65. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, 24. februára sme sa všetci prebudili do nového sveta. Všetci si asi s hrôzou pamätáme tie strašné zábery, ako rakety dopadali na ukrajinské územie, ako sa naplnil ten najhorší možný scenár a ten, že Vladimír Putin, tyran z Kremľa, sa už totálne zbláznil a začal vojnu proti celej krajine. Začal blúzniť o denacifikácii, čomu, bohužiaľ, u nás tiež tlieskajú ľudia. Začal zabíjať ukrajinské ženy a deti, ničiť ukrajinské školy, nemocnice a divadlá len v mene svojich imperiálnych ambícií.
Napriek tomu, že to bol ten najradikálnejší krok, ktorý sme si mohli predstaviť, sme o tomto už dlhodobo hovorili. Dlhodobo sme hovorili o tom, že Rusko plánuje začať vojnu na Ukrajine. Hovorili o tom naši spojenci, hovorili o tom naše bezpečnostné zložky. Ale len za to, že sme ľuďom povedali pravdu, nás označovali za vojnových štváčov, za vlastizradcov. Dokonca som ja sám visel na bilborde, aj keď len jeden deň, pretože tá firma bola SMER-om oklamaná, zato, že som vlastizradca len zato, že som povedal, že Slovensko potrebuje dohodu o vojenskej spolupráci s naším spojencom Spojenými štátmi. Pár dní nato Rusko, tento náš bájny spojenec, o ktorom tu kričali "nikdy proti Rusku, nikdy proti Rusku", napadlo svojho slovanského suseda, svojho slovanského brata a ukázalo, že slovanskú vzájomnosť si predstavuje ako vraždenie Slovanov, ktorí sa nepoddajú Rusku.
Tieto hlasy na chvíľku stíchli len preto, aby dostali nové nóty z Kremľa. Namiesto "nikdy proti Rusku" sme začali počúvať o tom, že toto nie je vojna Ruska proti Ukrajine, toto je vojna Ruska proti Spojeným štátom. Teda totálne poslúchnutie diktátu z Moskvy, ktorá nehovorí o tom, že Rusko bojuje proti Ukrajine, ale že Rusko bojuje proti Spojeným štátom. Začali sme počúvať o tom, že naším cieľom má byť mier, ale tieto falošné holubice mieru si mier predstavujú ako totálnu kapituláciu slabšieho ukrajinského brata pred mocným Ruskom. Pretože ten, kto dnes hovorí, že Ukrajine nemôžme pomáhať vojensky, hovorí, že Rusko má právo, kedykoľvek chce, zaútočiť na slabšieho suseda a zobrať si jeho územie.
Naopak, ja hovorím, že našou morálnou povinnosťou je pomôcť Ukrajine brániť sa proti ruskej agresii, ktorá nebola vyprovokovaná a ktorú si Ukrajinci nezaslúžili. Naším morálnym imperatívom je postaviť sa na správnu stranu dejín, na stranu slobody, demokracie a suverenity proti tyranii, neslobode a agresii, pretože dnes sa celý svet pozerá, ako sa slobodný svet postaví tejto agresii, a diktátori zo všetkých krajín sveta pozerajú, či Rusku táto agresia prejde. A pokiaľ mu prejde, bude to príručka pre ďalších.
S hrôzou sa pozerám na to, čo hovoria v ruských štátnych televíziách. Na rozdiel od mnohých putinofilov ja po rusky viem, ruskú literatúru som čítal, ruské dejiny poznám, ruskú kultúru mám dokonca rád, a preto môžem z prvej ruky pozerať, čo ruská štátna televízia dáva každý deň ako vymývanie mozgov svojim občanom. Počúvame o tom, ako sa rôzni diskutujúci, dokonca politici, vyhrážajú jadrovým armagedonom pre celú Európu. Ako sa tešia z toho, ako zaútočia na Poľsko, Slovensko, Česko, ako tej drzej Európe ukážu. Čo je Rusko, aká mocná krajina je Rusko, ako celý svet bude trpieť, pretože Rusi nemôžu byť nikdy zahanbení. A toto je tá istá krajina, ktorú aj dnes opoziční politici velebia a namiesto toho, aby si vypočuli prejav prezidenta, ktorý obhajuje svoju krajinu a bráni svoju vlasť, hanebne odídu a drukujú diktátorovi, ktorí zabíja slovanských bratov na Ukrajine.
Toto je vizitka našej opozície, toto je vizitka scenáru, kde nás chcú dostať po voľbách. Pretože dnes vieme, že rok, voľby v roku 2024 nebudú o tom, či tu bude vládnuť pravica, alebo ľavica, či tu bude vládnuť liberálna, alebo konzervatívna strana, tieto voľby budú o tom, či Slovensko ostane európskou krajinou, alebo z nás bude ruská gubernia, pretože opozícia už stratila akýkoľvek mantinel a akýkoľvek morálny kompas a neštítia sa ničoho.
V týchto momentoch som ale veľmi hrdý na našu vládu, som hrdý na to, že strana OĽANO má v týchto pozíciách jasno, som hrdý na to, že premiér Heger, minister Naď aj minister Korčok jasne ukazujú, že Slovensko nechce patriť do východnej tyranie, ale chceme byť súčasťou moderného európskeho a slobodného sveta. A som hrdý na to, že dnes Slovensko, malá päťmiliónová krajina, je vzorom pre celý svet, že náš premiér dáva rozhovory do prestížnych médií a ukazuje Slovensko v tom najlepšom svetle. Ale v tom najlepšom svetle ho ukazujú samotní Slováci, ktorí napriek tomu, že mnohí ešte pár dní pred vojnou velebili Rusko, sa zorientovali a otvorili svoju náruč a svoje srdcia Ukrajincom.
Ja viem, táto migrácia alebo títo utečenci nemá len benefity, som si vedomý toho, že tu budú aj problémy. No dnes sme ukázali, že Slovensko stojí na tej správnej strane a Slováci vedia, čo to znamená utekať pred nebezpečím. Takisto, ako sa Západ otvoril Slovákom, keď utekali pred totalitou, dnes sa Slovensko otvára Ukrajincom, ktorí utekajú, aby zachránili svoj holý život a svoju rodinu.
Týmto uznesením jasne dávame svetu na známo, na akej strane Slovensko stojí. Hovoríme jasné "nie" tyranii, hovoríme jasné "nie" zabíjaniu, hovoríme jasné "nie" imperiálnej vojne. A ja chápem, som si toho plne vedomý, že zo dňa na deň sa závislosti na ruskom plyne a na ruskej rope nezbavíme. Som si vedomý toho, že za 12 rokov vlád HLASOSMER-u sme sa stali takými energetickými otrokmi Ruskej federácie, ktorá dnes používa svoje fosílne palivá ako zbraň nabitú proti Západu. Vidíme, že sa nás neštítia vydierať, dnes chcú platby v rubľoch, zajtra možno budú chcieť platby v slovenských pannách. A niektorí by im ich ochotne dali.
Dámy a páni, dnes môžu občania Slovenska vidieť, ako sa delí politická scéna. Delí sa na tých, ktorí sú ochotní šíriť propagandu Kremľa, ktorí sú ochotní podlízavať sa ruskej agresii, ktorí sú ochotní plniť diktát. A potom sú tu tí, to sme my, kto má odvahu a nebojí sa povedať, na akej strane má Slovensko stáť, že Slovensko má stáť na strane mieru, slobody a demokracie. Pretože ten mier chceme všetci, no rozdiel medzi nami a opozíciou je, že my chceme, aby po tom mieri Slovensko susedilo s Ukrajinou. Oni chcú, aby sme susedili s Ruskom.
Verím, že toto uznesenie si získa podporu, a verím, že zaň zahlasuje aj časť rozumnej a príčetnej opozície. A verím, že tak ako doposiaľ, aj do budúcna vyšleme jasný signál Ukrajine: Stojíme na vašej strane, stojíme na strane slobody, demokracie a mieru.
Ďakujem.

Vážený pán Stančík, ja mám len dve otázky také, prvú, čo ste povedali, že ste veľmi hrdý na vašu vládu. Tak sa chcem spýtať, či ste hrdý aj na to, že Remišová nevyčerpala 500 miliónov eur, ktoré boli určené pre Slovákov a tým pádom prepadli a aby neprepadli, tak teraz sú vlastne súčasťou tej pomoci. Pretože to je častokrát povedané tak, že veď to sú peniaze z Bruselu, no len z Bruselu sú preto, lebo Slováci ich nevyčerpali. Takže ak ste hrdý na tú vládu, že či ste hrdý na pani Remišovú, že tie peniaze čerpá ešte menej ako jej predchodcovia, ktorí teda v tom boli nadmieru slabí.
A druhá vec pri tom vydieraní, povedali ste, že nás, že sme vydieraní energiami, a chcem sa spýtať, či vám nechýba v tejto veci nejaké vyjadrenie ku tomu najposlednejšiemu vydieraniu, ktoré tu bolo, že ak sa neodrežeme okamžite od toho plynu a ropy, tak nás vypne aj Ukrajina, že či to nepovažujete za vydieranie.
Ďakujem.

Pán kolega Andrej Stančík, ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie a som veľmi rada a som hrdá, že tento parlament má takých poslancov aj mladú generáciu, akú reprezentujete vy, Andrej. A napĺňa ma to aj takou nádejou do budúcnosti, že nie je všetko stratené pre našu krajinu. A vy ste nezažili vlastne ´68. rok, vaši rodičia zrejme, zrejme áno, alebo starí rodičia určite a to, čo sa vlastne vtedy dialo, to vazalstvo, tak zdá sa, že je málo pre mnohých, ktorí, ktorí naďalej obhajujú kroky, kroky Ruska. Lebo my sme si to zažili, nezažili sme si to v takej hroznej krutosti, ako je to teraz na Ukrajine, ale naozaj to, čo sa deje tam, je vojna, je to agresia jedného štátu voči druhému a potrebujú našu pomoc, naše vyjadrenia každej generácie. A hanbím sa za tých, ktorí takým spôsobom ako dnes aj kolegovia z parlamentu vyjadrili neúctu k prezidentovi Zelenskému, ktorý nerobí nič iné, len chráni, obraňuje svoju krajinu, tú, ktorú oni tvrdia, že vlastne majú sa vzdať a majú sa poddať Rusku.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Andrej, ďakujem ti za tvoj príhovor. Myslím si, že si tam niekoľko vecí vystihol úplne presne, a je smutné, že tu máme takých vagabundov, ktorí všetko budú prevracať, zľahčovať, snažiť sa ukazovať, poukazovať na každú drobnú chybu, ktorú spraví niekto, či už je to Ukrajina, alebo niekto z demokratického spektra, a robiť z toho veľkú bublinu, zatiaľ čo oni ignorujú alebo snažia sa zahovárať všetky tie zverstvá a zločiny, ktoré Putin robí od roku 2014 na Ukrajine a vôbec, ktoré Rusko robí pod nadvládou Putina, tohto despotu, za posledných 20 rokov. Ono to je tak, že vagabund si vagabunda hľadá, pretože nikdy by sa takto nestalo, keby Putin nemal tisícky takých malých Putinov po celom svete, a u nás ich má naozaj veľa. A to mu dodalo dojem, že on keď začne túto agresiu, tak že dôjde k takému rozdeleniu Západu, že tu tých kopec, tých tisíc miliónov Putinov, čo tu je aj v našom parlamente, teraz odrazu sa rozpadne všetko a nebude tá jednota a nebude, nebudeme ochotní sa brániť. No ale prerátali sa, prerátali sa, nie je ich toľko a sú to hlavne zbabelci, sú to všetko zbabelci, ktorí len tak poza chrbát by radi alebo potrebujú toho veľkého vagabunda, k ktorému zhliadajú, aby ten ich viedol, lebo sami sú až... no, majú plné gate.
Takže ďakujem veľmi pekne za tento príhovor.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Andrej, veľmi sa teším tvojmu jasnému postoju k situácii na Ukrajine, je pre mňa nádejou, že mladá generácia pochopila situáciu na Ukrajine. 24. február 2022 sa hlboko zapísal do našej histórie ako deň, keď vojna, o ktorej sme sa iba učili v dejepise, sa stala strašnou a nepochopiteľnou realitou. Zabíjanie nevinného obyvateľstva, matiek a detí, ničenie obydiel, sídiel, miest a dedín na Ukrajine je pre mňa nepochopiteľné a ma doháňa k slzám. Niekedy sme hovorili "mier svetu", bolo to však možno také jasné prianie a nevedeli sme, čo to skutočne znamená, a preto dnes silno volám: Mier Ukrajine, mier svetu, nie ruskému agresorovi.
Súhlasím a podporujem predložené uznesenie.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Počas rozpravy pri prerokovávaní vyhlásenia Národnej rady k agresii na Ukrajine 25. februára tohto roku som povedal, podobne ako teraz pani poslankyňa Pleštinská, že mi je do plaču nad tým, že politici – všetci vrátane mňa aj tých, ktorých poznám, aj tu, aj v celej Únii – dopustili po 77 rokoch vojnu v Európe. Je to zlyhanie politiky, či si to budete vysvetľovať tak, alebo onak. Je to zlyhanie diplomacie. Hanbím sa za to a budem sa hanbiť do smrti. Ako mohla Únia, všetci predstavitelia bez toho, aby vyvinuli všetky sily k tomu, aby takéto čosi sa nestalo, dopustiť niečo také?
Inak, pán poslanec, to vaše vystúpenie beriem, je to z vášho pohľadu úplne normálne, len jednu poznámku. O charaktere Slovenskej republiky a tam, kde patrí, sa rozhodovalo niekedy v rokoch ´98 – 2002. Mimochodom, bol som vtedy vládnym poslancom v prvej Dzurindovej vláde, aj čo sa týka Únie, aj čo sa týka NATO. Takže berte to, prosím, do úvahy, nikdy sme nespochybnili a vždy hovoríme, že je to náš životný priestor.
Ďakujem.

Ďakujem.
A, pán Taraba, mňa zaráža, že vy ako kresťan vidíte smietku v oku Zelenského a nevidíte krvavé brvná v očiach Putina, toľko k tomu.
Pani Zemanová, naozaj úprimná vďaka, ja si vážim, že aj napriek tým rozdielom alebo niekedy takým tým šarvátkam, ako OĽANO a SaS máme jasné v tom, kam má Slovensko patriť, a verím, že to nás bude naďalej stmeľovať v týchto ťažkých časoch.
Juraj, ďakujem, ty si to povedal veľmi dobre, bohužiaľ, Putin má stále takých tých svojich malých Putinov, ako si spomenul, a je tragédiou, že ani tá krvavá bratovražedná vojna mnohým neotvorila oči. No vidíme, že tu máme mnoho demagógov, ktorí sú ochotní dokonca aj v týchto ťažkých časoch nadbiehať Putinovej propagande a šíriť jeho naratívy. Asi v živote nevideli ruskú televíziu a čo tam tí Rusi vlastne o nás hovoria.
Ďakujem veľmi pekne, Zita, takisto vážim si tiež tvoje jasné postoje v zahraničnej politike.
Pán Faič, ja nemám červené oči, by som chcel tak teraz úprimne poďakovať tým poslancom SMER-u, ktorí ostali na prejave pána Zelenského, a dokonca potom sa postavili a tlieskali spolu so zvyškom parlamentu, to si naozaj vážim. Keď ale hovoríme o tých postojoch, tak si niekedy pozrite, čo hovorí váš predseda alebo váš podpredseda pán Blaha, no a to nie je nič iné ako nechutné a cynické podliezanie prachsprostej Putinovej propagande. To je fakt, ako kebyže dostali nóty z Kremľa, veď my sme tu počuli: Nikdy proti Rusku, nikdy proti Rusku. Boli tam vlajky, sovietske vlajky. Takže toto je tá, je ten problém SMER-u, nie tí poslanci, ktorí dneska tlieskali, ale tí vo vedení, ktorí tento smer na východ určujú.

Ďakujem, pán podpredseda. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážený pán minister, preberáme uznesenie, ktoré bolo predmetom rokovania aj vo výboroch. Ja som bol v zahraničnom výbore, kde sme preberali, bola k tomu naozaj vecná diskusia, a dokonca sme predložili doplňujúci návrh, ktorý aj pani spravodajkyňa čítala, a zhodli sme sa na tom spoločne a odsúhlasili sme to naprieč všetkým, všetkými, ktorí tam boli, to znamená poslancov koalície aj opozície.
Vážené dámy, vážení páni, to, čo sa udialo na Ukrajine, sme dvadsiateho piateho uznesením tu v Národnej rade jasne zadefinovali a odsúdili ako neospravedlniteľný akt agresie voči zvrchovanej krajine a porušenie medzinárodného práva, pretože porušenie medzinárodného práva je niečo, čo by nás malo vždy a všade pri každom porušení medzinárodného práva ako krajinu, ktorá rozmerom nie je veľká, vyrušiť, pretože to je najväčšia zbraň, ktorú môžeme mať v rukách v prípade akejkoľvek neprávosti zo strany, zo strany veľmocí. Preto k tomuto pozmeňujúcemu návrhu pristupujeme ešte s ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý si dovolím teraz prečítať a je to návrh, ktorý dopĺňa okrem toho, čo bolo prečítané pozmeňujúcim návrhom v spoločnej správe zo zahraničného výboru, ešte jeden odsek, ktorý sa vkladá za odsek, ktorý končí citáciou "územnej celistvosti v medzinárodne uznaných hraniciach", sa vkladá ďalší nový odsek, ktorý znie: "a vyzýva predstaviteľov Európskej únie a jednotlivých štátov európskeho kontinentu, aby vyvíjali maximálne úsilie na dosiahnutie mieru a skončenie tohto konfliktu čím skôr. Rovnako vyzýva aj všetky štáty, ktoré v rámci svetového spoločenstva môžu prispieť k mierovému riešeniu."
Pevne verím, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako aj vo faktickej poznámke to povedala pani Pleštinská a slovo mier sa tu skloňovalo vo vašich vystúpeniach, že podporíte aj tento doplňujúci návrh k tomuto uzneseniu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Úplne som nepochopil, čo týmto doplnkom do tohto uznesenia pán Blanár sleduje alebo teda tí, ktorí sa podieľali na jeho formulácii, pretože je mimo misu. My sa v tomto uznesení jasne zaoberáme vojnovými zločinmi a to, čo pácha Putin. Pretože Putin je ten, ktorý rozpútal vojnu, Putin je ten, ktorý vedie vojnu, a Putin je ten, ktorý ju môže ukončiť. My tu máme neutíchajúce úsilie medzinárodného spoločenstva, ktoré už začalo pred tým, ako bola rozpútaná vojna, a pokiaľ si dobre pamätám, tak aj vy ste, pán Blanár, tvrdili, že niečo také ako vojna a invázia Ruska na Ukrajinu sa nestane, tak to úsilie pokračuje aj teraz. Snažia sa, sú rôzne diplomatické kanály aj v zákulisí, ktoré naďalej prebiehajú bezúspešne. Aké očakávania ďalšie máte?
Ja viem, o čom toto celé je v odsunutom kontexte tzv. toho putinovského alebo teda putinovskej propagandy, ktorá sa teraz šíri tými jeho pätolízačmi, ktorí celý čas hovoria iba o mieri. Treba mier a mier, pretože nie je iná cesta. To by sme si všetci želali. To by sme, lenže nemôžme ignorovať tie zverstvá, tie svinstvá, ktoré Putin robí. A my tu v tomto uznesení odsudzujeme Putinove zverstvá a vyžadujeme, aby ukončil tento vojnový konflikt. Ak chcete, s touto, s týmto uznesením môžte ísť do OSN a žiadať Kostariku, Panamu, ja neviem Guineu-Bissau, aby sa tiež nejako pokúsili presvedčiť Rusko, možno sa vám to podarí, ale tuto to je mimo misu.

Nieto mieru bez slobody. Aj v Ruskej federácii je mier a my taký mier a verím, že ani Ukrajina nechce taký mier na Ukrajine, ako je v Ruskej federácii. Každý zlodej, keď vám niečo ukradne, tak vám hneď na to povie, ja chcem mier, nič si nevyčítajme, všetko je v poriadku, zabudneme na všetko, čo bolo. Takýto mier chcete? Nie. Žiadne také, pán Blanár. Tu došlo k obrovskej, hnusnej agresii a my teraz nebudeme volať po mieri, ale budeme volať po porazení Putina. Presne tak, ako sme volali alebo naši predkovia volali po porazení Hitlera, tak my teraz voláme po porazení Putina. A všetci tí, ktorí volali po mieri s Putinom, vieme, ako dopadli. Obávam sa a som si takmer istý, že vy máte na mysli takýto mier. Taký mier, ktorý chceli aj tí, ktorí sa chceli dohodnúť na mieri s Hitlerom. A teraz vy sa chcete dohodnúť na mieri s Putinom. Žiadne také.