitúcie, posilňuje sa namiesto digitalizácie, elektronizácie stav počtu zamestnancov. Ich platobné podmienky sú mnohokrát nadpriemerné a priemerný plat v štátnej správe je veľmi vysoký a trvale rastie. Osobné výdavky sú na rok 2022 rozpočtované vo výške 9,9 mld. eur a predstavujú tak 10 % hrubého domáceho produktu.
Som presvedčený, že po zdolaní pandémie delty aj omikronu sa vieme hneď na začiatku roka 2022 venovať zásadným reformám pri šetrení a na mzdách štátnych zamestnancov, čo sa však, samozrejme, nemá týkať pedagógov a zdravotníkov, ale teda byrokratov, administratívnych síl, prezamestnanosti v nespočetnom množstve úradov, inštitúcií, ale aj odborov na ministerstvách. Fakt potrebujeme inovovať štátnu aj verejnú správu. Ľudí potrebujeme v produktívnej sfére národného hospodárstva, teda tam, kde, kde produkujú hodnoty, nie kde sa hodnoty spotrebúvajú.
Keď sa pozrieme, ako SaS, s reforma... s reformami sme začali, presadili sme balík zmien pod názvom Kilečko 1, v procese je Kilečko 2 a nehodláme v tomto úsilí prestať a poľaviť. Vznikajú nové veci, O. K., častokrát sú, samozrejme, dôležité, ale treba pozerať aj, či už sa historická úloha niektorých inštitúcií úradov neskončila, a pozrieť sa na to, že by vedeli aj skončiť.
Poďme k deficitu štátneho rozpočtu a verejných financií. V minulom roku, teda v roku 2020 sme zaznamenali deficit 5 mld. eur, čo predstavovalo približne 6 % hrubého domáceho produktu, myslím, presne 5,8. Tento rok dosiah... tento rok, teda 2021, dosiahneme veľmi podobný, ale pravdepodobný vyšší deficit, okolo 6 až 8 mld. eur. Ten posledný mesiac v roku vie s tým ešte zamávať. Bude to predstavovať 7 až 8 % z tohtoročného hrubého domáceho produktu. Budúcoročný deficit vo výške okolo 5 mld. eur bude predstavovať asi 5 % z budúcoročného hrubého domáceho produktu. Celkový deficit za roky 2020 až 2022 predstavuje tak spolu približne 15 mld. eur a zhruba 15 % z budúcoročného hrubého domáceho produktu.
Za pandémiu sme zaplatili vysokú daň a zhruba polovica tejto sumy je skutočnou pomocou subjektov... subjektom, ktoré počas pandémii trpeli a trpia. Rovnako táto suma slúžila na pomoc tým pracovníkom a rodinám, ktoré boli nútené zostať doma na pandemických OČR-kách, PN-kách.
Deficit vzniká z medzery medzi skutočnými príjmami verejnej správy, z daní, odvodov a poplatkov od zamestnancov, zamestnávateľov a občanov. Je dobrou správou, že sa popri raste hrubého domáceho produktu a priemyselnej výroby a napriek poklesu stavebnej výroby a aj poklesu aktivít v mnohých segmentoch a sektoroch ekonomiky Slovensko teda stále zaznamenáva rast príjmov do štátnej kasy. Je to dôsledok rastu hrubého domáceho produktu, ale je to aj dôsledok štrukturálnej zmeny, ktorá nastala pri podnikaní na Slovensku. Odborná verejnosť uvidí veľmi pravdepodobne zmenu v daňovej medzere, čo je parameter, ktorý meria, koľko dane z pridanej hodnoty sa v skutočnosti vybralo oproti teoretickej efektívnej daňovej povinnosti pri tejto dani.
Poďme teda k samotnej daňovej medzere. Zasa veľmi dobrá správa. Na Slovensku došlo k masívnemu potlačeniu podvodov v oblasti karuselových schém a okamžitým efektom je už spomínaný nárast vybratej dane z pridanej hodnoty. Nejde len o nárasty v dôsledku zmien štruktúr jednotlivých segmentov, kde, kde je DPH vymeraná a následne zaplatená. Veľmi pravdepodobne však ide teda o stovky miliónov eur na ročnej báze a po náraste v roku 2020 vidíme potvrdenie v roku 2021 a verím, že vieme s rastúcou bázou príjmov na dani z príjmu, pardon, na dani z pridanej hodnoty rátať aj do budúcich rokov.
Vďaka nárastu zamestnanosti aj napriek zložitej pandemickej dobe, čo je zasa veľmi dobrá správa, vidíme nárast vybratých odvodov, ale aj zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb. Tieto financujú dôchodkový fond a ostatné fondy Sociálnej poisťovni a rovnako fondy zdravotného poistenia. Pozitívne správy potrebujeme a prichádzajú už v roku 2021. Verím, že tento trend bude aj v roku 2022, na rok ’22 teda máme tieto fondy v rozpo... alebo tieto príjmy v rozpočte na konzervatívnej úrovni.
Sme dnes v dobe delty, ktorá je na Slovensku na špičke, existuje veľa neznámych a mnoho neistôt, to treba jasne povedať. Som ale presvedčený, že Slovensko má našliapnuté v roku 2022 na lepšie časy a vykročenie z krízy a poklesov počas lockdownov v prvej, druhej či tretej vlne. Predpokladám, že náklady, náklady na riešenie problémov s COVID-om nebudeme mať v roku 2022 rádovo v mesiacoch, ale len v týždňoch. Je nepríjemné, že sa týmito problémami rok ’21 končí a rok ’22 začne, ale tak ako sa na každý kopec stúpa, tak sa jednoducho v jednom momente dosiahne vrchol a potom sa teda z každého kopca ide aj smerom dole a verím, že sme na dobrej ceste ku konsolidácii. Toto návrh rozpočtu na rok 2022 predpokladá a materiál je teda detailne a podrobne spracovaný tak, aby som v ňom či ja, či občania dostali odpovede na mnohé otázky, ktoré máme v súvislosti s financovaním štátnej správy, jej príjmov či výdavkov.
Čo, ďalšie z rizík, čo nemôžem opomenúť, je inflácia, ktorá je jednoznačne dodatočným rizikom pre verejné financie pre budúce roky. Ide o fundamentálny makroekonomický parameter, ktorý, bohužiaľ, nie je a ani pre najbližšie obdobie nebude v našich rukách. Pozorujeme vyjadrenia z veľkých ekonomík, svetových finančných inštitúcií, ale aj z Európskej únie, aj keď najprv sa to hovorilo, ale momentálne to nevyzerá, že ide o krátkodobý nárast inflácie, a je dobré, aby sme sa radšej pripravili na dlhodobo vyššiu fundamentálnu infláciu, a tento parameter, bohužiaľ, ovplyvní naše hospodárenie či už na mikroúrovni, alebo aj na ma... alebo aj na makroúrovni. Okrem sledovania vývoja budeme pozoro... budeme aj pozornosť venovať alebo mali by sme pozornosť venovať aj zavedeniu nástrojov, ktoré dopady nárastov cien tovarov, služieb môžu aspoň čiastočne eliminovať. Makroekonomické predpoklady vo východiskách návrhu rozpočtu na roky ’22 až ’24 sú v tomto ohľade nastavené správne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.12.2021 o 12:37 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, práve sme strávili štyri dni, štyri rokovacie dni rokovaním o forme motivácie pre seniorov na očkovanie. Máme pocit, že sme teda štyri dni strávili rokovaním o pomoci ľuďom, výsledkom je, že cca 250 mil. pôjde seniorom ako ďakovné a ako motivácia na očkovanie. Úprimne verím, že teda toto dokáže tomuto konkrétnemu problému pomôcť.
Ale teraz som už rád, že takmer na konci schôdze sa konečne venujeme rozpočtu, pretože rozpočet je tá skutočná pomoc občanom našej krajiny. Rozpočet je komplexný manuál, čo, ako a za čo bude štát robiť pre svojich občanov. Všetci občania sa museli vzdať časti svojich príjmov a úplne oprávnene očakávajú, že vláda dokáže tieto peniaze rozdeliť čo najlepšie tak, aby celá spoločnosť profitovala čo najviac.
Ja teda hovorím, že až teraz začíname rokovať o tom ako štát, ako vláda, ako my všetci dokážeme pomôcť každému jednému občanovi Slovenska, od bábätiek, ktoré sa práve narodili, cez deti v jasličkách, v škôlkach a našich juniorov vo všetkých ostatných školách. Dnes tiež rozhodujeme o tom, ako budú vyzerať všetky rôzne služby štátu, naše cesty, železnice, či sa budeme môcť v budúcom roku spoľahnúť na zdravotníctvo, či sa dovoláme spravodlivosti alebo napríklad či bude fungovať protipovodňová ochrana. Na druhej strane rozpočet... alebo rozpočtom ľuďom aj firmám hovoríme, ako slobodne budú môcť podnikať, ako veľmi bude štát vstupovať do ľudských i podnikateľských rozhodnutí, ako veľmi budeme výberom časti príjmov ovplyvňovať ich život.
Rozpočet je zákon roka. Som veľmi rád, že po týždni neproduktívnych debát, vzájomného osočovania a vo finále totálneho prerobenia bodu o očkovacej motivácii v pléne sa dostávame ku štátnemu rozpočtu ako dobre pripravenému a dobre odôvodnenému materiálu. Dúfam a verím, že aj rozprava k rozpočtu bude sa bude viac viezť v odbornej rovine, že budeme na seba alebo po sebe namiesto urážok hádzať len dáta a fakty, na ktorých sa zhodneme, pretože som presvedčený, že dáta a fakty sú jedny, a v čom sa môžme líšiť všetci, a je to, že sa budeme baviť, že budeme viesť legitímne diskusie o rozdielnom pohľade na tieto dáta.
Každá budúcnosť začína v minulosti, tak si dovolím krátky predslov, návrat do mája tohto roka. Naposledy sme sa v pléne k téme rozpočtu bavili v máji pri predkladanej úprave rozpočtu na tento rok, teda na rok 2021. Vtedy som vo svojom vystúpení komentoval tak spôsob prípravy a diskusie k úprave, ako aj samotné čísla a dáta k úprave rozpočtu na rok 2021. Dotkli sa ma vtedy opakované slová bohapustý klamár v rozsiahlom komentári pána ministra financií. Čas plynie rýchlo. Dnes máme pred sebou rozpočet na ďalší rok, 2022, ktorý, samozrejme, vychádza zo skutočnosti roka 2021, ktorú vzhľadom na pokročilosť času takmer celú poznáme, a budem sa jej venovať na začiatku môjho vystúpenia. Takto sa vieme spoločne pozrieť aj na dáta a čísla z mája a zhodnotiť výsledok.
Pár slov k mojej úlohe ako predsedu výboru pre financie a rozpočet. Ja osobne som vždy veľmi obozretný pri správe vecí verejných a pri narábaní s verejnými financiami, ktoré sú financiami občanov, nás všetkých. Špeciálne som vždy obozretný pri míňaní, pri výdavkoch. Rovnako nie som náchylný zaťažovať občanov, firmy alebo prácu dodatočnými daňami a odvodmi. Témy verejných financií sú veľmi ťažké, ale málokedy plnia prvé stránky novín či obrazovky televízií. Práve prerokovanie rozpočtu v pléne je priestor na diskusiu o verejných financiách, priestor, kedy sa debata o našich spoločných miliardách dostane aj do médií. Aj keď, bohužiaľ, zasa je nás tu je málo a aj tá pozornosť médií nie je nijak veľká. Každopádne je to priestor, teda kedy môžme poukázať na to, ako tie verejné financie vznikajú a ako sú použité, a teda zároveň je dôležitý aj ten pohľad dozadu a budem sa mu chvíľku venovať, takže k východiskám rozpočtu na rok 2022 je potrebné uviesť nasledovné.
Po prvé výber daní v roku 2021 mimoriadne predčil očakávania a vidíme to v sumáre príjmov za 11 mesiacov, teda za obdobie končiace novembrom. Daňové príjmy za 11 mesiacov sú viac ako 12 mld. eur a predstavujú vyšší výber, ako je suma v upravenom rozpočte. Pri úprave v máji som vtedy márne volal aj po úprave príjmov, pretože už vtedy boli indikácie vyššieho výberu zjavné a trvalé.
Po druhé daň z pridanej hodnoty v roku 2021 rastie medziročne dvojciferne a za 11 mesiacov je už na úrovni celého minulého roka. A to si ale zoberme, že celý I. štvrťrok tohto roku sme mali silný lockdown. Daň z pridanej hodnoty je dokonca za 11 mesiacov do novembra na 99 % rozpočtovaného výberu. Je to presne tá zložka, ktorá nám umožňuje pri vyššom výbere plánovať prípadné zmeny a úpravy jej sadzbe pri niektorých položkách. Preto vnímam aj to, čo som navrhoval už v máji, a následne to znelo viackrát a teraz teda aj pán minister to spomína a to je teda zníženie DPH na určité tovary a služby v gastro, turistickom a cestovnom ruchu a jej zjednotenie s už existujúcou sadzbou na ubytovacie služby. Návrh na úrovni 10 % je veľmi dobrým návrhom a prispeje k lepšej konkurencieschopnosti schopnosti predmetných služieb na Slovensku, a teda by výrazne pomohol cash-flow poskytovateľom týchto služieb.
Tiež som presvedčený, že ak by sme sa teda odhodlali ku 10 % DPH, na Slovensku by pri tejto nižšej sadzbe bolo menej podvodov a únikov a celkový výber tejto dane by nás možno prekvapil. Takže verím, že to bude téma najbližšieho roka.
Poďme k dani z príjmov právnických osôb. Tá je za 11 mesiacov roka 2021 vyššia o 800, jej výber je vyšší o 800 mil. eur a predstavuje teda výrazne vysokú položku pri krytí deficitu schváleného rozpočtu na rok 2021. Tento jav je, zvyšovanie nie je ojedinelým prvkom pre tento rok a je potrebné precízne rozpočtovať aj jej výber pre rok 2022. Vzhľadom na existujúci a trvale sa potvrdzujúci vývoj daňových príjmov roku 2021 sú pre rok 2022 rozpočtované daňové príjmy na konzervatívnej výške tak v riadkoch dane z pridanej hodnoty, ako aj v riadkoch dane z príjmu právnických, ale aj fyzických osôb. Toto nám dáva šancu na pozitívnejší ako plánovaný vývoj.
Verím, že pri predpokladanej úprave rozpočtu na rok 2022, teda niekedy v priebehu budúceho roka pred letom bude priestor na revíziu príjmov a aj na ich reálnejší odhad k úprave rozpočtu. Takýto postup považujem za správny, a teda rád sa, samozrejme, zúčastním potom akýchkoľvek diskusií na tému príjmov štátneho rozpočtu.
Poďme k príjmom z Európskej únie. Naopak, veľkým sklamaním v tomto roku sú zatiaľ príjmy z fondov Európskej únie, ktoré sú aj ku koncu novembra na žalostnej výške, a ide takmer výlučne o príjmy z predchádzajúceho programového obdobia, kde nám teda beží čas a hrozí nám, že príjmy v miliardách eur prepadnú pre nečerpanie. Oproti schválenému upravenému rozpočtu na rok 2021 a jeho deficitu vo výške, tak ako bol vtedy teda tým, zmenou rozpočtu naplánovaný na 11,8 mld. eur, máme ku koncu novembra za 11 mesiacov tohto roka deficit 5 mld. eur. Nemôžem napísať, že len, alebo povedať, že len 5 mld. eur, pretože aj pri tejto výške ide o veľmi vysokú sumu, ktorá, samozrejme, bude musieť byť krytá dodatočným dlhom.
Poďme k výdavkom. Ako problém vidím, že na strane výdavkov v položke tovary a služby s rozpočtom 8 mld. eur je vynaložených len 1,8 mld. eur. V materiáli k rozpočtu na rok 2022 vidíme, že mnohé schválené položky pomoci štátnym organizáciám a firmám, športu, ale aj zdravotníctvu nebudú v roku 2021 financované. Podľa tabuľky 7 ide viac ako 1 mld. na položky, z ktorých mnohé sa do rozpočtu dostali práve tou májovou úpravou v tomto roku. Rovnako je vo východiskách uvedené, že Sociálna poisťovňa nedostane dofinancovanie dôchodkových fondov v rozpočtovanej výške, nakoľko ide o prevedenie, nakoľko ide o prevedenie finančných prostriedkov z vrecka štátneho rozpočtu do vrecka do fondov pre budúcnosť, je otázke, či by nebol správny a vhodný čas prostriedky v rozpočtovanej výške tohto roku previesť, a teda takto posilniť fondy Sociálnej poisťovne. To nie sú peniaze, ktoré sa minú, oni budú k dispozícii pre budúcnosť. Určite je ešte čas aj priestor tento krok prediskutovať, vykonať a takto vlastne pomôcť Sociálnej poisťovni.
Predmetom šetrenia v roku 2021 má byť aj nezaslanie finančných prostriedkov transferov do štátneho, pardon, do zdravotného systému vo výške cca 200 mil. Tieto prostriedky slovenské zdravotníctvo aj v boji s deltou v tretej vlne potrebuje a prihováram sa za jej plné prevedenie z prostriedkov štátneho rozpočtu v roku 2021. Všetky tieto položky sú rozpočtované v roku 2021, a ak budú vynaložené, tak majú pozitívny dopad na budúce rozpočty, pretože sa jedná o jednorazové položky, a teda položky a raz, a raz ich bude treba financovať.
Očakávaný rozpočet v roku 2021 skončí asi aj po vykonaní, keby sa tieto prevody vykonali na ďaleko nižšej úrovni. Úprava v máji na deficit vo výške 11,8 mld. eur bolo podľa mňa nerozvážne opatrenie a finančné trhy vtedy dostali signál, ktorý nebol o Slovensku pozitívny. Upozorňoval som už vtedy na tento signál, že posledné, čo Slovensko potre... že je to posledné, čo Slovensko potrebuje, a preto som bol za revíziu príjmov a ich úpravy smerom hore, čoho dôsledkom by bol nižší ako predpokladaný, nižší predpokladaný deficit. Bola to dobrá lekcia pre nás všetkých, ale nakoniec, a to je dôležité, máme dobré správy pre investorov, ratingové agentúry pre občanov aj pre zamestnávateľov.
Skutočné hospodárenie štátu v roku 2021 bude ďaleko lepšie, ako sa v rozpočtoch verejnej správy predpokladalo. Spomínal to aj pán minister a toto je veľmi dôležitá a dobrá správa. V dôsledku nižšieho deficitu verejnej správy za rok 2021 nebude dramaticky rásť ani dlh Slovenska, zvlášť ak je teda pravdou, že sme na začiatku roka mali veľmi vysoké hotovostné rezervy, ktoré znižujú dôležitý parameter čistého dlhu krajiny. Nebudem sa k tomu bližšie venovať, mali sme to už dnes v rozprave. Ale poďme k samotnému rozpočtu na rok 2022.
Rozpočet na rok 2022 je mimoriadne štedrým rozpočtom, ktorý ráta vo verejnej správe s výdavkami viac ako 49 mld. eur, čo predstavuje takmer 47 % z celkového očakávaného hrubého domáceho produktu za rok 2022. To je fakt vysoké číslo. Už tento rok, rozpočet 2021 predpokladal výdavky vo výške 48,5 mld. eur, ale ako som už uviedol, tieto výdavky sa našťastie nepodarí naplniť. Ak by sa naplnili, bolo by to takmer 50 % hrubého domáceho produktu na tento rok. Som presvedčený alebo sme všetci v strane Sloboda a Solidarita presvedčení a jednotní v tom, že štát má veľmi vysoké výdavky a štát musí na sebe začať šetriť.
Predložený rozpočet na roky ’22 až ’24 predpokladá voči hrubému domácemu produktu pokles výdavkov postupne na spomínaných 47 % v roku 2022, 45 % v roku 2023 a 44% v roku 2024. Sme ale svedkom toho, že výdavky sa každoročne navyšujú v nominálnej výške a my potrebujeme okrem poklesu v percentách, ktoré sa deje vďaka nárastu nominálneho hrubého domáceho produktu, potrebujeme vidieť aj reálny pokles a potrebujeme teda vybudovať reálne efektívny štát. Na to sú potrebné reformy a presmerovanie finančných prostriedkov do kľúčových oblastí, ktoré potrebujú reformy, a šetrenie na úradníkoch v štátnych inštitúciách, v štátnych orgánoch, počínajúc ministerstvami a končiac aj v niektorých prípadoch samosprávami.
Zamestnanci verejnej správy. Musím uviesť, že materiál Rozpočet na rok 2022 obsahuje v tabuľke 49 počty zamestnancov v subjektoch verejnej správy a aj mzdové výdavky na úhradu ich miezd. Nemôžeme byť spokojní s tým, že od roku 2019 rastie počet zamestnancov o 7-tisíc a pre budúci rok dosiahne 429-tisíc zamestnancov. Namiesto poklesu vidíme rast a to aj napriek aj zásadným prepúšťaniam v niektorých sektoroch. Vznikajú nám nové inštitúcie, posilňuje sa namiesto digitalizácie, elektronizácie stav počtu zamestnancov. Ich platobné podmienky sú mnohokrát nadpriemerné a priemerný plat v štátnej správe je veľmi vysoký a trvale rastie. Osobné výdavky sú na rok 2022 rozpočtované vo výške 9,9 mld. eur a predstavujú tak 10 % hrubého domáceho produktu.
Som presvedčený, že po zdolaní pandémie delty aj omikronu sa vieme hneď na začiatku roka 2022 venovať zásadným reformám pri šetrení a na mzdách štátnych zamestnancov, čo sa však, samozrejme, nemá týkať pedagógov a zdravotníkov, ale teda byrokratov, administratívnych síl, prezamestnanosti v nespočetnom množstve úradov, inštitúcií, ale aj odborov na ministerstvách. Fakt potrebujeme inovovať štátnu aj verejnú správu. Ľudí potrebujeme v produktívnej sfére národného hospodárstva, teda tam, kde, kde produkujú hodnoty, nie kde sa hodnoty spotrebúvajú.
Keď sa pozrieme, ako SaS, s reforma... s reformami sme začali, presadili sme balík zmien pod názvom Kilečko 1, v procese je Kilečko 2 a nehodláme v tomto úsilí prestať a poľaviť. Vznikajú nové veci, O. K., častokrát sú, samozrejme, dôležité, ale treba pozerať aj, či už sa historická úloha niektorých inštitúcií úradov neskončila, a pozrieť sa na to, že by vedeli aj skončiť.
Poďme k deficitu štátneho rozpočtu a verejných financií. V minulom roku, teda v roku 2020 sme zaznamenali deficit 5 mld. eur, čo predstavovalo približne 6 % hrubého domáceho produktu, myslím, presne 5,8. Tento rok dosiah... tento rok, teda 2021, dosiahneme veľmi podobný, ale pravdepodobný vyšší deficit, okolo 6 až 8 mld. eur. Ten posledný mesiac v roku vie s tým ešte zamávať. Bude to predstavovať 7 až 8 % z tohtoročného hrubého domáceho produktu. Budúcoročný deficit vo výške okolo 5 mld. eur bude predstavovať asi 5 % z budúcoročného hrubého domáceho produktu. Celkový deficit za roky 2020 až 2022 predstavuje tak spolu približne 15 mld. eur a zhruba 15 % z budúcoročného hrubého domáceho produktu.
Za pandémiu sme zaplatili vysokú daň a zhruba polovica tejto sumy je skutočnou pomocou subjektov... subjektom, ktoré počas pandémii trpeli a trpia. Rovnako táto suma slúžila na pomoc tým pracovníkom a rodinám, ktoré boli nútené zostať doma na pandemických OČR-kách, PN-kách.
Deficit vzniká z medzery medzi skutočnými príjmami verejnej správy, z daní, odvodov a poplatkov od zamestnancov, zamestnávateľov a občanov. Je dobrou správou, že sa popri raste hrubého domáceho produktu a priemyselnej výroby a napriek poklesu stavebnej výroby a aj poklesu aktivít v mnohých segmentoch a sektoroch ekonomiky Slovensko teda stále zaznamenáva rast príjmov do štátnej kasy. Je to dôsledok rastu hrubého domáceho produktu, ale je to aj dôsledok štrukturálnej zmeny, ktorá nastala pri podnikaní na Slovensku. Odborná verejnosť uvidí veľmi pravdepodobne zmenu v daňovej medzere, čo je parameter, ktorý meria, koľko dane z pridanej hodnoty sa v skutočnosti vybralo oproti teoretickej efektívnej daňovej povinnosti pri tejto dani.
Poďme teda k samotnej daňovej medzere. Zasa veľmi dobrá správa. Na Slovensku došlo k masívnemu potlačeniu podvodov v oblasti karuselových schém a okamžitým efektom je už spomínaný nárast vybratej dane z pridanej hodnoty. Nejde len o nárasty v dôsledku zmien štruktúr jednotlivých segmentov, kde, kde je DPH vymeraná a následne zaplatená. Veľmi pravdepodobne však ide teda o stovky miliónov eur na ročnej báze a po náraste v roku 2020 vidíme potvrdenie v roku 2021 a verím, že vieme s rastúcou bázou príjmov na dani z príjmu, pardon, na dani z pridanej hodnoty rátať aj do budúcich rokov.
Vďaka nárastu zamestnanosti aj napriek zložitej pandemickej dobe, čo je zasa veľmi dobrá správa, vidíme nárast vybratých odvodov, ale aj zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb. Tieto financujú dôchodkový fond a ostatné fondy Sociálnej poisťovni a rovnako fondy zdravotného poistenia. Pozitívne správy potrebujeme a prichádzajú už v roku 2021. Verím, že tento trend bude aj v roku 2022, na rok ’22 teda máme tieto fondy v rozpo... alebo tieto príjmy v rozpočte na konzervatívnej úrovni.
Sme dnes v dobe delty, ktorá je na Slovensku na špičke, existuje veľa neznámych a mnoho neistôt, to treba jasne povedať. Som ale presvedčený, že Slovensko má našliapnuté v roku 2022 na lepšie časy a vykročenie z krízy a poklesov počas lockdownov v prvej, druhej či tretej vlne. Predpokladám, že náklady, náklady na riešenie problémov s COVID-om nebudeme mať v roku 2022 rádovo v mesiacoch, ale len v týždňoch. Je nepríjemné, že sa týmito problémami rok ’21 končí a rok ’22 začne, ale tak ako sa na každý kopec stúpa, tak sa jednoducho v jednom momente dosiahne vrchol a potom sa teda z každého kopca ide aj smerom dole a verím, že sme na dobrej ceste ku konsolidácii. Toto návrh rozpočtu na rok 2022 predpokladá a materiál je teda detailne a podrobne spracovaný tak, aby som v ňom či ja, či občania dostali odpovede na mnohé otázky, ktoré máme v súvislosti s financovaním štátnej správy, jej príjmov či výdavkov.
Čo, ďalšie z rizík, čo nemôžem opomenúť, je inflácia, ktorá je jednoznačne dodatočným rizikom pre verejné financie pre budúce roky. Ide o fundamentálny makroekonomický parameter, ktorý, bohužiaľ, nie je a ani pre najbližšie obdobie nebude v našich rukách. Pozorujeme vyjadrenia z veľkých ekonomík, svetových finančných inštitúcií, ale aj z Európskej únie, aj keď najprv sa to hovorilo, ale momentálne to nevyzerá, že ide o krátkodobý nárast inflácie, a je dobré, aby sme sa radšej pripravili na dlhodobo vyššiu fundamentálnu infláciu, a tento parameter, bohužiaľ, ovplyvní naše hospodárenie či už na mikroúrovni, alebo aj na ma... alebo aj na makroúrovni. Okrem sledovania vývoja budeme pozoro... budeme aj pozornosť venovať alebo mali by sme pozornosť venovať aj zavedeniu nástrojov, ktoré dopady nárastov cien tovarov, služieb môžu aspoň čiastočne eliminovať. Makroekonomické predpoklady vo východiskách návrhu rozpočtu na roky ’22 až ’24 sú v tomto ohľade nastavené správne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
12:55
Vystúpenie v rozprave 12:55
Juraj BlanárViskupič, Marián, poslanec NR SR
Dve minútky.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dve minútky?
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Už to dokončíme, ak teda by bol súhlas...
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak...
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Dve minútky.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dve minútky?
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Už to dokončíme, ak teda by bol súhlas...
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak nech sa páči, dokončite vystúpenie. Ďakujem.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
O. K., takže posledné, posledné dve, dva paragrafy, ktoré by som chcel povedať.
Financovanie dlhu a výška dlhu. Kritickým parametrom súvisiacim s infláciou budú budúce výnosy dlhopisov vydávaných Slovenskom na medzinárodných finančných trhoch. Dnešné úrovne okolo nuly, pri kratších splatnostiach dokonca pod nulou a pri dlhých splatnostiach pod úrovňou jedného percenta umožňujú Slovensku financovať svoj dlh stále lacnejšie.
Tu treba jednoznačne veľmi pochváliť, že veľmi dobrú prácu odvádza pri riadení dlhu Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Dokonca si myslím, že pri dobrom vývoji deficitu verejných financií môže byť nárast hrubého dlhu ku koncu roka 2021 oproti roku 2020 mierny a stále zostaneme ako percento z hrubého domáceho produktu pod 60 %, čo je takou tou kritickou hodnotou pre malú otvorenú ekonomiku, ako je Slovensko.
Už len záver. Osobne budem veľmi rád, ak po kvalitnej a odbornej diskusii, ktorú sme mali na výbore pre rozpočet a financie, bude aj diskusia tu v pléne prebiehať odborne a konštruktívne. Ja za seba hlásim, že určite som v rozhodnutí prispieť práve k tejto odbornosti a konštruktívnej diskusie.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o podporu rozpočtu, strana SaS podporí predložený návrh rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Pán poslanec, prepáčte, že vás vyrušujem, máme 13.00 hod. a chcem sa vás spýtať, ako dlho ešte máte.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Dve minútky.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dve minútky?
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Už to dokončíme, ak teda by bol súhlas...
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak nech sa páči, dokončite vystúpenie. Ďakujem.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
O. K., takže posledné, posledné dve, dva paragrafy, ktoré by som chcel povedať.
Financovanie dlhu a výška dlhu. Kritickým parametrom súvisiacim s infláciou budú budúce výnosy dlhopisov vydávaných Slovenskom na medzinárodných finančných trhoch. Dnešné úrovne okolo nuly, pri kratších splatnostiach dokonca pod nulou a pri dlhých splatnostiach pod úrovňou jedného percenta umožňujú Slovensku financovať svoj dlh stále lacnejšie.
Tu treba jednoznačne veľmi pochváliť, že veľmi dobrú prácu odvádza pri riadení dlhu Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Dokonca si myslím, že pri dobrom vývoji deficitu verejných financií môže byť nárast hrubého dlhu ku koncu roka 2021 oproti roku 2020 mierny a stále zostaneme ako percento z hrubého domáceho produktu pod 60 %, čo je takou tou kritickou hodnotou pre malú otvorenú ekonomiku, ako je Slovensko.
Už len záver. Osobne budem veľmi rád, ak po kvalitnej a odbornej diskusii, ktorú sme mali na výbore pre rozpočet a financie, bude aj diskusia tu v pléne prebiehať odborne a konštruktívne. Ja za seba hlásim, že určite som v rozhodnutí prispieť práve k tejto odbornosti a konštruktívnej diskusie.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o podporu rozpočtu, strana SaS podporí predložený návrh rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
13:55
Vystúpenie v rozprave 13:55
Eduard HegerNeprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky: podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík, minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, minister obrany Jaroslav Nagy a minister životného prostredia Ján Budaj.
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní: podpredsedníčka vlády a ministerka investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, zastupuje ju ministerka kultúry Natália Milanová, podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič, zastupuje ho ministerka kultúry Natália Milanová, minister vnútra Roman Mikulec, zastupuje ho minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky: podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík, minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, minister obrany Jaroslav Nagy a minister životného prostredia Ján Budaj.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
13:55
Vystúpenie v rozprave 13:55
Eduard HegerAk sledujete moju prácu, tak iste vidíte a na úvod poznamenám, že pred tým, ako som teda sa stal predsedom vlády Slovenskej republiky, som pár týždňov bol aj zastupujúcim ministrom zdravotníctva, a už vtedy som sa veľmi intenzívne zaujímal o túto tému a začal som viesť aj vďaka tomu, že som bol zastupujúci minister zdravotníctva, som mal prístup...
Ak sledujete moju prácu, tak iste vidíte a na úvod poznamenám, že pred tým, ako som teda sa stal predsedom vlády Slovenskej republiky, som pár týždňov bol aj zastupujúcim ministrom zdravotníctva, a už vtedy som sa veľmi intenzívne zaujímal o túto tému a začal som viesť aj vďaka tomu, že som bol zastupujúci minister zdravotníctva, som mal prístup vlastne k mnohým odborníkom nielen v tejto téme, ale vôbec v zdravotníctve a začal som viesť odbornú diskusiu. Som človek, ktorý veľmi rád dáva priestor konštruktívnej a kvalifikovanej diskusii, a používam tieto obidve slová, lebo myslím si, že sú veľmi dôležité na to, aby sa občania, a ale aby sa vôbec všetci, ktorí o to majú záujem, dozvedeli tie podstatné, kvalitné informácie, takže konštruktívna a kvalifikovaná.
Na druhej strane som veľmi pozorne počúval a čítal podnety od občanov, ktoré smerovali vlastne k nepriamo aj k otázke, ktorú kladiete vy, a dokonca rozhodol som sa zorganizovať už vo funkcii predsedu vlády viaceré regionálne diskusie na rôzne tieto otázky, ktoré zaujímali občanov.
Chcem však pri tejto príležitosti položiť vám, pán poslanec, otázku, pretože práve tá otázka má natieniť aj opodstatnenosť, alebo resp. ako by mala byť správne položená otázka, ak chcem na akúkoľvek tému diskutovať. Téma pandémie sa stala takou, ako v politike sa zvykne hovoriť, chlebovou témou a, samozrejme, výdobytok demokracie je, že ľudia môžu mať svoj názor, ale vieme, že názor je najnižšia úroveň poznania a je dôležité mať poznatky. A na to, aby ste mali poznatky, potrebujete jednak študovať literatúru, ktorá sa toho týka, a zároveň diskutovať s ľuďmi, ktorí majú v tej oblasti skúsenosti a ktorí majú v tej oblasti aj výsledky. A tu smerujem práve k tej otázke a zároveň nepriamo aj k odpovedi na vašu otázku.
Skúsme si to vykresliť napríklad na prípade operácie srdca, ako prvý príklad uvediem. Myslíte si, že je vhodné, aby o tom, ako sa operuje srdce, diskutoval kardiochirurg s gynekológom? Alebo zubárom? Bola by takáto diskusia prínosná pre to, ako operovať srdce lepšie? Alebo zoberme si napríklad diskusiu, odbornú diskusiu medzi lekármi, lebo toto všetko sú lekári, napríklad o postupoch z hľadiska zubnej starostlivosti. Povedzme, že by zubár, skúsený zubár, viedol diskusiu taktiež s gynekológom alebo s kardiológom, alebo s kardiochirurgom o tom, akým spôsobom vŕtať zub a podobne. Pýtam sa, akú pridanú hodnotu by mali takíto skúsení odborníci pri diskusii o tom, ako kvalifikovane napredovať v metódach a postupoch pri ošetrovaní zubov alebo pri tom srdci, a zoberme si, že dokonca by sme tú diskusiu rozšírili o ľudí, ktorí dokonca nemajú ani v tej oblasti vzdelanie, ale majú veľmi veľa toho naštudovaného napríklad na internete. Pýtam sa, akým obohatením by bola diskusia takýchto ľudí za jedným stolom pre to, akým, ako postupovať a napredovať v týchto medicínskych postupoch. To je asi to najdôležitejšie, čo si potrebujeme pri tejto diskusii položiť, pretože je správne, ak sa vedie diskusia medzi lekármi, ktorí sú z toho istého odvetvia alebo z toho istého odboru a hľadajú práve tie najlepšie postupy. Musím však povedať, že takáto diskusia na Slovensku prebieha. Ale zrejme vy nepoukazujete práve na takúto diskusiu.
Z toho, čo vidím aj z vašej otázky, vy poukazujete na diskusiu napríklad takého charakteru, že by sa viedla diskusia o operácii srdca medzi kardiochirurgom, zubárom a gynekológom. To asi by nebolo cieľom ani pridanou hodnotou.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi aby som teda uviedol odpoveď do takého širšieho kontextu.
Ak sledujete moju prácu, tak iste vidíte a na úvod poznamenám, že pred tým, ako som teda sa stal predsedom vlády Slovenskej republiky, som pár týždňov bol aj zastupujúcim ministrom zdravotníctva, a už vtedy som sa veľmi intenzívne zaujímal o túto tému a začal som viesť aj vďaka tomu, že som bol zastupujúci minister zdravotníctva, som mal prístup vlastne k mnohým odborníkom nielen v tejto téme, ale vôbec v zdravotníctve a začal som viesť odbornú diskusiu. Som človek, ktorý veľmi rád dáva priestor konštruktívnej a kvalifikovanej diskusii, a používam tieto obidve slová, lebo myslím si, že sú veľmi dôležité na to, aby sa občania, a ale aby sa vôbec všetci, ktorí o to majú záujem, dozvedeli tie podstatné, kvalitné informácie, takže konštruktívna a kvalifikovaná.
Na druhej strane som veľmi pozorne počúval a čítal podnety od občanov, ktoré smerovali vlastne k nepriamo aj k otázke, ktorú kladiete vy, a dokonca rozhodol som sa zorganizovať už vo funkcii predsedu vlády viaceré regionálne diskusie na rôzne tieto otázky, ktoré zaujímali občanov.
Chcem však pri tejto príležitosti položiť vám, pán poslanec, otázku, pretože práve tá otázka má natieniť aj opodstatnenosť, alebo resp. ako by mala byť správne položená otázka, ak chcem na akúkoľvek tému diskutovať. Téma pandémie sa stala takou, ako v politike sa zvykne hovoriť, chlebovou témou a, samozrejme, výdobytok demokracie je, že ľudia môžu mať svoj názor, ale vieme, že názor je najnižšia úroveň poznania a je dôležité mať poznatky. A na to, aby ste mali poznatky, potrebujete jednak študovať literatúru, ktorá sa toho týka, a zároveň diskutovať s ľuďmi, ktorí majú v tej oblasti skúsenosti a ktorí majú v tej oblasti aj výsledky. A tu smerujem práve k tej otázke a zároveň nepriamo aj k odpovedi na vašu otázku.
Skúsme si to vykresliť napríklad na prípade operácie srdca, ako prvý príklad uvediem. Myslíte si, že je vhodné, aby o tom, ako sa operuje srdce, diskutoval kardiochirurg s gynekológom? Alebo zubárom? Bola by takáto diskusia prínosná pre to, ako operovať srdce lepšie? Alebo zoberme si napríklad diskusiu, odbornú diskusiu medzi lekármi, lebo toto všetko sú lekári, napríklad o postupoch z hľadiska zubnej starostlivosti. Povedzme, že by zubár, skúsený zubár, viedol diskusiu taktiež s gynekológom alebo s kardiológom, alebo s kardiochirurgom o tom, akým spôsobom vŕtať zub a podobne. Pýtam sa, akú pridanú hodnotu by mali takíto skúsení odborníci pri diskusii o tom, ako kvalifikovane napredovať v metódach a postupoch pri ošetrovaní zubov alebo pri tom srdci, a zoberme si, že dokonca by sme tú diskusiu rozšírili o ľudí, ktorí dokonca nemajú ani v tej oblasti vzdelanie, ale majú veľmi veľa toho naštudovaného napríklad na internete. Pýtam sa, akým obohatením by bola diskusia takýchto ľudí za jedným stolom pre to, akým, ako postupovať a napredovať v týchto medicínskych postupoch. To je asi to najdôležitejšie, čo si potrebujeme pri tejto diskusii položiť, pretože je správne, ak sa vedie diskusia medzi lekármi, ktorí sú z toho istého odvetvia alebo z toho istého odboru a hľadajú práve tie najlepšie postupy. Musím však povedať, že takáto diskusia na Slovensku prebieha. Ale zrejme vy nepoukazujete práve na takúto diskusiu.
Z toho, čo vidím aj z vašej otázky, vy poukazujete na diskusiu napríklad takého charakteru, že by sa viedla diskusia o operácii srdca medzi kardiochirurgom, zubárom a gynekológom. To asi by nebolo cieľom ani pridanou hodnotou.
Rozpracované
14:11
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:11
Martin ČepčekJa som rozmýšľal nad diskusiou, ktorá by bola v tých veciach, ktoré sa týkajú pandémie. To znamená, ak je tam infektológ, ak je tam internista, ak je tam lekár, ktorý je v tejto veci vzdelaný. Tak prečo takáto diskusia nie je?
A keď ste boli minister zdravotníctva, zastupovali ste, zistili ste, že máme nedostatok...
Ja som rozmýšľal nad diskusiou, ktorá by bola v tých veciach, ktoré sa týkajú pandémie. To znamená, ak je tam infektológ, ak je tam internista, ak je tam lekár, ktorý je v tejto veci vzdelaný. Tak prečo takáto diskusia nie je?
A keď ste boli minister zdravotníctva, zastupovali ste, zistili ste, že máme nedostatok lekárov a sestier. A čo ste v tejto veci vtedy spravili? Ako ste za dva roky stabilizovali zdravotnícky personál? A ďalšia moja otázka, že kde je tá sľubovaná transparentnosť, ktorú ste sľubovali pred voľbami. Ako má byť táto vláda dôveryhodná, keď naprieč politickým spektrom nediskutuje s občanmi alebo s odborníkmi aj zo zahraničia?
Ja sa pýtam, pán premiér, ja hľadám odpoveď a občania sa pýtajú. Tak ja sa pýtam za tých občanov, takže ja by som prosil odpoveď.
Ďakujem.
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho
9.12.2021 o 14:11 hod.
Mgr. et Mgr.
Martin Čepček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán premiér, vy máte odpovedať na otázky poslancov, nie poslanci na vaše otázky. To je jedna vec.
Ja som rozmýšľal nad diskusiou, ktorá by bola v tých veciach, ktoré sa týkajú pandémie. To znamená, ak je tam infektológ, ak je tam internista, ak je tam lekár, ktorý je v tejto veci vzdelaný. Tak prečo takáto diskusia nie je?
A keď ste boli minister zdravotníctva, zastupovali ste, zistili ste, že máme nedostatok lekárov a sestier. A čo ste v tejto veci vtedy spravili? Ako ste za dva roky stabilizovali zdravotnícky personál? A ďalšia moja otázka, že kde je tá sľubovaná transparentnosť, ktorú ste sľubovali pred voľbami. Ako má byť táto vláda dôveryhodná, keď naprieč politickým spektrom nediskutuje s občanmi alebo s odborníkmi aj zo zahraničia?
Ja sa pýtam, pán premiér, ja hľadám odpoveď a občania sa pýtajú. Tak ja sa pýtam za tých občanov, takže ja by som prosil odpoveď.
Ďakujem.
Rozpracované