55. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za aj konštruktívny príspevok, aj konštruktívnu faktickú poznámku. To, čo hovoríte je veľmi dôležité aj v oblasti verejného obstarávania. Takto to presne prebiehalo, že riadiaci orgán povedal, že verejné obstarávanie je v poriadku. Druhý orgán, Úrad pre verejné obstarávanie povedal, že je v poriadku, prišiel nakoniec audit a povedal, že verejné obstarávanie v poriadku nie je a na koniec boli obrovské korekcie.
Prípad s pôdohospodármi, len chcem upozorniť na to, že toto sú eurofondy, ktoré sa týkajú troch fondov, Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky kohézny fond a program rozvoja vidieka, kde je práve podpora podnikateľov. Dnes sa schvaľuje na vláde veľký strategický plán v oblasti celej poľnohospodárskej politiky. Pán minister pôdohospodárstva ho predkladá, sú to 4 mld. eur, ktoré manažuje ministerstvo pôdohospodárstva, a pôjde práve na jednak na program rozvoja vidieka, aj na priamu podporu poľnohospodárom.
A tu je ale veľmi dôležité to, čo ste aj povedali, pán poslanec, že Pôdohospodárska platobná agentúra mala v minulosti obrovské problémy. Však to vieme všetci veľmi dobre, takmer skoro stratila akreditáciu, tam sa diali presne takéto veci. Čiže teraz je mim... a navyše celý proces auditoval, akoby sami seba auditovali, hej. Namiesto toho, aby procesy auditoval nezávislý orgán ako napríklad ministerstvo financií, tak tam oni mali súkromnú audítorskú spoločnosť, ktorá im vždy vyhlásila, že však všetko je v poriadku, hoci nič nebolo v poriadku, ako to vidieť aj v mnohých príkladoch. Takže aj tam je dôležité, nielen tu, ale aj s pánom ministrom pôdohospodárstva, však sme v komunikácii s tým, že aby naozaj tie pravidlá aj na programe rozvoja vidieka, to znamená v pôdohospodárstve, boli nastavené čo najjednoduchšie, čo najtransparentnejšie, tak aby tie peniaze sa dostali čo najrýchlejšie, najrýchlejšie k ľuďom.
Určite budeme v tom robiť všetky potrebné kroky. Za nás, ja mám také motto, že menej byrokracie sa rovná menej korupcie, menej korupcie sa rovná viac peňazí pre ľudí. Čiže to je, to sme robili aj v tomto zákone a budeme to robiť aj v systéme riadenia, aj vo všetkom, čo sa bude týkať eurofondov.
Takže ešte raz vám ďakujem veľmi pekne a hovorím, keby boli akékoľvek otázky alebo aj od vás podnety, tak my ich veľmi radi prijmeme, zapracujeme, preveríme, lebo naozaj nám ide o to, aby sa nestávali prípady, že sa eurofondy vybavujú alebo vzniknú obrovské pochybenia v procesoch, následne musia vracať peniaze žiadatelia alebo dokonca inštitúcie a štát, čiže peniaze im prepadnú a v konečnom dôsledku škoduje občan.
Ďakujem vám veľmi pekne, ďakujem.

Ešte ku mne môžte potom. Ja ďakujem veľmi pekne pani ministerke aj môj predrečník hovoril teda o jednej oblasti.
Ja by som veľmi rada povedala vlastne aj za samosprávu. My to veľmi radi vítame, pretože máme s tým skúsenosti, možno aj také mestá väčšie, ako sme my, majú na to štáb ľudí, ale viem si predstaviť starostov, kde majú, kde to nemajú tak zabezpečené, takže takisto potrebujú podporu a my veľmi dobre vieme, ako veľmi dlho to trvá aj na tých riadiacich orgánoch.
Takže ja veľmi vítam, lebo v tom návrhu som videla, že bude aj posilnenie vlastne výdavkov, ktoré budú zabezpečovať tieto riadiace orgány, pretože tí ľudia, samozrejme, niečo stoja a my, keď to tam máme pol roka, trištvrte roka, nám hodnotia ten proces, tak je to a oni povedia, neni sme na to personálne vybavení, takže dve veci. Elektronizácia a určite aj personálne výdavky, ktoré som videla, že sa tam zvýšia, a ja to veľmi vítam, pretože pre samosprávu to bude len krok dopredu. Tie prostriedky na to sú a potrebujeme to zrýchliť a odstrániť vlastne to korupčné prostredie.
Ďakujem pekne, pani ministerka. Hlasovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Musíte určiť termín hlasovania.

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Môžme dnes o 11.00. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Ide o pomerne jednoduchý, ale pomerne ambiciózny návrh, ktorý mal nateraz pomerne dlhú a zložitú cestu, ale som rád, že sme tu v druhom čítaní a dúfam, že sa cez neho úspešne dostaneme až ku schváleniu návrhu zákona.
Ide o novelu Zákonníka práce a po novom už aj zákona o službách v zamestnanosti a zákona o štátnej službe, ktorá v podstate má za cieľ uľahčiť zamestnávateľovi proces rozviazania pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, a síce tým spôsobom, že skracujeme úradnú lehotu, ktorú má na to, aby sa vyjadril ku žiadosti zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím výpoveďou a skracujeme ju z 30 dní na 7 dní. Hovoríme, že ak úrad práce nerozhodne do 7 dní, tak nastáva fikcia rozhodnutia, ako by úrad súhlasil s takouto výpoveďou a sťahujeme pozmeňovacím návrhom, ktorý neskôr predložím, tento návrh zákona aj na štátnozamestnanecké pomery.
Od navrhovanej úpravy si sľubujeme najmä zvýšenie konkurencieschopnosti zamestnancov so zdravotným postihnutím. Mám za to, že miera ochrany, ktorá je nastavená v súčasnosti platnom a účinnom Zákonníku práce, je v konečnom dôsledku pre zamestnancov so zdravotným postihnutím kontraproduktívna, keďže vyvoláva u zamestnávateľov nechuť prijímať ich do pracovného pomeru, keďže majú obavu, ktorá je podľa mňa do značnej miery relevantná a ukazujú to aj čísla a prieskumy, že v prípade záujmu o ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, budú mať tento proces prinajlepšom zdĺhavý, ak nie rovno problematický, a preto radšej takéhoto zamestnanca do zamestnania ani len neprijmú, čo má vonkoncom negatívny dopad na samotného zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorý ostáva doma alebo pracuje na dohodu, alebo pracuje na čierno, čo má, samozrejme, potom neskôr na neho a na jeho okolie celý rad negatívnych dopadov ako zlú sociálnu situáciu a tak ďalej. Ale viac poviem v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. Poprosím vás o podporu návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 777.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1115 z 25. novembra 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 777, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú 3 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský výbor tiež odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 170 z 9. februára 2022.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako som už avizoval, budem predkladať pozmeňujúci návrh, ale ešte predtým mi dovoľte povedať či už k samotnému pozmeňujúcemu návrhu, alebo k samotnému návrhu zákona pár slov.
Keďže moje vystúpenie v prvom čítaní nebolo veľmi možno niekomu jasné a bolo trošku zmätočné, dovolím si spraviť krátke resumé.
Pracovnoprávne vzťahy sú koncipované tak, že na jednej strane sa musí zamestnanec snažiť o to, aby si našiel prácu. Na strane druhej štát aj musí vytvárať podmienky preto, aby si našiel prácu a na stranu tretiu prichádza do hry zamestnávateľ, ktorý musí tvoriť pracovné podmienky vhodné pre to, aby si mohol zamestnanec uplatniť právo na prácu. A také pracovné podmienky, ktoré zodpovedajú minimálnemu zákonnému rámcu a tiež rámcu, ktoré, ktorý tvoria alebo ku ktorému nás zaväzujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jednou z týchto garancií a záruk, záväzkov je záväzok vytvárať priaznivé prostredie pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, aby si aj oni mohli uplatniť svoje právo na prácu. Takouto skupinou bez akýchkoľvek pochýb jednoznačne sú aj osoby so zdravotným postihnutím. Slovenská republika podnikla celý rad krokov a stále podniká celý rad krokov a dočasných vyrovnávacích opatrení smerujúcich k tomu, aby, samozrejme, si tieto osoby mohli na rovnakom základe s ostatnými uplatňovať toto právo, avšak, bohužiaľ, musíme konštatovať, že kroky sa, buď minuli účinku, alebo nemali dostatočný účinok, alebo sa nejavili ako dostatočné, alebo tie, ktoré by možno osobe so zdravotným postihnutím pre svoj život a svoje uplatnenie na otvorenom trhu práce potrebovali.
Výsledkom je, že ak si tieto osoby nájdu prácu, tak väčšina to nie je na otvorenom trhu práce, väčšinou to je v rôznych alternatívnych formách zamestnávania, akými sú napríklad sociálne podniky alebo chránené dielne. Tento jav sám osebe môžme hodnotiť pozitívne, môžme hodnotiť negatívne, ale ja ho nehodnotím veľmi pozitívne, ak mám hovoriť za seba, minimálne z toho uhlu pohľadu, že potom nenúti našu spoločnosť byť otvorenejšou, nenúti našu spoločnosť byť inkluzívnejšou a nenúti našu spoločnosť akceptovať osoby so zdravotným postihnutím ako rovnocenných partnerov a rovnocenných členov našej spoločnosti.
Jedným z týchto opatrení, ktoré bolo do Zákonníka práce zavedené s cieľom chrániť osoby so zdravotným postihnutím pred svojvoľnou výpoveďou, je aj § 66 Zákonníka práce, ktorý hovorí o tom, že ak chce zamestnávateľ dať výpoveď zamestnancovi, ktorý je zamestnanec so zdravotným postihnutím, tak si musí žiadať predchádzajúci súhlas z úradu práce na to, aby takýto súhlas, takúto výpoveď, pardon, mohol dať.
Keďže platí subsidiarita správneho poriadku podľa Zákonníku práce, tak tento úrad práce má na to, aby sa takto vyjadril v súčasnom čase 30 až 90 dní. Čo v praxi znamená, že zamestnávateľ musí na to, aby vôbec dal výpoveď, čakať minimálne mesiac, prinajhoršom tri mesiace, a to sme sa ešte ani len nedostali ku momentu, kedy dáva tú výpoveď. Reálne sa tým pádom celý proces u dlhodobo pracujúceho zamestnanca u niektorého zamestnávateľa môže natiahnuť až na pol roka, čo je podľa môjho názoru neprimerane dlhá doba na to, aby sa zamestnávateľ permanentne zaoberal tým, že ukončuje pracovný pomer s jedným jediným zamestnancom, ktorý mu napríklad nedodržiava pracovnú disciplínu, ale nie je to také, aby mu mohol dať okamžite skončenie pracovného pomeru alebo nepracuje jednoducho dostatočne efektívne a nie je s ním konkrétny zamestnávateľ spokojný.
Preto mi napadlo a spolu s predkladateľmi sme na tom našli konsenzus, že by bolo fajn túto lehotu skrátiť a hľadať rovnováhu medzi ochranou zamestnanca so zdravotným postihnutím a jeho právom na prácu a rovnováhu medzi záujmom zamestnávateľa na tom, aby mohol slobodne kontrahovať s kým chce, nakoľko chce a za akýchkoľvek podmienok chce, samozrejme, pri rešpektovaní zákona a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Preto týmto návrhom zákona skracujeme 30-dňovú lehotu na 7 dní. Hovoríme, že ak sa úrad práce do týchto 7 dní nevyjadrí, má sa za to, že vydal rozhodnutie, ktorým s výpoveďou súhlasí.
Aby táto úprava nebola príliš krutá, tak pôvodný návrh zákona obsahoval ustanovenie, v rámci prechodných ustanovení, ktoré hovorí o tom, že táto nová pracovnoprávna úprava sa bude vzťahovať až na pracovnú pomery uzavreté po účinnosti zákona. To je tá genéza do rezortného pripomienkového konania a do momentu, kedy sa mohli k návrhu zákona vyjadrovať ostatné ministerstvá. Z tohto konania vyšli určité otázky a určité výhrady ministerstiev a ja som sa rozhodol sa nimi podrobne zaoberať a zohľadniť ich v pozmeňujúcom návrhu. Rokoval som tiež s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím ako jednou z najväčších organizácii alebo najrelevantnejších organizácií zastupujúcich práce osoby so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike. Dohodli sme sa na nasledujúcom pozmeňujúcom návrhu.
Pôvodný návrh zákona vychádzal z kalendárnych dní a bola tu taká obava, že by zamestnávateľ mohol špekulovať s dňom podania žiadosti o súhlas s výpoveďou. Že teda po novom by tá lehota mohla byť v niektorých prípadoch napríklad podania pred víkendom alebo pred nejakým sviatkom, alebo viacerými sviatkami veľmi krátka. Preto prvá výhrada, ktorá bola namietaná, bola, aby sme nerátali s kalendárnymi dňami, ale aby sme rátali s pracovnými dňami, čo som, samozrejme, bez problémov akceptoval. Tým pádom sa nemôže stať, že bude mať úradné rozhodnutie tri dni, ale môže sa stať, že bez problémov že bude mať desať alebo jedenásť dní na to, aby sa vyjadril ku takejto žiadosti o udelenie súhlasu. Vždy skrátka musia byť dodržané pracovné dni. Nikdy sa nemôže stať, že by po 3 pracovných dňoch a reálne 7 kalendárnych nastala automaticky fikcia súhlasu.
Ďalší bod, ktorý vyvstal z pripomienok ministerstiev, je, že by sme túto úpravu mali stiahnuť analogicky alebo teda resp. že takisto aj na štátnozamestnanecké pomery. Tu sme mali diskusiu, ako široko túto reguláciu odbúravať. Ale napokon som sa priklonil na stranu pripomienkujúceho subjektu a akceptoval som výhradu a povedal som, že teda stiahneme túto úpravu aj na štátnozamestnanecké pomery, nielen na pracovné pomery podľa Zákonníka práce.
Ďalšou oblasťou, ktorú upravujeme v pozmeňujúcom návrhu, ktorý potom prečítam, je povinnosť zamestnávateľa notifikovať zamestnanca o tom, že žiada o udelenie súhlasu s jeho výpoveďou a dať mu túto žiadosť v deň odoslania tejto žiadosti bezodkladne na vedomie. To znamená, pošle mu ju mailom alebo mu ju dá na stôl, skrátka musí zabezpečiť, aby mu nejakým spôsobom doručil, aby ten zamestnanec bol notifikovaný, že v tejto skrátenej lehote sa bude žiadať o jeho prepustenie, aby teda mohol vedieť, odkedy sa počíta tá lehota 7 dní, v ktorej by sa mal teda úrad práce vyjadriť.
Najdôležitejšou výhradou, ktorá vzišla z pripomienok ministerstiev, bola výhrada, že v podstate v niektorých momentoch a ustanoveniach nenovelizujeme správny predpis a že by sme mali novelizovať skôr procesný predpis, ktorým je zákon o službách zamestnanosti a nie Zákonník práce. Tu som mal diskusiu, ako to spraviť tak, aby sme vlastne nespravili z pôvodnej novely Zákonníka práce novelu o, zákona o službách zamestnanosti, pardon. A aby to teda bolo aj ústavnoprávne a legislatívno-technicky čisté, aby sme nebudili pochybnosti o tom, čo vlastne novelizujeme a akým spôsobom to robíme.
Ministerstvo tiež malo výhrady a veľmi pekne im týmto spôsobom chcem poďakovať i za súčinnosť pri ich implementácií do pozmeňujúceho návrhu ku účinnosti návrhu zákona a navrhla miesto 15. marca 1. apríl.
Najkľúčovejšia zmena, čo sa týka miery ochrany zamestnanca so zdravotným postihnutím po prijatí tejto novely zákona, sa týka prechodných ustanovení, ktoré tiež prešli do zákona o službách zamestnanosti. A tie sú po novom riešené tým spôsobom, že všetky žiadosti o udelenie súhlasu s výpoveďou zamestnancovi so zdravotným postihnutím, ktoré boli podané pred účinnosťou zákona, samozrejme, dobehnú podľa starej úpravy. A tie, ktoré budú podané po účinnosti zákona, budú bežať podľa novej úpravy, čím, samozrejme, znižujeme mieru ochrany. Tu som mal diskusiu s ministerstvom, či to je tak dobré, či to je tak správne, ale ministerstvo namietalo, že by sa mohla stať situácia, že o 30 rokov bude chcieť niekto podľa mojich navrhovaných prechodných ustanovení chcieť skončiť pracovný pomer s takýmto zamestnancom a bude musieť hľadať spätne do minulosti, aká bola úprava v roku 2021 a 2022 v Zákonníku práce a podľa nej ísť. Toto sa môže javiť problematické a nelogické a všeobecne obštrukčné a problematické, takže som napokon pristál k tomu alebo pristál na to, čo navrhovalo ministerstvo.
Teraz si dovolím pozmeňujúci návrh prečítať. Poprosím zastaviť čas.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Dominika Drdula k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 777.
1. V čl. I sa bod 1 nahrádza týmto textom:
"Doterajší text § 66 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Zamestnávateľ bezodkladne oznámi zamestnancovi so zdravotným postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 prvej vety."."
2. V čl. I sa vypúšťa bod 2.
3. Za čl. I sa dopĺňajú nové čl. II a III, ktoré znejú:
"Čl. II
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 310/2014 Z. z., zákona č. 311/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 64/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 374/2019 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z. a zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z. a zákona č. 480/2021 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
V § 70 sa za ods. 9 vkladá nový ods. 10, ktorý znie:
"(10) V konaní podľa § 13 ods. 1 písm. e) tretieho bodu úrad rozhodne do siedmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov takejto žiadosti. Ak úrad v lehote na vybavenie žiadosti podľa prvej vety nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia podľa druhej vety sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti podľa prvej vety."
Doterajšie ods. 10 až 16 sa označujú ako ods. 11 až 17.
2. Za § 72as sa vkladá § 72at, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 72at
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2022
Konanie podľa § 13 ods. 1 písm. e) tretieho bodu začaté pred 1. aprílom 2022, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2022."
Čl. III
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z. a zákona č. 485/2021 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
Doterajší text § 77 sa označuje ako ods. 1 a dopÍňa sa ods. 2, ktorý znie:
"(2) Služobný úrad bezodkladne oznámi štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa ods. 1 prvej vety."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V nadväznosti na doplnenie nových článkov sa primerane upraví názov návrhu zákona.
4. V čl. II sa slová "15. marca" nahrádzajú slovami "1. apríla".
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť, kolegovia. Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, myslím, že termín hlasovania by mohol byť teraz o jedenástej.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, včera 9. februára vo veku 82 rokov zomrel Eduard Kukan, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, trojnásobný minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, no predovšetkým diplomat a štátnik.
Narodil sa 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom, v tom čase v Maďarskom kráľovstve. V roku 1964 absolvoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov a titul doktor práv získal na Karlovej univerzite v Prahe na jej právnickej fakulte. V roku 1993 mu americká Upsala College v New Jersey udelila čestný doktorát práv.
Bol to výnimočný človek a diplomat, ktorý stál pri zrode našej zahraničnej služby a pri zásadných rozhodnutiach, ktoré zásadne pomohli Slovensku na cestu do Európskej únie a NATO. Pracoval na ministerstve zahraničných vecí Československa na odbore Subsaharskej Afriky, na Československom veľvyslanectve v Lusake a vo Washingtone a prvý veľvyslanecký post získal v Addis Abebe v Etiópii.
Po vzniku samostatného Slovenska v rokoch 1993 - 1994 pôsobil ako veľvyslanec, stály predstaviteľ Slovenska pri OSN v New Yorku a bol zvolený do viacerých funkcií v rámci OSN. Od marca 1994 do decembra ´94 pôsobil ako minister zahraničných vecí. Neskôr do jesene vykonával mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Pôsobil ako člen zahraničného výboru, výboru pre európsku integráciu a mandátového a imunitného výboru a tiež ako člen slovenskej časti spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.
V rokoch 1998 - 2006 zastával v dvoch vládach funkciu ministra zahraničných vecí a v rokoch 2006 - 2009 opätovne pôsobil ako poslanec Národnej rady. V roku 2009 bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, kde pôsobil dve volebné obdobia do roku 2019. Počas svojho výkonu mandátu v Európskom parlamente sa zameriaval najmä na západný Balkán a aj vďaka jeho úsiliu je dnes tento región stabilnejší a mierovejší.
Učil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislava na katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov. V auguste 2021 mu bolo udelené najvyššie ocenenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky za zásluhy o slovenskú diplomaciu.
Eduard Kukan bol človek, ktorý formoval zahraničnú politiku Slovenska v jednom z najkľúčovejších okamihov doterajšej histórie našej krajiny. Ako minister zahraničných vecí sa výrazným podielom zaslúžil o to, že sme dnes stabilnou a rešpektovanou súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Práve vďaka jeho práci sa môžme dnes oprieť o tieto základné piliere našej zahraničnej politiky. Bez jeho úsilia by totiž naša krajina vyzerala v mnohom úplne inak. Zostane inšpiráciou pre mnohé generácie politikov, diplomatov a širokej verejnosti.
Česť jeho pamiatke!

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja si len dovoľujem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, že dnes o 12.15 v štandardnej zasadačke budeme mať výbor. Ďakujem pekne.

Ja si tiež dovoľujem pripomenúť kolegom z výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, dnes 12.15 máme výbor, kolegovia, len miesto je, prosím vás pekne, na Západnej terase v budove číslo, teda v miestnosti číslo 213. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pripomínam členom výboru pre financie a rozpočet rokovanie výboru dnes o 13.30 v miestnosti č. 30. Ďakujem.