65. schôdza

Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, predloženým návrhom zákona sa transponuje smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní, tzv. DAC7 a implementujú sa požiadavky určené touto smernicou. Cieľom návrhu je zvýšenie daňovej transparentnosti a získanie významného zdroja informácií pre finančnú správu na zabezpečenie plnenie daňových povinností. Rozširuje sa existujúci rozsah automatickej výmeny informácií o novú kategóriu, a to informáciu o príjmoch dosahovaných predávajúcimi v rámci digitálnej platformy. Zavádza sa povinnosť pre prevádzkovateľov digitálnych platforiem, ako napríklad Booking alebo UBER, oznamovať finančnej správe informácie o predávajúcich a ich príjmoch dosahovaných prostredníctvom platforiem. Finančná správa bude tieto informácie vymieňať s príslušnými orgánmi členských a zmluvných štátov. Povinnosti sa budú týkať platforiem v oblasti prenájmu nehnuteľností, poskytovania osobných služieb, predaja tovaru a prenájmu dopravných prostriedkov.
V súlade s termínmi určenými smernicou sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára ´23 a prvá automatická výmena týchto informácií sa uskutoční do konca februára ´24.
Kolegovia, kolegyne, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2022 a gestorský výbor do 13. júna 2022.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému návrhu rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Predkladám návrh na rokovanie Národnej rady na ukončenie členstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej investičnej banke a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce. Cieľom predloženého materiálu je schváliť ukončenie členstva Slovenskej republiky v týchto uvedených dvoch bankách.
MIB vznikla v roku 1970 a jej členskými štátmi sú: Ruská federácia, Maďarsko, Česká republika, Bulharsko, Rumunsko, Slovensko, Kuba, Mongolsko, Vietnam. Je to taký trošku relikt čias RVHP.
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce, v skratke MBHS, vznikla v roku ´63 minulého storočia a jej členskými štátmi sú: Rusko, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika, Poľsko, Slovensko, Mongolsko a Vietnam. Členstvo v oboch bankách zdedila Slovenská republika po rozdelení ČSFR v roku 1993, pričom obe inštitúcie boli a sú dedičstvom už neexistujúceho RVHP, ktoré som spomenul.
Nakoľko Slovenská republika môže využívať a aj využíva financovanie poskytované EIB, EBRD a Rozvojovou bankou Rady Európy, úloha oboch ruských bánk už pred vojnou na Ukrajine klesala. Vzhľadom na ozbrojený konflikt na Ukrajine vyvolaný vpádom Ruskej federácie, ako aj na následné medzinárodné a európske sankcie voči Ruskej federácii a na súčasnú geopolitickú situáciu ministerstvo financií odporúča ukončiť členstvo Slovenskej republiky v oboch bankách.
V spolupráci a v rámci koordinovaného postupu s Poľskom, Českom, Rumunskom a Bulharskom navrhuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií ukončenie členstva v oboch uvedených inštitúciách odstúpením Slovenskej republiky od dohody o založení týchto dvoch bánk. A tento návrh vlastne vláda schválila na rokovaní 23. 3. uznesením 219 tohto roku a odporučila Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom.
Zakladajúce dohody predpokladajú v prípade odstúpenia člena aj vzájomné vysporiadanie vzťahov po doručení listiny o odstúpení Slovenskej republiky obom bankám. Ministerstvo financií sa v rámci vzájomného vysporiadania vzťahov bude snažiť o vyplatenie podielu vo výške splateného kapitálu a podielu na zisku v oboch bankách, avšak vzhľadom na zhoršujúcu sa platobnú schopnosť najmä pri Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce môže byť vysporiadanie vzájomných vzťahov s akcionármi problematické.
Vzhľadom na to, že Slovenská republika je členom oboch bánk na základe prezidentských zmlúv, aj na ukončenie členstva Slovenskej republiky je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a následný podpis listiny o odstúpení prezidentkou Slovenskej republiky.
Odporúčam, aby Národná rada vyslovila súhlas s predloženým návrhom.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu na ukončenie členstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej investičnej banke a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce, je to tlač č. 965.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1007 z 11. apríla 2022 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v termíne do 25. apríla 2022. Predseda Národnej rady zároveň určil, aby výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh na svojom zasadnutí dňa 21. apríla 2022 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Návrh správy výboru vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet na svojej 87. schôdzi dňa 26. apríla 2022. Správa výboru ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru ani návrh správy výboru nezískali súhlas potrebnej väčšiny. Predseda výboru ma zároveň určil ako spoločného spravodajcu.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovolím si pár slov. Práve rokujeme o vystúpení z dvoch bánk, z ktorých naša aktuálna účasť vlastne vyplýva ešte z čias Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a sú jednoznačne pod kontrolou Ruskej federácie. Myslím, že pán minister na začiatku povedal dosť faktov, takže ja už len sa skúsim pozrieť na tie dve roviny, ktoré tu máme. Jedna je politická, myslím si, že o tom netreba, netreba veľa rozprávať, momentálne nie je vhodné, aby sme vlastne pokračovali v účasti v oboch týchto bankách, keďže proste Rusko robí agresiu, akú robí. Takisto treba povedať, že k rovnakému kroku sa odhodlali aj ďalšie krajiny, ktoré sú členmi Európskej únie a vystupuje sa z týchto bánk koordinovane.
To je, to je vlastne táto rovina politická, ale pozrime sa aj na rovinu ekonomickú, a aj to momentálne dáva zmysel. Treba sa pozrieť na to, že svet sa nejak hýbe. Kedysi sme, áno, boli súčasťou východného bloku, boli sme súčasťou Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, tieto banky fungovali. Svet sa zmenil, dnes patríme do Západného sveta, patríme do Európskej únie a veci vznikajú, veci majú aj zanikať. Aj ekonomicky dáva zmysel, aby sme vlastne z týchto bánk vystúpili, veď to tiež viaže nejaké prostriedky aj ľudské a, samozrejme, aj finančné, aby sme v týchto, v týchto bankách teda boli. Treba na rovinu povedať, že miera využitia týchto bánk a ich financovanie nejakých projektov na Slovensku bola dlhodobo veľmi nízka. Úvery pre slovenské subjekty sa fakt dali spočítať na prstoch jednej, maximálne dvoch rúk. Takže toto, takéto čistenie toho priestoru, že to, čo prestalo dávať zmysel, tak dáva zmysel, aby to, aby to skončilo.
Treba takisto povedať, že aj tu je nejaká kontinuita, veď v podstate momentálne ministerstvo financií plní uznesenie vlády č. 120 ešte z roku 2015, kde teda už bolo navrhnuté, aby sme vystúpili. To, to bolo presne z tej MBHS banky a čiže v podstate nadväzujeme aj v tomto na rozhodnutie, na rozhodnutie predošlej vlády. Takisto treba povedať, že Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce je už od februára 2022 prakticky v technickom defaulte. Peniaze na svoj chod má, no možno do jesene tohto roku, a už teraz ju vlastne opustilo veľa zamestnancov, prakticky, prakticky dá sa povedať, že nefunguje. Čo sa s tými bankami stane? Stane sa to, že s najväčšou pravdepodobnosťou vstúpia do likvidácie, no a uvidíme teda, aké budú finančné dôsledky pre akcionárov. Je to predčasné hodnotiť, samozrejme, pokiaľ sa neukončí proces likvidácie alebo teda samotného nášho vystúpenia.
Toľko, toľko k tomu ešte možno jedna vec. Je to medzinárodná zmluva, je potrebných 76 hlasov, aby sme teda potvrdili vystúpenie, a tu vás chcem, kolegynky, kolegovia, veľmi poprosiť, aby sme to nepodcenili. Musím povedať, že na výbore sa, finančnom výbore sa nám nepodarilo prijať uznesenie, keďže teda tiež bola potrebná nadpolovičná väčšina a teda tých sedem potrebných hlasov sme nedosiahli. Samozrejme, kľúčové je to, čo sa stane tuná v pléne. Takže prosím, aby sme dokázali sa aj takto vysporiadať s minulosťou a zároveň, hovorím, sa zbavili aj toho, čo bolo pre nás v podstate dnes už len ekonomická, finančná záťaž a reálne to v slovenskej ekonomike slovenským subjektom v podstate nijak nepomáhalo.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie, pani poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa rozširujú dôvody vykonania pozemkových úprav s cieľom odstránenia nesúladu zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky so všeobecnou právnou úpravou pozemkových úprav. Ďalej sa najmä ustanovujú obsahové náležitosti, zloženie jednotlivých dokumentácií v rámci pozemkových úprav, riešia sa problémy doručovania v prípadoch, keď vlastník pozemku počas pozemkových úprav zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zavádza sa povinnosť vzdelanostného predpokladu pre vedúcich projektov pozemkových úprav, zavádza sa takzvaný osobitný kvalifikačný predpoklad pre zamestnancov okresných úradov a ustanovuje sa definícia vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku.
Návrhom zákona sa vypúšťa osobitná právna úprava zániku nájomných vzťahov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav s cieľom odstrániť duplicitu so všeobecnoprávnou úpravou v Občianskom zákonníku, podľa ktorej je priamym následkom zániku predmetu nájmu zánik nájomného vzťahu. Predmet nájmu, to jest pôvodný pozemok, zanikne dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí. Zároveň sa návrhom zákona menia a dopĺňajú niektoré súvisiace právne predpisy v súvislosti s navrhovanými zmenami právnej úpravy pozemkových úprav najmä s cieľom aktualizovať ich znenie na základe organizačných zmien Slovenského pozemkového fondu. Sprísniť opatrenia proti drobeniu vlastníctva pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom a tým zamedziť zvyšovaniu rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike a odstrániť nejasnosti aplikačnej praxe pri oslobodení príjmu z predaja pozemkov a v rámci vyrovnania po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona o pozemkových úpravách, tlač 945. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona bol prerokovaný v týchto výboroch: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2022 a v gestorskom výbore do 13. júna 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Zdar pán minister, ahoj. (Podanie ruky s ministrom.) Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, áno, ideme znovu do problematiky, ktorá, hovorím, že je pre každý štát, ktorý funguje na zemi, je veľmi dôležitá, a myslím si, že zákon o pozemkových úpravách je jeden, jedna vlajková loď, ktorá by do budúcna mala vytvoriť podmienky na zdravý život ľudí v každej oblasti, ktorí potrebujú zaberať nejakú pôdu, respektíve ju nejako zveľaďovať. A myslím si, že zmyslom aj štátnych úradníkov do budúcna bude, aby sa venovali zákonu o pozemkových úpravách, pretože tento zasahuje do každej obce, na každý meter štvorcový.
Asi ste, trošku by som zabrdol do minulosti, asi ste zaregistrovali, že táto novela 330/1991 bola na konci volebného obdobia minulého tiež v parlamente, keď pani Matečná dala, v októbri myslím a novembri, dala tento zákon do parlamentu. V prvom, druhom čítaní im to prešlo. Vyzerá, že stopku dala pani prezidentka, ktorá povedala, že sú tam určité nedostatky ohľadom ústavného práva a zachovania vlastníckeho práva a ďalších vecí. Takže potom sa to už do ďalšieho kola nedostalo, pretože išli voľby. Takže v roku 2020 sa to stoplo a odvtedy prakticky sa snažíme nejakým spôsobom to znovelizovať a pripraviť.
Musím konštatovať, že z 91 bodov pani prezidentky 83 sa prebrali, ktoré sú v tomto, v tejto novele zákona, z celkových bodov, myslím, že tam máme okolo nejakých 130 alebo 125 bodov. Takže prakticky boli tam aj nové veci pričlenené. Som rád, že to bolo. Musím povedať, že veľa vecí, samozrejme, aj za pani Matečnej bolo logických a uvážených, hlavne jak pán minister hovoril teraz o tom vzdelaní, aký to musí mať tí jednotliví pracovníci vzdelanie, akým spôsobom sa musia etablovať.
Ale hneď na úvod vám, pán minister, musím povedať jednu vec. Že pokiaľ chceme robiť pozemkové úpravy a chceme spravovať majetok štátu, hovorím o Slovenskom pozemkovom fonde a hovorím aj o katastri, ktorý je ako evidenčná zložka, tak musia mať príslušní pracovníci vy-ba-ve-nie. A budem to stále opakovať, pretože momentálne, keďže ja som vzišiel, však asi viete, z pozemkového úradu z Prešova, prakticky súčasné vybavenie pod ministerstvom vnútra, keď ideme robiť pozemkové úpravy a nie iba veľké a jednoduché pozemkové úpravy, pretože pán minister ako bývalý štátny tajomník vie, že sme rozbehli aj pozemkové úpravy v 130 katastrálnych územiach a v ďalších 20 územiach sa platí z štátneho rozpočtu, hovoríme o Tokaji aj ďalších oblastiach, takže máme zhruba 150 území už teraz rozbehnutých a nedokončených 2 900 plus-mínus katastrálnych území.
Takže úradníci, ktorí majú garantovať zákonnosť postupov v tomto procese a ktorí majú kontrolovať geodetov, dodávateľov služieb, pretože nerobíme to s našimi zložkami, robíme to s dodávateľskými firmami, ktorými sú geodetické firmy, ktoré majú na to právne aj to oprávnenie, ktoré teraz sme hovorili, aké tam musia mať, aj tí naši pracovníci, aj tí geodeti nemajú to technické vybavenie. Žiaľ, musím konštatovať, že ministerstvo vnútra nepodporuje našich pozemkových a lesné odbory, aby mali príslušnú technickú vybavenosť a aby sme boli spôsobilí kontrolovať programy v ktorých nás, nám jednotliví projektanti dodávajú tieto pozemkové úpravy. Preto, pán minister, verím, že budeme sa snažiť, aby sme ľudí zbytočne nešokovali v tom reálnom výkone, že prakticky sa potom budú musieť dopytovať tých geodetov, že: prosím vás, pán geodet, vysvetlite mi to jak to bolo alebo čo, lebo ja neviem si to tam dať dokopy. Pretože to potom neni kontrola. To je potom nejaká držba, ktorá prakticky nemá zmysel a prakticky vyzerá tak, že sme v područí nejakých tých firiem geodetických, ktoré tie programy GIS-ové a ďalšie majú, a vedia si to pekne spracovať a riešiť ďalej.
Bol som na dvadsiatich piatich našich pozemkových odboroch za môjho štátno-tajomníckeho pôsobenia a musím povedať, že áno, na každom som sa stretol, že slabé vybavenie, ktoré musíme zlepšiť. Či sa nám to páči, alebo nepáči. Keďže v programovom vyhlásení vlády máme aj, že buď urobíme špecializovanú štátnu správu, tak poďme do toho. Urobme to, to som ti už apeloval, pán minister, pretože nech tu bude nejaké, ja neviem, nejaké pozemkové centrum, kde by sme možno že mohli dať aj fond, aj kataster, aj pozemkové lesné odbory dokopy, a tým pádom občan by na jednom mieste mal všetko, čo by potreboval mať ku, týkajúce sa pozemkov.
Takže v takomto duchu to ja teraz akože čítam, ale poďme ďalej. Takže prakticky je tu ten pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím nejakým spôsobom aj skomentovať, a v druhom čítaní, samozrejme, potom, pán minister, dám pozmeňujúci návrh, ktorý bude, by som povedal, vychádzať z týchto nejakých mojich postrehov, ktoré som teraz tu akože získal, keď som čítal, akým spôsobom sa ten pozmeňovák tu tvoril.
Takže nehovoríme o novom zákone, hovoríme o pozmeňovacom, o novele, novele a o pozmeňovacom, pozmeňovacom zákone, ktorý novelizuje zákon z 330/1991, ktorý bol účinný od augusta 1991 a prakticky založil Slovenský pozemkový fond. To je vlastne rodný list Slovenského pozemkového fondu.
Takže, pán minister, musím povedať, že hneď v prvom bode tejto novely sa trošku, by som sa tuná zháčil, pretože hovoríme o tom, aké sú dôvody pozemkových úprav. Aby bolo jasné pre celú verejnosť Slovenska aj občanov, ktorí nás počúvajú, žiaľ, v tejto sále je, no dobre, už je dvojciferný počet účastníkov, ale dobre. Tak berte na vedomie, vážení občania, že pozemkové úpravy buď sa nariaďujú, alebo sa povoľujú. Keď sa nariaďujú, všetko, samozrejme, podľa určitých kritérií, kedy sa môže nariadiť, keď sa nariaďujú, tak štát to platí. Z akých peňazí, to už je vec štátu akým spôsobom zabezpečí či eurofondy, nejaké iné fondy alebo štátny rozpočet. Keď sa povoľujú, tak platí ten, kto ich žiada. To znamená VÚC-ka, fyzická osoba, právnická osoba, obce a neviem kto, cirkev a proste iný. Štát keby žiadal, tak dobre, tak platí si to sám štát, keby žiadal sám štát. A teraz hovoríme, že stále je to iba o tých peniazoch, a keďže my máme 2 900 ešte neukončených pozemkových úprav, pozemkové úpravy nebudeme robiť v území každý piaty rok. Raz za dvesto rokov príde. Raz za dvesto rokov, hovorím ja, príde do územia, alebo za sto rokov príde do územia podľa súčasných finančných možností našich, našej Slovenskej republiky. Neverím, že do budúcna budeme mať, že každý rok budeme mať miliardy na pozemkové úpravy, tomu neverím.
Tak prakticky my v hneď v prvom bode hovoríme o tom, že pozemkové úpravy budeme nariaďovať aj v územiach, ktoré už pozemkové úpravy majú spracované, už majú spracované a má tam dôjsť alebo došlo k podstatnej zmene v užívacích a vlastníckych vzťahoch. Ešte raz, má dôjsť alebo došlo k podstatným užívacím a vlastníckym vzťahom v danom území. Veď ľudia stále zomierajú. Veď agropodnikatelia stále sa môžu tam meniť rôzni. Veď to je, a toto my máme hradiť zo štátnych peňazí alebo z eurofondov? No nehnevajte sa, pán minister, toto neberiem, pretože je to peniaze na peniaze a je to možnosť korupcie, pretože ide iba o to ako presvedčíš toho ministra alebo tých pracovníkov, aby povedali, že áno, so súhlasom ministerstva to je. Áno, pán minister, je to tak. Súhlas ministerstva tam musí byť. Aby si presvedčil, že počúvaj, už mi tam umrelo 200 ľudí, majú dedičov, to znamená mení sa tam vlastnícky vzťah, urobme ďalšie komasácie v území, ktoré prakticky už boli robené pred desiatimi rokmi alebo piatimi, alebo koľkými. Veď to je nonsens, aby sme takto peniaze vyhadzovali a ďalšie obce budú čakať, že sa ho ani nedožijú, kedy pôjdu. Konkrétne môžem povedať, napríklad taká Dubovica pri Lipanoch, keď tu vidím Joža, nového nášho kolegu poslanca, Dubovica bude ešte čakať neviem koľko rokov, aby sa vôbec dostalo do toho, a Lipany už idú, dobre, v poriadku, idú. Konečne sme sa dostali do nejakej fázy, že už niečo sme to aj rozbehli po desiatich rokoch, a hovorím, a som veľmi rád, že som mal tú česť podpísať 130 území, ktoré sa rozbehli a idú z eurofondov.
Takže vážení, tento bod, že má dôjsť alebo došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch, pre mňa, aby boli verejné pozemkové úpravy a znovu tam boli platené peniaze, keď už raz tam boli platené peniaze, neberiem a nechcem s tým mať nič spoločné, poviem otvorene, pretože budeme tam mať veľký tlak na lobing na ministerstve, aby to tam prešlo, lebo to nebudú hradiť tí, ktorí tam to chcú, ale tí špekulanti, hovorím otvorene, ja nemám rád poza chrbty reči. Takže to je jedna veľká výhrada, ktorú mám v tomto, v tejto veci.
Ďalšia vec. Pokiaľ my chceme ísť do toho územia na tie pozemkové úpravy, tak mi teda nehovorte, že budeme robiť prípravné konania a urobíme všetko možné a až potom oznámime, že ideme do pozemkových úprav. Viete ako. To znamená, keď ten občan má ešte nepodedený majetok a nezistených vlastníkov, môže byť, áno, však máme 455-tisíc hektárov nezistených vlastníkov. To znamená, keď potrebujeme urobiť náhradné dedičské konanie a idú tam pozemkové úpravy a chceme, aby tých nezistených bolo po pozemkových úpravách čo najmenej, tak predsa má to svoju logiku, že hneď keď vysúťažím to územie, že bude mať pozemkové úpravy a budú splnené kritériá, ktoré tam majú byť, že 50 % ľudí už o tom vie, že chce ísť do pozemkových úprav v tom území, tak predsa hneď to im oznámim nejakým doručením listu, že ty si známy vlastník a počúvaj z oznámení, čo sú pozemkové úpravy. Lebo, pán minister a pani navrhovateľka, teda spravodajkyňa, hovorím, že keď som absolvoval 44 obcí vo volebnom boji, keď sme išli do tohto, tak som sa pýtal ľudí, čo o tom vedia. Nevedia o tom nič, nič a ešte raz nič.
Tak, vážení, tam by som bol veľmi rád, keby sme každému napísali taký, také desatoro pozemkových úprav, čo vlastne, na čo sa má pripraviť, čo má doložiť, keď tie pozemkové úpravy tam začnú cez tých úradníkov, Slovenský pozemkový fond, cez spracovateľov, tak bude veľké haló na tej obci, áno, má byť veľké haló, aby si tí vlastníci uvedomili, že sa jedná o ich majetky. A nemôžme tam hovoriť, že tam príde nejaký lobista a povie, že nie, nie, úradník povedal tak, tak to bude tak. No nebude to tak, vážení. Vlastníci, berte na vedomie, vy ste prví hráči pri pozemkových úpravách. Nie užívatelia, vlastníci pozemkov. A musia vaše názory, ako tam chcete usporiadať svoje majetky pre svojich dedičov, akceptovať aj Slovenský pozemkový fond, aj úradníci, aj spracovatelia, aj kataster. Vy ste rozhodujúci v tom danom území.
Takže bol by som veľmi rád, keby sa tam poslalo každému tomu žijúcemu známemu vlastníkovi a aby si za ten čas, lebo dokiaľ sa začnú tie pozemkové úpravy tu prebehne nejakých pol roka alebo koľko, tam je dosť veľa tých úkonov, aby si ten vlastník vedel podediť svoj majetok, respektíve pripraviť nezistené náhradné dedičské konanie, keď zistil, že má tam nezistených nejakých svojich predkov, ktorí momentálne už nie sú medzi živými.
Ďalej. Chcem povedať, že veľmi ma trošku tak zaskočila aj ďalšia vec, že niektoré veci sa tu vyhadzujú, niektoré veci sa ponechávajú. Jeden, v jednom takom, jedna taká tá kategória je tam aj to, kde sme prakticky povedali, že budeme sa pýtať nejakých lesných a poľnohospodárskych podnikov a hospodárskych subjektov sa pýtať nebudeme, v jednej pasáži sa takto ako spomína. A tie hospodárske subjekty sme vyhodili. No musím povedať, že áno, aj niektorí, nejaké možno že výrobné podniky, ja som mal napríklad ZŤS, poviem pokojne, Sabinov, ktoré malo 2,5 hektára, ktoré vedľa si obhospodarovalo, a nebol to poľnohospodársky ani lesný podnik. A nemalo na svojom liste vlastníctva. Tak sa to stalo, to už je druhá vec, a bol to hospodársky subjekt. Takže beriem proste, že aj takéto môžme mať aj teraz, ja neviem, aký, ako sa pohýna doba, ale neverím, že všecky sú už iba na poľnohospodárskych a lesných podnikoch v užívaní tieto pozemky. Ten si prijíma vlastník, nejakému si prenajímal a tento tam je. Takže aj ten hospodársky subjekt mi tam trošku nesedí, že by mal byť vyhodený z tejto hry.
Ďalej. Zostavujeme tu register porastov. Trvalých. Áno. Vlastník pozemku, vlastník porastov kto je, ako je, dobre, chvalabohu, robíme poriadok v tom. Ďakujem, pán minister, rieši sa to. Bolo to prebraté od pani ministerky Matečnej, takže dobre, okej. Pýtam sa, zavádzame nový, nové názvoslovie register trvalých porastov alebo ktoré sú tam. Bude tam aj uvedená cena? Lebo v mnohých prípadoch sa potom tá cena nemusí vypočítavať toho porastu, za ktorý sa budú dávať ďalšie porasty alebo nejak tak. A v niektorých pasážach, teraz nebudem konkretizovať, lebo to by sme tu sedeli do noci, aby sme vedeli, či tá cena porastov bude v tom registri tých trvalých porastov, ktoré tam dávame a ktoré tam máme.
Ďalšie. Keď budeme dávať nejaké lehoty, keďže už sme rozšírili aj teraz, aj týmto zákonom vlastne rozširujeme jednoduché pozemkové úpravy, kde hovoríme o nejakom, by som povedal, vhodnom zákone, hovoríme o nejakých tých veciach týkajúcich sa vysporiadania pozemkov cez šesťdesiat šestku, to znamená vyššie územné celky a obce, na ktoré prešli určité stavby a vysporiadania pozemkov pod nimi, tak sa pýtam a bol by som veľmi rád, keby sme aj poriešili možno že na niektorých pozemkových odboroch aj personálne veci, lebo oni to nezvládnu, tí ľudia. Hovorím otvorene, pán minister, že mnoho ľudí keď dostane, že má tam piatich ľudí alebo siedmich ľudí a (rečník hlasno prehltol), pardon, a keď mu tam príde tridsať jednoduchých pozemkových úprav a má to zvládnuť za nejaké dva roky alebo rok a pol, alebo koľko, a každý bude, by som povedal, že urgovať, tak tie lehoty tridsať správneho poriadku nebudú dodržané. Dostaneme sa do sklzu, aký je aj pri reštitúciách, kde prakticky už po tridsiatich rokoch nemáme reštitúcie vybavené, ale, žiaľ, toto bude asi realita, pokiaľ sa neposilní aj ten personálny nejaký počet na tom najnižšom stupni územia, tí referenti, ktorí tam pracujú. Musím povedať, že po mojich skúsenostiach a debatách na týchto, tí, čo ma počúvajú, vedúci odborov pozemkových a lesných okresoch, kde som bol, tak som sa stretol so všeckými zamestnancami, ktorí vtedy boli na tomto pracovisku, a musím povedať, že chcú robiť. Ľudia chcú robiť, len v mnohých prípadoch ich nemá kto naučiť, lebo starí odišli a mladí sa musia učiť z knižky alebo z nejakých rozsudkov, alebo z čoho. Takže tam by som bol veľmi rád, keby sme aj trošku tú personálnu výmenu aj odborných znalostí trošku zvýraznili a aby sme s ministerstvom vnútra, pokiaľ nebude mať tú špecializovanú štátnu správu, zabezpečili, aby starší pracovníci odchádzali do dôchodku, ale aby svoje know-how odovzdali tomu mladšiemu, lebo to je najväčší poklad, ktorý môže ten pracovník zdediť po ňom.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, že prakticky, čo je opodstatnená námietka, lebo toto sa často aj mňa niekto pýta a ja neviem posúdiť z takejto, z takéhoto slovného spojenia, že opodstatnená námietka, keď príde ku nejakým pozemkovým úpravám a nejakej tej v štádiu sa robí, čo znamená opodstatnená námietka, ktorá vlastne vylúči nejaké ďalšie konanie o tomto podnete, ktorý tam je. Takže opodstatnená námietka musí byť jasne zadefinovaná a kto vlastne o nej môže rozhodovať a kto nie. Pretože najlepšie je všecko zamietnuť a ničomu sa nevenovať, pretože nikto nemá pravdu, iba ten, kto je tam, ten najvyšší, či už úradník, alebo iný. Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale, žiaľ, v mnohých prípadoch je to tak, že po pozemkových úpravách máme ešte väčší, väčšie problémy, ako pred nimi.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, že prečo sme v § 8c dali do názvu, že tam sa uvádza termín, že na žiadosť sa budú robiť tie pozemkové úpravy, keď v ostatných, by som povedal že, podnetoch pri § 8 sa uvádza iba, že nie na žiadosť, ale normálne sa uvádza, že bude sa tam robiť nejaké, ja neviem, osídlenie pod marginalizovanými skupinami a stále sa to dáva na žiadosť. A tu sme v tomto písmene povedali, aj v názve, že na žiadosť, hej? Takže neviem, prečo je to takto ako vyšpecifikované, keď v každých ďalších na žiadosť sme neuvádzali, viete ako. A stále sa to dáva na tú žiadosť, však predsa to má logiku svoju, však nemôže to byť neviem na čo, hej? Na niečo iné.
Ďalej. Musím povedať, že jeden veľký problém je, a to sú verejné a spoločné zariadenia, pán minister. Trošku zalistujem v pamäti. Verejné zariadenia sú tie zariadenia, ktoré slúžia všeckým ľuďom, ktorí sa v tom území nachádzajú. To je jedno, či to vlastníš, alebo nevlastníš, ale máme vyšpecifikované, ktoré, aké sú to. A v prvom rade, samozrejme, pri tých verejných aj spoločných zariadeniach sa stále hovorí o cestách. Takže pri verejných zariadeniach sú to cesty už tej kategórie, ktoré neslúžia na poľnohospodárske a lesné účely, na iné. Napríklad na bytovú výstavbu alebo nejakú prístupku ČOV-ky, alebo neviem ku čomu, proste to je už iná cesta, ktorá má svoju nejakú kategóriu. A tam prakticky, žiaľ, mnoho geodetov hovorí, že aj pri tých spoločných zariadeniach, medzi nimi sú aj tie cesty, aj nepoľné a lesné, hovorím ale iné cesty, prakticky sa to berie, že toto príde na obec. Ukážte mi to v zákone, kde to máme. Tam to môže byť súkromná cesta týchto, ktorí tam budú to ako vlastniť, tých pätnásť domov, čo tam bude postavených, viete ako, a bude mať súkromnú cestu, lebo z verejných, oni do toho takisto tam mali akože sa robili tie pozemkové úpravy, pokiaľ nemal tam človek ďalšie veci. Toto neni automaticky, že prechádza na obec. To môže ísť na niekoho celkom iného. Pri spoločných zariadeniach je to tak, že prechádza, spoločné zariadenia slúžia iba, a to sú lesné a poľné cesty, jedna z kategórií, ktorá je, ďalší, a tam je to tak, že prakticky tie slúžia všetkým vlastníkom, ktorí tam vložili a mali tam tie pozemky v tomto. Takže prakticky, aby geodeti nezavádzali, že to automaticky prejde aj tento, verejná cesta prejde na obec. No neprejde na obec, pokiaľ si to vlastníci nebudú žiadať. A áno, dali ste možnosť, že môžu tam niečo dávať, a to som musel povedať, pretože toto musíme učiť aj geodetov, lebo to nevedia, pán minister, viete ako, a ja som za to, aby sme tie informácie šírili aj cez tento mikrofón, aby to bolo. Takže dali ste to tam, áno, chvalabohu, ale hovorím, že toto je bežná prax, takže to je jeden z dôvodov, prečo prakticky sa má novelizovať zákon, hej? Aby sme to nejakým spôsobom udržali pod mierou, ktorá by tu mala byť.
Pýtam sa ďalej, pokiaľ budeme robiť pod 8i paragrafom, týkajúce sa tie VÚC-ky a tieto veci, tie stavby, ako sa tam budú brať pozemky, na ktorých je uplatnená reštitúcia? Dúfam, že tieto pozemky nebudú dané nejakým spôsobom inde, keď tam ešte reštitúcia neni vykonaná. A beriem aj tú reštitúciu, keď bude tam Slovenský pozemkový fond potrebovať dať pozemok. Pozemok, ktorý je náhradný pozemok, nechce peniaze väčšinou ten reštituent, ale dostane náhradný pozemok. Takže tam by som apeloval na to, že nechcem vidieť do budúcna, že zrazu bude mať žalobu nejakého vlastníka, ktorý nemal reštitúciu poriešenú, a to je jedno, či v prvom kole na pozemkovom úrade, alebo v druhom kole na Slovenskom pozemkovom fonde, a mu bolo povedané, že už tam pozemky nemáme alebo vám nemôže byť vydaný, lebo tam už je nejaká cesta, má tam VÚC-ka postavenú neviem čo alebo obec má tam postavený nejaký tam pavilón, alebo neviem čo, a zrazu ten reštituent proste bude ťahať za kratší koniec. No, vážení, reštituent mal byť už dávno ukončený, že neni to je, žiaľ, zdedili sme to tak, ako sme zdedili, vieme, čo to máme, takže chcem veriť, že reštitúcia pri tom 8i bude plnohodnotne robená a braná do úvahy, aby sme to zvládli tak, ako sa to má zvládnuť, demokraticky, spravodlivo a čestne. Jasné? Takže v takomto duchu, pán minister, nechcem (povedané so smiechom) prikazovať, ale hovorím z praxe, aby to bolo jasné, že nerád by som sa, chcem sa vyhnúť problémom, ktoré môžu priniesť aj ďalšie veci.
Ďalej. Pýtam sa, ako sa majú dostať k pôde mladí farmári. To sa budem pýtať, pretože v prechodných ustanoveniach máme aj to, že mladí farmári a ten, kto preukáže, že plnil všecky svoje veci, a to je prechodných splnení v nejakom tomto, v prechodných ustanoveniach je to, že má právo žiadať, aby to pokračovalo ďalej. Takže, vážení, keď teraz niekto bude mať po pozemkových, hovorím po pozemkových úpravách, áno, aby bolo jasné, nehovoríme o všeobecných územiach, kde sú teda pozemkové úpravy, má sa ukončiť nájomné vzťahy na, ku starým pozemkom. Lebo pozemkové úpravy, vážení, to neni, že maľujeme z modrého na bieleho, ale hovoríme, že či je to farba vodorozpustná alebo riedidlom rozpustná. Doslova takto. A vy budete posúvaní pri pozemkových úpravách, váš majetok, a budete mať nový stav. A v tom novom stave predsa nemôžu platiť pravidlá starej hry, ktorú ste mali na staré pozemky, pretože tam ten užívateľ si bude uzurpovať, že však ja, ja chcem pokračovať, ja mám ešte tam sedem rokov, mám ešte päť rokov.
Vážení, pozemkové úpravy veľké sa robia tri až sedem rokov. Tento užívateľ, ktorý vie, že tam idú pozemkové úpravy už si za tých sedem rokov, dúfam, že vie vysporiadať svoje majetkoprávne veci, aby mohol buď pokračovať v nájme s tým istým subjektom, ktorý vznikne, alebo s novým, ktorý tam bude, pretože to my ho do tohoto stavu nedostaneme za mesiac. Pozemkové úpravy sa robia na roky. Takže to by som bol veľmi rád, keby sme aj túto vec vedeli zvládnuť a tento, by som povedal, že to prednostné nájomné, aby sme z toho vypustili úplne. Vypustené to už bolo pri fyzických osobách aj právnických osobách, tak prečo nie aj pri Slovenskom pozemkovom fonde? Sa pýtam ja, obyčajný človek. Takže by sme to mali tiež ukončiť a povedať že, áno, keď tak žiadne také, že sa budú predlžovať staré veci. Je to nový subjekt, nové pravidlá hry, nová parcela, nová výmera, nová kultúra, aj nový vlastník, to je tam v celosti, a malo by to takto byť.
Samozrejme, že musím pochváliť jednu vec, a to je, mimo iných, samozrejme, sú tam aj ďalšie veci, ktoré sú dobré, nechcem všecko iba haniť, urbariát. Problém urbariátov poznáme. Niektoré urbariáty sú aktívne, niektoré sú pasívne, niektoré lepšie, druhé horšie, niektoré gazdujú tak, že nedajú ani podiel, niektorí bačujú iba cez výbor, ale dobre.
Takže, vážení občania Slovenskej republiky, pokiaľ bude vo vašom území prebiehať pozemková úprava, to znamená to veľké sceľovanie a krajinotvorba, ktorá sa skladá tiež z tých pozemkových úprav, tak vtedy môže urbársky majetok sa oddeliť. Keď vy poviete, že chcem, hovorím zatiaľ o poľnohospodárskej pôde, nehovorím o lesnej pôde, keď chcem poľnohospodársku pôdu si dať ku svojmu majetku, tak môžem, áno, rozhodnutím o pozemkových úpravách, samozrejme, toho urbariátu, môžem sa odčleniť a tento môj podiel z urbariátu prejde do môjho súkromného vlastníctva ku mojim majetkom, ktoré mi pri pozemkových úpravách budú scelené do jednej, jedného celku a budem vlastníkom jedna k jednej. Takže myslím, že toto je veľký posun. Chcel by som sa opýtať, že prečo iba pri poľnohospodárskych, prečo nie pri lesných? Áno.
Možno že viem aj odpoveď na to a možno že ju aj dám si sám, pretože pri lesných porastoch tam hovoríme o hodnote majetku, ktorý sa rokmi zveľaďuje. Pri poľnohospodárskej pôde je to o ročnom cykle. Pri lesnom pozemku je to o storočnom cykle. No, ale väčšinou je to tak, lebo tam už tie porasty musia byť a každý rok tam tá hrúbka stroma pribúda a musíme to potom, áno, pri poľnohospodárskych jasné (reakcia z pléna), áno, môže byť, lebo je, áno, trvalé porasty, dobre, jasné. Áno, pani kolegyňa, jasné. Ale hovorím, že proste chcem vedieť, že či sa to bude uvažovať, lebo väčšinou tých urbariátov, máme, samozrejme, že lesné, akože pozemky, v poľnohospodárskej dobe môže aj tretina, aj s poľnohospodárskymi kombinované, takže berte tak to, že bol by som rád, keby sme aj na to povedali ľuďom odpoveď, že prečo by to tak malo byť.
Keď som kritizoval, že prečo dávame tam tie isté, tak oni vlastne tie isté pozemky na tú istú, by som povedal, nejakú nepoľnohospodársku činnosť, tak my to už tam máme v jednoduchých pozemkových úpravách, že môže byť akože povolená. Povolené tie jednoduché pozemkové úpravy, pokiaľ si o to požiadajú, takže už teraz nemusíme tam ani nariaďovať, stačia, že si to povolia. A ten, kto je investor, si to bude platiť a hotovo. Takže máme už na to recept. Teraz v tomto zákone nepotrebujeme to zdupľovať ešte, aby to išlo na trovy štátu. Takže asi tak.
Jedna takáto, no možno že taká nepodstatná, ale dobre. Zadefinované je, že máme menší počet vlastníkov ako desať v jednom štádiu, proste ako sa má doručovať a všetko možné, a to znamená, vyplýva, že keď je menšie ako desať, takže iba deväť, hej, už desať nemôže byť. Tak či by nebolo lepšie povedať tam, že dať najviac desať. Hej? Viete ako, takže neviem, prečo taká baťovská cena tam vyskočila doslova, ale dobre. Tak to je zadefinované, takže beriem, tak že trošku ma to tak ako pobavilo, ale dobre. Neni problém.
Dobre. Samozrejme, že novelizujeme tu aj ďalšie zákony, ktoré hovoria o drobení pozemkov. Hovorím o 180-ke, máme tam aj ďalšie, 560-ka to síce neni, ani 140-ka, ale máme tu 180-ku. A tu by som si dovolil sa opýtať, pretože na prvé čítanie mi nebolo jasné, pritom som, samozrejme, si to prešiel, takže takto. Chcem sa opýtať. Hovoríme o extravilánových pozemkoch, to znamená hovoríme o zákaze drobenia. Áno, súhlasiť nemôžme, aby sme pozemok po pozemkových úpravách už vôbec nie, žiadne drobenie, a tu myslím zo zákazu jednoznačne sa nemôže drobiť, a teda sa pýtam a budem to citovať.
Ak tento zákon, § 23 zákona 180/1995, ak tento záklon neustanovuje inak, tak zakazuje sa rozdelením jestvujúcich poľnohospodárskych a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce vznik pozemku menší ako 3 000 m². Tento zákaz sa vzťahuje podľa prvej vety aj na zostatkovú časť existujúceho pozemku. To znamená, 3 000 m² máme zadefinovaných nejako. A potom ten odstavec 1, v odstavci 5, odstavci 3 k tomu máme: Postup podľa odseku 1 a 2 sa vzťahuje aj na rozdelenie jestvujúcich poľnohospodárskych a lesných pozemkov po vykonaní pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, pričom zakazuje sa vznik pozemku menší ako 5 000 m². To znamená, mám to teraz takto chápať, že v územiach, kde sa nerobia pozemkové úpravy, tak máme iba 3 000 a tam, kde už je urobená pozemková úprava, tak 5 000 a viacej. Nedáme to tak, takto, áno? Máme to chápať? Hej? Dobre. Takže beriem, že v takomto duchu s tým, že potom pri tom dedičskom, § 24 hovorí o tom dedičskom konaní, tam hovoríme proste, že by sa mali, súd rozhodne, ak bude veľký problém s vysporiadaním, tak myslím si, že je to dosť hlboký zásah, tak by som povedal, uvidíme, že ako to príjme verejnosť aj, samozrejme, súhlasím, aby sme ich zaviazali, aby ten podiel sa už nedelil, hej, na drobné, lebo to je najväčší problém. Takže pokiaľ sa nám podarí aj, neviem, či aj sankčne nejako vymôcť, lebo teraz neviem, v prípade, že tam síce má, má sa to vysporiadať, súd musí rozhodnúť aj s dedičmi ako tí ustupujúci čo tam budú, ale keď sa náhodou tie požiadavky dedičov po nejakých rokoch znovu objavia, no neviem, ako to bude v reálnom živote, ale vyzerá, že bude tam dosť ako povyku aj okolo toho, ale dobre, myslím si, že má to svoj zmysel, má to svoju logiku, takže 5 000 a 3 000, dobre, beriem.
Chválim, že ste dali možnosť dostať náhradný pozemok pri reštitučných konaniach, hovorím o Slovenskom pozemkovom fonde, kde momentálne môžte dostávať z fondu pozemok, v prvom rade dostanete tri ponuky. Prvá ponuka je v tom katastrálnom území, kde ste pozemok mali, ak to neni možné vám vydať, druhá ponuka, máte to v susedných katastrálnych územiach, ktoré s tým územím susedia pôvodným a tretia ponuka je v okrese. Keďže Bratislava a Košice sú mestá, ktoré proste sú už veľmi vychytané, tak, samozrejme, rozširujeme možnosť reštituentov o náhradné pozemky v Bratislave a Košiciach na okres Bratislava a okres alebo dokonca kraj, tak sa mi vidí kraj, keď som... (reakcia z pléna), áno, kraj. Takže prakticky, myslím si, že áno, má to svoj zmysel a myslím si, že mnoho ľudí si vydýchne že, chvalabohu, že nebudem myslieť na finančnými nejakými tokmi. Takže toto je k tomuto.
A myslím si, že, takto, ešte sa chcem opýtať ku 66-ke, že vlastne sme tam ju trošku vykuchali, lebo v niečom sme dodali pod tú osmičku, tak sa pýtam, že či tam to ešte, ten zákon či náhodou neuvažujeme ho zrušiť alebo nejak tak, lebo keď chce niekto vysporiadať pozemok pod týmto, tak viac-menej to bolo také ako keby náhrada, hej, za to, že sme to nemali v zákone o pozemkových úpravách, a pokiaľ sme ho takto už ako vykuchali, tak prakticky že aj Občiansky zákonník hovorí, že keď chceš niečo vysporiadať, tak musíš to vysporiadať s tým vlastníkom v prvom rade, hej, nie že mu to ešte v zákone prikážeme, že máš takúto možnosť. To by malo byť akože logické, ale nechcem sa súdiť s právnikmi z rezortu, takže nech mi vysvetlia, či ešte tá 66-ka proste má svoje opodstatnenie. Pokiaľ má, dobre, samozrejme, beriem, ale zatiaľ neviem, nevedel som si to takto nejako hneď vo svojej hlave usporiadať, vôbec ešte tú 66-ku máme v našom legislatívnom nejakom rámci evidovať a či ju náhodou nezrušíme v tých nejakých ustanoveniach, ktoré by tam mali byť.
Takže vážení, čas sa mi kráti, takže nebudem ďalšie rozoberať, mám tu ešte nejaké ďalšie veci, pán minister, ja sa ešte s vami, samozrejme, spojím, aj s vašimi kolegami, a pozmeňovací návrh z mojej strany príde, mám tu aj ďalšie nejaké veci, ktoré mi posielali naši agropodnikatelia, rodinní farmári, súkromní vlastníci lesov a neštátnych lesov a kadekoho, takže prakticky urobíme nejaký ďalší pozmeňovák, ktorý ešte vycibrí a myslím, že zlepší, už teraz by som povedal že, zákon, ktorý bude zákonom budúcnosti, a pokiaľ ľuďom pomôžeme, je to iba dobre. A myslím, že potom tá legislatíva má zmysel. Takže končím, stále naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby sme mali aj neba, aj chleba. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja v prvom rade oceňujem vlastne ten predložený návrh zákona, že ministerstvo novelizuje zákon o pozemkových úpravách, v každom prípade, pán kolega, je dlhom každej jednej ponovembrovej vlády to, že sa nevysporiadalo s vlastníckymi vzťahmi pozemkov a že len na dvanástich percentách katastrálnych území boli vykonané pozemkové úpravy. Naozaj je to, je to veľký dlh, a vlastne tým, že teda si nesplnilo povinnosť, tak to prvé kolo pozemkových úprav by malo byť, samozrejme, robené zo štátnych peňazí alebo z eurofondov.
Súhlasím s tým, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o pozemkových úpravách by mala stratiť právoplatnosť nájomných zmlúv, ale najmä v prípade súkromných pozemkov, vlastne to sme zrušili v zákone 504/2003, tam sme vlastne zrušili tú prologáciu zmlúv, teraz by vlastne sa mali rušiť, rušiť vlastne to právoplatnosť nájomných zmlúv, keď sa vykonajú pozemkové úpravy, v prípade Slovenského pozemkového fondu zrušenie tohto, týchto nájomných zmlúv. Ja by som to nechala možno aj na diskusiu, pretože vlastne sme, by sme mohli dosť významným spôsobom zasiahnuť do podnikania v rámci poľnohospodárstva, pretože my berieme nejakú istotu poľnohospodárom, ktorí majú rozbehnuté určité, určité činnosti. V každom prípade ja súhlasím s tým a podporujem tento návrh s tým, že teda rovnako si myslím, že je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Fecko, pozemkové úpravy sú veľmi dôležitá vec, samozrejme, to sa zhodneme. Som veľmi rád, že takýto návrh zákona prišiel, o tom sa nemusíme baviť. Vidíme to, že ako to má dopad na rozvoj vidieka, výstavbu, rozdrobenosť pozemkov sa vyrieši. Pôdohospodárstvo sa oveľa lepšie adaptuje, no proste rozkvitá tam, kde to je. Vidíme život na vidieku, ako sa rozbieha tam, kde prešla táto pozemková úprava, kde prešli tie pozemkové úpravy. Vidíme obce, ako ten život sa tam naštartoval, ako tí ľudia tam stavajú, ako tam bývajú, ako sa život v tých obciach rozvíja, ako napríklad taká obec Stožok a podobne. Hej, kde to prešlo. To bolo na začiatku, keď sme sa tu rozprávali z fondu obnovy koľko peňazí dostaneme, koľko, či sa nezastavia tie pozemkové úpravy, na prvých komisiách, keď vy ste bol štátny tajomník a ministrom bol váš kolega Mičovský. A ja sa pýtam, z fondu obnovy nebolo nič. Ale v rozpočte bolo 20 miliónov. Jednu jedinú súťaž ste nechali dobehnúť, ktorá z predchádzajúcej vlády bola, a odvtedy až do teraz sa nedalo na to ani korunu. Nerobilo sa nič. Cez viac ako dva roky.
A to je pekné, čo ste tu rozprával. Ale sa pýtam, vy dvaja, tandem Mičovský-Fecko, z fondu obnovy nič a z tých 20 miliónov tiež nič okrem tej jednej súťaži. Viete, je to také úsmevné vás teraz počúvať, že ako to potrebujeme a neurobili ste za celý čas nič, pritom vaši kolegovia, neviem, či niekto, možno aj vy, ste mi tu sľúbili, že sa to nezastaví. A bola požiadavka od starostov, od poľnohospodárov, od viacerých ľudí. Absolútne nič. A vy ste tu spomenuli SPF-ko. No vieme ako v SPF-ku dopadla vaša nominantka, aj tam sa to zabrzdilo. Čo nám všetko hovorila na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a nakoniec sa z toho nič nespravilo. Ja sa pýtam, koľko ste scelili vy za tú vašu éru, keď ste boli vy dvaja v tandeme Mičovský-Fecko, koľko vy ste pomohol pri tom sceľovaní pozemkov. Dva roky sme zasa stratili.