51. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2002 (pozn. red.: správne „č. 67/2020“) Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 808).
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet poslankyni Anne Miernej, aby hlasovanie uvádzala.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, tlač 808.)

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili jedenásti poslanci, pričom boli podané štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, z informácie výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, budeme rovno hlasovať o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v rozprave.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jána Richtera.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 48, proti 19, zdržalo sa 64, nehlasovali 4.
Uvedený návrh pána poslanca Richtera sme neschválili.

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Ako o druhom dajte, prosím, hlasovať o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Roberta Fica.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 48, proti 22, zdržalo sa 58, nehlasovalo 7.
Ani tento návrh pána poslanca Fica sme neschválili.

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz dajte, prosím, hlasovať o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Tomáša Tarabu.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 48, proti 24, zdržalo sa 59, nehlasovali 5.
Ani tento návrh sme neschválili.

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Ako o poslednom dajte, prosím, hlasovať o mnou podanom pozmeňujúcom návrhu.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 87, proti 10, zdržalo sa 38.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zákon sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom bez odporúčania gestorského výboru.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 97 (potlesk), proti 13, zdržalo sa 28 (doznievanie potlesku).

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti.

A chcem poďakovať aj opozícii, ktorá, alebo časti opozície, ktorá sa pridala. Ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k zdôvodneniu výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie (tlač 796).
Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Mariána Viskupiča, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o zdôvodnení výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie, tlač 796).

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zdôvodnenie výšky hrubého dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 90, proti 34, zdržali sa 4.

Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

Teraz vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Dvojminútová prestávka.

(Dvojminútová prestávka.)

!!! VYMAZAŤ nadbytočný rámček !!!

Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.
Pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022.
V rozprave je prihlásený pán poslanec Viskupič, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, tlač 632 a o
návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, neviem, či tu je aj pán predseda kontrolného... Najvyššieho kontrolného úradu, ctené kolegyne, kolegovia, na začiatok jedna poznámka.
Chcem sa vyjadriť k úvodným slovám pána ministra. Som veľmi rád, že rešpektoval politickú realitu a nepustil sa do znižovania vládou schváleného deficitu 4,94 % na tie 4,3 %. Bol by to zvláštny precedens... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím vás pekne, poslanci, vypnite si mobilné telefóne... telefóny v sále, viete dobre, že ich nemáte mať pustené. (Ruch v sále.) Zase pán poslanec Galis s tým telefónom. (Ruch v sále.)
Nech sa páči, môžete pokračovať. (Povedané so smiechom.)

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Bol by to zvláštny precedens, ešte nikdy sa v slovenskom parlamente nestalo, aby sa deficit v pléne znižoval. Väčšinou sa deje opačne. Nepamätám podobný príklad ani z iných európskych štátov, čiže veľmi oceňujem, že sa pán minister nepustil do procesu, ktorý v podstate vo svete nemá obdobu. Bolo by to zvláštne i v porovnaní s tým, že sme posledné 4 dni rokovali o podpore a motivácii pre našich seniorov, ktorú sme teda pred chvíľou schválili, zároveň rešpektujem a oceňujem rozhodnutie pána ministra, že uvedených cca 500 mil. eur bude strážiť vo Všeobecnej pokladničnej správe, a teda zatiaľ sa neminú.
Pán minister, ďakujem za dve úvodné správne rozhodnutia, ktoré výrazne uľahčia prijatie rozpočtu.
Chcem tiež poďakovať pánovi predsedovi NKÚ za jeho komplexné a obsažné stanovisko k rozpočtu. Platný zákon však neumožňuje s hodnotením rozpočtu rovnako vystúpiť aj predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, preto už tradične každý rok začínam moje vystúpenie k rozpočtu z pohľadu rady, čiže prezentujem ich hodnotenie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má špecifické ústavné poverenie, akým spôsobom sa má pozerať na verejné financie, podľa ústavy má pôsobnosť rady prispievať k ochrane dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ku transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Toto poverenie je dnes oveľa naliehavejšie, ako bolo tomu pred pár rokmi, dôvodom je výrazný nárast rizika udržateľnosti verejných financií, kde sa ešte pred pandémiou, teda v časoch, ktoré boli ideálne na ozdravovanie a stabilizovanie verejných financií, dostali do pásma vysokého rizika a dnes sú podľa Európskej komisie najmenej udržateľné v celej Európskej únii.
Súčasná dlhodobá trajektória verejných financií, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, nekompromisne smeruje k bodu, keď Slovenská republika nebude schopná prefinancovať svoje záväzky. Je jedinečnou úlohou rady hľadieť na rozpočet práve cez túto optiku a poskytovať verejnosti odborné, komplexné a politicky neovplyvnené informácie o vývoji verejných financií. Rada si všíma aj celkový kontext, teda aj aktuálny a očakávaný ekonomický vývoj, závery rady tak reflektujú požiadavky modernej fiškálnej politiky, ktorá má smerovať k udržateľnosti a zároveň neohrozovať rastový potenciál ekonomiky. Z tohto pohľadu rada hodnotila aj návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2022 a ž 2024. Ako teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť posudzuje rozpočet?
Rada na predloženom návrhu rozpočtu verejných financií hodnotila dve základné hlavné oblasti, realistickosť, teda vnútornú konzistentnosť rozpočtu a to, či z rozpočtu vyplýva výsledok, ktorý je stanovený v cieľoch rozpočtu. Druhou oblasťou je vplyv na zdravie verejných financií, na dlhodobú udržateľnosť, a teda najmä na trvalý deficit, štrukturálne saldo a na dlh. Aby RRZ mohla urobiť toto analytické hodnotenie, vytvára na základe predloženého rozpočtu a predpokladaného makroekonomického vývoja odhad fiškálneho vývoja, teda realistickú simuláciu fiškálneho vývoja. Nekonkretizované opatrenia v týchto odhadoch nie sú zahrnuté.
Tento scenár opisuje, tento scenár, ktorý teda vytvorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opisuje pravdepodobný fiškálny vývoj bez dodatočných opatrení a jeho vplyv na verejné financie tak, ako to reálne vyplýva z návrhu rozpočtu. Na základe tohto scenára rada hodnotí, či sú ciele v rozpočte realistické, či opatrenia v rozpočte stačia na dosiahnutie cieľov alebo či vláda uvoľňuje, alebo zvyšuje konsolidačné úsilie v porovnaní so scenárom bez zmeny politík, tzv. no-police-change scenár. Samotný rozpočet vie zlepšiť dlhodobú udržateľnosť práve cez konsolidačné úsilie, popritom sa vláda môže zaviazať implementovať aj dlhodobé fiškálne reformy, v tomto prípade dôchodkovú reformu, ktorá takisto môže zlepšiť dlhodobú udržateľnosť.
Hodnotenie roku 2021. Pre hodnotenie nastavených cieľov očakávaného vývoja a realistickosti fiškálnej politiky je nutné poznať východiskový stav, teda očakávaný vývoj v roku 2021. Rada pri očakávanom odhade tohtoročného fiškálneho vývoja vychádza z vlastného rozpočtového semaforu, ktorý sa dlhodobo ukazuje ako spoľahlivý nástroj predikcie vývoja rozpočtu verejných financií. RRZ odhaduje, že deficit verejnej správy bude v roku 2021 nižší až o 1,2 % HDP, približne 1,1 mld. eur, ako odhaduje ministerstvo financií, resp. nižší o 0,5 % HDP, cca 0,5 mld. eur v porovnaní s pôvodne schváleným rozpočtom, navyše s výrazne nižším necovidovým deficitom. Táto necovidová časť deficitu by mohla dosiahnuť úroveň len 3,8 % hrubého domáceho produktu voči plánovanému pôvodnému deficitu na úrovni 6,3 HDP.
Potvrdzuje sa tak hodnotenie rady, ktorá tohtoročný rozpočet označila za realistický, na základe tohto vývoja možno vyhodnotiť, že veľká časť proticyklickej politiky pre ochranu ekonomiky sa robila cez jednorazové opatrenia, tak ako odporúčala rada na základe najlepšej medzinárodnej praxe. Zároveň aj posledné odhady Európskej komisie naďalej ukazujú, že nárast deficitu bol na Slovensku počas krízových rokov 2020 a 2021 v rámci Európskej únie podpriemerný, nakoľko sa zvýšil cca o 10 percentuálnych bodov hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemerné zvýšenie deficitu dosiahlo, teda v celej Únii dosiahlo 12,5 percentuálneho bodu HDP. Výrazne lepší výsledok v roku 2021, ak sa potvrdí, však zároveň znamená prísnejšie nastavenú latku pre rok 2022, než je dnešný predpoklad Ministerstva financií Slovenskej republiky.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Linhart.

Ďakujem pekne, pán Viskupič. Ja plne s tebou súhlasím, čo si povedal, len taký malý dodatok nejaký, že som tu za zlepšenie potravín na Slovensku. Mne tam v tom rozpočte chýba niečo. A chýba mi tam návrat, to nie je kritika voči tebe alebo voči pánovi ministrovi, ktorý tu teraz momentálne sedí, len naozaj chýba mi tam budžet na návrat kontrolórov, ktorí by sa mali vrátiť naspäť do ulíc, lebo odňatých 50 kontrolórov v ŠVPS, títo kontrolóri jednoducho naozaj chýbajú v tých uliciach. Vidíme každý deň, že je tu průšvih s potravinami, že sa dostávajú na pulty predajní rôzne životu nebezpečné potraviny, med je falšovaný, klobásy obsahujú jed. Zbytočne sa tu bavíme o nejakom, o nejakej zmene zákona a o... a o nie o dekriminalizácii, ale o znižovanie trestov pre mäkké drogy, ako marihuanu, keď si môžeme kúpiť úplne v čaji nemenovanom jednom reťazci, takže stačí si ísť nakúpiť čaj s marihuanou.
Jednoducho ja naozaj by som bol veľmi rád, keby sa pozeralo aj na kontrolórov na ŠVPS, aby sa chránilo zdravie obyvateľov a spotrebiteľov.
Veľmi pekne ďakujem za slovo.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Beluský.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, panie poslankyne, vážený pán minister, konečne prišlo na rad aj rokovanie o zákone roka, teda o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, samozrejme, s výhľadom na ďalšie dva roky.
Ja som chcel na úvod tiež povedať, že je škoda, že tu zaznelo stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, že tu nezaznelo aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale pán spravodajca, pán predseda výboru to napravil, takže bolo to potrebné povedať, pretože táto inštitúcia má naozaj čo povedať k rozpočtu, a verím, že od ďalšieho, že za rok, keď budeme teda rokovať o ďalšom rozpočte, že už tu bude pán predseda. Myslím, že tak by to malo byť aj v tej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti aj navrhnuté, takže určite to bude prínosom pre rokovanie o tomto bode.
Ja som chcel na úvod spomenúť pár pozitív, pretože nechcem byť len kritický, lebo treba byť konštruktívny, a nemyslím si, že sa patrí len kritizovať. Som teda rád, že ministerstvo, po týchto dvoch rokoch už konečne ideme na cestu znižovania deficitu. Či to je dostatočné, alebo nedostatočné, o tom môže byť diskusia, ale dôležité je, že ten trend je už nastavený správne. Takisto návrh rozpočtu je reálnejšie nastavený, ako mám snáď možnosť vidieť v rozpočte za minulé volebné obdobia. Nie sú tam už skryté výdavky, je tam viacej vecí odhalených, takže môžme tu rozprávať o tom, že ľudia majú väčšiu transparentnosť pri sledovaní plánovaných výdavkov.
Takisto je pozitívne, hlavne pre našu ekonomiku, že sa začne so zvyšovaním investícií do našej ekonomiky, do hospodárstva, ale zároveň je to aj veľká výzva pre koalíciu a pre ministerstvo. O tom budem o tom viacej hovoriť neskôr, pretože správne nastavenie tých programov, hlavne vyčerpanie tých peňazí bude pre našu ekonomiku naozaj veľmi esenciálne. A máme naozaj v tejto oblasti ešte veľa čo dobiehať.
Sú tam pripravené teda peniaze aj v rezerve na mimoriadne výdavky, to je tiež pozitívne, lebo už dnes vieme, že sa míňať budú, tak by sme potom zbytočne nemuseli zasa sedieť k úprave rozpočtu. Rezerva je dôležitá.
A ja pozitívne vnímam aj kritiku verejnosti aj z odbornej, aj zo strany možno niektorých ministrov k tomuto rozpočtu. Myslím si, že rozpočet by mal byť nastavený v tejto chvíli tak, aby bol, aby sa k nemu verejnosť stavala kriticky, pretože to nastavenie spoločnosti aj tie minulé roky, aj tie výdavky treba začať to naozaj škrtiť, takže tá kritika je podľa mňa správna.
A tiež som rád, že ministerstvo, pán minister podmienil čerpanie niektorých výdavkov prijatím reforiem, najmä teda tých, ktoré sa týkajú novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to podľa mňa správny krok a verím, že v pléne sa dôjde, dôjde naozaj k politickej zhode a že tieto reformy aj reálne prijmeme.
No a teraz nejaké ďalšie. K veci. Pán minister, mám takú výčitku aj voči vám osobne, pretože myslím si, že hlavne keď sa rokuje o tomto zákone na výbore pre financie a rozpočet, mali by ste tam byť prítomný. Je podľa mňa, nechcem povedať, že neúctivé, ale je to aj škoda podľa mňa, lebo tam môže tiež prísť k nejakej odbornej debate na tom výbore. A štátni tajomníci, samozrejme, sú kvalifikovaní, ale vždycky ministri k tomuto bodu prišli na výbor, tak naozaj by som do budúcna už očakával vašu prítomnosť. Myslím si, že to bude aj lepšie pre úroveň diskusie.
Čo sa týka najväčšej výzvy, ktorú teda ja osobne vidím na budúci rok 2022, ale aj tie ďalšie výhľadové roky do konca tohto volebného obdobia, je, samozrejme, stabilizácia hrubého dlhu a zároveň aj zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika. On vlastne už teraz začne klesať, ale ešte nezačne klesať do toho stredného páska a znamenalo by to prijatie opatrení v celkovej hodnote 2,3 % HDP do konca roku 2024, čo podľa mňa nie je nerealizovateľné, a uvedené je možné dosiahnuť kombináciou znižovania aj štrukturálneho deficitu, aj iných opatrení, ktoré budú mať vplyv hlavne z dlhodobého hľadiska, napr. teda spomínaná reforma dôchodkového systému.
Keď sa chceme baviť o rozpočte a zhodnotiť ho, tak je dôležité si na začiatku zhodnotiť, aké nás vlastne čakajú časy, pretože inak by sa mal rozpočet nastaviť, a nejako by sme sa mali správať v tých dobrých časoch, kedy ekonomika rastie, a mali by sme teda tie peniaze šetriť, a inak by sme sa mali správať, samozrejme, v tých horších časoch, kedy je potrebné tú ekonomiku stimulovať a podporiť hospodárstvo. Ja ten rok 2022 a čiastočne rok 2023 vnímam ako takú kombináciu alebo niečo medzi tým, pretože sa zároveň očakáva aj oživenie ekonomiky, bude teda rast aj HDP, hlavne vďaka zvýšeným investíciám, ale zároveň tá pokračujúca pandémia bude tú ekonomiku tlmiť, hlavne teda v budúcom roku, v dôsledku čoho aj rezort financií znížil odhad rastu HDP z júnových 5 % na terajších 4,2 %.
V roku 2022 sa dá očakávať z ekonomického hľadiska postupný ústup ekonomických dôsledkov krízy, teda mala by sa použiť kombinácia nástrojov, ktoré sa používajú v dobrých aj v zlých časoch. To znamená, že jednak by sa mali využívať jednorazové opatrenia, ktoré nezvyšujú štrukturálne saldo ani dlhodobú udržateľnosť verejných financií, na toto máme tie peniaze v rezerve, ale zároveň by sme mali podľa môjho názoru pristúpiť už aj k určitej konsolidácii aj v roku 2022 - ministerstvo plánuje od roku 2023.
Odvolávate sa na odporúčania aj Európskej komisie, aj OECD, aj iných inštitúcií, ale na Slovensku je tá situácia predsa len špecifickejšia ako v iných krajinách Európskej únie, ale k tomu sa tiež dostanem potom neskôr, čiže myslím si, že rozpočet by mal byť zhodnotený z pohľadu toho, že robiť aj jednorazové opatrenia, ale zároveň už začať aj s konsolidáciou.
23. marca 2020 Rada Európskej únie aktivovala všeobecnú únikovú klauzulu v rámci Paktu stability a rastu, aby sa... poskytla členským štátom potrebný fiškálny priestor na reakciu na pandémiu COVID-19. Rada odporučila, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na riešenie pandémie, udržania hospodárstva a na podporu následného oživenia. Na Slovensku z tých analýz už sa vieme pozrieť do minulosti. Vieme, že nám pomohlo toto uvoľnenie tejto všeobecnej, teda týchto pravidiel, pretože na Slovensku sa nám podarilo z ekonomického pohľadu tú situáciu stabilizovať, čo je potrebné povedať, ale zároveň, aj teda to minister v tom úvodnom slove spomínal, že ideme teda na tú hranu nejakého toho dovolenia, čo podľa mňa nie je úplne dobré, lebo ak by nám dovolili viacej tie pravidlá, tak, predpokladám, že ten deficit by bol naplánovaný tiež vyššie. Čakal by som tam naozaj trošku, trošku teda prísnejšie, ale zase na druhej strane predsa len je to len nejaký predpoklad, nejaké nastavenie a v priebehu toho roka reálne čerpanie môže byť nižšie, tak ako sme to mali možnosť vidieť aj v týchto posledných dvoch rokoch.
Čo sa týka predstavených reforiem, teraz mám konkrétne na mysli daňovú, odvodovú reformu alebo tú spomínanú reformu podpory rodín, ja to teda v tom rozpočte nevidím, nie je to tam nijakým spôsobom ani opísané, ani to tam nie je zabezpečené nejakými výdavkami. Mám teda otázku, že kedy sa plánuje pristúpiť k týmto reformám. Hlavne ma zaujíma, či bude aj možnosť delegovať nejakého zástupcu do pracovných skupín, pretože si myslím, že je dôležité, aby sa k tomu vyjadrili všetky politické strany naprieč politickým spektrom, aby sa naozaj tie reformy nastavili čo najlepšie, pretože si myslím, že myšlienka tých reforiem má všeobecnú podporu, avšak konkrétne nastavenie naozaj bude veľmi zložité.
Čerpanie prostriedkov z Európskej únie - v roku 2022 plánuje Slovenská republika investovať približne 5,9 mld. eur. Tam na strane 8 je chyba, tam je napísané v hlavnej knihe, že 5,9 mil., ale je to miliardy vrátane zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Ale my máme k dispozícii ešte 7,9 mld. eur z programovacieho obdobia 2014 - 2020. Zároveň bude môcť do roku 2026 čerpať prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a v novom programovom období 2021 - 2027 bude mať Slovenská republika možnosť čerpať financie v objeme 12,8 mld. eur. Čiže naozaj sú to obrovské prostriedky, ktoré sa môžu dostať do slovenskej ekonomiky, avšak v aktuálnom, III. programovom období 2014 - 2020 sa čerpanie EŠIF dostalo k 30. 9. 2021 na 45 %, čím sa Slovenská republika dostala na posledné miesto v rámci Európskej únie.
Prostriedky z tohto obdobia možno čerpať už iba do konca roku 2023, teda deadline sa veľmi blíži a existuje veľké riziko nedočerpania alokovaných prostriedkov. A schválená alokácia Plánu obnovy a odolnosti predstavuje pre Slovenskú republiku sumu 6,3 mld. eur. A aj keď aj ja osobne teda som kritikom Európskej únie, ale považujem za esenciálne, aby sme peniaze, ktoré nám Európska únia poskytuje, využili čo najlepšie pre rozvoj nášho hospodárstva aj na znižovanie regionálnych rozvojov.
Ale to čerpanie zdrojov z Európskej únie aj v minulých volebných obdobiach, aj toto volebné obdobie je veľmi slabé. Dalo by sa hovoriť o veľa negatívach v minulosti. Tie korekcie, korupcie a tak ďalej, všelijaké neprospešné projekty, ale to nie teraz, v tejto chvíli je veľmi dôležité, pretože tá, ten spôsob toho alebo teda tá rýchlosť toho čerpania je aj v tomto období veľmi pomalá, a naozaj by som očakával aktívnejší prístup celej vlády aj zo strany ministerky pre investície, aj zo strany ministerstva financií, alebo aj predsedu vlády, pretože ak tieto peniaze nevyčerpáme, tak to bude naozaj obrovská škoda. A zatiaľ tomu všetko nasvedčuje, čiže určite by som bol rád, keby k tomuto zaujmeme razantnejší postoj.
Deficit, ako som už spomínal, sa v roku 2022 predkladá na úrovni 4,9 %, čo predstavuje 5,5 mld. eur. A už od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená, že na základe nominálneho deficitu nad 3 % vstúpi Slovenská republika do procedúry nadmerného deficitu. A podľa aktuálnej platnej legislatívy sa vyžaduje už v roku 2024 dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, čo vieme, že je nerealizovateľné. Pri momentálnej situácii existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa a dlh verejnej správy by mal v roku 2022 zotrvať na úrovni 61,5 % HDP, čo je o 13,4 % HDP viac oproti predkrízovému roku 2019.
Národná rada Slovenskej republiky však schválila, zatiaľ neschválila sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý obsahuje upravené sankcie aj viacročné výdavkové stropy. Vláda tiež zatiaľ nepredstavila opatrenie na zníženie dlhu a odložila konsolidačnú stratégiu až do roku 2023.
Návrh rozpočtu predpokladá navýšenie hrubého dlhu z úrovne 59,7 % HDP v roku 2020 na úroveň 61,5 v roku 2021 a následný mierny pokles k úrovni 58,7 na konci roku 2024, čiže budeme sa teraz pohybovať okolo tej 60 za predpokladu splnenia, samozrejme, rozpočtových cieľov. Stabilizácia a následný mierny pokles je spôsobené najmä vysokým tempom ekonomického rastu očakávaný v najbližšom období bez ohľadu na zastavenie nárastu úrovne dlhu. Po roku 2021 platí, že počnúc rokom 2020 dlh prekročí horný limit sankčných pásiem ústavného zákona a nad týmto limitom zotrvá počas celého prognózovaného obdobia.
Tiež ma zarazila medializovaná informácia, ktorú komunikoval minister financií, že ministri pri vypracovávaní návrhu tohto rozpočtu ešte žiadali viac o vyše 6,6 mld. eur. Ja by som teda očakával presne opačný trend, že skôr ministri prišli s úspornými opatreniami. Nehovorím, že na úrovni 6,6 mld. eur, ale aspoň na úrovni 1 alebo 2 mld. eur. Zbytočne sa tým zaťažuje podľa mňa aj ministerstvo financií, keď samotné ministerstvá majú možnosti hľadať úsporné opatrenia, a naozaj táto informácia ma veľmi zarazila, pretože o rozpočtovej zodpovednosti na ministerstvách asi ťažko hovoriť, keď naozaj tieto výdavky by bez kontroly alebo bez nejakej korekcie zo strany ministerstva financií stúpali do závratných výšin, už by sme sa tu nemohli baviť ani o deficite na úrovni 4,9 %, ale minimálne dvakrát viacej.
Čo sa týka jednorazových opatrení, ktoré aj boli v posledných dvoch rokoch vykonané a zároveň sa teda aj plánujú v roku 2022, zatiaľ v rezerve na úrovni 767 mil., pozitívne vnímam to, že sa tam vo výške 193 mil. plánujú zvýšené výdavky v zdravotníctve, pretože ak chceme zlepšiť situáciu s touto pandémiou okolo COVID-u-19, tak zdravotníctvo je v tomto naozaj dôležité. A zároveň je tam aj ďalšia rezerva, ktorá sa týka zdravotníctva mimo tejto rezervy, takže myslím si, že nejaká príprava na zvládnutie tam je, len bude, samozrejme, potrebné tie peniaze aj potom správne využiť.
Čo sa týka dlhodobej udržateľnosti, tak samotný rozpočet, teraz bez zohľadnenia navrhovaných dlhodobých reforiem, pre rok 2022 znamená zhoršenie dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP. Rozsah opatrení zhoršujúcich saldo v roku 2022 bude ďalej komplikovať naplnenie cieľov potom v rokoch 2023 až 2024.
Rekordné príjmy, Slovenská republika prvýkrát v histórii zažije takéto obrovské príjmy na úrovni skoro 20 mld. eur. Je to predpoklad, samozrejme, ekonomika nás môže ešte prekvapiť. Môže to byť aj reálne viacej, môže to byť aj menej, ale tých 20 mld. sa dá očakávať reálne. A tu chcem povedať, že keby tie celkové výdavky štátneho rozpočtu boli nastavené tak, ako napríklad sa plánovali na rok 2020, čo nebolo tak dávno, bolo to len pred dvomi rokmi, tak sa určovali sumou 18,5 mld. eur. Čiže keby sme tie výdavky rozpočtovali v takej výške ako na rok 2020, tak by sme mali v podstate prebytkový rozpočet. Ja viem, že to je v tejto situácii nerealizovateľné, ale nejaké priblíženie sa k tomu stavu nie je podľa mňa až také nereálne. Vtedy napríklad boli príjmy rozpočtované v celkovej výške 16 mld. eur, čiže tam bol plánovaný deficit 2,5 mld. eur.
Rast cien v roku 2022 prekročí 4 % a bude tlmiť zotavenie ekonomiky. Tam naozaj bude potrebné pripraviť opatrenia na... pre podporu najzraniteľnejších, najzraniteľnejších skupín, najmä teda seniorov, tak ako sa to aj plánovalo pri rozprave o predchádzajúcom bode (tlač 808), kde teda bol záujem podporiť všetkých seniorov, ale, a teda najmä kvôli tomu, najmä kvôli tej inflácii a rastu cien. Zatiaľ sa to teda nenašlo, ale verím, že aj pri diskusii o tomto rozpočte k nejakému konsenzu alebo kompromisu prídeme a že pomôžeme ľuďom toto zvýšenie cien prekonať.
Konsolidácia, ako som už spomínal, stabilizácia a zníženie zadlženia si bude vyžadovať ambicióznu konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu by posilnili ústavné ukotvené výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda. Vláda predstavila návrh rozpočtu na rok 2022 až 2024, ktorý je zostavený v súlade s deklarovanými rozpočtovými cieľmi iba v roku 2022, nie však už potom v ďalších výhľadových rokoch. V rozpočte opätovne chýba informácia o konkrétnych konsolidačných opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených na roky 2023 a 2024.
Takisto sme tu mali pred týmto bodom rokovanie o zdôvodnení výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrh opatrení na jeho zníženie. Ja som schválne k tomu bodu nevystúpil, pretože už keď sa teraz bavíme aj o rozpočte, tak si myslím, že to patrí do tejto diskusii. Tam vláda síce zdôvodnila tú výšku toho dlhu, ale návrh na opatrenie na jeho zníženie sú podľa mňa nedostatočné alebo nekonkrétne. Viac-menej sa tam odkazuje na rok 2022 a prijatie novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kedy majú byť konkrétnejšie predstavené. Ja to nebudem teraz čítať, lebo sa mi trošku kráti čas.
Ale chcem povedať to, že podľa môjho názoru by sme mali, nemali by sme odmietať konsolidáciu už v roku 2022, a skúsim uviesť aj niekoľko dôvodov, prečo by sme mali k tomu podľa môjho názoru pristúpiť. Tie všeobecné odporúčania medzinárodných inštitúcií, ako je OECD, Európska komisia a tak ďalej vyzývali na... alebo vyzývajú na pomalší nábeh konsolidácie verejných financií, ale to sú všeobecné odporúčania pre všetky štáty, a konkrétne keby sa bavíme o Slovenskej republike, tak máme tu naozaj špecifickejšiu situáciu a už podľa aktuálnych prognóz vieme, že ekonomika sa bude v roku 2022 mierne prehrievať.
Takisto máme tu politický cyklus, ktorý na Slovensku vyšiel veľmi nešťastne, pretože rok 2023 bude predvolebným rokom a tu sa rozprávať o nejakej konsolidácii, chcel by som tomu veriť, ale aj minulosť nám ukazuje, že to asi neni veľmi realizovateľné. Ak chceme tie financie trošku napraviť, tak my musíme využiť budúci rok, pretože rok 2023 je podľa mňa nerealizovateľný. To nie je reálne.
Prípadné zhoršenie pandemickej situácie môže vláda naďalej riešiť jednorazovou adresnou pomocou, ako som spomínal na začiatku, čiže to sa nevylučuje, tá konsolidácia, s týmito opatreniami. A takisto vieme presunúť investície z budúcnosti do prítomnosti, pričom ani jedna z týchto foriem stimulu nezhoršuje konsolidáciu. To znamená, že dočasná pomoc a konsolidačné opatrenie sa navzájom nevylučujú. Ale ak by platila novela ústavného zákona, vyžadovala by konsolidáciu 0,5 % HDP v roku 2022 a potom 1 % HDP v ďalších rokoch.
Slovenská republika je naozaj v inej situácii ako priemerná krajina Európskej únie, pretože aj odhadovaná úroveň prílevu prostriedkov z Fondu obnovy do Slovenskej republiky dosahuje takmer trojnásobok priemernej úrovne pre krajiny Európskej únie, preto môže dôjsť k skoršiemu prehrievaniu ekonomiky, takisto Slovenská republika má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť v Európskej únii. Slovenská republika v roku 2022 podľa prognózy Európskej komisie má najväčšiu úroveň prehrievania v Európskej únii, makroekonomické dopady pandémie sú skôr menšie, menej zasiahnutý priemysel má v Slovenskej republike oveľa vyšší vplyv a spotreba je odolnejšia.
To sú podľa mňa dôvody, ktoré hovoria v prospech konsolidácie od roku 2022. A ešte raz opakujem, rok 2023 je predvolebným rokom, čiže využime, prosím, situáciu, ktorú máme teraz k dispozícii.
Čo sa týka jednotlivých kapitol, spomeniem len niektoré, obrana. Slovenská republika si plánuje, si plánuje teda tie záväzky vyplývajúce z členstva NATO uplatňovať. Z tohto dôvodu sú obranné výdavky Slovenskej republiky naplávané v roku 2022 na úroveň 1,8 % HDP, čiže blížime sa k tým 2 %, ktoré nám tento pakt určuje. Samotné ministerstvo obrany má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 164 mil. eur vrátane teda výdavkov alokovaných kapitol aj Všeobecná pokladničná správa.
Už som to hovoril aj pri iných bodoch v minulosti, je veľmi nešťastné podľa mňa zvyšovať výdavky na obranu v čase takejto ekonomickej krízy. A v minulosti sme tie 2 % alebo tie záväzky, ktoré nám vyplývajú z tohto členstva, nenapĺňali, nenapĺňajú ich ani iné štáty a nevidím naozaj dôvod, prečo by sme mali teraz sa tomu približovať. Myslím si, že obrana je niečo, kde môžeme zatiaľ výdavky šetriť, aj keď si uvedomujem, že tá modernizácia tam musí byť, ale nie v tejto situácii.
Zadlženosť univerzitných a fakultných nemocníc, čo sa týka zadlžovania nemocníc, tam nenastal výrazný pokrok. Ak doteraz náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neboli v dostatočnej miere pokryté výnosmi zo zdravotných poisťovní, vplyvom nesystémových krokov sa zadlženosť môže viacej prehlbovať. K 31. 8. 2021 dosiahol celkový stav záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc 914 mil. eur. A od začiatku roka 2021 sa zvýšil o 79 mil. eur. Finančné zdravie našich zdravotníckych zariadení ilustrujú predovšetkým záväzky podliehajúce splatnosti, ktoré sa zvýšili od začiatku roka 2021 o 86 mil. eur.
Potrebné prijatie krokov, ktoré nemocnice zabezpečia navrátenie stratených vo forme... podľa mňa vlastných laboratórií alebo lekární, budú naozaj mimoriadne dôležité.
A potom, čo sa týka dopravnej infraštruktúry, ja to vždy opakujem, ale pokladám to za mimoriadne dôležité aj preto, že som sa v minulosti venoval profesionálnej údržbe a oprave ciest, najmä teda ciest II. a III. triedy, ale aj ciest I. triedy, my tu máme obrovský investičný dlh, najmä čo sa týka našej cestnej infraštruktúry aj ďalších telies, ako sú mosty a podobne, ktorý každým rokom sa zhoršuje, a už dnes vieme, že v dvoch najhorších kategóriách sú takmer dve pätiny, teda 49,9 % na celkovej sieti teda tvoria podiel v tých katastrofálnych, katastrofálnych stavoch. Plánuje sa zvýšiť výdavky o 50 mil. eur, čo pokladám ja za nedostatočné, pretože na dosiahnutie zníženia tohto podielu sú potrebné masívne investície vo výške približne 1,1 mld. eur. Podľa môjho dôvodu aj tuto bude treba využiť najmä eurofondy, a preto opätovne prízvukujem potrebu lepšieho čerpania.
No a čo sa týka samotného spôsobu vypracovania štátneho rozpočtu, my v pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet, čo výrazným spôsobom znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách, a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. O výhodách akruálneho princípu voči hotovostnému princípu netreba podľa hovoriť. Je to podľa mňa každému zrejmé, pretože akruálne limity by sa mali zaviesť aj pre rezorty, a bola by tam väčšia disciplína a bolo by ťažšie obchádzať ako hotovostné limity a vďaka tomu by sme mohli mať menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora, preto dúfam, že ministerstvo zváži toto odporúčanie nielen mňa, ale aj iných inštitúcií, a aby sme teda prešli len na akruálny, akruálny princíp.
A zarazilo ma to, že v rozpočte som stále našiel výdavky, ktoré smerujú k obnove a revitalizácii hradu Krásna hôrka, pretože, ak si dobre pamätám, tak ten hor... tak ten hrad zhorel v roku 2010 a ja neviem, teda prečo každý rok stále potrebujeme tam dávať peniaze, v akom to je vlastne stave, že by bolo potrebné tam spraviť nejaký poslanecký prieskum alebo nejakú analýzu tých výdavkov, lebo za tie peniaze, ktoré sa tam preinvestovali, sme mohli asi už postaviť aj nový hrad.
A, pán minister, zo Všeobecnej pokladničnej správy sú aj rozpočtované príspevky pre politické strany a ja viem, že pre vás osobne je to taká hodnotová téma - aj pre nás. Ja viem, že v parlamente nie je vôľa na to, aby sa politické strany odstrihli od týchto príspevkov zo štátneho rozpočtu, ale predsa len naviazanie týchto príspevkov na priemernú mzdu je podľa mňa úplne zbytočné. Každé volebné obdobie tie príspevky rastú s rastom priemernej mzdy a ja chcem naozaj vyzvať debatu k tomu, aby sme minimálne či už zmrazili tie príspevky, alebo zmenili ten spôsob výpočtu, pretože ja viem, síce že z pohľadu celkových výdavkov je to možno úplne mizivé percento, ale bol by to podľa mňa dobrý signál pre ľudí, kde by sme vedeli znížiť alebo aspoň zmraziť tieto príspevky pre politické strany, pretože na ten ďalší rok tam zase bude, na to ďalšie volebné obdobie sú naplánované zase zvýšené výdavky.
A tiež ma zaujíma postoj ministerstva financií k zavedeniu odloženia daňovej povinnosti, teda reverse charge, ktorý aj v programovom vyhlásení vlády sa spomína v zmysle, teda že sa zváži zavedenie. Ja som sa teda už viackrát sa na to pýtal a nedostal som odpoveď, či sa teda dospelo k nejakému výsledku, či sú nejaké analýzy alebo či sa plánuje rozšíriť sortiment tých produktov, na ktoré by sa dalo toto odloženie daňovej povinnosti aplikovať. Podľa mňa by to bolo tiež pre výber DPH-čky aj pre zlepšenie príjmov do štátneho rozpočtu veľmi dôležité.
A posledná vec, ktorú stihnem v rámci tejto diskusie. Pri tej debate o tých poukazoch pre dôchodcov sa rozprávalo o tom, že ministerstvo alebo koalícia zvažuje prejsť k tomu, aby sa presvedčilo ostatné politické strany zahlasovať za tento návrh - 100 eur pre všetkých dôchodcov - bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní, alebo nezaočkovaní, pretože naozaj to zvyšovanie tých cien energií aj potravín hlavne pre týchto našich seniorov bude veľmi zložité. Už dnes sa rozhodujú častokrát nad tým, či tie peniaze použijú na nákup liekov, alebo potravín, a veľakrát sú závislí od príspevkov od svojich detí a rodinných príslušníkov.
Ja chcem opätovne otvoriť diskusiu o tomto návrhu, pretože by sme sa o tom mohli o návrhu, pri návrhu o rozpočte na rok 2022 rozprávať, a chcel by som vyzvať koalíciu, koaličných poslancov, aby zvážili, aby zvážili schválenie alebo predloženie takéhoto pozmeňujúceho návrhu, teda tých 100 eur pre všetkých dôchodcov, ako to bolo sľubované aj zo strany ministra, aj zo strany predsedu parlamentu. Ak k takémuto návrhu počas diskusie nepríde, tak ja sa potom prihlásim do ústnej diskusie a predložím pozmeňujúci návrh, ktorý bude navrhovať týchto 100 eur pre všetkých dôchodcov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvý, Rastislav Schlosár, nech sa páči.

Ja by som chcel kolegu Beluského doplniť v tom, čo sa týka štátneho dlhu, že je naozaj potrebné, aby si všetci ľudia na Slovensku uvedomili, že dnes tu občania, ktorí pracujú, ktorí odvádzajú dane, tak pracujú nielen preto, aby vláda mohla následne ich peniaze rozhadzovať na najrôznejšie nezmysly, niektoré už aj načrtol, k tomu sa ešte dostanem, ale aj preto, aby sa tu mohol splácať ten štátny dlh, za ktorý sú dnes zodpovedné prakticky všetky ponovembrové vlády, ale za ktorú je dnes v najväčšej miere zodpovedná práve táto súčasná vláda, ktorá zadlžuje Slovensko takým tempom, akým nezadlžovala Slovensko žiadna iná vláda pred ňou, žiadna iná vláda.
Každý jeden deň pribúda na Slovensku štátny dlh vo výške 10 mil. eur, každý jeden deň. A dnes, dnes už dosiahla hranica štátneho dlhu takej výšky, že len na splátky istín dávame alebo je navrhovaných na budúci rok, že dáme 6,78 mld. eur. To je viac ako je celý plánovaný schodok štátneho rozpočtu. To znamená, že aj pri tom, aké sú, aké sú zlé hospodárenia, v akých sme červených číslach, tak by, ak by neexistoval štátny dlh, tak by sme tu žiaden schodok ani nemali. A len tie splátky štát... istiny štátneho dlhu sú v takej výške, že za tie splátky by sme mohli dnes financovať výdavky deviatich ministerstiev, deviatich ministerstiev. Čiže táto vláda pri tom, ako pristupuje k hospodáreniu, nie, to nie je nejaká antikorupčná vláda, za akú sa pasuje, to je antinárodná vláda dlhového otroctva, antinárodná vláda dlhového otroctva.
A možno posledné, čo sa týka tých výdavkov na obranu. Áno, výdavky na obranu sa plánujú zvyšovať. Ale prečo sa to robí? Pretože táto vláda slúži cudzím záujmom, slúži záujmom Spojených štátov amerických, slúži záujmom zločineckej organizácie NATO, preto tu ideme nakupovať predraženú a zbytočnú techniku. Preto sa tu zbytočne vyhadzujú peniaze, a preto sa tu ešte aj maximálne naťahuje a zvyšuje ten štátny dlh.