65. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za faktické poznámky na moju krátku rozpravu.
Pani kolegynka Cigániková, naozaj ja zdieľam ten názor, že súhlasím. Každý jeden zdravotnícky pracovník, či je to zdravotnícky pracovník toho najnižšieho stupňa, čiže bavíme sa o opatrovateľoch, ošetrovateľoch, sanitárov, či sa budeme baviť o zdravotnej sestre, alebo o lekárovi, je vždy jednou nohou v base, pretože ak niečo, ľudovo povedané, pobabre, tak nikto s ním nemá ani ten najmenší súcit, respektíve budú naňho vždy pozerať cez prsty.
Čo sa týka opatrovacej služby, respektíve nejakej duchovnej útechy, ktorú naozaj duchovní poskytujú dá sa povedať nonstop, ak sa bavíme o pacientoch, ktorí sú naozaj na smrteľnom lôžku, respektíve sú v zariadení, ktoré je orientované výsostne na paliatívnu starostlivosť, čiže v tých hospicoch tí kňazi alebo tie rehoľné sestry oni sú tam veľmi často, niektorí sa dá povedať až nonstop, a naozaj si nemyslím, aby si niekedy niekto, akože môže sa stať, veď všetci sme iba ľudia, mohol niekto alebo chcel niekto nárokovať za svoju službu, ktorú už má naozaj raz štátom zaplatenú, na nejakú inú finančnú, na nejaké finančné iné ohodnotenie, ktoré by v rámci tohto zaradenia v tomto zákone možno aj z toho teoreticky vyplývalo. Ale naozaj nemyslím si, aby to už z nejakého ľudského alebo morálneho hľadiska bolo pre osobu, ktorá je duchovným nejakým predstaveným, respektíve je takto založená, aby, aby to vôbec bolo možné, respektíve aby sa k niečomu takému tento dotyčný človek znížil. Chápem vaše obavy, úplne ich rešpektujem, ale podľa môjho skromného názoru asi k tomu naozaj nedôjde.

Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená kolegyňa, pani poslankyňa Cigániková, ja si myslím, že každý z nás má nárok sa rozhodnúť samostatne a či zákon podporí a nepodporí, ak mu niečo v ňom vadí, a takisto každý z nás má nárok dať nejaký pozmeňujúci návrh, aby odstránil to, čo mu vadí. Na to je tu táto snemovňa, táto debata, aby sme veci takto riešili. Či sa niekto málo modlil a preto zomrel a používa taký príklad, že by sa mohol žalovať, tak ja si myslím, že toto je už trošku pritiahnuté za vlasy a myslím si, že toto sem naozaj nepatrí. Ako aj to, že by kňazi mohli konkrétne tam niekoho nakaziť. Môže hocikto nakaziť. Môže hocikto a konkretizovať kňaza ja si myslím tiež že asi nie je vhodné na tomto mieste. Lebo nemusí to byť on, môže to fakt byť hocikto aj z rodiny, kto prídu hlavne k tým, čo sú už, dá sa povedať, starší a môžu zomrieť a potom viniť za to, že zomrel, že sa zle modlil, to si neviem dosť dobre predstaviť. Generácia našich rodičov je taká, že väčšina sú veriaci a práveže im to pomôže, či zomrú, alebo nie, ale to upokojenie tam dostanú a proste budú kľudnejší a pomôže im, keď tam môže niekto za nimi prísť porozprávať... (reakcia spravodajkyne), pani Cigániková, prosím vás, ja som vám neskákal do reči, buďte taká slušná, neskáčte ani vy mne. Nahal som vás slušne dohovoriť, poprosím vás, nahajte aj vy mňa. Ja viem, že je to problém SaS-ky, ale skúsme to takto slušne. Dobre. (Reakcia spravodajkyne.) No tak vidíte. No, ďakujem za vašu slušnosť.
Vy hovoríte o tých kontrolách. Áno. Ako som povedal, môžme si nastaviť kontrolu. Vy sa bojíte, že by sa to mohlo platiť? Kolega z koalície Szőllős to veľmi správne povedal. Tak to dajme do zákona, že to bude bezplatné. Však cirkvi sú platené zo štátu, tak ja neviem čoho sa vlastne bojíte. Hľadáme niekde niečo, čo nie je a zbytočne sme tu rozprúdili debatu podľa mňa k veci, ktorá je normálne samozrejmá. Vadia vám nejaké veci, dajte to tam. Nechcete, aby sa platilo, tak dajme, že nemôže sa tá služba platiť. A ak sa má platiť, tak potom že cirkev nemôže byť financovaná zo štátu, ale to teraz hovoríte, čo môže byť, bude, alebo nie. To sú čisté dohady. Hovorme s faktami, ktoré sú teraz, a nie čo niekedy bude. Lebo ak ste hovorili, že môže byť iný minister, ktorý to potom zneužije, no ten iný minister keby tu bol, tak má väčšinu v tomto pléne a schváli si potom ten zákon, aký chce.
Takže skúsme sa tak ľudsky k tomu postaviť, každý máme iný názor, ako som povedal, ja rešpektujem vás aj váš názor, mrzí ma, že vy nerešpektujete môj, aj keď je iný. Myslím si, že takýmto spôsobom sa to dá vyriešiť. A zbytočne sa tu budeme hádať a rozoberať to ďalej a ďalej. Ja to hovorím ako syn 80-ročnej matky, ktorá pravidelne užíva tieto služby, nechodí z domu nikde, je dlhodobo chorá, je šesť rokov doma a vždy, keď príde k nej kňaz alebo nejaká rehoľná sestra, vždy vidím to zlepšenie u tej mami, že tá psychika sa jej, úplne jej pomôže k tomu zdravotnému stavu, a nevidím na tom absolútne nič zlé. Ďakujem, že ste ma pochopili.

Pán poslanec jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Miro, ďakujem za tvoju rozpravu, pretože každý takýto príspevok, hoci len krátky, je prínosom, pretože je lepšie dvakrát počuť, ako raz vidieť, a každý pohľad na takýto problém je len dobrý a treba o ňom rozprávať, pretože tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by sme sa mali najmä počúvať, najmä diskutovať a hľadať to najlepšie a najvhodnejšie riešenie.
Ja by som ťa len doplnil v krátkosti už len s tým, že každé jedno takéto zariadenie paliatívnej starostlivosti, respektíve každý takýto hospic alebo zariadenie, ktoré je v pôsobnosti zdravotníckeho zariadenia, to znamená, zariadenie, kde sú dlhodobo chorí ľudia, respektíve pacienti, vedie lekár. A tento lekár najlepšie vie, aká starostlivosť má byť danému pacientovi, respektíve keď sa potom bavíme o nejakom prechode aj na sociálne zariadenie, poberateľovi sociálnej služby, poskytnutá. Čiže ja naozaj by som nemal žiadnu obavu o tom, že bude táto duchovná služba nejakým spôsobom nadužívaná. Jednoducho zariadenia pre dlhodobo chorých alebo zariadenia dlhodobej starostlivosti, alebo špecializované zariadenia, hospice, jednoducho tí starčekovia alebo tie starenky, ktoré sú tam naozaj doslova a do písmena preto, že sa už o nich buď nikto nemá starať, alebo nemôže, alebo nechce, alebo nezvláda, tak tí sa na túto duchovnú službu, respektíve na toto duchovné obohatenie svojho už tak dosť ubitého života neskutočne tešia.
Čiže ja by som naozaj v tom nehľadal žiaden nejaký nekalý úmysel, žiaden nejaký nekalý zámer, ale naozaj neverím tomu jednoducho, aby duchovný by si za túto službu, ktorú vykonáva, už na základe toho, že mu to vyplýva z toho svojho duchovného postavenia, respektíve z duchovného, z duchovného inštitútu, aby si nárokoval ešte nejakú finančnú odmenu.

Pán poslanec Suja, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ďakujem Edovi Kočišovi za reakciu na mňa, ja by som ešte doplnil jednu vec. Ja si myslím, že nedehonestujeme, ani neurážame lekárov tým, že rodina si vyžiada alebo ten ťažko chorý, nedajbože umierajúci si vyžiada, že by chcel aj takúto duchovnú pomoc. Ja si myslím, že to neni urážka lekárov. Veľakrát aj tí lekári povedia, príďte sa rozlúčiť, príďte podporiť toho pacienta, lebo už je to napríklad len v tej psychickej rovine, aby sa s tým zmieril, napríklad s tou neliečiteľnou chorobou a podobne, a ja to vôbec neberiem ako urážku lekárov, ani zdravotníkov. Veľa z nich je takisto veriacich a veľa z nich aj priamo rodine odporúča, že ak chcete, príďte sa rozlúčiť, a neberú to ako urážku. Takže ja si myslím, že tuná nastavovať takúto tému, že by sme týmto mohli urážať niekoho, nie je správne. Mohli by sme urážať tým, že ho dehonestujeme, že proste budeme na jeho úroveň stavať niekoho iného a podobne. Ale toto v tomto návrhu zákona nehrozí. Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pán ministra, či má záujem o záverečné slovo. Nech sa páči, máte slovo.

48.

Teraz udeľujem slovo pani spravodajkyni v záverečnom slove. Nech sa páči.