60. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, milá kolegynka, vážení kolegovia a vážený pán minister vnútra, máme tu novelu zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Dalo by sa očakávať alebo očakávali by sme, že táto novela bude inšpirovaná a cielená na situáciu, inšpirovaná situáciou a cielená na riešenie situácie ľudí utekajúcich pred konfliktom z Ukrajiny na Slovensko alebo cez Slovensko, ale v skutočnosti o týchto ľuďoch, o týchto trpiacich ľuďoch nie je v tejto novele ani jedno jediné slovo. A to nielen v paragrafovom znení, ale ani v dôvodovej správe.
To znamená, túto novelu zákona o azyle nemôžme hodnotiť optikou konfliktu na Ukrajine, ale musíme sa na ňu pozerať výlučne optikou toho, akým spôsobom zmení azylovú legislatívu na Slovensku, akým spôsobom zmení postavenie ľudí, ktorých sa tento zákon dotýka, to znamená azylantov, cudzincov a tak ďalej oproti obyvateľom Slovenskej republiky.
No, a tak ako som kritizoval túto novelu zákona o azyle aj na rokovaní Brannobezpečnostného výboru Národnej rady, tak si dovolím zopakovať tú kritiku aj tu v pléne, pretože ide o otázku, ktorá nebola do začiatku rokovania o tomto návrhu nijakým spôsobom zmenená alebo vyriešená.
Pán minister vie, že ja som na výbore najviac zo všetkého kritizoval navrhované znenie § 28, ktoré hovorí práve o tých finančných príspevkoch žiadateľom o azyl, nazývaných v tomto zákone azylantom, cudzincom, budem to zjednodušene, zjednodušene nazývať azylant, kde v § 28 sa zavádzajú dve, dva nové, dva nové príspevky. To znamená, schválením tejto novely vznikne týmto azylantom zákonný nárok, zákonný nárok na tieto príspevky zo strany Slovenskej republiky, a to je podľa § 28 ods. 2 taký ten jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima, ktorý v podstate nejako nenapádam, lebo áno, tí ľudia, všetci tí azylanti by mali byť, pretože chceme veriť a chceme dúfať, že Policajný zbor to vie roztriediť, azylantov od kadejakých ekonomických migrantov, takže ak sa bavíme o azylantoch, tak áno, všetci tí azylanti by mali byť v ťažkých podmienkach, a keď jednému alebo každému z nich teda štát vyplatí 1,5-násobok sumy životného minima na to, aby nejakým spôsobom sa mu uľahčil ten, to azylové, azylové konanie alebo ten, ten azylový proces, tak s tým, s tým v podstate nejako veľmi problém nie je.
Čo je však veľký problém, čo je však o to väčší problém ako tento § 28 ods. 2, je § 28 ods. 4, ktorý hovorí o tom, že azylantom, ktorým sa poskytne doplnková ochrana, sa poskytne príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima po dobu šiestich mesiacov. Problém nie je, vážení kolegovia, milá kolegynka, problém nie je v tom, že by sa im nejaký príspevok mal poskytnúť, týmto ľuďom, problém je v tom, ako je stanovený a v akej výške je tento príspevok stanovený.
Máme dnes na Slovensku stanovenú sumu životného minima, ktorá je pre dospelú osobu určená na rok ’22, 2022, vo výške 218 eur. Pre dieťa je určená vo výške 99 eur. A azylant, cudzinec, ktorý príde na Slovensko, bude od Slovenskej republiky dostávať 402 eur. Ešte raz to zopakujem: občan Slovenskej republiky 218 eur, dieťa občana Slovenskej republiky 99 eur, azylant 402 eur.
Mali sme s pánom ministrom na výbore debatu, diskusiu, akým spôsobom by sa táto otázka mohla vyriešiť. A ja som povedal áno, ak chcete, ak chcete týmto azylantom dávať 402 eur, tak to ale upravte tak, aby z toho mali profit aj občania Slovenskej republiky, a síce úpravou výšky životného minima. Ale ak je raz životné minimum stanovené ako nejaká suma, ktorá musí stačiť občanom na život, tak nie je možné, aby cudzinci mali na svoj život 1,75-násobok tejto sumy, to znamená jeden a trištvrtenásobok toho, z čoho mali by v tých najhorších extrémnych podmienkach vyžiť občania Slovenskej republiky.
Považujeme to za absolútne diskriminačné, považujeme to za absolútne neférové nielen z pohľadu výšky životného minima, ale aj z pohľadu výšky dôchodkov ľudí, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody. Zoberte si, že ešte stále je na Slovensku veľmi veľa ľudí, ktorých dôchodok nedosahuje týchto 402 eur. A ja sa teraz pýtam optikou týchto ľudí, v čom sú one... oni menejcenní ako tí cudzinci, ktorí sem prídu. V čom je človek, ktorý celý život platil dane, odvody, pracoval a má dnes dôchodok napríklad 380 eur, v čom je on horší ako cudzinec, ktorý tu neodpracoval ani deň, ktorý tu nezaplatil ani euro daní a dostane od štátu 402 eur?
Dvanásť rokov som robil v školstve. V školstve a v sociálnych službách pracuje dodnes mnoho ľudí, ktorým sa musí ich mzda dorovnávať, aby vôbec dosiahla mzdu predpísanú tabuľkami. A na toto peniaze mnohokrát nie sú, mnohokrát tí ľudia na takéto dorovnanie mzdy, ktorá im patrí, čakajú aj štvrť roka. To je z praxe, to sa nedá spochybniť, aj štvrť roka. A zrazu keď chceme byť štedrí pre cudzincov, pre azylantov, zrazu sa proste peniaze nájdu. Preto aby ste nepovedali, kolegyne, kolegovia, že tu len kritizujem, tak sa preto pýtam, a resp. dávam pánovi ministrovi návrh, aj keď on na výbore argumentoval tým, že to nie je v kompetencii ministerstva vnútra, ale vláda je len jedna a vládu posudzujú ľudia ako celok, prečo sme nešli cestou úpravy sumy životného minima. Prečo sme nešli tou cestou, že by sa životné minimum zdvihlo na takú sumu, aby keď už chceme, tak aby aj tí cudzinci, tí azylanti mali len 1-násobok životného minima? Nemôžu mať 1,75-násobok, kým naši vlastní občania majú 1-násobok. A ešte aj na tú jednotkovú sumu životného minima, ešte aj na tú im vie siahnuť exekútor. Je to z nášho pohľadu absolútne diskriminačné.
Ničím nie je tento koeficient 1,75-násobku v prospech cudzincov oproti občanom Slovenskej republiky, ničím nie je ani v tejto dôvodovej správe tohto návrhu zdôvodnený, nijako to nie je odargumentované, vyargumentované, že prečo by to presne tak malo byť, takže ja by som dal tu v rozprave návrh na to, aby táto novela, tento návrh bol stiahnutý a prepracovaný.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka - na vaše vystúpenie.
Nech sa páči, pán poslanec Rastislav Schlosár.

Ja by som kolegu Kotlebu doplnil iba v tom, že pomôcť utečencom, resp. azylantom je jedna vec, ale snaha o ich integráciu na Slovensku aj vo forme toho, že im budeme poskytovať nejaké integračné príspevky, tak to je niečo úplne iné, lebo integrovať utečencov, resp. azylantov, to už nie je len o tom, že ich sem pustíme, že sa budeme o nich možno dočasne starať, že im budeme pomáhať, keď utiekli pred vojnou, a potom, keď tá vojna skončí, tak sa do svojich domovských štátov vrátia.
Integrácia znamená, že tu, v podstate znamená, zostanú natrvalo, že sa tu usadia, že tu budú možno pracovať niektorí, možno niektorí ani nebudú vôbec pracovať. No ale to v každom prípade, každý, kto uvažuje nad tým rozumne, tak vie, že to znamená totálne ohrozenie jednak slovenského trhu práce, slovenských zamestnancov a znamená to aj obrovské riziko vôbec pre demografiu na Slovensku, pretože... a vôbec pre etnické zloženie, lebo uvedomme si, že ak sa sem dovalí 0,5 mil. utečencov a je jedno úplne, z akej krajiny teraz príde, tak to úplne zmení štruktúru slovenskej spoločnosti a môže nás to naozaj aj ako štát, aj ako národ ohroziť.
A naozaj platí aj to, že štát sa nesmie ani vláda sa nesmie správať k vlastným občanom a k vlastnému národu ako macocha, nemôže uprednostňovať cudzincov, nemôže uprednostňovať nejakých cudzích ľudí pred svojimi vlastnými občanmi. To je absolútne neprijateľné. A štát, ktorý sa takto správa, tak jednoducho to taký tu... alebo takúto vládu, ktorú, ktorá uprednostní cudzích pred vlastnými, tak treba okamžite vymeniť.

Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Marian Kotleba, nech sa páči.

Ďakujem kolegovi Schlosárovi za faktickú poznámku, len ešte by som to upresnil, pretože poslancom, vládnym činiteľom sa žije dobre, majú dobré platy, ale mnohí si možno ani nevedia predstaviť, aké to je, keď človek, dôchodca, ktorý naozaj celý život robil, poctivo pracoval, poctivo tu platil dane, odvody, budoval tento štát, staval tu možno byty, pracoval v škôlke, vychovával deti, obetoval sa, tak dnes, kolegyne, kolegovia, dnes rozmýšľa, či pôjde k zubárovi, lebo ak zaplatí za zubára 80 alebo 100 eur, tak má úspory štvrťročné, polročné úspory má v háji, má minuté. Ten istý človek rozmýšľa, či bude kúriť len cez víkend, alebo bude kúriť aj piatok, pretože tie ceny vďaka úplne liberálnej štátnej cenovej politike ceny energií išli tak vysoko hore, že proste mnoho ľudí si nemôže dovoliť kúriť tak, ako by chcelo.
A v tejto situácii, vážení predstavitelia vlády, v tejto situácii vy idete ľuďom, ktorí tu nič pre Slovensko nespravili, dávať 1,75-násobok toho, z čoho by mali, mali dokázať podľa vás vyžiť občania Slovenskej republiky v tom najťažšom prípade. Ja vás naozaj prosím, aby ste sa nad týmto návrhom zamysleli a aby ste buď upravili tento koeficient na 1-násobok, keď už tak, alebo aby ste išli cestou úpravy sumy životného minima, aby to pre tých ľudí na Slovensku nebolo diskriminujúce a aby znova nemali ešte väčší pocit, že vláda tu slúži kadekomu, len nie občanom Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

To bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko v rozprave.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Veľmi krátko, ja len chcem uviesť na pravú mieru niektoré veci. V prvom rade si treba uvedomiť, že to, čo tu odznelo, a návrhom zákona alebo tej novely zákona sa zosúlaďuje zákon o azyle s právom Európskej únie a hlavne sa dáva do popredia a uprednostňuje sa posudzovanie a poskytovanie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia, toto chcem zdôrazniť, vážneho bezprávia pred udeľovaním azylu na účel zlúčenia rodiny, ale aj pred udeľovaním azylu z humanitných dôvodov.
Udelenie azylu z humanitných dôvodov je výsostným právom Slovenskej republiky a nie je možné stanoviť konkrétne podmienky pre jeho udelenie, okolnosti každého prípadu sa budú posudzovať individuálne. Toto chcem zdôrazniť, čiže by som chcel aj poprosiť, aby sme nestrašili ľudí, pretože tých azylov na Slovensku je udeľovaných naozaj veľmi málo. Máme jednu z najprísnejších politík, čo sa týka azylu. Každý jeden prípad je veľmi podrobne posudzovaný a naozaj to nie je o tom, že teraz, tak ako vy hovoríte, že každému, kto sem príde, bude udelený azyl. Nie, nie je to pravda. Tých prípadov je veľmi, veľmi málo a nesúvisí to ani s tým, čo teraz je platné pre občanov z Ukrajiny, ktorí sem prichádzajú a ktorým je udeľovaný štatút dočasného útočiska. A to je úplne niečo iné.
Čo sa týka toho príspevku, o ktorom ste tu hovorili, to nie je nová vec. Tento príspevok už tu bol, a tak ako som povedal aj v úvodnom slove, je len potrebné si uvedomiť, že tento príspevok bol vyplácaný z fondov Európskej únie a cez mnohé mimovládne organizácie a my touto novelou len zavádzame to, aby sme v prípade, že tieto fondy... a v prípade výpadku možnosti použitia týchto fondov, aby toto bolo zakotvené v legislatíve vzhľadom na to, že štát, áno, musí sa postarať aj o ľudí, ktorým udelí azyl.
Čo sa týka tej výšky toho príspevku, áno, ja rozumiem tomu, že je veľmi ľahké porovnať výšku príspevku, a teraz to, čo ste spomínali, minimálnu mzdu, alebo teda minimum, životné minimum, ale tu si treba uvedomiť, že tento príspevok integračný, o ktorom hovoríme, v rámci azylu sa pridelí len ľuďom, ktorým ten azyl je udelený, len po udelení azylu, nie všetkým, ktorí prídu a požiadajú o azyl, len tým, ktorí ho budú mať pridelený. A tá výška je práve preto, že je to na obdobie šiestich mesiacov, šesť mesiacov, to zdôrazňujem. Nie natrvalo, ale na obdobie šesť mesiacov. A práve chceme dosiahnuť to, aby tí ľudia, ktorí sem prídu a častokrát nemajú nič, oni tu nemajú zázemie, nemajú príbuzných, nemajú bývanie, nemajú absolútne nič, aby aj na základe tohto sa vedeli oveľa skôr integrovať do spoločnosti a štát sa potom nemusel o nich starať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister.
Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Prosím, keby ste nám aspoň povedali, kedy bude hlasovanie, pretože je to druhé čítanie.

Hus, Igor, poslanec NR SR
Takže hlasovať budeme dnes o jedenástej.

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dostal som informáciu, že na organizačnom odbore pravdepodobne máme nejakého škriatka, ktorý zabezpečil to, že som, mám informáciu, že na zahraničnej pracovnej ceste je pán predseda Boris Kollár a pán poslanec Ján Krošlák. Nie je tomu tak, takže opravujem.
Na zahraničnej pracovnej ceste je len pán poslanec Ladislav Kamenický. Ďakujem za pochopenie.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má tlač 829, spoločná správa výborov má tlač 829a.
Opäť prosím pána ministra Romana Mikulca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

16.

Ďakujem pekne opäť za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým z dôvodu potreby zabezpečenia transpozície práva Európskej únie, keďže už viaceré smernice požadujú vytvorenie určitej formy centralizovaného prehľadu o účtoch.
Register bude obsahovať iba základné identifikačné údaje o účtoch a bezpečnostných schránkach, ich majiteľoch, disponentoch a konečných užívateľoch výhod, pričom tieto údaje budú aktualizované na dennej báze. Údaje v registri budú prístupné len pre bezpečnostné, spravodajské a finančné orgány. Tieto orgány môžu v súčasnosti získavať od bánk údaje tvoriace bankové tajomstvo v plnom rozsahu. Čiže v tomto smere sa nijako nerozširuje okruh údajov, ku ktorým majú tieto orgány prístup už v súčasnosti.

Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude ministerstvo financií, ktoré bude každoročne predkladať Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet súhrnnú správu o prevádzke registra. Zmenami v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu dôjde zároveň k úprave a sprecizovaniu existujúcich pravidiel tak, aby zákon korešpondoval s medzinárodnými požiadavkami. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2022, pričom samotná prevádzka registra má začať 1. januára 2023.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého materiálu. Ďakujem.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR

17.

Ďakujem, pán minister. Teraz dám slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi, predsedovi tohto výboru, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh, ako aj stanovisko gestorského výboru.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako uvedenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o centrálnom registri účtov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet vo svojom uznesení č. 291 zo dňa 10. marca 2022, ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 455 zo dňa 9. marca 2022 a takisto aj výbor pre obranu a bezpečnosť svojim uznesením č. 137 zo dňa 14. marca 2022.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhom výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 297 z 15. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.