64. schôdza

Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky a ešte raz chcem zdôrazniť, že ani nás neteší, že tu odvolávame už štvrtýkrát pána ministra, pretože mali by sme sa zaoberať predovšetkým tými dôležitejšími vecami v súvislosti s každodenným životom ľudí na Slovensku, v súvislosti s vlnou zdražovania, ktorej táto vláda nevenuje pozornosť, lebo sa len háda a len sľúbi, sľubuje, že by nejakým spôsobom pomohla ľuďom. Hovorí o nejakej pomoci, ale ani tu v parlamente nemáme zatiaľ žiadne zákony, ktoré oznámili, že majú pomôcť ľuďom. Pretože toto je to, čo by sme sa mali baviť predovšetkým a nie tu sa zaoberať pánom ministrom, ktorý mal už dávno odstúpiť sám. Lebo keby sme urobili test Ficom za bývalej vlády, keď sme my boli vo vláde, tak teda to ja neviem, čo by sa tu asi dialo pri takýchto prešľapoch, ktoré tu dnes komunikujeme.
Čiže, dámy a páni, musím slušne konštatovať, že témam ekonomickej pomoci ľuďom pri zdražovaní sa budeme venovať asi neskôr, lebo musíme toto dotiahnuť do konca, lebo práve táto vláda sa snaží zakrývať akýmikoľvek inými vecami tú ich neschopnosť, ako je napr. aj to obvinenie, ktoré budeme riešiť zajtra v súvislosti s naším kolegom Robertom Ficom. Takže je mi to ľúto, ale môžem sľúbiť a povedať občanom Slovenskej republiky, že budeme robiť maximum v opozícii, čo je v našich silách, legitímne voči tejto vláde, aby sa konečne začala zaoberať ich životom a pomoci, pretože ak to takto pôjde ďalej, tak na Slovensku sa budú diať veci, ktoré sa budú veľmi ťažko zastavovať, keď budú vznikať obrovské sociálne nepokoje.

Do rozpravy teraz je prihlásený pán poslanec Susko. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme tu na mimoriadnej schôdzi, ktorej cieľom je vysloviť nedôveru ministrovi vnútra Slovenskej republiky.
Keď si prečítate pasáž z programového vyhlásenia vlády, tak v prvom programovom vyhlásení vlády sa dočítate, že "počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú."
Čiže v programovom vyhlásení vlády sa táto vláda zaväzuje zabezpečiť dôslednú rovnosť pred zákonom a konať tak, aby výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú. No neviem, že či je zvyšovanie dôvery ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú, tým spôsobom, že minister vnútra koná v rozpore so zákonom.
Chcel by som na tomto mieste odcitovať niektoré ustanovenia zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a zákona o Policajnom zbore, pretože veľa sa tu hovorí o tom, že minister vnútra prekročil svoje právomoci a získaval prístup k informáciám, ku ktorým získať prístup nemal. Ale ešte sme tu dnes nehovorili o tom, že prečo to tak je a či to tak vôbec je.
Čiže veľmi stručne, faktograficky si dovolím odcitovať niektoré ustanovenie zákona o Policajnom zbore, ktoré toto priamo upravujú.
Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, hovorí, že ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister a ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy pre, okrem iného, Policajný zbor. Čiže minister vnútra je zodpovedný aj za Policajný zbor.
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore potom hovorí v § 4 ods. 3, že minister zriaďuje osobitné útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu podľa osobitného zákona. Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla dňom 1. decembra 2012 ako nástupnícky útvar dovtedy samostatných úradov boja proti korupcii a boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.
Ďalej, zákon o Policajnom zbore v § 7 ods. 1 hovorí, že príslušník Policajného zboru (ďalej len "policajt") o vyšetrovaní v skrátenom a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu. Nie ministra, prokurátora a súdu.
Ďalej, v § 201 hovorí, sa hovorí, že policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie spravidla osobne. Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas. Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech obvineného. Pritom postupuje podľa ods. 3 a obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený. Odopretie výpovede sa nesmie použiť ako dôkaz proti obvinenému.
Čo tým chcem povedať, tými, čo som to, alebo čo tým chcem povedať, týmito citátmi? Chcem tým povedať, že orgánom činným v trestnom konaní sú len prokurátor a policajt, nie prezident Policajného zboru a už vôbec nie minister vnútra. Ďalej, že policajt je viazaný len ústavou a zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi normami a medzinárodnými zmluvami a že pokyn alebo súhlas pri vyšetrovaní môže dostať len od dozorového prokurátora alebo súdu, v žiadnom prípade však nie od prezidenta Policajného zboru a už vôbec nie od ministra vnútra.
Prečo na to upozorňujem? No, upozorňujem na to preto, že ako sme sa dozvedeli už na jednej z predchádzajúcich mimoriadnych schôdzí o vyslovovaní nedôvery ministrovi vnútra, tak minister vnútra sa takýchto konaní zjavne dopúšťal.
Z uznesenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 4. 2. 2022, ktorým prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rozhodla o sťažnostiach obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, vyplývajú niektoré skutočnosti, ktoré by som rád pripomenul. Tými skutočnosťami sú, že minister vnútra Slovenskej republiky aktívne participoval na takejto protiprávnej činnosti, vydával pokyny, respektíve minimálne o tejto činnosti bol informovaný a boli s ním tieto kroky konzultované, pričom vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry sa rozprávali o tom, ako majú zástupcovia špeciálnej prokuratúry ministrovi priniesť spisy s výpoveďami obvinených a svedkov. V iných rozhovoroch zas vyšetrovatelia tvrdili, že minister to navrhol sám, aby Národná kriminálna agentúra konala skôr ako inšpekcia. Prípadne spomínali, že cez ministra overovali, či inšpekcia dokázala, alebo nedokázala zabezpečiť zásahové komando. Z tohto uznesenia Generálnej prokuratúry a z jednotlivých týchto citácií, ktoré sú v tomto uznesení citované a ktoré sú zadokumentované legálnymi odposluchmi, teda odposluchmi, na ktoré dal súhlas príslušný súd a ktoré vypovedajú o tom, ako sa vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry bavili o tom, ako a komu vznesú obvinenie, si teraz niečo opäť zacitujeme, pričom treba povedať, že títo vyšetrovatelia, ktorí boli takýmto spôsobom monitorovaní a ktorí sú spomínaní aj ich citácie z legálnych odposluchov v tomto uznesení, sú vyšetrovatelia, ktorí sú obvinení za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa z osobitného motívu v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin a v niektorých prípadoch aj v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti.
Takže pripomeňme si, aby sme mali ten kontext, čo títo obvinení vyšetrovatelia v týchto legálnych odposluchoch hovoria. Okrem teda už niekoľkokrát citovaného a už naozaj opakovaného sloganu, že treba robiť SMER a treba SMER spraviť zločineckou skupinou, tak hovoria títo vyšetrovatelia napríklad: "Ešte je na ÚŠP minister, lebo to rieši aj minister.To riešia, toto, že na našej strane povedal Kovaříkovi." Čiže vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sa bavia o tom, ako vzniesť obvinenie vyšetrovateľke Úradu inšpekčnej služby, sa bavia o tom, že je niekto, kto rieši tieto veci na, respektíve že minister to rieši na Úrade špeciálnej prokuratúry. Čo má čo robiť minister na Úrade špeciálnej prokuratúry a riešiť živé veci?
Ďalej, ďalší citát: "Toto bude ródeo, akože to nám povedal aj minister, že ja viem, že to bude, že ja viem, že to bude masaker, ale že musíme ich zastaviť. Robte čo treba." Opätovne sa bavia o tom, že to povedal aj minister. Čiže minister opäť zasahuje do konkrétnych živých spisov.
Ďalej, Pavol Ďurka oznamuje Eve Smolkovej: "Informácia bola, že 14 ľudí sa má brať. V rámci toho traja prokurátori ÚŠP." Teda Úradu špeciálnej prokuratúry. "Ale teda už to bolo prezistené cez ministra, že všetci, že sily a prostriedky neboli uvoľnené na toto." Čiže opätovne preukázané, že minister o týchto veciach vedel a že ich koordinoval.
Ďalej, "Kto to má v dozore?", na čo Pavol Ďurko aj odpovedá, "Daniel Lipšic. Teraz s tým, teraz s tým idú za ministrom aj s Kyselom." Čiže opätovne prokurátori špeciálnej prokuratúry spolu s vyšetrovateľmi riadia zásah proti iným vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby s ministrom, ktorý o tomto vôbec nemá mať vedomosť, nie to ešte nejakým spôsobom riadiť alebo koordinovať.
Ďalej, Pavol Ďurka informuje ostatných: "Kysel má prísť k ministrovi. To je na dneska dohodnuté, že dostane do rúk cédečko a teda okrem iného aj výpovede Borisa Beňu a tých vecí. Že Zurian nejakým spôsobom bol v styku so službou a že tam vynáša informácie." Čiže opätovne informácia, ktorá hovorí o tom, že prokurátori špeciálnej prokuratúry majú s ministrom koordinovať postup v trestných veciach konkrétnych.
No a to, čo už tu bolo niekoľkokrát dnes spomínané: "Ne, však zakál je to hentak, že tam sú na našej strane, tak je dobre. Keď nás prokurátor podrží aj s tou začínačkou, že s tým bol voľáky problém a s tým prišli oni sami. Dokonca minister to navrhol sám, ešte keď sme išli zaniesť tie teda, že takéto voľačo by sme začali, že či ich nevieme spraviť skôr." Bavia sa o tom, že či vedia spraviť skôr, obviniť vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby, ako by obvinili oni ich.
Čiže z týchto legálnych odposluchov jednoznačne vyplýva, že minister bol o všetkom informovaný a že dokonca koordinoval tieto aktivity v živých trestných veciach. Z toho, čo som predtým hovoril z hľadiska zákona o Policajnom zbore, je toto, vážení kolegovia, absolútne neprípustné, aby sa takýmto spôsobom minister vnútra zapájal do vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach.
No a nakoniec teda pred dnešnou schôdzou medializované nové informácie o tom, ako si minister vnútra vyžadoval od bývalého nebohého prezidenta Policajného zboru celé spisy živé, respektíve ako žiadal o oboznámenie s dôkaznou situáciou v jednotlivých trestných konaniach. Nie o tom, že či sú prieťahy v konaní, alebo nie. Na to minister má právo sa spýtať, že či sú prieťahy v konaní, aby nejakým spôsobom ako politický nominant to vedel riešiť. Ale on sa pýtal na konkrétnu dôkaznú situáciu, aká je, aký je vzťah medzi Makóom a Beňom, či sa to v týchto konaniach rieši, akým spôsobom a celé, predkladanie celých spisov. To je predsa neprípustné, ako som uviedol, priamo zo zákona.
Takisto je neprípustné, aby prezident Policajného zboru, respektíve prezident Prezídia Policajného zboru na výbore Národnej rady informoval v takom zmysle, že niekto bude dnes obvinený z koalície. A odkiaľ to prezident Policajného zboru vedel a ešte dva týždne predtým premiér, ktorý o tom hovoril v médiách, že sa budú brať politici z najvyšších, z najvyšších poschodí? Odkiaľ mali takéto informácie? A už vôbec teda, že tieto informácie takýmto spôsobom zverejnili.
Zajtra sa má rokovať o udelení súhlasu Národnej rady so vzatím predsedu strany SMER – SD Roberta Fica do väzby za to, že vraj mal zosnovať organizovanú skupinu, ktorá mala vynášať nejakým spôsobom daňové tajomstvo. No, vážení kolegovia, a toto je čo, o čom som teraz hovoril? Veď to je ešte stokrát horšie. A toto je v poriadku? Vy máte svedomie zajtra hlasovať proti vysloveniu nedôvery ministrovi vnútra? Po týchto medializovaných informáciách?
My sme tu však nie, my tu však nie sme trestný tribunál. My ako poslanci Národnej rady sme tu nato, aby sme vyvodili politickú zodpovednosť voči štatutárovi rezortu vnútra, teda ministerstva vnútra, ktorý nesie plnú zodpovednosť za rezort vnútra, politickú zodpovednosť, a na základe týchto mediálnych informácií v každej slušnej demokratickej spoločnosti už dávno mal odstúpiť sám. Keďže tak neurobil, tak našou povinnosťou je vyvodiť túto politickú zodpovednosť voči nemu a vysloviť mu nedôveru.
Ešte raz zopakujem citát z programového vyhlásenia vlády: "Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a v ľudí, ktorí ho reprezentujú."
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci z koalície, dnes sme nepočuli jeden jediný argument na obhajobu ministra vnútra. Neexistuje jeden obhájiteľný argument, ktorý by obhájil tieto konania. Ak budete hlasovať, tak berte na vedomie, že neexistuje argument, ktorý by obhájil zotrvanie ministra vnútra vo svojej funkcii. Takže verím, že všetci budete hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra.
Ďakujem pekne.

Na pána poslanca evidujem dve faktické poznámky. S prvou vystúpi pán poslanec Podmanický a potom pán poslanec Kočiš.
Nech sa páči, pán poslanec Podmanický, máte slovo.

Ďakujem za slovo.
V Ústave Slovenskej republiky v čl. 2 máme jasne rozlíšený princíp slobody občanov konať všetko, čo im zákon nezakazuje, a povinnosti štátnych orgánov konať len to, čo im zákon prikazuje. To je zásadný rozdiel medzi občanom a štátnym orgánom.
Minister vnútra Slovenskej republiky môže konať len to, čo mu zákon ukladá. A myslím si, že pán poslanec Susko tu veľmi jasne prezentoval na základe citovaných zákonov, že minister hrubo porušoval alebo prekračoval svoje kompetencie, zasahoval do vyšetrovania absolútne neprípustným spôsobom.
Kolegovia, nikto z vás sa ani len nesnaží toto vyvrátiť. To je niečo strašné! Vystúpi predseda vlády, ani slovom sa nepokúsi, ani len, ani len jedným percentom spochybniť tieto obvinenia alebo tieto podozrenia vo vzťahu k ministrovi. Z poslancov vládnej koalície nevystúpi nikto. Vidím tu napríklad, a to reagujem na pána poslanca Suska, vedľa neho som videl pána poslanca spravodajcu, pána poslanca Benčíka, ktorý často vystupuje a apeluje na nejaké dodržiavanie zákonnosti a morálnosti. Mňa by zaujímalo napríklad a zrejme aj teba, pán poslanec Susko, aký je jeho názor na toto, či toto je v poriadku, či sa na toto môže pozerať. A to by ma zaujímalo aj od ďalších kolegov, ktorí sa, ktorí tu staviate nejakú latku morálnosti a zákonnosti. Toto je naozaj v poriadku, toto, čo sa tu deje?

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán kolega Susko, tá vaša predposledná veta v tej vašej rozprave bola naozaj vysoko pravdivá, a to je tá veta, kde ste apeloval naozaj na programové vyhlásenie vlády. Ale veď pán Mikulec naozaj koná v zmysle programového vyhlásenia vlády, čiže on naozaj koná čestne, len tá čestnosť je nejako zvláštne pokrivená a prezentovaná veľmi zvláštnym spôsobom, pretože ak na jednej strane ideme rozprávať o čestnom konaní, čestných vyšetrovateľoch, čestných prokurátoroch, čestných sudcoch, čestných novinároch, čestných ministroch a ešte aj čestnejších poslancoch, tak toto je všetko fajn. Ale jednoducho keď sa tuná idú už perzekvovať ľudia, ktorí iba poukázali na nezákonnosti, ktoré sa týkali bývalých, terajších už koaličných partnerov, resp. koaličných predstaviteľov, tak toto už je niečo zlé. Ale tu si musíme naozaj položiť na misku váh, či je naozaj normálne, aby pri odvolávaní člena vlády, odvolávaní tak dôležitého ministra, ako je minister vnútra, nepadlo jedno jediné argumentačné alebo neargumentačné zhodnotenie celkového stavu, aby sa nenašiel jeden jediný poslanec vládnej koalície, ktorý by naozaj vedel alebo mohol, alebo aspoň skúsil obhájiť odvolávaného ministra Mikulca.
Čiže tuná mi vzniká taká jedna otázka, ktorá by možno mohla byť rozdelená na dve časti, buď vládni poslanci nemajú na toto odvolávanie vlastný názor, alebo vládnym poslancom ich čelní predstavitelia zakázali mať na toto odvolávanie vlastný názor. Keď sa pozrieme do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, sedia tu dvaja poslanci, ktorí naozaj sú súčasťou vládnej koalície, a to je dosť úbohé.

Na reakciu pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Vážení kolegovia, ja som naozaj úprimne zvedavý na to, ako bude vyzerať pravdepodobne zajtrajšie hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra. A som na to zvedavý z jedného dôvodu, pretože dnes počas celej rozpravy tu nezaznel jeden jediný argument obhajujúci konanie ministra vnútra. Ani jeden. Ani v stanovisku vlády k vyslovovaniu nedôvery ministrovi vnútra neodznel ani jeden jediný argument, ktorým by povedal, že vláda stojí za ministrom vnútra, a ani jedno jediné vystúpenie koaličných poslancov, ktoré by povedal, že stojí za ministrom vnútra a pre toto a pre toto argumentačne si myslí, že toto, táto schôdza na vyslovenie nedôvery ministrovi Mikulcovi je nedôvodná. Čiže bez takýchto argumentov ja som naozaj zvedavý, s akým svedomím zajtra chcú poslanci koalície o tomto hlasovať.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Vladimír Baláž a pripraví sa pán poslanec Milan Mazurek. Nech sa páči, pán poslanec Baláž. Je tu pán poslanec Baláž? Nie? Stráca poradie.
Takže, pán poslanec Milan Mazurek, nech sa páči.