65. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Mňa veľmi mrzí, že pán poslanec Baránik si zobral svoj batôžtek nenávisti znovu na chrbát a odišiel z tejto rokovacej siene, lebo toto ako, to je aj otázka nejakej slušnosti, tak niečo poviem, tak hádam si vypočujem tých, ktorí chcú na to reagovať a už keď teda táto, táto nadrealistická reality show, už neviem, ako to mám nazvať, ako sa blíži k takémuto, chvalabohu, koncu, tak dovolím si povedať jednu vec, že, to, čo som už povedal raz: úspech sa neodpúšťa. Pre toto chcete všetci ničiť Roberta Fica. Úspech sa neodpúšťa a budem to opakovať dovtedy, kým budem sedieť v tomto parlamente.
Dvanásť rokov vládnutia SMER-u, veď predsa SMER si nevymyslel, že bude vládnuť dvanásť rokov, o tom rozhodli občania Slovenskej republiky, ktorí dôverovali SMER-u. A prečo ten SMER už nevládol ďalej? No preto, lebo prišla nejaká vražda novinára a bola hrozným spôsobom zneužitá súčasnou koalíciou. Hrozným spôsobom zneužitá.
Prečo teraz nerobíte, páni z koalície, tie vaše protesty, ktoré ste robili pred voľbami? Skúste ich spraviť teraz, kto vám dôveruje a koľko ľudí na tie protesty príde. To bola jedna ohyzdnosť zo strany súčasnej koalície, jedno klamstvo a už nehovorím o kadejakých vilách, kde si pánko z Trnavy povedal, že bude jednoducho klamať, čo teda pretavil vo svoj volebný úspech. Áno, podarilo sa mu to. Lenže viete, všetko má svoj koniec a aj táto koalícia má svoj koniec a myslím, že nebude radostný.

S ďalšou faktickou pán poslanec Kuffa Štefan. Nech sa páči, pán poslanec.

Viete, priatelia a kolegovia, chcem, mrzí ma to, ale vnímam to tak, ako keby nás dopredu hnala nejaká vnútorná nenávisť alebo proste taká zášť. To je čosi, čo je neprijateľné. A pán kolega odišiel, ušiel z toho parlamentu, hodil si ruksak na plecia a dávaj, pošiel, hej, dávaj, mnohí to, tak sa to tak hovorí u nás. Ale chcem mu odkázať toľko alebo mu to odkážte, tu sa nikto nevydáva za nadčloveka. To ja som tuná nevnímal žiadneho kolegu zo svojich kolegov za celé tie roky, že by niekto sa vydával za nadčloveka.
Ale ja chcem aj povedať a upozorniť na to a dať aj do verejnosti, poslanec Národnej rady nie je podčlovekom. Aj poslanec Národnej rady si zaslúži svoju dôstojnosť. A keby sa aj vo svojom živote akokoľvek pošmykol a ktokoľvek, tak človek vždy si zaslúži svoju dôstojnosť.
Myslím si, že v poslednom období sa dejú v našej spoločnosti veľmi, veľmi zlé veci, kde ľudská dôstojnosť mnohých ľudí je tak ponižovaná, urážaná a dehonestovaná, nepamätám si také obdobie, že by tuná bolo, čo by sa čosi také dialo. Viete, každý človek si zaslúži, aby jeho ľudská dôstojnosť bola rešpektovaná. A to, čo sa deje v našich radoch alebo resp. tu, čo zaznievalo v Národnej rade a mnohí kolegovia alebo niektorí kolegovia sú takí, ktorí s takou nenávisťou a zlobou vystupujú voči svojmu opozičnému kolegovi, myslím si, že to je niečo, čo je nekorektné.
Kedysi advokáti mali takú advokátsku česť, keď nastúpil aj mladý advokát, prijali ho medzi seba tak, že tykali si všetci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Filip Kuffa, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ja sa priznám, že keď tu kolega Baránik vystúpil, tak ja tie prvé dve minúty som v podstate nechápavo počúval, že kto to vlastne sa nám prihovára. On pochválil, svojím spôsobom pochválil opozičných poslancov, hej, že právom tu kritizujú nejaké nedostatky, právom že kritizujú nedostatky fungovania súdov atď., no a potom v polovici tak uťal a povedal: "Ale my nepojednávame o tejto veci, ale úplne inej." A potom to v podstate tak povedal, že prečo by sa malo brániť tomu, aby, aby teda mohol byť poslanec vydaný do kolúznej väzby. To som nie tak celkom pochopil, pretože tú prvú časť rozpravy najprv povie, že súhlasí s tým, súhlasí s opozíciou, čo sa kritizuje, súhlasí s tým, že tie súdy v podstate nefungujú dobre a potom v tej ďalšej časti povie: "ale treba vydať". No tak ja tomu celkom nerozumiem, pretože keď je presvedčený o tom, že ten systém nefunguje dobre, že neni, neni nastavený ten spravodlivý proces, a v druhej časti potom ´ale treba, ale treba´, tak toto mi naozaj nejde do hlavy.

S ďalšou faktickou pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Na toto vystúpenie pána docenta práva Baránika sa dá zareagovať už iba asi takto, že je veľmi smutné, že nebol takýto iniciatívny a nezapájal sa do rozpravy alebo do faktických poznámok počas celých troch dní, ale zrazu tuná si pomýlil hrušky s jablkami a začal si vysvetľovať tak, ako všetci poznáme, právo po svojom. To znamená, nabrýzgal, natliachal, dourážal, vzal si batôžtek a odišiel. Čiže aspoň toľko slušnosti mohol v sebe mať, aby si vypočul tých pár reakcií, ktoré na jeho trápne vystúpenie sme sa tuná ešte rozhodli obetovať.
To, že došlo ku konsenzu, resp. k dohode, že sa táto rozprava ukončí, je iba výsledkom toho, že naozaj nikto tu nemá záujem robiť obštrukcie, nikto tu naozaj nemá záujem pôsobiť nejakým spôsobom na nefunkčnosť Národnej rady, práve naopak. Toto je toho jasným dôkazom. Lenže taká buď neznalosť alebo prílišná iniciatíva pána docenta Baránika spôsobila naozaj iba to, že táto relatívne kultivovaná rozprava k tomuto bodu programu sa ponížila dosť takým neadekvátnym spôsobom, no ale to sme si už u tohto pána naozaj zvykli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Mazurek. Nie je prítomný, prepadá.
Teraz chcem, teda písomná rozprava skončila. Vyhlasujem, teda pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Bohužiaľ, pán Čepček, je mi ľúto, už som povedal ´končím´ a vy ste boli neskôr. Takže iba pán, v rozprave vystúpi iba pán Benčík.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Tri dni sme tu počúvali stále tú istú, znovu a znovu sa opakujúcu falošne znejúcu melódiu, ktorú usilovne krútiac rukami svojich verklíkov vyludzovali snaživí pomocníci trojnásobného premiéra a pár nádejných pomocníkov z ostatnej opozície. Vystúpenia v rozprave, ako aj nespočetné faktické poznámky možno rozdeliť do troch kategórií. Ak si vypomôžeme zväčša hudobnou terminológiou, mohli by sme ísť ďalej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prepáčte, pán kolega, na chvíľočku vás preruším.
Kolegovia, je mi veľmi ľúto, že my sme to museli počúvať, tie vaše verkle vkuse dokola, posledný vystupujúci je pán Benčík. Vy všetci odchádzate, vyrušujete a nakoniec si bude to rozprávať sám pre seba v prázdnej sále. Je to veľmi smutné. (Reakcie z pléna.) Je to veľmi smutné. (Reakcie z pléna.) Nebojte sa. Vystúpi ešte pán Benčík a tým končíme schôdzu a spravodajca oznámi termín hlasovania zajtra o sedemnástej a končíme a začíname zajtra ráno o deviatej. To znamená, že teraz má slovo pán Benčík, vráťte mu čas, prosím pekne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Benčík, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Ak si vypomôžeme zväčša hudobnou terminológiou, mohli by sme ich zaradiť do troch kategórií: lamen tózo lakvi mózo, laudácio grandiózo a suriozo ostináto.
Do prvej kategórie lamen tózo patria nespočetné bôľne a uslzené vzlyky nad údajným tragickým osudom pána principála opozície, ktorý mu chystá zločinná koalícia a jej drábi, pandúri, sudcovia a žalárnici.
Do druhej kategórie laudácio možno zaradiť chvály, v ktorých je falošne a do omrzenia ospevovaný spomínaný principál, jeho údajný štátnický rozmer, úžasná dvadsaťročne trvajúca politická kariéra poslanca a trojnásobného premiéra, jeho údajné nespočetné zásluhy a hlavne jeho absolútna nevinnosť. Pri počúvaní spomínaných chvál by si ho niekto, kto o ňom nič nevie, mohol predstavovať ako nejakú bájnu, bájnu bytosť, ako kríženca nositeľa Nobelovej ceny mieru a členstvo kanonizovaného kresťanského martýra známeho skutkami milosrdenstva a svätým životom. Človek, nebodaj, dvíha zrak niekam v trochu miestnosti, či sa tam náhodou spomínaný héros nevznáša na bieloskvúcich anjelských perutiach a zostane prekvapený, keď ho zazrie medzi ostatnými smrteľníkmi v jednej z opozičných poslaneckých lavíc, o ktorých kedysi prehlásil, že on v nich nikdy sedieť nebude.
Do tretej kategórie furiózo patria útoky na vládu, koaličných poslancov, policajných vyšetrovateľov, prokurátorov špeciálnej prokuratúry a dokonca aj sudcov, ktorí vraj vo vzájomnej zhode pripravujú kriminalizáciu, žalárovanie či dokonca fyzickú likvidáciu lídrov opozície. Tí, ktorí o sebe hovorili ako hrádzi voči extrémizmu a verbálne často a statočne mlátia prázdnu slamu obohratých fráz, čo nazývajú bojom proti fašizmu a nacizmu, ronia krokodílie slzy nad údajnou krivdou spáchanou na predsedovi Ľudovej strany Naše Slovensko Mariánovi Kotlebovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za prejavy sympatie k neonacizmu. Sám pán principál verklíkuje spolu s Kotlebom a jeho vernými mantru o treste za pomoc chudobným, vraj iba kvôli akýmsi číslam. Už z principálovho tlampača sme sa postupne dozvedeli, že premiér je blbec a tajtrlík, minister financií je blb, blázon, psychopat a Hitler, predsedníčka poslaneckého klubu SaS mala na raňajky pixlu toluénu a správa sa ako posledná fašistka a nacistka. Zahanbiť sa nedal ani samotný principál, podľa ktorého je špeciálny prokurátor Lipšic zločinec, podvodník a Matovičov pes. Za poslanecký klub SMER-u v parlamente prehovoril už spomenutý principálov vulgárny tlampač. Tomuto výboru si dovolím upriamiť pozornosť na tri dátumy, 20. jún 2015, 28. apríl a 1. máj 2022.
20. júna 2015 sa uskutočnil takzvaný pochod proti imigrantom, jeho organizátormi a účastníkmi boli prevažne extrémisti. Títo už cestou zo železničnej stanice na námestie SNP zborovo spievali urážlivý a vulgárny popevok na adresu poslankyne za SMER pani Moniky Beňovej v zložení zo štyroch slov: "Beňová je k...špinavá." Zopakovali ho ešte raz počas príhovoru Mariána Kotlebu, ktorý následne konštatoval: "Povedali ste to za mňa."
28. apríla 2022 usporiadal SMER pred parlamentom protestné zhromaždenie. Vystúpil na ňom, samozrejme, aj spomínaný tlampač, povedal kadečo na vládnu koalíciu, od ktorej prešiel plynule k prezidentke Zuzane Čaputovej. Začal takto: "Čaputová je..." urobil dramatickú pauzu a po nej pokračoval: "Len prepáčte, nemôžem to povedať, súd mi zakázal povedať, čo je Čaputová. Povedzte to za mňa." A pohotovo davu napovedal: "americká" a dav sa, hoci spočiatku nie príliš jednotne, chytil a odpovedal "k...". Tlampač to zodpovedal ešte trikrát a dav čoraz jednotnejšie a mohutnejšie zborovo a na adresu prezidentky skandoval tú istú odpornú nadávku.
1. mája 2022 usporiadal SMER míting na námestí v Nitre. K slovu sa opäť dostal aj šéfov tlampač, ktorý v tričku s tvárou vraha Che Guevaru opäť povedal: "Štátna moc mi zakázala povedať to nahlas, nemôžem povedať pravdu o prezidentke Čaputovej. Poprosím vás, povedzte to za mňa. Je to americká..." A dav ochotne ešte trikrát doplnil: "k..., americká k...". A tu sa kruh uzavrel. Pretože počas toho ako Blahom opätovne vyzývaný a dirigovaný dav trikrát zopakoval vulgarizmus na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej, stála za Blahom aj poslankyňa Európskeho parlamentu za SMER Monika Beňová. Trochu sa síce ošívala a zdalo sa, že jej to nebolo najpríjemnejšie, ale neodišla a odporných urážok na adresu ženy rovnakých, aké sa kedysi ušli aj jej, sa, žiaľ, nedištancovala. A práve toto pokladám za ukážku pravej mimoriadne odpudzujúcej tváre SMER-u. Toho SMER-u, ktorý tu vládol dvanásť rokov a rád by vládol znovu. Toho SMER-u, ktorého predstavitelia a sympatizanti už v agresivite a vulgárnosti úspešne prekonávajú aj extrémistov. Pretože urážať takto ženu, môže iba človek patriaci na úplné dno morálnej žumpy a ešte horší je ten, kto k tomu dav vyprovokuje.
A ja sa preto pýtam poslancov SMER-u, naozaj necítite ani kúsok hanby za takéto správanie vášho kolegu? Ja osobne sa hanbím, že takto hlboko dokáže klesnúť poslanec slovenského parlamentu, ktorého členom som aj ja, a ospravedlňujem sa preto ako poslanec pani prezidentke Zuzane Čaputovej za vulgárne a primitívne urážky vyprovokované naším poslaneckým kolegom. Vyrastal som na dedine. Tam na jar gazdovia naložili na vozík maštaľný hnoj a rozhadzovali vidlami ako hnojivo na roliach. Neskôr keď sa na dedinu dostali stroje na rozmetávanie hnoja, ktoré im ušetrili časť práce, nemuseli už hnoj rozhadzovať ručne, ale aj tento stroj mal zásobník, ktorý bolo treba naplniť nie veľmi vábnym produktom metabolizmu hospodárskych zvierat. Principálov tlampač, ktorý plní funkciu rozmetávača hnoja v klube SMER-u má oproti zmienenému stroju výhodu. Netreba ho prácne plniť, nevábne exkrementy svojho duševného metabolizmu, páchnuce viac ako močovka a fekálie hospodárskych zvierat, čerpá zo svojho vnútra a s chuťou nimi obhadzuje kohokoľvek, kto sa nepáči jemu či jeho principálovi. Polia, ktoré pohnojí roľník maštaľným hnojom, dávajú bohatšiu úrodu, ktorá je nám všetkým na osoh. Hnoj, ktorým obhadzuje ľudí na sociálnej sieti, v rokovacej sále parlamentu či na mítingoch strany SMER principálov tlampač, však žiadnu dobrú úrodu neprinesie. Jeho úrodou je iba nenávisť, vulgarizácia, úpadok a zhrubnutie tónov politickej diskusie, ktorá sa prenáša do verejného priestoru a obávam sa, že časom môže vyústiť až do násilných činov. Uvedomujete si to, páni poslanci SMER-u?
A ešte jedno na adresu tlampača, ktorý nás nazval čvargou. Ivan Mikloš sa kedysi o ňom vyjadril, že je vzácny, doslova krištáľovo čistý typ človeka, ktorý je vzdelaný až za hranicu svojho intelektu. A práve preto, že tomu tak je, nezabudol nás tlampač ohúriť menami ako Montesquieu, či Tocqueville, o ktorých sme vraj nikdy nepočuli. Prečo? No lebo sme vraj iba čvarga. Nuž ja si dovolím vysloviť počudovanie, že obdivovateľ vrahov a diktátorov ako Che Guevara alebo Fidel Castro sa odvoláva na filozofov pochádzajúcich zo starej francúzskej šľachty, najmä ak Alexis de Tocqueville kedysi napísal: "Vhodnou protiváhou prílišnej politickej centralizácie je silná a rozmanitá občianska spoločnosť vytvárajúca apolitické združenia. Veď práve občianska spoločnosť vytvárajúca apolitické združenia je tŕňom v oku všetkým bývalým aj súčasným obyvateľom totalitných režimov." A rovnako koncepcia baróna Charlesa Louisa de Montesquieu o deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu znie v ušiach každého diktátora iba ako otravné bzučanie múch a ich nezávislosť od jeho vôle je pre neho rovnako absurdná, ako pre mnohých spojenie čo len elementárnej politickej ľudskej slušnosti s tým, ktorých sa aj menami oháňal v parlamente a dokonca aj na mítingu.
Dovolím si preto dať do pozornosti tlampača ešte jedného francúzskeho renesančného mysliteľa šľachtického pôvodu. Je ním Michel de Montaigne, ktorý na adresu ľudí jemu podobných povedal: "Sú ľudia, ktorí nosia v hlavách celé encyklopédie a jednako sú nanič."
A ešte jeden citát z Montaigneových esejí. Montaigne upozorňuje, že je rozdiel medzi pojmami povedať klamstvo a klamať. Povedať klamstvo či lož znamená, že síce hovoríme niečo, čo nie je pravdivé, ale pritom úplne veríme, že je to pravda. A klamať či luhať znamená v rozpore s vlastným svedomím tvrdiť niečo, o čom sami dobre vieme, že to nie je pravda, ale lož. Zaujímalo by ma, koľkí z vás, ktorí si nás tu nekonečným rečnením, ktoré Marián Leško priliehavo označil ako nedôstojné a svojvoľné ochotnícke divadlo podradnej úrovne, počas ktorého ste sa podľa neho sami obsadili do role vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov Ústavného súdu, okradli o množstvo času, patria podľa Michela de Montaigne do prvej a koľkí do druhej kategórie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani predsedníčka výboru? Nie.
Pán spravodajca, chcem vás poprosiť, aby ste určili termín hlasovania o tomto bode.