65. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister už povedal také tri body, ktoré sú v tomto zákone. Ja by som to ešte rozšíril o štvrtý bod, aby ste všetci, ktorí ste to aj podrobne neštudovali, je to dlhá novela, aby ste vedeli, čo tam všetko je. Je tam ešte aj úprava tzv. aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá sa roky rokúce zvyšuje každý rok o rast priemernej mzdy, a tento zákon, táto novela navrhuje, aby sa už zvyšovala iba o 95 % priemernej mzdy, čo z dlhodobého hľadiska, to zdôrazňujem, nie z krátkodobého, zníži mieru náhradu príjmu na dôchodku, to znamená, že my pracujúci budeme mať menej štedré dôchodky, ako, ako majú dnešní dôchodcovia, čo pre nás znie asi zle, ale, žiaľbohu, stav dôchodkového systému to vyžaduje. Ale možno aj to je taký, to je také posolstvo, že nie, že my nie sme voči terajším dôchodcom zlí, my im, oni nemajú v porovnaní s nami, keď my budeme na dôchodku, keď budeme v ich situácii, tak my budeme mať nielen nízke dôchodky, nie oni. Aj keď teda viem si predstaviť, že aj tie ich dôchodky mohli by, mohli byť podstatne vyššie.
Tento zákon, ktorý máme pred sebou, táto novela je výsledkom veľmi krehkej dohody, dohody na znení, ktoré dokážeme poslať do druhého čítania, aby sme ho následne výrazne zmenili a hlavne aby sme stihli ďalší termín míľniku pre plán obnovy. Ja si celkom nepamätám, že dokedy máme ten míľnik. To je, do konca júna to musíme mať schválené. Či, pán minister? Jasné, do konca roka. Rozumiem. Ešte teda máme (povedané so smiechom), máme teda pár mesiacov prinajhoršom. Treba však povedať, že táto krehká dohoda vznikala pred dvoma týždňami zhruba a čo platilo pred pár dňami, tak už po predvčerajšku neplatí.
V prvom rade, pán minister, ako som vám už aj hovoril, nie je to tajomstvo – tento zákon nepovažujeme za reformu. Toto v takejto forme je len, žiaľ, povinné cvičenie pre získanie peňazí z plánu obnovy. Všetko, čo je na tomto zákone reformné, zruší prvá populistická vláda zo 76 poslancami, ako to už ostatne raz aj urobila. Prečo si to myslím, resp. prečo som o tom presvedčený?
Je to preto, lebo hlavná reformná vec v tomto zákone je naviazanie dôchodkového veku na stredný vek dožitia, tzv. dôchodkový automat, a to sme tu už raz predsa mali. Zaviedla to dokonca Ficova vláda, myslím, že to bol pán minister Richter, ktorý bude vystupovať po mne, a následne ho ďalšia Ficova vláda, tá predchádzajúca, zrušila, to, žiaľ, s výdatným prispením aj poslancov za SME - RODINA, ktorí dokonca vtedy pomohli Ficovi pretlačiť do ústavy aj tzv. dôchodkový strop.
Pán minister, nie je to nič osobné, odpustite mi, ale keď nám tu dnes ako minister za SME - RODINA predkladáte návrh, proti ktorému ste už raz hlasovali, predkladáte nám ho tu ako minister hnutia, ktoré nehlasovalo už za viacero reforiem tejto vlády, a zároveň nechcete ako hnutie plniť ani niektoré záväzky z programového vyhlásenia vlády, a to nielen § 363, ale vy osobne odmietate predložiť aj ústavný zákon o dôchodkoch, lebo vraj nedokážete zabezpečiť podporu od poslancov z vlastného hnutia.
No ako sa pred dvoma dňami ukázalo, keď vám na niečom skutočne záleží, dokážete zabezpečiť dosť poslancov, a to dokonca aj mimo svojho klubu. Týmto pozdravujem pánov poslancov Šimka, Krošláka či Romanu Tabák. Nechcem vám krivdiť, pán minister, vy by ste možno hlasovali na mieste svojich poslaneckých kolegov inak, ale iba včera alebo predvčerom SME RODINA koordinovaným postupom s Robertom Ficom zabránila vydaniu tohto kápa tímu spravodlivosti.
Takže, pán minister, nemôžete sa čudovať, že naša dôvera v hnutie SME RODINA ako koaličného partnera je na bode mrazu, preto trváme na našej požiadavke, aby sa urobila skutočná reforma dôchodkov, a to ústavným zákonom o dôchodkoch. A keďže sme si už zažili svoje, trváme na tom, aby bol ústavný zákon prijatý ešte pred vašou reformou a vaším rodičovským bonusom. Ak nebude 90 hlasov na ústavný zákon, nebude ani rodičovský bonus, preto ako spravodajca k tomuto návrhu zákona oznamujem hlasovanie o tomto návrhu v poslednom hlasovacom bloku tejto schôdze. Ak dovtedy nebude predložený do parlamentu ústavný zákon o dôchodkoch, poslanecký klub SaS nebude hlasovať za tento zákon.
V druhej časti môjho dnešného vystúpenia sa vám pokúsim vysvetliť, prečo je dôchodková reforma jednou z najdôležitejších reforiem, prečo je našou psou povinnosťou sa o ňu pokúsiť a prečo bez reformy dôchodkov naše verejné financie raz – a bojím sa, že čoskoro – skrachujú.
Asi ste si všetci prečítali v médiách v posledných dňoch, že naše verejné financie sú druhé najmenej udržateľné v celej Európskej únii hneď po Slovinsku a museli by sme urobiť úsporné opatrenia vo výške 10,6 % HDP, aby sme ich opäť dostali na udržateľnú úroveň. To je, mimochodom, suma, ktorú by sme ako štát dokázali ušetriť, ak by sme bez náhrady zrušili 12 zo 14 ministerstiev, alebo inak, je to suma, ktorá pokrýva výdavky na celé zdravotníctvo a celé školstvo. Ak by sme zrušili celé ministerstvo vnútra, to znamená všetkých policajtov, celé ministerstvo obrany, všetkých vojakov a ešte aj súdnictvo a väzenstvo, to znemená aj ministerstvo spravodlivosti, tak dostaneme asi iba polovicu tejto sumy, ktorú by sme potrebovali konsolidovať, aby naše financie boli naspäť udržateľné.
No a Igora Matoviča asi mrzí, že sme v tej udržateľnosti druhí najhorší, a nie prví ako minulý rok, a keďže on má rád prvenstvá, tak teraz sa snaží udržateľnosť našich verejných financií nabúrať ešte o ďalšie vyššie percento, zhoršiť ho ešte ďalším vyše percentom cez ďalšie permanentné výdavky okolo 1,2 mld. eur na plnenie jeho snov o rozdávaní z tzv. daňovej revolúcie a, žiaľ, opäť mu pritom sekunduje hnutie SME RODINA.
K tomu by som ešte rád dodal, že tá neudržateľnosť verejných financií sa tu neobjavila len tak sčista-jasna, ale výdatne sa na nej pracovalo najmä počas predchádzajúcich 12 rokov vlády SMER-u. Viac ako 10 rokov sa tu sľuboval vyrovnaný rozpočet a, žiaľ, nepodarilo sa, lebo vždy prišli napríklad nejaké voľby a bolo treba rozdávať. Všetci si pamätáme sociálne balíčky Roberta Fica, na tie jeho tabule, ako si tam odškrtával. A taký, napríklad také Nemecko, Grécko alebo aj Česko v dobrých časoch šetrili a robili rozpočtové prebytky. Myslím, že Česku sa to podarilo raz, mať prebytkový rozpočet, tak SMER aj v čase ekonomického rozmachu míňal ako po nebohom. Prikrývali sme sa perinou, na akú sme nemali, a teraz, keď prišla kríza, tak tá nás zastihla nahých a dostali sme sa tam, kde sme teraz.
Tak ja pevne dúfam, že pán Taraba, pán poslanec mi tu nebude rozprávať ako včera či predvčerom, že sme minuli 16 mld., lebo tak a bola tu určitá kríza a máme tu vojnu. Prišiel teda COVID, teraz vojna a zrazu máme najmenej udržateľné financie v celej Európe. Bez preháňania môžeme povedať, že sme také nové Grécko Európy. Ešte si k tomu pripomeňme slová klasikov Petra Pellegriniho a Denisy Sakovej: „To bude drahé.“ – „No a čo, my to platiť nebudeme.“
Vráťme sa z tejto exkurzie po našich verejných financiách naspäť ku dôchodkom. Zaiste ste si všimli, že som pred rokovaním rozdal takéto dva grafy. (Rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu.) Máte to na našich laviciach. Nechal som ich vytlačiť 150. Výrazne som asi prehnal očakávanú plnú účasť na tomto bode. (Reakcia z pléna.) Že, vidíte. A to sú dva grafy od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ten prvý, ten zelený, ten vrchný hovorí, aký je príspevok dôchodkového systému k odhadovanému bodu cenu dlhu našich verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totižto každý rok vydáva správu o udržateľnosti verejných financií. Myslím, že aj teraz niekedy by mala vyjsť ďalšia, ale už nevyšla, som to nekontroloval posledné dni – vyšla, mi práve hovorí Marián, možno on povie presné čísla –, kde vlastne počítajú, či teda, teda odhadujú, či naše verejné financie sú udržateľné v horizonte 50 rokov, tak ako stanovuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a podľa tohto teda vypočítavajú v podstate mieru udržateľnosti, alebo že o koľko musíme skonsolidovať verejné financie, aby boli naspäť udržateľné.
Čo je jeden z najvážnejších alebo z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré tam počítajú, je budúci odhadovaný dlh, verejný dlh Slovenska v horizonte tých 50 rokov, ak by sme nič nerobili, pri tzv. scenári nezmenených politík, to znamená, keby súčasné legislatívne nastavenie fungovalo ďalších 50 rokov. Ten dlh aktuálne, ono sa to mení v každej tej správe, pri súčasnom nastavení by bol za 50 rokov niečo vyše 300 % HDP. Vidíte to na tom grafe, je to nejakých 320-330 % HDP. Takýto dlh nemá dnes žiadna krajina sveta.
Len aby ste vedeli, tak pri krajinách našej veľkosti sa dlhodobo odhadovalo, že zdravý dlh, pri ktorom nám nehrozí infarkt alebo pri ktorom nám nehrozí krach, je okolo 40 % HDP. Dnes sme, myslím, že na šesťdesiatke vďaka covidu a poklesu HDP, resp. poklesu ekonomického rastu počas covidu. Len aby ste vedeli, tak napríklad taká Argentína, tak tá už niekoľkokrát krachovala pri dlhu okolo 40 % HDP a my si len môžeme gratulovať, že sme, že sme členmi takého veľkého spoločenstva, ako je eurozóna, lebo ktovieako by sme na tom boli, keby sme, keby sme tu, keby sme v Európskej únii a v eurozóne neboli.
Ako vidíte na danom grafe, veľmi významnú časť, v podstate dve tretiny z toho budúceho dlhu tvorí práve dôchodkový systém a jeden z tých grafov dám aj pánovi ministrovi, aby zabudol. (Rečník podal písomný materiál navrhovateľovi.) Nech sa páči, ospravedlňujem sa.
Keby sme zrušili celý dôchodkový systém, čo, samozrejme, nikto robiť nechce, tak stále by v horizonte tých 50 rokov bol ten dlh pomerne vysoký, bol by okolo 100 %, lebo so starnutím máte ešte, teda sú tam rôzne, teda rôzne politiky, rôzne prispievajú k rastu toho dlhu. Ale napríklad starnutie nám spôsobuje veľký nápor na zdravotníctvo. Stále by to bolo ťažko zvládnuteľné, ale to by sme sa dostali len ku tej stovke (povedané so smiechom), kým, kým teda, kým teda celý ten dôchodkový systém, to robí, že maximálne neudržateľné, a ako vidíte, tak aj tá reforma, tak aj ten zákon, tá novela, ktorá tam dnes je, tak si to tu znižuje, ale neklamme si, že toto nás zachráni, že toto zachráni verejné financie. Len pre vašu predstavu, výdavky na dôchodky sú zhruba vo výške jednej tretiny až polovice podľa toho, ktorý rok nášho štátneho rozpočtu, a to závisí podľa toho, aký máme práve deficit, resp. koľko sme si napožičiavali.
Upozorním ešte, aby sme si nemýlili štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, lebo to sú dve rôzne veci. Výdavky Sociálnej poisťovne patria medzi výdavky verejnej správy, ale nie sú súčasťou štátneho rozpočtu, teda až na to každoročné dofinancovanie Sociálnej poisťovne.
No, ako som už povedal, táto reforma, táto novela nevyrieši tento problém s udržateľnosťou našich verejných financií a nevyrieši ju, žiaľ, ani ústavný zákon o dôchodkoch, ani teda ústavná reforma. Tento problém je gigantický. Možno aj napriek tomu to naše verejné financie raz nezvládnu, ale my ho môžeme aspoň zmenšiť, minimálne ho nemusíme robiť, tento problém, väčším. Môžeme sa napríklad pokúsiť časť týchto budúcich výdavkov preniesť z tohto systému preč a hodiť ich na plecia II. piliera či iných dobrovoľných sporení, pokiaľ by sme ich podporovali, tak ako sme mali, a tu si neopustím krátku poznámku smerom k ministerstvu financií, špeciálne k daňovej sekcii, ktorá nám už dvakrát dala negatívne stanovisko k zrovnoprávneniu zdaňovania investícií, čo by pomohlo práve takýmto dlhodobým sporeniam a ešte by aj prinieslo peniaze do rozpočtu.
Na to, aby sme zmenšili tento gigantický problém, aby bol aspoň trochu udržateľný, potrebujeme za prvé, aby v ústavnom zákone bolo jasne zadefinované miesto a veľkosť II. piliera v dôchodkovom systéme. Potrebujeme, aby v ústavnom zákone bolo garantované, že žiaden budúci Madej, Vážny či iný mudrlant nepríde a nespôsobí sporiteľom škodu 10 mld. len tým, že ich prehodí z akcií do dlhopisov v tom najmenej vhodnom momente. Potrebujeme, aby v ústavnom zákone sme zabránili, aby tu nejaký populista pred voľbami sa opäť hral na Ježiška a sľuboval vianočné, 13., 14. či 18. dôchodky, na ktoré si zasa požičia ešte viac a ešte viac nás priblíži ku krachu celého systému. Na to potrebujeme, aby aj to, s prepáčením, blbé zvyšovanie dôchodkového veku podľa predlžovania strednej doby dožitia bolo v ústavnom zákone, aby tu nejaký Fico pred voľbami zasa nenaháňal hlasy rušením už raz zrušeného, len aby sa udržal za každú cenu v dostatočnej sile a hlavne na slobode.
Niektoré z toho sú ťažké veci, viem, a možno pre sociálneho ministra, ktorý ani, on neverí v II. pilier, aj ťažko stráviteľné. Ale nehovorte, pán minister, že za to nič neponúkame, lebo to nie je pravda. Už... (Reakcia z pléna.) Idem na to. Už teraz máte zmienku o rodičovskom bonuse v ústave, ste naozaj blízko k jeho presadeniu. A môžete ho v rozumnej miere mať, môžete ho mať v ústavnom zákone presnejšie a systémovo. Celý čas hovoríte, že žena nemôže byť na dôchodku potrestaná za to, že dala pri výchove lásku svojmu dieťaťu. O. K. súhlasím, máte to mať. Do nášho návrhu ústavného zákona sme to aj napísali, vo vašej verzii to nebolo. Všetko to môžete mať, ale žiadame od vás skutočnú reformu dôchodkov cez ústavný zákon. Švindeľ na získanie peňazí z plánu obnovy nám nestačí.
Veď sa pozrite na ten druhý graf, ktorý máte, páni poslanci, pred sebou tak ten reaguje na starý známy fakt, že kým nepopulárne veci sa rušia rýchlo, a na tom sa medzi populistami nájde zhoda vždy, obzvlášť pred voľbami, rozdávanie zruší málokto. Pozrime sa napríklad na také vlaky zadarmo alebo 13. dôchodky. A o čím väčšie rozdávanie ide, tým horšie sa to ruší, teda pokiaľ ako štát neskrachujeme.
Je pravdou, že ak zavedieme rodičovský bonus, ten už zrejme nikto nezruší. A ako vidíte z grafu, pokiaľ sa stane, čo hovorím a čo týmto grafom predpovedá aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ostane nám po tejto akože reforme iba permanentné zhoršenie udržateľnosti verejných financií. Ak by sme novelu prijali tak, ako ju máme pred sebou, prvých približne 12-13 rokov zhorší udržateľnosť našich verejných financií a až tri vlády po nás, keby zákon o sociálnom poistení prejde ďalšími desiatimi novelami, by sa akože mali zle... mala zlepšovať udržateľnosť verejných financií cez dôchodkový automat. No ja teda nestávkujem, ale tu by som si vsadil, že tri volebné obdobia, tri volebné volebné obdobia toto bez zmeny v obyčajnom zákone nevydrží a potom to skončí tak, ako je pravá časť toho grafu, len ešte menej udržateľné verejné financie.
Tretia časť môjho vystúpenia, a teda už bude posledná, sa bude venovať vecným a technickým výhradám návrhu zákona, ktorý máte pred sebou. Začnem ozaj takou technickou, a to predčasným starobným dôchodkom a tzv. aktuárnou vyrovnanosťou vyplácaných dôchodkov. Neviem, či ste si to, kolegovia, všimli, ale ak by sme prijali tento zákon tak, ako je, mali by sme zrazu dva druhy predčasného dôchodku. Je to bod 10 novely, kde sa v § 67 vkladajú slová „alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov.“ Toto znamená, že v zákone ostanú, ostane súčasný predčasný dôchodok, ktorý je možný dva roky pred dovŕšením riadneho dôchodkového veku, a zavedieme nový predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch.
Aby to nebolo jednoduché, aj krátenie vášho dôchodku bude iné pri jednom type odchodu a pri druhom type odchodu, konkrétne sa navrhuje, že pri tomto novom type, po 40 odpracovaných rokoch sa bude znižovať váš dôchodok o 0,3 % za každý mesiac predčasného odchodu, teda pred tým riadne stanoveným dôchodkovým vekom. Pri súčasnom je to o 0,5 %, to znamená, že za rok to je 6 %.
Môže nastať tým pádom aj taká paradoxná situácia, keď niekto robil hneď od 18 rokov a nešiel študovať, no a hneď po strednej išiel pracovať, 40 rokov pracuje, tak zrazu v päťdesiatosmičke mu vznikne nárok na predčasný dôchodok, aktuárne vyrovnaný - to si ešte povieme, čo to je - požiada si o predčasný dôchodok, bude ho pár rokov čerpať, povedzme dva-tri, potom opäť začne pracovať a potom 60... a potom dva roky pred riadnym odchodom do dôchodku si opäť požiada o predčasný dôchodok, ale ten druhý typ. No a ono ten dôchodok sa vám nielenže znižuje za predčasný odchod, ale on sa vám potom aj zvyšuje, keď potom opäť začnete pracovať.
No akým spôsobom sa bude zvyšovať takémuto človeku, ktorý najprv začne čerpať jeden predčasný a potom druhý predčasný? Je tam na to paragraf, no úprimne, ja som to nepochopil, a teda s pánom, pán minister mi už povedal, že nech sa obrátim na sekciu, ešte som, popravde, nestihol, že nech si to namaľujeme, tak som na to zvedavý, lebo podľa mňa, ja sa nesťažujem (povedané so smiechom), pán kolega, ja len hovorím, že takáto komplikovaná vec je v novele zákona. A tuto ani nehovorím, že je to niečo, to, čo by sme zásadným spôsobom namietali, že tam byť nemôže, len teda hovorím, že je to výrazná komplikácia, a som zvedavý, že, že teda ako sa to bude počítať.
Ale čo je ten väčší problém, to je tá aktuárna výhodná vyrovnanosť, a to je, kolegovia, princíp, že na dôchodku máte dostať alebo máte mať šancu dostať približne rovnako peňazí, rovnaké množstvo peňazí bez ohľadu na to, kedy na ten dôchodok odchádzate. To znamená, že to krátenie pri predčasnom starobnom dôchodku musí byť také, aby podľa úmrtnostných tabuliek a všetkých štatistických predpokladoch ste vyčerpali približne rovnakú sumu dôchodku, ako keby ste išli v riadnom termíne. Už len z toho, ako som to povedal, vám musí byť jasné, že ten výpočet je komplikovaný, aj keď máte iba jeden typ predčasného dôchodku, a naozaj som zvedavý na ten výpočet, ako to vychádza vlastne, ako to na ministerstve namodelovali, lebo toto musí byť veľmi komplikované, ak máme takéto dva typy. A teda aktuárna vyrovnanosť pri predčasných starobných dôchodkoch to je pri výpočte a aktuársky neutrálny výpočet je aj jedným z míľnikov plánu obnovy, takže toto naozaj musí byť verifikované aj, aj teda Európskou komisiou, či sme to naozaj spravili dobre.
Druhá vec, kde teda zrejme podľa očakávania máme výrazné výhrady, je rodičovský bonus. Tam naďalej nesúhlasíme s výškou, prevedením ani s filozofiou. Ak to má byť odmena za lásku a sebaobetovanie pri výchove dieťaťa, čo s tými, ktorých deti zomreli? Zákerná choroba či autonehoda v mladom veku. Čo s takými, ktorých deti sú choré, ťažko zdravotne postihnuté a tí rodičia sa o ne ešte starajú. Tých život tresce z každej strany a teraz im dáme ďalšiu facku. Už len pripomeniem, že máme medzi nami aj takých, ktorí mať deti nemôžu, aj keby chceli, ale na to poznáme aj vašu odpoveď, pán minister, že tí mohli robiť kariéru a nemali náklady spojené s výchovou, ale nedá mi to nespomenúť.
A pritom by so to dalo riešiť oveľa spravodlivejšie. Zvýšme osobný mzdový bod matiek za výchovu dieťaťa, prepočítajme im dôchodky, som za. Aby aj pán Suja rozumel, lebo toto určite neni téma, ktorej by sa hĺbkovo venoval, tak dôchodok sa vypočítava ako odpracované roky krát aktuálna dôchodková hodnota krát osobný mzdový bod. A ten osobný mzdový bod je vlastne, vyjadruje pomer toho, čo ste zarábali voči priemernej mzde. A, samozrejme, keď sa staráte o deti, zarábate menej, resp. keď ste na materskej a rodičovskej, tak štát vám priznáva len osobný mzdový bod 0,6, to znamená, ako keby ste zarábali 60 % priemernej mzdy, čo, samozrejme, pri mnohých ženách je, v budúcnosti sa prejaví ako pokles dôchodku, ako keby pracovali, a ešte navyše sú aj štatistiky, že tie ženy ani potom nemajú taký kariérny a platový rast ako muži, zarábajú menej, lebo sa viacej starajú o rodiny. Ja si viem dokonca predstaviť, že by sme im, že by sme použili aj koeficient zvýšenia osobného mzdového bodu podľa osobného mzdového bodu dieťaťa, je to vlastne to isté, čo hovoríte vy, pán minister, len by to bolo systémové.
Ešte poukážem na jeden problém, a to rodičov, ktorých deti pracujú v silových rezortoch. Tých sa tento zákon netýka. Rodičia vojakov, policajtov či hasičov rodičovský bonus nedostanú. Pokiaľ ich pridáme, vytvoríme ďalší deficit v rozpočtových kapitolách ministerstva vnútra a ministerstva obrany, konkrétne v ich osobitných systémoch výsluhového zabezpečenia, keďže oni vyplácajú výsluhové dôchodky zo svojich rozpočtov, a ak časť odtiaľ zoberieme a dáme to rodičom, tak nám vznikne diera.
V každom prípade, aj keď sú tam tieto nedostatky, chcem oceniť, že pôvodné predstavy pána ministra boli už mierne korigované a z výšky 2,5 % z odvodov pre každého rodiča sme sa v tomto návrhu dostali na 1,5 % a so stropom 1,2-násobok priemernej mzdy.
A ak teda pán minister rodičovský bonus skutočne chce, za SaS hovorím, že sme schopní sa dohodnúť sa na nejakom kompromise, ale cenou za to je skutočná reforma dôchodkov cez ústavný zákon o dôchodkoch, takže ešte raz opakujem, že hlasovanie o tomto návrhu dávam v poslednom hlasovacom bloku tejto schôdze.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Cmorej, ja som nikdy netvrdil, že som odborník na niektoré témy alebo na všetky ako vy v SaS-ke, lebo vy ste odborníci úplne na všetko, každý z vás alebo Verik... alebo Veronika Remišová. Nie, to, čo viem, viem, a čo neviem, na to máme asistentov, ale tak to je v pohode, ja sa za to nehanbím. Nemôžem vedieť všetko. Na rozdiel od vás.
Ale mne sa páči, že miesto nejakej odbornej debaty a vecných argumentov ste viac ako polovicu času strávil tým, že Fico sa nevydal na nejaké stíhanie, a výčitkami ministra a vydieraním ministra, že mu to neprejde, lebo hlasovali, ako hlasovali, a dokonca ste ho obvinil, že ovplyvnili poslanca Šimka. Pán poslanec Cmorej, ale Šimka vydierali vaši kolegovia, aby zahlasoval inak, nie pán minister, vaši kolegovia a spýtajte sa Šimka na to, už keď ste to otvoril. Takže nabudúce nevydierajte poslancov a nevyčítajte to niekomu druhému.
A, pán poslanec Cmorej, krivdy spomínať z minulosti ako pri takomto zákone, tak sa vyjadrím k zákonu vecne, keď ste na to odborník. Viete, mne sa páčila tá jedna z vašich viet, tu poviem ju: „My nie sme k dôchodcom zlí.“ Vy sa počúvate? Vy nie ste k dôchodcom zlí? To ste hovorili teraz za seba, za SaS-ku alebo nebodaj za celú vládu? Lebo ak vy nie ste k dôchodcom zlí, pán Cmorej, a vaša SaS-ka, tak už potom neviem, kto je tu horší. Trošku si vstúpiť do svedomia, kým takéto veci poviete, lebo neviem kto, dôchodcovia vám to povedali, že nie ste k nim zlí? Jednota dôchodcov, čo sa vyjadrujú, jednotliví dôchodcovia? Ja som nepočul jedno dobré slovo na vás ani od Jednoty dôchodcov zástupcov a ani od normálnych dôchodcov a rôznych dôchodcovských organizácií, takže takéto vyjadrenie, že nie ste zlí, to je plné demagógie miesto odborného vyjadrenia.
A vy sa sťažujete, že sme na tom zle, ale sa ospravedlňujete - bol covid, bola vojna. A v druhej vete poviete, ale sme najhorší v Európe. A v tej Európe nebol covid ani vojna? Na čo najbližšie ďalej sa budete vyhovárať, túto vašu neschopnosť?
Vy ste sa stretol niekedy so zástupcami Priemyselnej a obchodnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Cmorej, spomenuli ste ma, tak budem reagovať. V prvej časti ste v podstate hlavne povedali, že nebudete za toto hlasovať, ja som to tak pochopil, lebo, lebo SME RODINE už neveríte, myslím si, že sú to silné odkazy a táto koalícia už stratila akýkoľvek zmysel. Je to trápenie. Podľa mňa čím skôr to rozpustíte, tým bude pre všetkých, ktorí ste tam, lepšie.
A druhú časť ste venovali analýze vlastne verejných financií, za ktoré z veľkej časti a z gra... z gro časti môžete práve vy, že ste ich doviedli tam, kde ste ich doviedli. Teraz musí to byť frustrujúce pre SaS-ku, ktorá sa tu chválila, že v akom dobrom stave ako strana vždy budete hospodáriť, a výsledok je ten, že áno, vy ste premrhali 16 mld., tak jak som to povedal. Dotiahli ste nás do stavu, že kúpyschopnosť je dneska na Slovensku už horšia ako, ako v Rumunsku.
Hovoríte tu stále, že sme de facto v bankrote, však to vie úplne každý. Ja nesúhlasím s tvrdením, že keby sme neboli v eurozóne, sme na tom horšie. Práveže eurozóna vám umožnila cez tie nulové úroky, cez tie nekonečné tlačenia peňazí urobiť to, že ten vankúš bezbrehého míňania peňazí ste mali taký, aký ste mali.
No ale treba ľuďom potom otvorene povedať, že v podstate akékoľvek zmeny v tých dôchodkoch, ak to takto vnímate, tak sú v podstate neudržateľné. Myslím si, že aj v biznise platí, že keď niekto vie, že ide do bankrotu, mal by to otvorene povedať, to znamená, že potom treba s ľuďmi aj začať takto komunikovať, že vnímate Slovensko ako štát, ktorý do bankrotu speje, že tam ide a tým pádom bude treba aj k celej dôchodkovej reforme pristúpiť úplne inak, a zdôrazniť to, že áno, potom sa, potom vraciame do tej prahistórie, ktorá tu niekedy bola, že za rodičov budú niesť zodpovednosť deti.
Tak to je, a preto tento prvok, ktorý tu je, ja vítam.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, to vydieranie, to nebolo celkom šťastné. My vám toto, vy nám tamto. Tak vy schvaľujete alebo sa podieľate iba na tom, čo vám vyhovuje, a teraz sa pozrime na to, že prečo máme nedostatok verejných financií. Nebude to aj tým, že sa nám rodí menej detí? De facto podpora rodín je to, čo by sme mali, na čom by sme mali stavať našu spoločnosť.
No a potom si dovolím pripomenúť, že vy sa voláte SaS, ale slobodu sme stratili, keď ste nútili ľudí do očkovania a do iných opatrení, a solidaritu strácame teraz, keď vám nezáleží na rodinách, takže vám z tej SaS ostalo už len to „a“.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Cmorej, asi ako opozičný poslanec by som asi mal mať radosť, že tu v koalícii proste to medzi vami vrie, ale priznám sa, že nemám, lebo práve pri tomto spore sú rukojemníci nielen súčasní, ale hlavne teda tí budúci dôchodcovia, čo mňa teda osobne mrzí, že rokujeme o dôležitom zákone, a v tej koalícii nemáte to úplne vyjasnené, tie postoje ani ten ďalší postup.
Vy ste dali, dali ste nejaké alternatívy, aj ste teda hovorili nejaké konkrétne veci, len ma mrzí, teda že to nebolo ešte pred týmto prvým čítaním, ale v poriadku, však na to máme v parlamente čítania, takže budem zvedavý, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Možno úplne ideálne by bolo z pohľadu tej dlhodobej udržateľnosti vrátiť sa do roku 2018 a potom tam pridávať nejaké ďalšie zmeny alebo nadstavby ako ten rodičovský bonus a podobne.
Vy ste hovorili o tom ústavnom zákone hlavne kvôli tomu, aby sa v budúcnosti, to nebolo jednoduché zmeniť. Ja s tým, samozrejme, súhlasím, ono najhoršie je pri tých dôchodkoch v I. aj II. pilieri sú tie neustále zmeny a to by sa dalo vyriešiť práve nejakým, nejakou dohodou cez celé politické spektrum, teda aj opozícia, potom v budúcnosti by podľa mňa nebol nejaký záujem o nejaké ďalšie zmeny.
Tiež ste spomínali nejaký návrh SaS-ky, tiež by ma zaujímalo, či by ste vedeli nejaký takýto návrh poslať, že ako to vlastne vy navrhujete, aby sme si to vedeli naštudovať. Trošku vás poopravím, lebo ste hovorili, že tento návrh, že tých najbližších 13 rokov zhoršuje udržateľnosť a potom ju zlepšuje, ale tá udržateľnosť, ona sa vlastne nemení, lebo ona je daná vlastne už tou legislatívou, ono sa mení len ten záťaž na verejné financie.
Ak sa mám ešte vyjadriť k tomu rodičovskému bonusu, ja s tým nemám osobne nejaký zásadný problém, ale vadí mi to nekrytie tých výdavkov alebo výpadku výpadkov... výpa... výpadku tých výdavkov, teda príjmov samospráv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Krátka reakcia najprv na vás, pán predsedajúci. Ja som neohlasoval, že nám verejné financie idú do krachu, to je dlhodobo známe a ja teda pevne dúfam, že ste sa to teraz nedozvedeli prvýkrát odo mňa, lebo to by bolo veľmi smutné pri takom dlhoročnom poslancovi.
Pán Suja, ste to zobrali osobne, ale ja som sa vám iba snažil vysvetliť túto dôležitú tému, ktorá je komplikovaná, tak to neberte ako urážku, ja dúfam, že som to teda vysvetlil dostatočne dobre, aby ste pochopili, že v čom je problém, ale teda niektoré veci ste moc nepočúvali, rovnako ako pán kolega Taraba, lebo som sa presne špeciálne kvôli nemu, som sa venoval tomu, že ako sa vyvinuli tie výrajné... tie verejné financie do tohto stavu.
Pán Čepček, áno, ja by som bol tiež za opatrenia na to, aby sa narodilo viacej detí, lenže to nám už nevyrieši tento dôchodkový systém, dôchodkový problém, ktorý máme, lebo dnes už máme určitý počet narodených detí, a dieťa, ktoré má desať rokov, sa už nenarodí. A už dnes, už dnes, ktoré, ten počet detí je taký, že za nejakých 20 rokov, za 15-20 rokov bude počet pracujúcich voči počtu poberateľov dôchodkov skoro jedna ku jednej. Jeden človek by mal odviesť vo vyrovnanom dôchodkovom systéme toľko peňazí do dôchodkového systému, do Sociálnej poisťovne, aby sa vyplatil dôchodok jednému človeku.
Keď je priemerný dôchodok 500 eur, tak viete si predstaviť, že len na dôchodky vy ako pracujúci máte dať 500 eur jednému a potom ešte zaplatiť kopec iných daní na chod celého tohto štátu?
To naozaj stačí že jednoduchá matematika, aby ste chápali, že toto nie je udržateľné.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, skôr než prejdem k samotnému vystúpeniu, by som povedal, tá diskusia, tá debata, ktorá tu bola u prvých dvoch rečníkov, myslím teraz u predkladateľa a u pána poslanca Cmoreja, ma tak trošku vedie k tomu, aby som povedal jednu dôležitú vec. Idem vystúpiť a idem kritizovať pána ministra, resp. jeho návrh, ale zároveň aj hovoriť, že s istými úpravami by som sa vedel s niektorými vecmi potom stotožniť.
Ale, pán poslanec, z toho, čo ste povedal vy, viete, aj Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že prvé je sociálne, to je absolútne prvá otázka, potom je trh a potom ekológia. My nemôžme to sociálne pichnúť niekde úplne inde. Na druhej strane súhlasím s vami, že na to sociálne je treba mať, ale o tom sa bavme, ako mať, ale nehádžme to hneď jednoducho dole. Trh všetko nevyrieši. Sú ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc, a tu je nevyhnutné, aby sme zohľadnili viaceré veci, a to do istej miery ten návrh, návrh možnože aj rieši. Ale teraz poďme k veci.
No prakticky po roku búrlivých diskusií a najmä kritiky zo všetkých strán dnes pán minister predkladá do prvého čítania zatiaľ poslednú, a to potvrdila aj tá debata, tak skôr poviem, že ostatnú, ixtú verziu, tzv. dôchodkovej reformy. Dnes je možno zúžené na zásadné zmeny v priebežnom systéme sociálneho poistenia, teda v I. pilieri. Takzvaná táto reforma sa zapíše možno aj do dejín, pretože tak jako sa pripravovala reforma súdov, aj táto má strašne veľa, veľa kritikov, a preto si myslím, že ešte nedozrel čas na to, aby sme sa s touto novelou zaoberali priamo tu v parlamente.
Čo sa týka samotnej kritiky tej dôchodkovej reformy, z odborných spomeniem za všetkých kritiku OECD, prezentovanú generálnym tajomníkom OECD Cormannom nedávno na Slovensku, myslím, že v januári tu bol. Vyjadril sa: „Rodičovský bonus ohrozuje udržateľnosť dôchodkového systému, jeho efektívnosť je nejasná a má problém s férovosťou a spravodlivosťou, a preto ho odporúča vypustiť.“ Aj on v mene OECD okrem iného kritizuje princíp, keď nový inštitút v systéme zvýhodňuje istých rodičov s bohatšími deťmi, to povedal ekonóm, že s bohatšími deťmi. V tomto prípade musí navyše na konci dňa kryť štát z prostriedkov jednoducho všetkých. V podobnom duchu možno s istými obmedza... obmenami kritizovali tieto veci aj slovenské inštitúcie. Áno, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banská... banka Slovenska, ale aj tím istých odborníkov, ktorý sa sústredil niekde okolo univerzity, Univerzity Mateja Bela.
Aj tu si dovolím povedať a veľmi otvorene, aj ja som mával problémy s OECD, ale OECD je - znova - organizácia, ktorá rieši ekonomiku. Tam ten sociálny aspekt je niekde úplne inde potlačený, veď aj sám Cormann bol dlhé roky minister financií v Austrálii a možno táto otázka sociálna je aj preňho menej dôležitá ako, ako tá ekonomická.
Spochybnené boli viaceré kompetentné, kompetentné strany, napríklad aj čo sa týka prepočtov ministerstva, ktoré sú tu predložené. Čo sa týka očakávaných dopadov a prezentovaných zdrojov krytia, buď neboli vôbec nové, alebo reálne. Z politických oponentov reformy neprekvapuje ani tak dlhodobá kritika z našich radov, opozície, čo je do istej miery logické, ale práve predovšetkým tá, ktorá prebieha tu, a to je hlavne kritika SaS, možno aj ministerstva financií, pána ministra Matoviča, ale treba povedať, že tu nie je úplná podpora ani premiéra Hegera, a práve preto si myslím a hovorím ešte raz, že vnímam, že táto novela tu v parlamente je predčasne.
No ale čo je pre mňa najdôležitejšie, to je oponencia, ktorá je tu zo strany sociálnych partnerov vlády. Tie treba vnímať a to je Konfederácia odborových zväzov, ktorá je zásadne proti a ktorá rieši zamestnancov. Je tu Jednota dôchodcov Slovenska ako najviac reprezentatívna organizácia seniorov na Slovensku, je tu Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, oni sú totiž postihnutí tým, že ich deti, o ktoré sa možno starajú, zďaleka nemôžu tak svojim rodičom pomôcť, a to aj napriek tomu, že tá starostlivosť tých rodičov voči zdravotne postihnutým deťom je možno ďaleko, ďaleko väčšia ako u bežných zdravých detí.
Čo sa týka, medzirezortné pripomienkové konanie, ono v podstate vyjadruje tie veci, ktoré som tu predtým prezentoval, 258 pripomienok, 103 zásadných, no 129 ostalo a z toho 83 zásadných, čo pokladám za, by som povedal, jedno veľmi veľké číslo, čo len dokresľuje toho, že na tomto je potrebné stále ešte, stále ešte jednoducho robiť. Samozrejmá vec, tie tanečky okolo dôchodcov tu boli veľmi dlho, ale ak teraz dovolíte, v šiestich bodoch sa pokúsim byť trošku konkrétnejší.
Najskôr v ’21. roku zriadil pán minister pracovnú skupinu pre veľkú ústavnú dôchodkovú zmenu. Názov návrhu ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe bol niekde alebo je už niekde inde ako to, čo predkladáme. Na druhej strane chcem oceniť, lebo po prvýkrát aj za účasti ministra, myslím, že vtedy ešte premiéra, alebo už, už možno ministra financií Matoviča, sme sa stretli tu v parlamente aj všetci zástupcovia vrátane opozičných strán. Možnože bola chyba, že sme v tomto prípade nepokračovali v tých stretnutiach. Som osobne presvedčený, že by to bolo bývalo veci len a len pomohlo.
No po tvrdej a dlhodobej kritike z každej strany návrh pán minister stiahol, čo mňa trošku, trošku mrzí, že rodičovský bonus, ako sa dostal do samotnej ústavy. (Reakcia z pléna.) No ústavného zákona, ústavného zákona. O tom hovorím, o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. To bola tá prvotná. (Reakcia z pléna.) O. K. No myslím teraz na tú skutočnosť, že sa to prilepilo cez zákon z dielne ministerky spravodlivosti v druhom čítaní, a to je neúcta k tomu materiálu ako takému, ja si myslím, že to malo byť súbežné, a možno teraz sme sa mohli aj s tou otázkou zaoberať, ale nie to nejako pokútne dať a schváliť takýmto spôsobom.
No potom SaS dokonca prišla s vlastným návrhom na zavetovanie dôchodkových zmien v Ústave Slovenskej republiky, no ale úplne iného razenia, ako, ako je toto tu predložené. Neskôr minister pre veľkú kritiku a prakticky žiadnu podporu zo strany koaličných partnerov o ďalšej konkrétnej ústavnej zmeny dôchodkov systému ustúpil. Ak nie, veľmi rád si vypočujem, aký je stav v tomto prípade. Odvtedy sme boli svedkami postupného posúvania istých obsahových informácií, ale aj reálneho predlžovania návrhu a najmä okresávania pôvodných ambícií, ktoré prvotne v tom zákone, zákone boli. Napokon sa novela v rukách predsedu a to len tu dnes v Národnej rade dostala v podobe, ktorú ja osobne kritikujem, a myslím si, že sa o nej ešte malo stále a stále hovoriť. Áno, samozrejme, dominuje v nej priorita pána ministra, možno aj strany SME RODINA, ktorá je v otázke rodičovského bonusu.
Samozrejmá vec, že ako sociálny minister budem vždy podporovať každé jedno navýšenie o každú korunu dôchodkov, len je treba si vydiskutovať isté veci, aby jedno pozitívne riešenie nevytváralo druhé pozitívne, alebo teda negatívne riešenie a to tu do istej miery je.
Ale teraz poďme, dámy a páni, konkrétne k jednotlivým bodom. Myslím si osobne, že súčasným dôchodcom chce táto reforma po dvoch rokoch čiastočne kompenzovať všetky tie doterajšie negatívne kroky a podrazy pri téme dôchodkov, a pritom peniaze okreše všetkým budúcim dôchodcom. Opakujem ešte raz, všetkým. Ale to tu do istej miery bolo povedané a myslím, že tu sa nikto s tým netají.
Čo sa týka rodičovského bonusu. Je bez diskusií, že nielen nový, ale aj najviac, by som povedal, kontroverzný prvok tejto, tejto reformy je práve táto oblasť. Ona nie je úplne nová. Možno tí starší si pamätáme, že niekde 10 rokov dozadu s návrhom na 1 % takéhoto riešenia prišlo KDH, ale nenašlo podporu ani vo vlastných radoch, myslím teraz koaličných, a odvtedy táto otázka, otázka otvorená nebola. Je problém nájsť ekonóma, možno aj odborníka na sociálnu politiku, ktorý by to jednoducho nekritizoval. A to je úplne jedno, či je to zľava, alebo je to, alebo je to sprava, skôr je to z radov odborov, ale aj zamestnávateľov, no a, samozrejme, dôchodkových expertov, ak sa dá takto o nich hovoriť.
Minister Krajniak už musel ustúpiť a pracujúce deti by mohli posielať svojim rodičom dokopy maximálne 3 % zo svojich odvodov namiesto pôvodných 5 %. Senior v dôchodkovom veku má teda po novom od svojich detí dostávať rodičovský bonus už 1,5 % ich príjmu, a nie 2,5 %, a ako pôvodne bolo navrhované. Vláda konečne, čo vítam, v uznesení aspoň určila nominálny strop vo výške 1,2-násobku priemerného vymeriavacieho základu, z ktorého sa má rodičovský bonus, bonus vyrátať. Čo možno celkom nerieši ten problém, no ale aspoň znižuje jeden z parametrov, nazvem ho, nespravodlivosti o dedičstvo zvyšovania sociálnych rozdielov. V ekonomickom preklade - tým pádom sa v rámci koaličnej vyjednávačky dostávame na cenu vyše 0,5 mld., resp. z 0,5 mld. na údajných 250 mil. eur, i keď, opakujem ešte raz, že viacerí spochybňujú tento výpočet.
Takže SME RODINA vysnívaný bonus má v tomto návrhu, vyzerá ľúbivo, je príťažlivý a v podstate je v systéme, jak bol pôvodne predkladaný, tzv. tri groše z ľudovej múdrosti. Medzigeneračná solidarita a zároveň primeraná adresnosť je dlhodobo aj mojím istým postojom a koniec koncov to som dokázal aj v samotnej funkcii ministra. Evidentne tu je, je odborná, politická, ale aj celospoločenská zhoda, že tomu spoločenskému zmieru tento návrh ako taký úplne neprispieva. Naopak, zaručene vyvolá isté pnutia, a to nielen medzi samotnými seniormi, ich deťmi a prispievateľmi. Bonus vytvára z ľudí viacero rôznych kategórií v dôchodkovom systéme, čo je samo osebe istou rozbuškou, a samozrejmá vec, je to samotné negatívum tohto návrhu.
Áno, odborníci musia konštatovať, že je to, že to narúša celkový princíp sociálneho poistenia a dôchodkového systému, ale to je, by som povedal, zložitá pre ľudí zásadná kategória problémov, nebudem sa jednoducho ňou, s ňou dopodrobna tu zaoberať. Každopádne si myslím, že aj táto prejde z hľadiska druhého čítania, ak ono bude s istými zmenami.
Z rôznych dôvodov nebude mať na rodičovský dôchodok nárok jedna pätina dôchodcov. Po prvé nedostanú ho rodičia, ktorí si odložia odchod do dôchodku, to znamená, budú ďalej pracovať. Nedostanú ho ani tí, ktorých detí zomrú pred ich nástupom na dôchodok, alebo ktorí nemôžu mať deti, ale ani tí, ktorých deti nemôžu pracovať zo zdravotných dôvodov, a tam to vidím ako veľmi nespravodlivé, hoci výchova takýchto detí je náročnejšia a starostlivosť a samozrejmá vec, že aj na financie, ktoré s tým súvisia. Ďalej tí, ktorých deti pracujú v zahraničí, rodičia detí, ktoré už nepracujú, lebo sú dôchodcovia, mali neskoro jednoducho deti, no alebo tí, ktorí pracujú v štátnej sfére, to znamená ako vojaci a vojaci a policajti. Osobne si myslím, že až prax ukáže, že možno tých poškodených rodičov bude viac.
Čo sa týka tej nespravodlivosti, niekto možno hovorí až o morálnom hazarde, individuálnu, ale najmä spoločenskú neférovosť návrhu však viac prehlbuje fakt, že deti, ktoré rodičom odvody poukážu, dostanú v budúcnosti plnohodnotný dôchodok, na ktorý sa poskladajú všetci Slováci. Nejakú logiku a spravodlivosť by to, by to jednoducho aspoň trochu malo mať, ale v tejto podobe, ako je to predložené, to nevidím. Možnože sa patrí ponúknuť nejaké iné, nové riešenie, iné riešenia a pozrieť sa aj niekde do susedov, kde tento problém už poriešili.
Prečo chce vláda kompenzovať dôsledky výpadkov príjmu matiek na dôchodku? Súhlasím s tým, že tie matky sú do istej miery poškodené, no ale vidím veľmi, veľmi jednoduché riešenie, a to je napríklad zvýšenie ich vymeriavacieho základu, teda hodnoty dôchodkového bodu počas starostlivosti o deti. Napríklad výška 1,0 priemernej mzdy a ešte spravodlivejšia sa javí individuálna úroveň zárobku pred rodičovstvom. Takto sme zamerali napríklad materskú a je to objektívne, je to pravdivé, je to, nie je to strata príjmu toho rodiča, resp. tej matky vzhľadom k odchodu, odchodu na dôchodok.
Osobne veľmi sa mi vidí český model. My sme často s kolegyňou z Čiech konzultovali veci, lebo Slovensko a Česko majú podobnú históriu aj niektoré riešenia celkom, celkom podobné. Áno, v Českej republike podobný príspevok zaviedli. Už je v praxi, no ale má, má dva zásadné rozdiely. Po prvé iba pre ženy matky, opakujem, iba pre ženy matky, my to isté rieši... veci riešime aj otcov. A po druhé určené maximálne percento ide z odvodov a rovnaké percento musí pracujúce dieťa prispieť dobrovoľne svojmu rodičovi. Tam je zaručená tá garancia objektivity a toto mi tu veľmi osobne chýba. Ak by to v tom bolo, tak jednoducho môžme ísť absolútne ďalej, nebola by to skrivodlivosť voči tým, ktorí, kategóriám, ktoré som tu čítal z hľadiska detí a ktoré proste nemajú, nemajú v tomto prípade na to nárok.
Panie poslankyne, páni poslanci, viacerí z nás už v prvom prezentovali, prezentovaní tohto bonusu hovorili o istom nebezpečnom dôsledku, akési dedičné zvýšenie rozdielov v dôchodkoch podľa jednoducho príjmu detí. Ja som to hneď v úvode povedal. Konštatovali to medzitým viaceré vládne inštitúcie, sociálni partneri, ale aj samotné hodnotenie OECD. Ak sa skrátka naše správne vychované deti rozhodli pre spoločensky významnú, no o to menej platenú prácu v kariére, a to, pán minister, je napríklad aj rezort práce. Veď vysokoškolsky vzdelané a poväčšine ženy na úradoch práce majú priemerný plat nejakých 700-800 eur brutto. Už viac? (Reakcia z pléna.) No pokiaľ nebudú mať v priemere, je to stále málo. Samozrejme, takýchto príkladov by sa dalo zo školstva a z iných oblastí pomenovať, pomenovať veľmi veľa.
Prirodzene, tento nový inštitút umožňuje možno aj rôzne špekulácie, možno aj vydieranie svojich rodičov, prečo individuálny príspevok dať alebo, naopak, nedať. Ale tejto problematike sa nechcem venovať, to je vec rodiny, a tieto veci by mali byť, samozrejme, vydiskutované v samotnej rodine.
Čo sa týka k financovaniu reformy, samozrejme, tzv. zvyšovanie dôchodkov cez rodičovský bonus musí niekto zaplatiť. Inak minister vie, že by to bez koaličných partnerov aj dnes už neprešlo. Každopádne však rešpektuje plán obnovy a podmienky, ktoré v tomto smere sú postavené. Táto reforma plánuje vysoký účet vystaviť bezdetným rodičom, na ktorý, ktorí, na ktorý bonus jednoducho nemajú, nemajú nárok, ale aj mladým cez tzv. ADH, aktuálnu dôchodkovú hodnotu. A to je môj veľký problém, ktorý tu je, pretože znížením výpočtu ADH prenášame to bremeno finančné na budúce generácie dôchodcov. Všetci budú mať menší dôchodok. Nemyslím si, že si to v tomto prípade zaslúžia. Ja viem, je to skôr ekonomická kategória z hľadiska viacerých, použijem výraz, strašení, ako to tu bude alebo nebude.
Vrátim sa k tomu, čo som hovoril včera. Rok 2012: 1,5 mld. schodok Sociálnej poisťovne. Žiaden analytik tu nepredpokladal, že sa to dokáže v priebehu pár rokov zmeniť. Naopak, strašenia, ako bude koniec sveta. No nebol. V roku 2019 mala Sociálna poisťovňa vyrovnaný rozpočet. Prečo? No o 270-tisíc ľudí viac robilo. Odvádzalo a naplnilo, naplnilo fond pre priebežný dôchodkový systém, ktorý sa jednoducho takýmto spôsobom, spôsobom realizuje. Tuto, si myslím, že je dôležité jednoducho v tomto prípade pomenovať.
Samozrejme, sú tu nesúhlasy aj ministerstva financií. Trošku ma mrzí to, že ako sme sa dostali k týmto prostriedkom, čo sa všetko muselo zrušiť, to sa týka minimálnych dôchodkov, ale aj vecí, ktoré sa týkali zamestnancov, otázka zdanenia, trinásty, štrnásty plat, všetko jednoducho veľmi nepríjemné veci.
Čo sa týka ďalšej kľúčovej zmeny okolo tej ADH-čky, no je to jedna z kategórií dôchodkového systému, ktorý bežný človek nemá prečo veľmi rozumieť. Je mi to veľmi ľúto, ale je to veľmi dôležitá kategória. Zmenou výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa radikálne okreše výška pre, výška penzií. Financie a rodičovský bonus táto, proste zodpovedá to nejakej, nejakej sume, ktorá sa odhadovať niekde 300 až 350 mil. eur ročne.
Konkrétne plány znížiť aktuálnu dôchodkovú hodnotu, z ktorej sa počítajú penzie, zo 100 na 95 % je jednoducho mínus 5 %, ktoré sa musia v tej, v tom výslednom výpočte prejaviť. Toto podľa prepočtov spôsobí zníženie všetkých novopriznávaných dôchodkov len v budúcom roku ’23 v priemere o 7 eur. Ale v roku ’24 už bude priemerná mesačná strata na dôchodku až 22 eur. To je v materiáli. Dvadsiaty štvrtý, ’25. rok ministerstvo už radšej nedalo, lebo celkom prirodzene tam by bol ten schodok, schodok ešte vyšší.
To znamená, že dá sa povedať, že minister a vláda jednou rukou dáva časti rodičom za výchovu detí, no ale druhou rukou berie budúcim dôchodcom časť ich dôchodku. Samozrejme, je to zlé. Ide o novú formu obratia budúcich dôchodcov o časť ich dôchodkov aj napriek tomu, že zachovávajú objemy platenia poistného a dokonca v niektorých poistencoch tie, tie odvody môžu byť aj vyššie.
Neviem, možno jedna osobná poznámka, pán minister, sčasti tu bola už spomínaná Európska únia, plán obnovy, ale celkom nerozumiem, úprava výšky ADH výrazne zlepší udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň reaguje na požiadavky Európskej únie, ktorá požiadala zlepšenie verejných financií, tak jak ste hovoril, o 1,8 %. Pýtam sa, prečo dôchodková reforma ide nad rámec toho a v dlhodobom horizonte, možno v 50. rokoch to bude predstavovať 2,4 %. Viete čo? Pripomína mi to ako prístup, a to viacerých vlád, napríklad k čerpaniu eurofondov. Brusel povedal 10 a my sme spravili 20. Sami proti sebe. A toto mi tak trošku pripadá, že je to, že je to niečo, niečo podobné.
Samozrejmá vec, čo mi veľmi prekáža, je otázka rušenia dôchodkového stropu. Najväčšou zmenou je opätovné naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dĺžky dožitia, teda ľudovo zrušenie toľko diskutované, diskutovaného dôchodkového stropu.
Zmenu Ústavy Slovenskej republiky urobila vláda spomínaným, ja si ho dovolím nazvať, skoro chrapúnskym spôsobom už v roku ’20, keď vypadli z ustanovenia o fixnom dôchodkovom veku zo samotnej ústavy. Samozrejme, my zásadne ako sociálni demokrati, komplexne nazerajúc na celý problém vo vzťahu fyzickej kondície zdravia a práce, nesúhlasíme s touto obrovskou negatívnou zmenou, v ktorej je návrat k istému neobmedzenému zvyšovaniu dôchodkového veku na základe predĺženia strednej doby dĺžky dožitia. Viete, aj podmienka pracovať niekedy v budúcnosti do 70 rokov musí výrazne nazrieť na objektívny zlý zdravotný stav, ktorý, bohužiaľ, na Slovensku je. (Reakcia z pléna.) No, aj k tomu sa vyjadrím, lebo aj ten je diskriminujúci. To nie je tak, že zoberie. Tam prichádza ďaleko viac ako 0,3 % každý mesiac.
Treba povedať jednu vec, že Slovensko má jeden veľký problém z hľadiska demografie, a to nie je ani otázka postupného zvyšovania dožitia u žien, u mužov, ale je to veľmi vážny problém dožitia v zdraví, to znamená schopnosti pracovať. A tam sme najhorší v Európe! Toto je ten problém. To znamená, darmo my posunieme aj niekde do 80 rokov odchod do dôchodku, keď reálne zdravotný stav bude dovoľovať, aby robili niekde do 60 rokov. A toto nerieši táto otázka. Ja len, to je komplexnejšie od zdravotníctva až neviem kde, do životného štýlu. Ale je nevyhnutné sa aj jednoducho touto otázkou zaoberať, pretože ženy sa v zdraví dožívajú v priemere 54,6 rokov a muži 55,5 v zdraví, v schopnosti pracovať. Tieto fakty poukazujú na akútnu, akútnosť diskusie o reálnom fyzickom a duševnom limite ľudí v produktívnom veku, samozrejme, z pohľadu odchodu, odchodu na dôchodok. Áno, možnože otázka pracovného trhu, Zákonníka práce, bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci, štruktúry vzdelávania a ďalších vecí. No ale tie je potrebné v kontexte tohto postupne otvárať a prispôsobovať tejto realite, ktorá tu jednoducho je.
Spomenul som tu bilanciu Sociálnej poisťovne, že od toho roku 2012 do roku 2019 sa podarilo pripraviť vyrovnaný rozpočet. Pán poslanec Cmorej, vy ste spomínal štátny rozpočet. Viete, toto nie je otázka štátneho rozpočtu, to je otázka rozpočtu Sociálnej poisťovne. Keď bude mať vyrovnaný, keď bude mať na to, Sociálna poisťovňa bude vyplácať. To znamená, že je treba urobiť všetko pre to, aby sa, aby sme sa vrátili do toho roku 200... 2019, kedy je, kedy bol ten vyrovnaný rozpočet, a už potom sa úplne inak k tejto otázke stavia ako, ako možno teraz, pretože dáva úplne iný obraz. No a umožňuje sa zaoberať aj, aj týmito otázkami. No a je tu ešte jedna vec, v čase, keď malo Slovensko predsedníctvo v rámci EÚ, mali sme tu stretnutie všetci ministri práce z Európy, a hlavnú tému, ktorú som navrhol a otvoril, bola štvrtá priemyselná revolúcia a dopady na, na pracovný trh.
Nemecký kolega tam predstavil absolútne, by som povedal, už detailne rozpracovanú vec, ktorá sa týka, nazvem to, odvodov za roboty, prípadne stroje, pretože je prirodzené, my sme tu v Volkswagene napríklad tú karosáreň otvorili tak, že namiesto 1 200 ľudí, ktorých tam robilo, tam ostala robiť nejaká stovka, ktorá obsluhovala počítače a riadila tieto veci. To znamená, toto by bola náhrada riešenia. Odvody za roboty, ale do dôchodkového systému, ale žiaden expert, ktorého som tu čítal a počul, s týmto napríklad neuvažuje. Nemci sú už veľmi ďaleko v tejto oblasti a som osobne presvedčený, že keď sa to prijme tam, tak je len otázka času, kedy tieto veci budeme aplikovať aj, aj v našich podmienkach.
No a ten predčasný dôchodok, viete, áno, po štyridsiatke môže odísť, 0,3 % je dopad, tá sekera za to, že ide skôr. Lenže berieme do úvahu do úvahy aj počet reálnych odpracovaných rokov, a tie sú nižšie, ak ide skôr do dôchodku, zároveň keď požiadate o dôchodok skôr, ujde vám nárast AD... HDP za to, za to obdobie. No jednoducho a tým rastie, tým aj rast miezd v ekonomike ako takej, lebo ten má tendenciu, samozrejmá vec, že rastu. To znamená, že s tým stratíte 2 až 3 % odpracované, odpracovaných rokoch, a potom okolo 5 % na raste HDP. Hovorím v teoretickej rovine, to sa nedá zovšeobecniť, lebo to môže byť individuálne. Ale toto sú dopady na, na tých dôchodcov, ktorí by po štyridsiatich rokoch zobrali ten nie predčasný, ale ktorý, dôchodok, ktorý má všetky prvky predčasného dôchodku, iba ak možno s menšími, s menšími dopadmi vzhľadom na, na odpočet, ktorý v tomto prípade je.
No, čo povedať na záver. Pán minister, za istých okolností, keď by sme dokázali si ešte sadnúť a niektoré veci prejsť, si viem predstaviť, že by možno aj značná časť opozície tento návrh podporila. A to aj napriek tomu, že beriete zastropovanie, beriete pozitívne veci, ktoré tam boli, ktoré sú už niekde mimo. No, ale aj vy ste v úvode pripustil, že stále potrebujete isté hľadanie väčšieho konsenzu. Áno, s tým súhlasím, to je nevyhnutné. Počúval som aj pána poslanca Cmoreja, ktorý hovorí o výraznej zmene pred druhým alebo v druhom čítaní.
No celé mi toto jednoducho vychádza tak, že na tom netreba ďalej robiť, a preto na záver dávam procedurálny návrh vrátiť tento návrh na dopracovanie a potom ho sem predložiť a opätovne riešiť. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, chcem na veľmi veľa vecí z vášho vystúpenia reagovať, takže prihlásim sa ešte aj do rozpravy, aby som špeciálne na vás reagoval.
Tak z toho, čo ste, čo ste hovorili, tak si tuná v tej faktickej vraveli ste, že teda pán minister predložil svoj ústavný zákon, potom, že my sme predložili nejaký, že diametrálne iný. Tu vás chcem poopraviť, on nebol vôbec diametrálne iný. Tam bolo, 60 až 70 % textu bolo z návrhu pána ministra. My sme sa práveže snažili o návrh, ktorý bol kompromisný, boli tam veci, na ktorých záležalo pánovi ministrovi, boli tam veci, ktoré by sa vám podľa mňa páčili, takže vôbec to nebolo niečo strašne odlišné. Ja si dokonca myslím, že len pri troške, troške dobrej vôle sa na tom ústavnom zákone dokážeme úplne bez problémov dohodnúť minimálne, minimálne strany vládnej koalície.
No, a potom ešte snáď zareagujem na to (povedané so smiechom), že vraj žiaden analytik nepredpokladal, že v roku 2019 bude vyrovnaný rozpočet Sociálnej poisťovne. No tak tu sa, pán minister, teda že šeredne mýlite. To všetci analytici vedeli, že on sa dostane do vyrovnaného stavu, lebo nám nabiehali populačne silné ročníky, ktoré začínali pracovať, takže to všetci, ktorí si aspoň trošku toto predikujú, tak vedeli, že sa nám rozpočet Sociálnej poisťovne dostane do stavu, že chvíľu bude dosť dôchodku, dosť peňazí na vyplácanie dôchodkov a nebude to treba každý rok dotovať oknom, lebo nám prídu silné populačné ročníky, ale keď nám iné silné populačné ročníky, a potom ešte aj tieto začnú odchádzať na dôchodok, tak vtedy nastane apokalypsa, a to je to, o čom som ja hovoril vo svojom vystúpení.
Ale k tomu sa ešte vrátim v mojom zvlášť vystúpení.

Ďakujem. Ja tiež sa prihlásim do rozpravy, lebo veľa toho bolo povedaného, ale bol by som rád, keby sme si ujasnili, podľa mňa neexistuje niečo také, ako je dokonalý, spravodlivý sociálny systém, a keď tu budeme meditovať zo všetkých strán, tak taký systém nenájdeme. To znamená, princíp sociálneho systému je aj na tom, že niekto je na tom stratový, aby ten druhý na tom mohol byť ziskový. Áno, sú prípady, že sú ziskoví na sociálnom systéme ľudia, ktorí za normálnych okolností bez toho systému by na tom boli horšie. To znamená, ten systém ako taký, ten, tá logika každého sociálneho systému vo svojej úplnej podstate je voči niekomu nespravodlivá.
A mne veľmi začína vadiť, že ako tu nadhadzujeme tému, ako keby, ako keby najväčší problém bolo, že tu existujú nejakí rodičia, ktorí majú nejaké deti, a tie deti by mali možnosť im dať akýkoľvek príplatok alebo jak to nazveme, ku svojim proste dôchodkom. Vy, čo vám na tomto vadí? Pre... ak pôjdeme do týchto detailov, tak potom je rovnako nespravodlivé, že niekto, kto nemá žiadne deti, tak povie, že je nespravodlivé z jeho pohľadu, že on musí cez dane financovať niekomu zadarmo školstvo, lebo on má tri deti. A to keď pôjdeme do takýchto detailov, tak úplne rozbijeme ten systém tak, že tu nezostane kameň na kameň, a potom si povedzme pravdu, že potom sa vráťme, teda aby bola, aby bol pokoj všeobecný, tak to potom vyústi do individuálneho egoizmu, že čo ma ako po kom druhom. Tak potom, potom keď pôjdeme do týchto detailov.
A, pán Richter, jednu vec, vy ste začali tým, že podpora tohto rodičovského príspevku nemá podporu Eduarda Hegera. A čo vás na tom prekvapuje? Eduard Heger je jeden čistokrvný liberál, ktorý drží Lengvarského pri moci. Však Matovič už nechápe, prečo to robí. Je to minister, ktorý nevie, kto je muž a kto žena, a Heger mu vyjadril podporu. Tak prečo on by podporoval rodiny, tento liberál, ktorý chodí úžerníkom na svadby. Veď to je celé.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si pár slov k vystúpeniu pána poslanca Richtera. Máloktorá téma je taká prierezová a zaujíma tak veľkú širokú masu občanov, ako je téma dôchodkov, to sa, myslím, všetci zhodneme, práve preto dáva určite dáva zmysel hľadať riešenia, ktoré dokážu získať čo najširšiu podporu politických strán, a teda v podstate asi čo najširšiu podporu aj ľudí.
Zároveň takéto riešenie musí byť ale čo najzodpovednejšie ku samotným dôchodcom, ale, ale aj ku verejným financiám, pretože tie sú kľúčové, aby dôchodkový systém fungoval a dôchodky boli vyplácané, preto by sme mali garantovať radšej konzervatívnejšiu istotu než spájať nové riešenia, ako napríklad rodičovský dôchodok, alebo nezapájať nové riešenia ako rodičovský dôchodok, ktoré nevyriešia problém dôchodcov s najnižšími príjmami, ale, naopak, prinesú do systému rôzne nespravodlivosti, ako ste, pán Richter, spomínali aj vy vo vašom vystúpení.
Ale čo je dôležité, dovolím si spomenúť, čo v aktuálnej rozprave zaniká, že sa točíme v kruhu, že zmeny dôchodkového systému, ktoré prijala vláda SMER-u, myslím si, že v auguste 2012, a tak nejak reálne začali platiť v roku 2018, bolo v podstate veľmi dobré a zodpovedné riešenie. A je obrovská škoda, že ste si ho na sklonku vašej vlády sami zrušili, pretože ak by sa toto nestalo, tak dnes namiesto boja o dôchodkovú reformu, sme mohli len jemne ladiť a vylepšovať pôvodný v podstate dobre nastavený systém.
Ďakujem pekne.