60. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa tiež chcela poďakovať všetkým tým ľuďom, ktorí sa pridali k tejto petícii, pretože naozaj je to výnimočné. Je to výnimočné, pretože v minulosti nebolo bežné veľmi a priam také ojedinelé, aby na pôde parlamentu sme takto často rozprávali o životnom prostredí, o ochrane prírody. Bolo to ojedinelé. Vtedy ako ja samostatne, osamotený bojovník som tu tieto témy otvárala. Dnes tu mám viacero spolukolegov, ktorí si závažnosť témy ochrany životného prostredia všeobecne, ale aj špeciálne ochrany prírody uvedomujú a prichádzajú s riešeniami. Preto veľmi pozitívne vnímam, že aj ľudia sa mobilizujú a apelujú na nás, na vládu, na parlament, aby sme sa tejto téme venovali.
Ja som aj veľmi rada, že pripravujeme aj v tejto súvislosti zákon o turistickom značení. Naškrtol to aj kolega Szőllős, ste to povedali, že o pohybe po chránených územiach, že malo by sa naozaj ten, minimálne v tejto časti vyhovieť a hľadať riešenie, nie ako paušálne zakazovať, ale umožniť voľný pohyb a len tam, kde je dôvod, aby ľudia nechodili z titulu nejakých špeciálnych požiadaviek ochrany prírody, aby ten pohyb bol obmedzený. Zákon o turistických značkách, ktorý, verím, že v tomto polroku predložíme do Národnej rady, bude upravovať a umožňovať väčší komfort chodenia po prírode, ale nielen po turistických značkách, ale navrhujeme, aby to bolo aj po lesných chodníkoch, tak aby ľudia sa vedeli orientovať v prírode, aby do prírody chodili a aby aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Szőllős, ja oceňujem to, že ty ako vedecký pracovník neskĺzneš do takých demagogických vecí. Tak trošku nenápadne si to tam povedal, ale ja to zvýrazním, že skade tých 10 % sa tam vlastne dostalo, lebo na výbore to bolo prezentované, že Európska komisia to pomaly že prikazuje, že 10 % v rámci aby bolo, hej, to by vlastne, že každý štát má mať desať. To sa mi páči, že si povedal, že ona odporúča, aby tie štáty mali 10 %.
Potom si tam spomenul ešte, že diskutovali sme so všetkými. To si možnože tak troška premostil tiež s tým výborom, kde sa prezentovali, že komunikovali s lesníkmi, s poľovníkmi, dokonca s ľuďmi pracujúcimi v drevospracujúcom priemysle. No ja si dovolím tvrdiť (povedané so smiechom), keby si sadli za okrúhly stôl a dali tam tú požiadavku, že 10 %, čo je pol milióna hektárov, v živote im nepovedia, že také niečo by tieto dotknuté záujmové skupiny podporovali.
Potom ešte tiež si tak povedal, že niekedy nemá zmysel nejako nezmyselne dotovať hospodárenie v nejakých ťažko prístupných územiach. Súhlasím. Tiež to bolo tak trocha mylne prezentované, že lesníci prosia potom ochranárov, že prosím vás, dajte nám to do nejakého chráneného územia, vyhláste nám tam, aby sme nemuseli v zmysle programu starostlivosti o lesy ťažiť. Ale ty nemáš povinnosť ťažiť, keď máš aj predpis ťažby. Však ty môžeš prejsť na jemnejšie spôsoby hospodárenia a dokonca aj z vlastnej iniciatívy si môžeš vyhlásiť chránené územia, ako to aj súkromní vlastníci v mnohých prípadoch, nie súkromní, poviem neštátni, hej, aby to bolo presnejšie, v mnohých prípadoch to urobili a vyhlásili si na svojich pozemkoch tie tzv. súkromné prírodné rezervácie.

Ja k tomu mám takú krátku poznámku. V podstate tá petícia má dve časti. Prvá časť je 10 % bez zásahu, druhá časť pôvodne pešieho turizmu v chránených oblastiach. Ja si myslím, že vrátiť peší turizmus, to je v poriadku. My tie lesy, predpokladám, že asi rozmýšľame rovnako, že máme kvôli ľuďom a nie kvôli nejakým satelitným snímkam. Ale čo sa týka, čo sa týka 10-percentného bezzásahu, treba si uvedomiť, že to je pol milióna hektárov. Štát nemá toľko pôdy, aby na svojej pôde mohol urobiť bezzásah, čiže obmedzíte, obmedzí nejakú hospodársku činnosť na 10 % na území Slovenskej republiky a nikde nebolo napísané, koľko to bude stáť. Financovať bezzásah z emisných povoleniek považujem za maximálne ekonomicky nesprávne, pretože pokiaľ má to byť bezzásah, ja nechápem, kvôli čomu tam máme dávať peniaze, veď to má stáť len tak voľne prírode a 10 % z emisných povolení, to sú desiatky miliónov. A tie by som skôr investoval na zníženie energetických dopadov, zníženie, ozaj prejsť na zelenú, zelenú energiu, ako financovať nejaké úzke záujmové skupiny, lebo to je takto, je to financovanie úzkych záujmových skupín.
Čo sa týka ťažby, to sa často používa, že lesníci rúbu hore-dole, ale tí, ktorí aspoň trošku máte prehľad, ako to funguje, plán starostlivosti o les sa robí na desať rokov. Neexistuje, aby bol schválený bez súhlasu štátnej ochrany prírody. Nedá sa to. Čiže na jednej strane štátna ochrana prírody podpíše desaťročný nejaký program a hneď nato začne robiť nejaké aktivity, že ľudia, že ľudia likvidujú lesy. Veď to nie je pravda. Treba pozerať na to úplne reálne.
A čo sa týka bezzásahu a klíme a tak ďalej, ja si myslím, že je dostatok štúdií na to, že iba živý les je ten les, ktorý nám udrží environmentálnu a klimatickú stabilitu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Szőllős, zhodneme sa v tom, že dosť nám na tej petícii vadilo práve ten, to číslo 10 %. Bol to asi, myslím, že v podstate jediný dôvod, pre ktorý som tú petíciu aj ja nepodpísal, lebo v zásade s tými ostatnými bodmi sa stotožňujem. Chápem to ako z hľadiska autorov, teda signatárov petície, že to bol, mal to byť nejaký, nejaký signál niečoho, že tiež to asi nevnímali ako že ultimatívnu záležitosť, ale skôr mohli možno argumentovať nejakými príkladmi zahraničných krajín, kde funguje veľmi dobre manažment ochrany prírody a tam aká je miera týchto území.
Som za to, aby ochrana prírody bola riadnou ekonomickou hodnotou. Ona už aj je ekonomickou hodnotou, len treba ju priniesť do praxe, treba vyberať vstupné za vstup do chránených území. To je absolútne legitímna požiadavka. Ja dokonca sa domnievam, že ekonomickou hodnotou je aj zber húb a takisto by sa mohlo stať predmetom nejakej obchodnej výmeny, to znamená, že vyberať povedzme vstupné aj za zber húb. Takisto si myslím, že pokiaľ by sme zaviedli tento mechanizmus ekonomický do toho, tak aj tá kvalita ošetrovania lesných ciest, turistických trás by bola oveľa lepšia. Takisto by bol vytvorený oveľa lepší komfort pre návštevníkov parkov, čo sa týka lavičiek, čo sa týka povedzme rozhľadne, lebo to býva vo veľkej, vo väčšine prípadov hlavným cieľom práve takýchto turistických trás, dostať sa niekde a mať tam výhľad a nie zalesnený kopec.
Takže som za to, aby sa stala ekonomickou hodnotou, pretože podmienky na to sú.

Ďakujem kolegom a som rád, že takto konštruktívne diskutujeme. Ja som nepovedal, že to bolo konzultované s úplne všetkými aj so zástupcami drevospracujúceho priemyslu. Tiež nepovedal som, že 10 % z fondu má ísť na bezzásah, takže to upresňujem. A tiež, čo sa týka vyčlenenia tých bezzásahových území, som za to, aby sa vyčlenilo to, čo si skutočne zaslúži takúto ochranu bez ohľadu na to, že koľko to nakoniec bude percent, či to bude desať, alebo menej, alebo viac.

Ďakujem za slovo. Prihlásil som sa ešte raz aj do ústnej, jeden dôležitý bod.
Ja som to tu už tak matematicky trocha rozdeľoval, že či si viete predstaviť, keď z pol milióna hektárov by polovica bezzásahu mala ísť na poľnohospodársku pôdu, no to by sa kričalo! A nemuselo by byť ani 250-tisíc, skúsme len 100-tisíc navrhnúť. To sa bude kričať!
Pol milióna hektárov keď dáme do bezzásahu a ničnerobenia, to znamená akékoľvek hospodárske aktivity alebo akúkoľvek činnosť človeka by sme z týchto území mali vylúčiť. Keď to je bezzásah a ničnerobenie, naozaj by sa tam nemalo robiť nič.
A teraz v súvislosti aj s tým poľnohospodárskym pôdnym fondom. Už dneska, kedy máme na Slovensku, keby sme spojili aj s tým IV. stupňom ochrany, troška keby sme pridali, máme 2 % bezzásahových území a máme tu jeden obrovský problém so škodami poľovnou zverou. To už dneska nie sme pomaly schopní riešiť. Poľnohospodári kričia "vznikajú nám tu škody", poľovníkom sa tu už vyšlo v podstate v ústrety, kedy to, čo bolo ešte pred pár rokmi nemysliteľné, že by lov bol počas celého roka, dneska sa to stalo realitou, pretože už nielen diviaky kvôli africkému moru, ale už aj tzv. zver vysoká, to je jelenia, danielia a muflónia, je možné ju loviť celý rok, proste už tam neni žiadna doba ochrany, tie mladé jedince, ktoré vlastne teraz prechádzajú do tej kategórie jednoročných, tak dovolili ich loviť. Napriek tomu, že tu máme tieto opatrenia, nevieme si dať s tým rady.
A teraz si predstavte, že pol milióna hektárov, to znamená 400-tisíc hektárov by nám pribudlo na Slovensku ešte do tzv. bezzásahu. Má to byť teda situované hlavne na tých lesných pozemkoch. To bude v podstate útočisko aj zveri. Ja som zvedavý, zvedavý som, jak by sa riešil tento problém so škodami. My tu už potom nielenže budeme kompenzovať tie straty, jednak z hospodárenia na lesoch, lebo to bolo trošku nesprávne tu spomenuté, že keď tam nič nerobím, nemám čo kompenzovať. Ono tam sa kompenzuje tá strata na tej produkčnej funkcii a čo je nesprávne, nezohľadňuje sa tá strata na tých mimoprodukčných funkciách.
Ale hovorím, tu je aj jeden obrovský problém so škodami na poľnohospodárskych. Tak všetci tu spievame "potravinová sebestačnosť", hej, toto chceme, tamto chceme, teraz o olejoch a tak ďalej, no jaké ty budeš robiť opatrenia na bránenie sa? Čo budeme teraz oplocovať poľnohospodárske pozemky? Tak už nebude možné vstúpiť ani na pol milióna hektárov lesných pozemkov a ďalších pol milióna alebo milión hektárov nebude možné vstúpiť, hej, lebo tak TTP-čká, dobre, tie znesú troška viac, tak nebude možné už vstúpiť ani tam, pretože poľnohospodári budú nútení ich oplocovať, či už elektrickými ohradníkmi, alebo pevnými ohradníkmi. Jak sa toto vyrieši? Tuná len povieme desať percent.
Naozaj je to len odporúčanie a my tých odporúčaní z Európskej únie by sme nemali byť takí barani, že sa hneď toho všetkého chytáme a ideme hŕŕ, lebo 10 %, lebo povedali. No to oceňujem naozaj pána kolegu, že povedal, že to je iba od-po-rú-ča-nie.
Ďalšia vec, hej, vstup na tie pozemky. Tak všetci tu spievame, že prírodný turizmus, mäkký turizmus, podpora turizmu, hej, lebo to by malo nahradiť tú hospodársku činnosť. A jak to teraz ide dokopy s tými bezzásahovými územiami? Keď majú byť prísne, tak tam nemá byť ani vstup, aj keď tam sa síce v tej petícii hovorí, hej, že mali by sme to, ale v tých najprísnejších by nemal byť. A druhá vec potom, aj tú poľnohospodársku krajinu keď oplotíš, tak kde budeš akože turizmus robiť? Či pôjdeš len po tej ceste hore-dole, doľava-doprava, no, alebo dajme tomu, že ťa niekde ten vlastník strpí? Možno ťa strpí.
Čo sa týka tých percent z výmery chránených území, tak dneska, prosím pekne, lebo bolo to tu spomínané, tak na lesných pozemkoch viac ako 60 % lesných pozemkov spadá do nejakej kategórie chráneného územia už dneska. Tam je troška tá "výhoda", že to je niekedy II. a III. stupeň a tam sa teda ešte tie hospodárske aktivity alebo to hospodárenie lesov sa dá vykonávať.
Čo ma tiež ešte zarazilo, trocha som to spomenul, ale ešte to zdôrazním, vyslovene sa povedalo pri tej petícii na výbore, keď tam sedel pán Lukáč, to povedal, že on nepozerá na zachovalosť lesov. Tak načo my ideme potom vyhlasovať také chránené územia? Načo taký bezzásah, keď jemu povie, že ja nepozerám na, ja pozerám na územnú celistvosť a tak ďalej a mne je jedno, či sa tam hospodárilo, alebo nehospodárilo, ja proste chcem 10 %. Tak to je čo za návrh potom taký? Tak nepozerám na tú cenu, hej, teda z toho hľadiska ochranárskeho, ale čisto idem len po čísle, lebo chcem pol milióna hektárov.
Kritika manažmentu lesov tu tiež zaznela. No dobre, keď kritizuješ ten manažment lesov, jak je možné, že keď bol požiar v Grécku minulého roku, boli tam hasiť naši hasiči, teda boli teda vypomáhať. A Gréci nás teda požiadali, my sme pristúpili aj k tej pomoci v oblasti manažovania lesov. No keby naši lesníci boli takí babráci, tak asi ťažko ich tí Gréci tam zavolajú pomôcť. Asi ťažko by ich Japonci volali pomôcť vysádzať lesy. A mnoho ešte takýchto iných cezhraničných projektov je, kedy dokonca aj v zahraničí vedia oceniť tie niekoľko storočné praktické skúsenosti našich lesníkov, len akosi doma tu vždy máme takú skupinu ľudí, ktorá len zatracuje, len vykrikuje, len že sa rúbe, len že sa ničí, len že sa devastujú lesy, že sa rabujú, že vyvážame do zahraničia, že to neni možné. No dobre, ale doma nemáme taký drevospracujúci priemysel, ktorý by vedel efektívne finalizovať niektoré produkty, a preto ja osobne napr. schvaľujem ten predaj do zahraničia, pretože máte zaplatené viac a taký minister Sulík, hospodárstva, on by bol prvý, ktorý by povedal, jasné, tam zarobíme viac, tak dávajme to do zahraničia. Ale tie 2 milióny, čo ty predáš za hranice, tak ty tie 2 milióny aj kúpiš, lebo ich kúpiš za lacnejšie, hej, teda z východu. Čiže tak sa náš trh dopĺňa.
A keby sa tu mala vybudovať nejaká firma, úplne si myslím, že naši obhospodarovatelia lesov by nemali problém dodávať domácej firme drevo. Prečo? Dobre, dneska dodávajú možnože v takej väčšej miere do Rakúska, ale prečo, no všetci kričíme, chceme byť ekologickejší, chceme nahradiť plasty, ale keď ti poviem, že vieš plasty nahradiť z dreva, potom pozeráš jak vyoraná myš. Prvé, čo ťa napadnú možno nejak špáratká alebo dreváky, ale poviem nie, v Rakúsku je tá firma, ktorá z tej drevnej suroviny za prvé že vie vyrobiť tie drevené výrobky, tak z tých bočných produktov vie získavať energiu, vie získavať prísady do potravinárskeho priemyslu a vie dokonca z toho, z dreva, keď to tak poviem, v tom úplne najširšom pojme, vie vyrobiť aj textilné vlákno, a to vie vyrobiť od kvality takéhoto obleku až po kvalitu nehoriacich hasičských skafandrov. Tak prečo potom kričíš, že ty si proti predaju dreva do zahraničia alebo tak? Tak si ekologický alebo nie si ekologický? Chceš byť ekologickejší alebo nechceš? Tak pozri sa aj troška do toho pozadia a nevykrikuj!
A nabudúce, keď tu prídu takéto petície, ľudia, vždy si dajte pozor, keď takéto niečo podpisujete, a skúste sa troška pozrieť možnože aj mimo toho, čo tam je napísané v tých názvoch, pretože tie názvy sú častokrát mätúce. A jak som to už povedal pred hodinou, či kedy sme začali, petícia za lepšiu ochranu prírody, no kto by nebol? No ale keď sa pozrieš potom do tých dôsledkov a keby som ti začal diktovať, dobre, na pol milióna hektárov sa ideme teraz všetci skladať do toho bezzásahu, no tak už by sa ti to asi nepáčilo. A som presvedčený o tom, že dokonca ani z tých 104-tisíc ľudí, čo to podpísalo, tak možnože by sa rozhodlo a stiahli by ten podpis späť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Po dohode a na návrh troch poslaneckých klubov – OĽANO, SaS, SME RODINA – navrhujem hlasovanie o tlači 959 presunúť na dnes na sedemnástu hodinu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si len dovolím pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, dnes o 12.15 h v štandardnej miestnosti. Budem sa veľmi tešiť, ďakujem.

Ja poprosím členov sociálneho výboru, aby nezabudli dnes o jednej je mimoriadny výbor. Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, chcel by som poprosiť členov výboru pre kultúru a médiá o 12.05 h máme rokovanie v miestnosti č. 32. Ďakujem.