55. schôdza

Pán poslanec, máte reagovať na vystúpenie pána Mazureka.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Skončil som.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Milan Potocký, pán poslanec Eduard Kočiš. Ak všetci, ktorí ste mali záujem ste na tabuli, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý, pán poslanec Potocký, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som neplánoval vystúpiť, ale očakával som, že tento zákon zneužijete na sebaprezentáciu a úplne, by som povedal, neférovým spôsobom ho vyložíte verejnosti.
Mňa veľmi mrzí, že v tejto miestnosti hovoria o nelegálnej migrácii a o azylantoch ľudia, ktorí v živote možno ani nelegálneho migranta nevideli. Ja som sa tejto téme, páni, venoval roky. Na rozdiel od vás som viackrát navštívil Útvar policajného zaistenia v Sečovciach pre cudzincov, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach, oddelenie hraničnej kontroly na slovensko-ukrajinskej hranici, takisto Záchytný tábor v Humennom a dovolím si povedať, že aspoň som trošku pričuchol k nelegálnej migrácii a k azylantom.
A čo ste nepovedali verejnosti, je to, že tento zákon o azyle má vlastne, jeho hlavná zmena je o tom, že doteraz sme čerpali peniaze pre azylantov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, z peňazí Európskej únie. Tieto peniaze na niekoľko mesiacov, keď tento fond nebude funkčný, stratíme a to znamená, že ak nenájdeme finančné prostriedky vo vlastnom rozpočte, tak sa nám budú azylanti motať kde, páni, a nelegálni migranti? Po uliciach? Budú na staniciach? (Reakcia z pléna.) No, ale to je realita, pán poslanec. To je realita. Vy keď nenájdete finančné prostriedky na to, aby sme tých ľudí umiestnili v špeciálnych zariadeniach, kde majú byť, tak potom budú sa nám voľne potulovať po uliciach? Toto vy chcete?
A viete, o akej sume sa bavíme? Tu strašíte ľudí, že neviem koľko pôjde z rozpočtu. Ide o 60-tisíc eur na rok 2022. Na ďalšie roky, 2023, ’24: 130-tisíc eur. Vy stále tu rozprávate v rozprave, ako keby hordy nelegálnych imigrantov a utečencov zaplavovali Slovensko. Sám dobre viete, že kontinuálne takmer každý rok je približne 300 žiadateľov o azyl na Slovensku. A azyl dostane možno 20 ľudí - max... 20-30. To je podľa vás nejaká horda migrantov, ktorá tu vlastne oberá štát a rozpočet o veľké finančné prostriedky? Je to absolútny nezmysel.
Takže... Za ďalšie. Hovoríte o solidárnosti. Keby ste bol niekedy v záchytnom tábore, tak by ste videl matky s deťmi na rukách, ktorí prichádzajú z utečeneckých krajín, kde im ide o život, a nemajú nič, pán Mazurek, nič, len holý život. Choďte do záchytného tábora v Humennom. Uvidíte tam ix matiek, ako tam držia za rúčky deti malé, majú ročné deti na rukách, nemajú nič. Ušli pred smrťou, pred hladom, pred vyhrážkami. A my týchto ľudí máme nechať napospas osudu, keď prídu sem na Slovensko?
A za ďalšie. Nestrašte ľudí, pre nelegálnych migrantov, azylantov Slovensko nie je zasnúbená zem, pokračujú ďalej. Pokračujú ďalej. To nemá zmysel, s vami debatovať.
Dobre, ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvá pani poslankyňa Drábiková.

Ďakujem za slovo. Vďaka, Milan, za tvoj príspevok do rozpravy. V roku 2005 som pol roka pracovala ako výjazdový psychológ do záchytných a pobytových utečeneckých táborov. Vtedy bolo tých migrantov a tých žiadateľov o azyl trošku viac ako teraz, možno desaťnásobne, avšak častokrát to bolo iba preto, že boli zachytení na našom území, pretože Slovensko je stále iba tranzitnou krajinou. Väčšina tých ľudí túži ísť do Nemecka, do Rakúska, do Francúzska, Španielska, Škandinávie. Takáto je situácia.
Počet udelených azylov od roku ’93 do súčasnosti je 900. Za minulý rok to bolo 29 priznaných azylov. Musíme uznať, že 903 z počtu podaných žiadostí 56-tisíc nie až tak veľa, a ako Milan už aj spomínal, ľudia, ktorí žiadajú o azyl, a ľudia, ktorí ten azyl dostanú, to sú naozaj ľudia, ktorí sú reálne ohrozený vojnou, nepokojom alebo prenasledovaním z náboženských, rasových a iných dôvodov.
Nebavíme sa tu o ekonomických migrantoch. Bavíme sa tu naozaj o pomoci ľuďom, ktorí sem prídu bez čohokoľvek na to, aby mali kde bývať, aby mali strechu nad hlavou, aby sa naozaj mohli integrovať do spoločnosti. Spoločnosť musí vždy podať ruky tým, ktorí tú pomoc potrebujú, pretože ak by sme sa tvárili, že problém neexistuje, alebo sa ho snažili nejako vymietiť, otočilo by sa to tak či tak proti nám. Tiež som smutná z toho otáčania tejto témy s cieľom získavania politických hlasov a bavíme sa tu naozaj o rôznych veciach, pretože toto je naozaj oblasť, ktorá, v ktorej máme možnosť preukázať solidaritu, a keď si to porovnáme s inými krajinami v Európe, tak tých žiadateľov aj tých udelených azylov je naozaj veľmi máličko. A myslím si, že musíme byť v prvom rade ľuďmi.
Ďakujem.

Pán poslanec Suja s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Tak, pán poslanec, ja sa pýtam, čo je zlé, keď chceme pomáhať našim mladým rodinám, ktoré pomoc potrebujú. Takže ak slovenské rodiny potrebujú pomoc, a vieme, že potrebujú, že ledva prežívajú, že demografická krivka klesá, tak tým nepomôžeme, ale ideme tu hovoriť alebo idete vy zavádzať, lebo ste klamal o dvadsiatich azylantoch. Nie tých 20, ktorí dostanú azyl, dostáva tie peniaze. Dostanú ich všetci, čo sú v tom procese. Všetci, čo sú v tom procese, nie tí dvadsiati, pán poslanec! Skúste potom neklamať a povedať pravdu.
Keby tu išlo o dvadsať poslancov, nikto to tu ani nerieši, ale každý utečenec, každý utečenec a vládni predstavitelia hovorili, že v prípade vojny tu ich, utečencov, môže byť až do jedného milióna, tak každý má na to nárok. Tam mi nehovorte, že len tí dvadsiati, ktorí dostanú azyl. Preboha, veď tu klamete priamo do očí! Každý má nárok, ktorý je v tom procese, na to, nielen ten kto dostane. Tak skúsme si potom povedať pravdu do očí. Ja si vás vážim, že hovoríte veľakrát k veci, ale tak toto už bolo naozaj za čiarou.
My chceme pomáhať každému, kto je na to odkázaný, len slovenským mladým rodinám nie, aby sme zvrátili demografickú krivku, aby sme im pomohli, nech proste to Slovensko sa postaví na nohy! Nie, ničím! Ale každý dookola, my ideme zachrániť celý svet a nevieme zachrániť svojich vlastných ľudí! Čo je na tom zlé, že sa najprv postaráme o svojich, a keď máme dostatok, potom pomáhajme ostatným?! Na tom nie je nič zlé. Čo vám urobili tie mladé slovenské rodiny, tí Slováci, tí občania Slovenskej republiky, nech sú akejkoľvek národnosti, že takto sa k nim správame, takto macošsky?! Však nech si oni dáko poradia. Ale my ideme zachraňovať celý svet.
Zachráňme najprv svojim, pomôžme svojim, a keď nám ostane zdroje, možnosti a sila, pomáhajme, komu chceme.

Pán poslanec Mazurek s faktickou poznámkou.

Pán poslanec, to bolo absolútne úplne mimo misu a úplne úbohé z vašej strany. Tak dobre, vy vyberiete ako príklad nejakých pár mamičiek, ktoré sa tam nachádzajú, ale sami dobre viete, že väčšina sú to mladí chlapi, ktorí sú v tých zariadeniach. Sám to dobre viete. Každý občan Slovenskej republiky videl napríklad ten zásah polície v tábore v Humennom a podobne. Kto tam robil bordel? Mladé slovenské mamičky s jednoročným dieťaťom?
A, pán Potocký, ak už teda poviete, že vy sa musíte pozerať mladej mamičke zo zahraničia, ktorá je tam s jednoročným dieťaťom, ktorá nemá nič a ktorá vraj uteká pred vojnou, dobre, v poriadku. A prečo teda tej mamičke dáte o 81 eur viac ako slovenskej mamičke, ktorá tiež napríklad nemá nič, ktorá nevie, ako zaplatí účet za byt, ktorá nevie, ako sa vyrovná s vysokými nákladmi na ceny energií, potravín?! Veď to dajte do takéhoto porovnania! Jak si vôbec dovoľujete v tom pléne niečo také povedať?! Veď tým ste napľuli do tváre všetkým slovenským mamičkám! V poriadku, veď chcete pomáhať. Ale prečo tá suma pre mamičku z Iraku musí byť väčšia ako pre slovenskú mamičku?! To bola moja otázka v tom pléne, prečo musí byť vyššia, ak už chcete niečo rozdávať. Prečo tá suma pre Abdula z Iraku musí byť väčšia ako pre dôchodcu, ktorý tu urobil 40 rokov?! Tomu ste sa nevenovali v tom prejave! Nie, citovému vydieraniu. Sú tam mamičky, ktoré utekali pred vojnou, veď dobre. Ja sa pýtam, prečo suma musí byť vyššia ako to, čo dostávajú mladé slovenské rodiny, ako to, čo dostávajú slovenskí dôchodcovia. Vy si toto uvedomujete?! Na toto som sa pýtal! Prečo je tá suma vyššia? Lebo to vy navrhujete. To, že predtým to platili nejaké európske fondy, to nehrá úlohu, lebo vtedy to v zákone nebolo. Vy ste tam zaviedli, úplne zmenili § 28 a nič také ako integračný príspevok v pôvodnom zákone o azyle neexistovalo! Teraz sa to tam zaviedlo. Rozumiete?
Vy dávate imigrantom viac ako Slovákom. To je problém.

Pán poslanec Mizík s faktickou poznámkou.

Ďakujem. Pán Potocký, tento návrh vášho ministre... ministra veruže je príprava na tie hordy, o ktorých ste hovorili. Ešte raz hovorím, keď sa začne variť guláš, najprv sa musí vysmažiť cibuľka v masti alebo v oleji.
Hovorili ste o matkách a deťoch. Ja ale vidím hordy ich mladých juncov, vyšportovaných, v značkových šatách, obťažujúcich mladé ženy a dokonca aj staré babky, pán Potocký, tak to je. Každá jedna moja návšteva Talianska ma v tom utvrdila. Aj Viedne.
Pamätáte sa, pán Potocký, na Maďarsko pred nejakým časom, keď im dobrí ľudia z Maďarska nosili jedlo a pitie do vlaku, tým chudáčikom, a oni to pitie a jedlo vyhadzovali na vedľajšie koľajnice? Videli ste aj ten odporný svinčík a cirkus, čo robili a zanechali v Budapešti? A pamätáte sa, taká ilustrácia, na tú pani, čo potkla migranta s chlapcom? Bol z toho veľký cirkus. Ale čo sa nezistilo? Ale, ale, pán Potocký, ten Mohamed bol bojovníkom Al-Nusry, teroristickej organizácie, terorista. A takíto migranti majú dostať viacej ako naše ženy, deti a dôchodcovia? Že sa nehanbíte.
Ďakujem za slovo.