55. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem ti, Mirko, za, za tie otázky. Naozaj ja, ja som nepovedal, že všetko je skvelé, funguje na úrovni vysokých škôl a že netreba žiadnu zmenu. To určite, určite nie je pravda, a preto som možno nevypichol všetky tie zmeny, ale pán minister o nich, o nich hovoril, čo sa týka voľby kandidáta na rektora. Tam ja vôbec nemám problém s tým, ako to je nadstavené, alebo teda, že je tam aj verejné vypočutie a podobne. Myslím si, že tieto prvky sú v poriadku v, v novele.
Čo sa týka platových náležitostí rektora, tak to je v kompetencii správnej rady, čiže dnes rektorovi verejnej vysokej školy stanovuje plat aj odmeny správna rada. Tá správna rada má aktuálne 14 členov na všetkých verejných vysokých školách, šesť, na návrh rektora šesť členov schvaľuje akademických senát, šesť členov nominuje minister školstva, jedného zástupcovia zamestnancov a jedného zástupcovia študentov. Všetkých členov správnej rady teda menuje minister školstva.
A čo sa týka platu, takže to je stanovené v mojom prípade ústavným zákonom, to znamená, že pokiaľ vykonávam mandát poslanca Národnej rady, som honorovaný vo výške minimálnej mzdy za funkciu rektora verejnej vysokej školy. Takto je to v zákone a tento zákon, samozrejme, ja rešpektujem, rešpektuje ho aj správna rada, bez možnosti odmien, bez možnosti odmien. Čiže môže byť stanovený na úrovni minimálnej mzdy a tak je. Ostatných ja neviem povedať, ja nejak sa o to nezaujímam, že ako je to v prípade, v prípade ďalších mojich, mojich kolegov.
Áno, a čo sa týka tej, tých zmeny tých kompetencií, tak naozaj, naozaj chcem, aby to bolo paritne. To znamená, nech sa posilní tá správna rada aj ten externý prvok v riadení, ale nech sa nie príliš obmedzujú orgány akademickej samosprávy, najmä čo sa týka akademického... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Richard Raši a pripraví sa pán poslanec Tomáš Šudík.

Príjemný, dobrý deň prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil s tým, s čím sme najčastejšie dotazovaní zo strany zástupcov vysokých škôl a našich univerzít a čo cítia ako problém pripravovanej novely zákona o vysokých školách.
Autonómia a samospráva vysokých škôl je na Slovensku viac ako 30 rokov a je výdobytkom Nežnej revolúcie z roku 1989. Zavedená bola po vzore vyspelých demokratických krajín a zohľadňuje aj špecifickú historickú skúsenosť, keď mnohé desiatky rokov žili obyvatelia Slovenska v totalitných režimoch ovládaných politikmi, ktorí sa tvárili, že jediní vedia, čo je správne. Súčasný model bol nastavený na prelome milénia a vzťah politikov a výkonnej moci na jednej strane a akademického prostredia na strane druhej sa postavil na princípoch nezávislosti vysokých škôl od politickej moci, vysoké školy sú riadené cestou financovania, najmä cestou akreditácie.
Plán obnovy, ktorý, v ktorom sa nachádza aj reforma vysokých škôl, bol podľa samotných zástupcov vysokých škôl schvaľovaný bez ich účasti. Reformné ciele boli formulované na ministerstve financií a ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Klub dekanov fakúlt vysokých škôl upozorňoval na problémy pri nastavovaní plánu obnovy pre vysoké školstvo. Od jeho nastavenia na oklieštenie autonómie samosprávy vysokých škôl až po to, že nerieši skutočné problémy vysokých škôl. Napríklad stanovisko prezídia Slovenskej rektorskej konferencie z konca januára hovorí, že súčasné znenie novely vysokoškolského zákona, zákona o vysokých školách sa síce opiera o plán obnovy, zachádza však ďalej aj do riešení, do ktorých z hľadiska plánu obnovy ísť nemusí. A ministerstvo školstva, tvrdia, že zneužíva tento plán obnovy na ovládnutie vysokých škôl. Myslím si, že v dnešnej dobe, v dobe demokracie sú toto veľmi silné slová od zástupcov slovenských vysokých škôl a univerzít a malo by sa aj ministerstvo školstva, aj predkladateľ nad nimi zamyslieť.
Vysoké školy, a to potvrdil aj pán rektor pred vystúpením predo mnou, sú v princípe za reformy. V súčasnosti sa realizuje najhlbšia reforma za uplynulých 20 rokov, a to reforma zabezpečenia kvality vzdelávania. To je reforma, ktorá má potenciál skvalitniť vysoké školy, a to najmä z pohľadu medzinárodnej akceptácie vysokoškolského vzdelávania, ako aj z pohľadu posilnenia vzťahu vysokoškolského prostredia a prostredia praxe, ktorá, tá prax, ktorá je koncovým odberateľom absolventov vysokých škôl.
Slovenské vysoké školy majú mnohé aj v dnešnej dobe značnú kvalitu. Chcú však byť ešte kvalitnejšie a chcú zvýšiť svoj medzinárodný impakt, a preto treba zdôrazniť, že túto reformu vysoké školy, reformu zvyšovania kvality uskutočňujú a mali by ju uskutočňovať v prostredí radikálneho znižovania štátnej dotácie. To je niečo, čo hrozí vysokým školám. A čo je realitou, v roku 2021 bola znížená dotácia o 18 mil. eur, v roku 2022 o 27 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku a ďalších 18 mil. je viazaných na excelentné pracoviská. V roku dvadsať... 2023 má byť vraj ďalšie škrtanie tejto dotácie. No a, samozrejme, znižovanie financovania vysokých škôl mnohých kvalitných ľudí odrádza, aby po skončení štúdia zostali pracovať na našich vysokých školách, odchádzajú nám etablovaní učitelia tam, kde ich zaplatia lepšie.
Aj posledná správa OECD, ktorá prepočítava investície na, a zdôrazňuje z... teda z... berie do úvahy aj veľkosť krajiny, počet obyvateľov, hovorí o prepočte financií na výskum na osobu v eurách. Na Slovensku podľa štatistiky OECD o vzdelávaní za rok 2021 sa investuje do výskumu rovných 66 eur na osobu, v Českej republike, kde nám utekajú mnohí mladí, je to 128 eur, v Rakúsku 369. Čiže aj toto je jedným z dôvodov, pre ktorý je problém zvyšovať kvalitu vysokého školstva tak, ako by sme si to priali, a jednoducho pri súčasnej dobe, keď sa znižuje objem financií do vysokého školstva, sa nám dosahované požiadavky a dosahované ciele, ktoré si zadefinovali samotné univerzity a vysoké školy, nemôže podariť (ruch v sále a zaznievanie gongu) dosiahnuť.
Nie je pravda, že novela zákona o vysokých školách bola pripravená v úzkej spolupráci s vysokými školami. Bola tu už spomínaná tzv. kontaktná skupina. Áno, v kontaktnej skupine boli aj zástupcovia reprezentácií vysokých škôl, ale napriek tomu, že mali niektoré zásadné otázky, väčšina členov formulovala spôsob riešenia, ktorý sa, a naformulovali spôsob riešenia, ako sa má táto novela vysokoškolského zákona urobiť. Ten sa však do návrhu novely vysokoškolského zákona nepremietol. A komisia po časovej existencii nevidela ani jeden odsek pripravovanej novely.
Je diskutabilné, či reforma skutočne sleduje ciele verejne deklarované predstaviteľmi ministerstva. Zástupcovia vysokých škôl sa pýtajú, ktoré navrhované zmeny prispejú k tomu, aby občania Slovenskej republiky húfne neodchádzali za štúdiom do zahraničia. V rámci novely sa okrem skrátenia externého štúdia nenachádzajú ustanovenia, ktoré by boli spôsobilé riešiť tento problém.
Financovanie vysokých škôl podľa kvality. Samozrejme, to, za to sú určite aj vysoké školy a univerzity, ale treba jasne formulovať, čo sa považuje za kvalitu, najmä kvalitu v rámci štúdia, pretože tá doteraz nikde vyjadrená nebola. Zase jeden veľký problém. Vysoké školy zásadne nesúhlasia s politizáciou a obmedzovaním autonómie vysokých škôl. Už to tu odznelo. Nejde tu iba o voľbu rektora a dekana, ako sa to niekedy verejnosti podsúva, aj keď je pravda, že sú to mimoriadne dôležité osoby, ktoré rozhodujú často o osudoch študentov a učiteľov a reprezentujú vysoké školy navonok, takže ich silné postavenie odvodené od členov akademickej obce zaručuje, že budú zastávať skutočné záujmy študentov a že budú dôstojnými partnermi aj pre zástupcov podnikateľského sektora, verejných i súkromných inštitúcií.
Teda nejde len o voľbu rektora a dekanov, ide aj o rušenie samosprávy vysokých škôl a totálne podriadenie riadenia a hospodárenia vysokých škôl rozhodnutiam správnej rady, v ktorej s výnimkou jedného študenta nebude nikto z danej verejnej vysokej školy. Správna rada, teda orgán, ktorého polovicu budú tvoriť ľudia menovaní ministrom školstva, bude podľa návrhu novely zákona o vysokých školách rozhodovať o rektorovi, o dekanoch, ich prostredníctvom o každom študentovi a zamestnancovi, o spôsobe využitia finančných prostriedkov. Minister si silne posilňuje právomoc rozhodovať aj o kritériách výberových konaní na učiteľov vysokých škôl. Zavádza sa systém výkonnostných zmlúv, výkonnostných parametrov, ktorý je nastavovaný pre každú školu individuálne, aj keď budú mať rovnaké odbory či porovnateľné podmienky. Čiže zavádza sa tu spôsob, ktorý môže priniesť aj istú mieru alebo možno aj veľkú mieru subjektívneho názoru.
Podľa vyjadrenia vysokých škôl nie je pravda, že ide o posilnenie pozície rektora či manažérskeho riadenia vysokých škôl v tejto novele. Tvrdia, že opak je pravdou, že zámerom je oslabenie samosprávneho riadenia a zavedenie aj nútenej správy vysokých škôl, keď to bude potrebné.
Čo sa môže stať po prijatí predmetnej novely zákona? Môže dôjsť ku, aj k rozpredávaniu majetku vysokých škôl, verejný majetok slúžiaci pre výchovu našich mladých ľudí vrátane študentských internátov, ktoré sú často v lukratívnych častiach. Môže byť problém aj s interpretáciou výsledkov vedeckého bádania. Takisto to vnímajú, že niektoré výsledky pri odstránení samostatnosti vysokých škôl, ako je tomu teraz, môžu byť interpretované tak, ako sa to bude hodiť. Môže sa znížiť kvalita absolventov štúdia. A znižovanie, znižovaním dotácie verejným vysokým školám a schvaľovaním prerozdeľovania správnymi radami, ako aj finančnou podporou výrazne vyššou súkromných škôl môže dôjsť aj k cielenému oslabovaniu verejných vysokých škôl. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Zástupcovia vysokých škôl zadefinovali niekoľko zásadných nesúhlasov v tejto novele. Tým prvým je nesúhlas s ustanoveniami novely, podľa ktorých je voľba kandidáta na rektora, prebieha na spoločnom zasadnutí akademického senátu a správnej rady. Takéto riešenie posúva voľbu kandidáta na rektora do rúk správnej rady pri vyrovnaných voľbách, čo môže byť častý jav, a rozhodujúce slovo bude mať správna rada a ministrovi nominanti v nej.
Tým druhým nesúhlasom zásadným je okresanie akademickej samosprávy fakúlt tým spôsobom, že sa zrušia orgány akademickej samosprávy fakulty a ponechá sa na ľubovôľu, či vysoká škola takéto orgány ponechá, pričom však zákon stanovuje, že dekan už nebude volený akademickým senátom fakulty ako zastupiteľským reprezentantom akademickej obce, ale bude kreovaný na základe výberového konania.
Ďalšou zásadnou pripomienkou je nesúhlas s odstránením kompetencií akademického senátu vysokej školy, ktorými sú súhlas s nakladaním majetku, schvaľovaním rozpočtu verejnej vysokej školy či schvaľovaním rozdelenia štátnej dotácie na verejné vysoké školy, pretože odstránenie týchto kompetencií môže viesť naozaj k narábaniu s majetkom na vysokých školách, ktoré nebude v prospech vysokých škôl.
Štvrtým zásadným nesúhlasom je stanovenie minimálnych požiadaviek na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom školstva. Týmto možno priamo cenzurovať, kto môže a kto nie pôsobiť na vysokej škole, a kritériá, predmetné kritériá vysokej školy sú predsa predmetom akreditácie vnútorného systému kvality zo strany Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Tým piatym nesúhlasom je nesúhlas s odďaľovaním procesov akreditácie, habilitačného a inauguračného konania. Pôjde len o ďalšie byrokratické zdupľovanie procesov vedúce k ďalšiemu navýšeniu už aj tak neúmernej byrokratickej záťaže.
No a, samozrejme, je tu aj nesúhlas zo strany verejných vysokých škôl s financovaním súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rašiho.
Ako prvý pán poslanec Žiak.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Raši, samozrejme, aj vám chcem poďakovať za kultúrny, kultúrne vystúpenie, konečne sa cítime ako v Národnej rade.
A, pán Raši, kritizujete politizáciu týmto zákonom, politizáciu správnych rád, politizáciu vysokých škôl a ja sa chcem spýtať na vás, že vy v podstate ste pravdepodobne tiež členom nejakej správnej rady vysokej školy ako aktívny politik a poslanec Národnej rady za stranu SMER, HLAS, teda, pardon, či to podľa vás tiež nie je politizácia. Skúste mi na toto odpovedať, prosím vás.
Alebo ešte taká, dôvetok, prepáčte, že, že či po tejto novele už, či sa bojíte, že po tejto novele napríklad vy nebudete môcť byť v správnej rade, lebo mne je to také zvláštne, že na jednej strane niečo kritizujete a na druhej strane v podstate robíte to, čo kritizujete.

S faktickou poznámkou, pán poslanec Habánik.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem vrátiť k tej časti vystúpenia pána poslanca Rašiho, v ktorej hovoril o tom, že aktuálne sa všetky vysoké školy a univerzity pripravujú na akreditáciu a zosúlaďujú svoje študijné programy so štandardami. Toto musia vykonať do konca augusta tohto roku.
A súčasťou procesu zosúladenia sú aj úpravy všetkých vnútorných predpisov na úrovni univerzity a fakúlt. Ak dobre čítam prechodné ustanovenia v navrhnutej novele zákona o vysokých školách, tak, samozrejme, sa to nebude dotýkať tohto procesu zosúladenia, ale po auguste 2022, najneskôr však k augustu 2023 budú nútené univerzity a vysoké školy znova upraviť všetky svoje vnútorné predpisy na úrovni univerzity a fakúlt, lebo tak im bude ukladať odsek 1 z prechodných ustanovení navrhnutej, navrhnutej novely. Môže to spôsobiť istý problém v aplikácii. To znamená, že na jednej strane od septembra 2022 začnú učiť vysoké školy, začnú vzdelávať už podľa zosúladených študijných programov a predpisov, a do toho príde proces hodnotenia zo strany Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a tie predpisy, ktoré tá agentúra bude kontrolovať, už budú znova, nebudú aktuálne, lebo školy ich budú musieť znova upraviť tak, aby boli v súlade, ak tento návrh novely zákona v takejto podobe prejde, aby boli v súlade s novelou zákona o vysokých školách.
Je to zbytočná administratívna, byrokratická záťaž, čiže aj tu upozorňujem na to, že keď bude sa debatovať o nejakých zmenách alebo novelizačných bodoch, aby sa pamätalo aj na tieto prechodné ustanovenia a pokúsili sme sa tieto termíny nejakým spôsobom zladiť.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Tomáš Šudík.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa aj mne aspoň takto v krátkosti pri prvom čítaní vyjadriť k predkladanej novele zákona o vysokých školách, hoci dneska to bude o niečo stručnejšie, ale určite v druhom čítaní plánujem vystúpiť oveľa konkrétnejšie a vo väčšom a vyššom rozsahu.
To, že novela vysokých škôl je veľmi potrebná, svedčí aj to, ako v medzinárodných meraniach končia slovenské vysoké školy a univerzity. Častokrát dosahujú len nejaké priemerné priečky, ale ja som o tom presvedčený, že slovenské univerzity môžu dosahovať oveľa viac. Ja nevidím dôvod, prečo by slovenské univerzity nemohli dosahovať lepšie výsledky a byť v popredných miestach, a nie v týchto priemerných. Ja práve verím, že aj touto novelou zákona vysokých škôl pomôžeme zlepšiť situáciu vysokých škôl a naše vysoké školy sa posunú o krok vpred, a s tým súvisí aj lepšie uplatnenie absolventov týchto škôl.
V krátkosti by som chcel pochváliť a veľmi ma teší, že sa ide posilniť študentská samospráva, kde ide napríklad o účasť študentov vo výberovej komisii na vymenovanie dekana, účasť zástupcu študentov v komisii, ktorá schvaľuje návrh na odvolanie dekana, voľby najmenej jedného člena správnej rady, účasť na výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa a podobne. Ja som veľmi rád, že dávame práve právomoci mladým ľuďom, aby sa mohli aktívne zapájať a vstupovať do tejto študentskej samosprávy a aby aj oni mohli o to viac a efektívnejšie rozhodovať.
Zároveň ma veľmi teší, že dochádza k zjednoteniu štandardnej dĺžky štúdia, študijných odborov v dennej forme a externej forme. Ja dobre viem, že aj v súčasnosti si množstvo študentov, ktorí študujú v externej forme, namiesto tých 7 rokov to vedia skrátiť do tých 5, ale neviem, v koľkých krajinách ešte Európskej únie je to takto rozdelené, že denná forma trvá 5 rokov a tá externá 7 rokov. Zároveň ako taký, pre mňa taký najväčší plus, ktorý v tejto novele zákona vidím, sú tie štipendiá.
Ja už možno ako študent aj vysokej školy, otvorene poviem, že som, študenti mali častokrát problémy sa dostať na internát a tým pádom si museli platiť zbytočne nejaký byt v centre mesta, ktorý násobne drahší. Školy častokrát prijali zahraničných študentov, napríklad v Prešovskom kraji, v Prešove zobrali väčšinu študentov z Ukrajiny a tým pádom slovenským študentom neostali miesta a tí študenti si museli platiť predražené ubytovanie v centre mesta a v nejakých komerčných iných bytoch. Podľa mňa nie je to celkom férové, ak slovenskí daňoví poplatníci častokrát chodia do slovenského systému a potom sa tí mladí nevedia dostať ani na ten internát, pretože sú dupľom obsadené zahraničnými študentami, ktorí obsadia celú školu, a nehovorím, že by boli o to nejak priemernejšie v študijných výsledkoch lepší, ako sú tí napríklad slovenskí.
Ale možno najväčší taký mínus ako študent vysokej školy, by som povedal, čo som tak pocítil, sú hlavne mladí pri písaní prác. Skrz to, že si platia komerčné ubytovanie a bývanie, sa častokrát mladí schyľujú k tomu, že si dávajú písať svoje bakalárske práce, diplomové práce a tak ďalej a tak ďalej. Robia to častokrát aj preto, že nevedia nájsť cestu a nevedia nájsť spôsob, ako ufinancovať svoj vysokoškolský pobyt, a skrz toho dôvodu musia pracovať.
Ak chcete napríklad napísať kvalitnú bakalársku prácu, potrebujete na ňu minimálne, poviem, 100 až 150 hodín sa jej venovať, aby fakt dosiahla dobré výsledky. A taký študent, ktorý si povie, mám obetovať tých 150 hodín písaniu tej bakalárskej práce alebo diplomovej práce, alebo sa venovať napríklad v rýchlom občerstvení, v predajni rýchleho občerstvenia môže ísť študent pracovať za 5 eur na hodinu. Keby mal 5 euro na hodinu, a si zoberme príklad, za 150 hodín, ktorých by venoval, alebo 100 hodín práci, tejto práce, zarobí 500 eur. Bakalársku prácu si dokáže dať napísať za 150 eur. Tak čo je pre toho študenta výhodnejšie? Samozrejme, pôjde radšej robiť do siete rýchleho občerstvenia, kde zarobí za 150 hodín 500 eur, a nebude tú bakalársku prácu písať a nechá ju napísať nejakej spoločnosti. Množstvo mladých študentov si takto nechá napísať len skrz prácu, nie že by ju nechceli, a len skrz to, že ich tie finančné podmienky dovedú, aby si tú prácu nechali radšej napísať, pretože to vychádza oveľa efektívnejšie pre nich všetkých.
Možno v krátkosti len toľko a teším sa aj na všetky pozmeňováky, ktoré ešte budú predvedené v druhom čítaní, pretože je tu aj pár chýb v tejto novele, ktoré vieme upraviť, ale, ale to, že je potrebná táto novela vysokej školy, snáď nepochybuje nikto z nás, a nastal ten čas, kedy ju treba zmeniť.
Ďakujem.

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šudíka. Pán poslanec Pročko sa chce prihlásiť tiež, takže 5, končím možnosť prihlásiť sa. A pán poslanec Osuský ešte, takže 6 faktických poznámok. Teraz končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči ako prvý, pán poslanec Habánik.