65. schôdza

Ja len veľmi krátko, pretože po tejto 16-minútovej kanonáde mi už veľa argumentov neostalo, ale jeden argument pán minister zabudol povedať, a ten je veľmi výrazným a veľmi významným pri prijímaní tohto zákona, a to, že tento zákon podporuje manželstvo. Je tak? Pretože teraz v súčasnosti je nastavený systém tak, že sa neoplatí sa sobášiť a v mnohých rodinách to funguje práve opačne, že ak chcú získať nejaký daňový bonus alebo ak chcú získať nejaké financie do rozpočtu, tu sa bavíme o dvadsiatich eurách, tak je im lepšie, keď žijú len v spoločnej domácnosti ako nezosobášení, tak práve toto opatrenie spôsobí presný opak.
A keď sa pán minister a podpredseda vlády vyjadroval k opozícii, tak ja by som sa chcel vyjadriť k tým zopár poslancom z SaS, ktorí tu ešte ostali. Napriek tomu, že váš predseda, ktorý j-b na Alianciu za rodinu a ktorý nepodporuje nič, čo má spoločné s tradičnou kresťanskou rodinou, s takou, na ktorej táto civilizácia prežila doteraz, napriek tomu vás chcem poprosiť, aby ste priložili ruku k dielu aj vy, pretože verte mi, že sa budete cítiť lepšie.
Zachytil som jeden rozhovor s kolegyňou od vás, že čo je to 50 euro, že nebuďme smiešni. Tak chcem povedať, že v Bratislave 50 euro a najmä a pre nás a pre už aj bežného priemerného Bratislavčana je skutočne nič. Jedna lepšia večera stojí viac. Ale 50 euro v hladovej doline na Gemeri, niekde na Orave, na Medzibodroží, použi, a vyberte si región, aký chcete, je to sakramentsky veľa peňazí. A to sú tie peniaze, ktoré my chceme týmto rodinám dať do vrecka. A boli by sme radi, keby to bolo aj s vašimi hlasmi. Aspoň sa zbavíte nálepky antisociálnych živlov.
Prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh, ktorým chceme zadosťučiniť spravodlivosti v tejto ťažkej dobe, lebo vy ako zákonodarci a my ako vláda sa snažíme sanovať následky, ktoré tu spôsobil či už COVID, ale momentálne vojna na Ukrajine, a vieme sami, že vyleteli ceny, dopady na rodiny. Aj ten predošlý návrh, ktorý riešime, tak áno, bude stáť obrovské peniaze kvôli tomu, že za našimi hranicami je vojna a nastali cenové šoky, najväčšia inflácia za posledných dvadsať rokov. Ale niektoré firmy za tejto situácie majú ťažkú ryžu, zarábajú obrovské peniaze a nie ich snahou, ale tým, že zrazu nastal nejaký výkyv. Preto sme pred pár mesiacmi, a musím pochváliť z tohto miesta Marcela Klimeka, už v októbri minulého roku na koaličnej rade ako štátny tajomník z ministerstva financií navrhol, aby sme zaviedli daň z mimoriadneho zisku pri produkcii elektriny v atómových zdrojoch, lebo náklady na výrobu jedného megawatt, jednej MW/h, čiže 1000 kilowattov, kilowatt hodín, v atómovom zdroji sa pohybujú niekde okolo 30 eur na jednu MW/h, ale dnes sa elektrika predáva viac ako za 200 eur jedna MW/h práve kvôli týmto cenových šokom, ktoré tu nastali.
Tak Marcel Klimek prišiel s touto ideou na koaličnú radu, hovorí: "poďme to zdaniť". Trošku vám priblížim to, ako to na tých koaličných radách beží. Richard Sulík hovorí: "v žiadnom prípade, žiadne nové dane". Našťastie po štyroch mesiacoch asi, odvtedy sa zobudil, že asi ten Marcelov nápad bol fakt dobrý, lebo Marcel ho s tým otravoval priebežne, a potom výsledok poznáte. Prišli sme na tlačovú konferenciu, oznámili sme, ideme zdaniť nadmerný zisk pri produkcii, pri atómových zdrojoch. Slovenské elektrárne sa zľakli trošku, že by sme ich takýmto spôsobom jemne vykuchali o nie zaslúžený zisk, ale iba polovičku sme z neho chceli. A dohoda na konci bola taká, že sme spravili dohodu za 1 miliardu eur pre slovenské rodiny, do konca roku 2024 tohtoročné ceny garantované, stabilné. Vtedy to malo hodnotu, tá dohoda, približne miliardu eur, dnes má omnoho väčšiu, lebo vtedy stála 1 MW/h 140 eur a pri tých sto štyridsiatich eurách to bola hodnota tej dohody tých 140 voči 61 asi eurám, čo sme dohodli cenu, tých 80 eur bola 1 miliarda za tie necelé tri roky. Medzičasom cena elektriny, trhová, je viac ako 200, tak dnes tá hodnota toho, tej dohody je skoro až 2 miliardy eur.
Ale to som iba chcel povedať, že niekedy áno, stačí mať odvahu a povedať si, že ľuďom, ktorým tu Fico dovolil doprivatizovať si kľúčové podiely v týchto energetických spoločnostiach, lebo Fico s Pellegrinim mali možnosť odkúpiť tieto podiely od pôvodných privatizérov a nevyužili záhadným spôsobom odkúpenie týchto podielov. A mohli si požičať za nula eur alebo za nulapercentné úroky a dávno sme mohli mať tie podiely splatené, za záhadných dôvodov a okolností tie podiely neodkúpili späť, nevyužili predkupné právo, a teraz, áno, odvaha štátneho tajomníka na konci dosiahla to, že slovenské rodiny získajú tak obrovskú zľavu na elektrinu a nemusia sa obávať, že ako im narastú, narastú účty na elektrine.
Ďalší takýto prípad sú dnes firmy, áno, treba čestne priznať, viac-menej sa to týka jednej firmy, ktorá dováža vo veľkom ruskú ropu na Slovensko a keďže na dovoz ruskej ropy za posledné mesiace je obrovský diskont, sa pohybuje okolo 35 dolárov na barel, barel je 159 litrov, takže približne to je 20 centov na liter, liter ropy, tak zrazu rafinéria, ktorá si dováža ruskú ropu na Slovensku, má takzvaný ´windfall´, sa tomu hovorí po anglicky, má takú z neba padajúcu výhodu, o ktorú sa vôbec nezaslúžila. Jasné, keď firma sa snaží, ktokoľvek, podnikateľ je na konkurenčnom trhu a zarobí, tak je to jeho čestný zisk, ktorý sa patrí čo najmenej mu ho zdaniť a od štátu, keďže si robí na neho zálusk, tak to je trošku prasačinka. V tomto prípade ale to nie je zisk, ktorý si rafinéria zarobila svojou aktivitou. Nie, to je zisk, ku ktorému prišli jak slepé kura k zrnu, a v situácii, keď my nahrádzame škody ľuďom aj tým rodinám, že ideme pomôcť s dodatočnými príjmami a v podstate sanujeme tie škody, ktoré vznikli na základe vojny na Ukrajine, tak sa patrí a myslím si, že je to v súlade s morálkou, povedať tým konkrétnym firmám, ktoré majú obrovský zisk práve kvôli tomu konfliktu na Ukrajine, že nech sa podelia.
A preto prichádzame s týmto návrhom zákona, ktorý hovorí o tom, že zoberme si z toho rozdielu, z toho diskontu na, pri nákupe a následnom spracovaní ruskej ropy na Slovensku, zoberme si spravodlivý diel.
Pri hľadaní spravodlivosti, samozrejme, pri tej atómovej dani, alebo teda pri tej dani z elektriny z atómových zdrojov sme považovali za spravodlivé, aby to bolo polovička z toho nadzisku. Ono by sa dalo povedať, že aj tu by to mohla byť tá polovička. Na druhej strane úprimne treba priznať, že slovenská rafinéria Slovnaft už čiastočne ten diskont premieta do cien. Preto sa pohybujeme v rebríčku európskych krajín, z 27 krajín približne siedmy až deviaty, ako ktorý týždeň, najlacnejší z pohľadu ceny pohonných hmôt na pumpách. Čiže čiastočne premietajú ten diskont a nám to vyšlo tak, že spravodlivý podiel na tom, na tom nezaslúženom zisku alebo mimoriadnom zisku z dovozu ruskej ropy je 30 % vlastne z diskontu mínus 5 dolárov. Päť dolárov bol aj zvyčajný vlastne diskont, alebo tak sa pohyboval do päť dolárov počas minulého roku.
A preto predkladáme návrh zákona, ktorý áno, zavádza novú mimoriadnu daň, ale je to daň veľmi spravodlivá, lebo tieto prostriedky zostanú na Slovensku, neodídu zo Slovenska mimo územia Slovenskej republiky, ak by sme ju nezaviedli, a preto si myslím, že keď sa dostanú do štátneho rozpočtu a budú následne použité či už na tie bohumilé veci, ktoré predkladáme v inom zákone o rodinných prídavkoch a daňový bonusoch a službách deťom, alebo na čokoľvek iné, čo vieme, že tie výdavky budeme mať, platy učiteľov, platy lekárov, zdravotných sestier, ktoré musia narásť, lebo im jednoducho rok a pol platy nerástli, tak vždy sa nám tieto peniaze v rozpočte zídu.
Čiže je to daň v súlade so spravodlivosťou, v súlade so zdravým rozumom. Priznávam, som veľmi rád, že po dvojhodinovej argumentácii sa nám podarilo presvedčiť kolegu Sulíka, aby nevetoval ten návrh rovno na vláde, aby nám dovolil ho aspoň predložiť tu do pléna a rokovať o ňom v pléne. A pevne verím, že strana SaS nebude vydierať nejakými svojimi návrhmi, že jedine vtedy, keď ten výnos použije tam a tam, tak vtedy budú s tým súhlasiť, lebo ruku na srdce, dnes nikto nevie, aký bude diskont na budúci mesiac, aký diskont bude takto za pol roka alebo za dva roky.
Vieme, že možno v horizonte troch rokov na Slovensku sa zrejme ruská ropa postupne prestane dovážať. Musíme sa tomu prispôsobiť. To bude ten, tá druhá časť, čo z tohto diskontu slovenská rafinéria bude mať, bude mať zisk, ktorý jej zostane. Môže si z toho zaplatiť zmenu technológie na to, aby sme boli schopní spracovávať aj ľahkú ropu, mimo, mimo dovezenú, mimo Ruskej federácie, ale hovorím, ak by strana SaS chcela ísť cestou, že teraz rovno povedia, my chceme tam, tam, tam a od nás presne sa podpísať vlastne pod záväzok nejakých výdavkov, ktoré my nevieme dnes kvantifikovať príjmy, lebo, ešte raz hovorím, nikto nevie, ako sa diskont bude vyvíjať, bolo by to veľmi nezodpovedné.
Na druhej strane, ak by tento diskont zostal nasledujúcich 12 mesiacov v tej výške ako, ako je dnes, približne 35 dolárov, dostaneme do štátneho rozpočtu približne 300 miliónov eur. Obrovská položka. Pevne verím, že nikto nebude mať odvahu povedať len tak, že nechajme, nech si to niekto zo Slovenska vyvezie a že nám to vlastne v štátnom rozpočte nie je treba, lebo my vlastne sociálnu politiku alebo nejakú pomoc, pomoc ľudom na Slovensku robiť nemusíme a my sa radšej zadlžíme a radšej necháme tie peniaze, nech idú zo Slovenska preč.
Takže predkladám návrh zákona, ktorý, ešte raz hovorím, si myslím, že je spravodlivý, v súlade so zdravým rozumom a jeho výnos určite bude použitý na bohumilé účely, ktoré v súvislosti aj s konfliktom na Ukrajine dnes je habadej, ktoré potrebujeme pokryť. A budem veľmi rád, ak sa opäť nájde na podporu tohto návrhu dostatočná väčšina v tomto pléne, ktorá ten zdravý rozum má, odloží nejaké trápne politikárčenie a povedia si, že áno, je to treba urobiť a nebudeme tu snívať o tom štáte, ktorý nebude zavádzať nové dane a nebude zvyšovať dane, lebo jednoducho toto je daň, ktorú treba zaviesť a ktorú treba spravodlivo vymerať. Lebo tento štát funguje len z daní, z odvodov, pokút a poplatkov ľudí. Z ničoho iného. A na to fungovanie štátu tie peniaze potrebujeme všetci a budem rád, keď ho podporíte.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1066 z 19. mája 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1025, na prerokovanie Výboru NR SR pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 93. schôdzi dňa 19. mája 2022 a prijal uznesenie č. 332, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1026, v skrátenom legislatívnom konaní na jej 65. schôdzi.
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vlastne druhé, druhý návrh skráteného legislatívneho konania a domnievam sa, že tie dôvody, ktoré sú tam uvedené, ony sa do veľkej miery kryjú aj s tými dôvodmi, ktoré sme riešili pri predchádzajúcom skrátenom legislatívnom konaní. Tie dôvody sú podľa mňa nedostačujúce. Sú tam uvedené dôvody, že ten rast, teda tá, to, že ruská ropa je nižšia ako, nižšia cena ruskej ropy je nižšia ako, ako Brentu, tak že to vlastne spôsobuje, že to má nejaký negatívny dopad, tak. Keďže tento problém z dôvodu, že ide o globálny jav znásobený mnohými negatívnymi faktormi, je potrebné hľadať opatrenia na riešenie uvedených negatívnych dopadov. Nie je mi celkom jasné, že čo je aký negatívny dopad, keď niekto kupuje lacnú ropu. Tomu celkom nerozumiem. To je len taká poznámka na margo. Naozaj som neporozumel.
To, čo je vážnejšie, je, že tam sa teda opäť uvádza: "Cieľom navrhovaného opatrenia je eliminácia hroziacej hospodárskej krízy na účely pokrytia zvýšených verejných výdavkov spojených s pokrytím aktuálnych a nevyhnutných spoločenských potrieb." Ako vieme, jedno z tých opatrení, ktorým sa budú práve pokrývať tieto verejné výdavky, sú práve tie poukazy na voľnočasové aktivity detí. Naozaj si kladiem otázku, hoci je to veľmi dobré, zaujímavé, zaujímavý nápad, poukazy, resp. nájsť nejaký finančný nástroj, ktorým by sa podporili nejaké voľnočasové aktivity detí. Nemám s tým nejaký veľký problém, ale do takejto obrovskej miery, že to má robiť štyristo miliónov z celého toho, toho balíka a toto považujeme za nevyhnutnú spoločenskú potrebu?
Ja keď si to, snažím sa to nejako predstaviť si to v hlave, že kde, na akej, pri normálnej, pri klasickej štandardnej vláde, hocijakej na svete, že kde, na akom rebríčku výdavkov krajiny by mali byť práve poukazy, voľnočasové aktivity. No teraz súčasne v tejto kríze je to ďaleko ďalej, než bez krízy a než vojnového stavu. Ja si myslím, že aj v prípade, že by sme to boli, že by bola bežná situácia, že nie sme zaťažení práve vojnovým konfliktom na Ukrajine, agresiou Putina na Ukrajine a rastom cien, infláciou, tak aj v tomto bežnom, bežnom režime by to bolo niekde možno, poviem, tipnem, že možno v ôsmej desiatke problémov, ktoré má štíhla vláda riešiť. A tomuto problému v tejto ôsmej desiatke by mala prideľovať takýto objem finančných prostriedkov.
V prípade, že ako sme teraz, že tu máme tieto obrovské problémy a čelíme týmto obrovským zvýšeným výdavkom, že musíme dokonca riešiť aj agresiu Putina na Ukrajine, tak si myslím, že celkom prirodzene tento problém voľnočasových aktivít padá oveľa ďalej a možnože už je aj mimo stovky a možnože už je aj niekde na konci, na konci tisícky, čím vôbec nehovorím, že to nemáme riešiť, ale máme to riešiť adekvátne k tým problémom, ktoré v súčasnosti máme. A keď si teraz predstavím, že máme riešiť nejaký takýto problém v tejto situácii a my ideme urobiť zákon o voľnočasových aktivitách, o financovaní voľného času detí, tak naozaj, naozaj to mi nie je jasné a nevidím dôvod, prečo by sme mali teraz toto posunúť do skráteného konania, keď o tom treba naozaj, naozaj veľmi intenzívne rozprávať.
Čo sa týka, čo sa týka tých cien ropy, nebol som na finančnom výbore, ale teda dostal som informáciu, že tam bola, zaznel tam aj výpočet Inštitútu finančnej politiky, ktorý hovoril o tom, že by mal byť, mala byť vybratá tá daň z ropy, myslím, že 50 miliónov eur v roku, teraz, ale že v tých ďalších rokoch to bude klesať, pretože aj ten rozdiel medzi tou ruskou ropou a tou, tým Brentom bude postupne sa znižovať tým, ako sa ten trh, samozrejme, flexibilne prispôsobí tej konkrétnej situácii. Takže aj to očakávanie, že budeme vyberať nejaké stámilióny eur, očakávanie navrhovateľa, že bude vyberať nejaké veľmi ťažké stámilióny eur, je podľa mňa, stojí proste na hlinených nohách, na piesku. A hovorím to s tým, že teda rešpektujem, že takýto návrh navrhovateľ, takúto predstavu navrhovateľ má.
Ďalšia vec je, áno, že ako zareaguje potom nejaká spoločnosť, keď sa rozhodne, keď sa rozhodne vláda, že nejakú veľkú spoločnosť znovu, že dodaní, keďže má dojem, že má teda nadmerné zisky. Ja sa domnievam, že klasické manažérske rozhodnutie veľkej globálnej firmy, ktorá očakáva nejakú ziskovosť, očakáva nejaké príjmy z tej firmy, aby mohli naďalej investovať, tak to tá očakávaná manažérska reakcia bude, že jednoducho tá firma začne škrtať a začne (zaznel gong) nejakým iným spôsobom presúvať tie aktíva, ktoré má, do nejakých iných činností, možno preinvestuje, možno urobí nejaké iné opatrenia. To znamená, že tým chcem naznačiť, že opäť to očakávanie, aký výber bude z takejto spoločnosti, stojí úplne, úplne na vode, na piesku.
No a posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že veľmi ma vyrušuje ten, ten naratív, ktorý tu pán minister financií veľmi často spomína, že, že my nechceme zdaňovať bohatých, že my chceme, nechceme dať chudobným a naopak, chceme dávať bohatým, že strana SaS alebo klub SaS chce dávať bohatým. Toto ma ale tak neuveriteľne vyrušuje, lebo je to naprosto obrovská neskutočná hlúposť.
Každá firma, ktorá je zdanená nejakým percentom, každý občan, ktorý je zdanený nejakým percentom, platí inú výšku, inú výšku tých daní. Keď má niekto zisk sto euro, zaplatí do štátneho rozpočtu dvadsať euro, keď má niekto sto miliónov, zaplatí dvadsať miliónov eur. Keby sme mali daň na hlavu rovnakú paušálnu, alebo daň na firmu rovnakú paušálnu, to by sme sa potom pozerali, ako by to vyzeralo. Ale v skutočnosti tí bohatí platia oveľa-oveľa viac do štátneho rozpočtu, než platia chudobní. A ja nevidím dôvod, prečo by sme mali robiť takéto selektívne rozhodnutia dodaňovania niekoho v tejto situácii, teda v akejkoľvek situácii.
A osobitne mi to tam prekáža aj z toho dôvodu, že som domnieval sa, že aj v klube OĽANO je viacej pravičiarov, je viacej konzervatívcov, klasických republikánov, konzervatívcov, ekonomických pravičiarov a že tomuto jasnému, tomuto jasnému problému absolútne jasne rozumejú, že takéto dodaňovanie nejakých firiem aj napriek tomu, že to nastalo zo situácie, ktorú vieme, že to bolo proste, tá firma k tomu príde nejaká, príde k tomu v podstate náhodou, tak som sa domnieval, že v klube OĽANO, možno aj v klube SME RODINA, je viacej ľudí, ktorí jasne chápu, že toto je naozaj veľmi závažný aj etický problém, či dodaňovať nejaké veľké firmy napriek tomu, že ony platia naozaj už veľké dane a sú riadnym daňovým subjektom, ktorý si, ktorý dodržiava zákony. Toto považujem naprosto za, pre mňa osobne veľké sklamanie, že takto to vníma veľmi veľká časť aj koaličných poslancov, že tieto, nazvem to ´socialistické nápady´ už tak, tak prenikli aj medzi konzervatívcov, že majú pocit, že to je geniálne riešenie zháňania peňazí, že daňové subjekty, ktoré majú viac, ktoré majú vyšší zisk, a to je jedno, či ho, majú vyšší zisk z náhleho popudu alebo tým, že ho získali nejakou poctivou, poctivou svojou, svojimi aktivitami, svojimi podnikateľskými aktivitami, takže sa veľká väčšina práve takýchto konzervatívcov prikláňa k takýmto socialistickým nápadom, že poďme rýchlo zohnať peniaze niekde, tak ideme opäť zase niekoho dodaniť napriek tomu, že to daňovo-odvodové zaťaženie máme obrovské, napriek tomu, že už naozaj vyberáme veľmi veľa prostriedkov, tak ideme narýchlo zháňať nejaké peniaze na voľnočasové aktivity detí. Preto si myslím, že toto je, toto je návrh, ktorý by sme rozhodne nemali poslať do skráteného legislatívneho konania, pretože nijakým spôsobom to nevyrieši hospodárske problémy, nijakým spôsobom to nezabráni nejakým hospodárskym škodám a mali by sme o tomto návrhu rozprávať oveľa dlhšie a hľadať nejaké kompromisné riešenie v rámci koalície a nieže sa budeme dozvedať všetky detaily a dokonca ani nie detaily, ale aspoň nejaké rámcové predstavy, že sa budeme dozvedať na posledný moment alebo dokonca, dokonca z médií. Preto tento návrh, ako aj klub SaS už prezentoval, my návrh na skrátené legislatívne konanie nepodporíme.
Ďakujem.

Pán Kazda, chcem vás povzbudiť, aby ste vy čo najčastejšie vystupovali, pretože vy tú, tú etickú teda výbavu SaS tu dokresľujete čím ďalej, tým lepšie. Takže zopakujem, čo ste povedali.
Je etický problém zdaňovať firmu len preto, že podniká. Lenže viete, táto firma, vy by ste ju mali reálne nazvať, to je monopol alebo oligopol, to nie je firma, aby ste nás tu vy poučovali, že pravičiari by nemali zdaňovať úspešné firmy. Ja s tým súhlasím. Povedzte mi, čo je úspešné na tom, že niekto len tak dôjde mesačne k sto miliónom zisku, ku ktorému v živote svojou aktivitou, svojou podnikateľskou činnosťou by neprišiel. Toto nie je nič pravicové, toto je obyčajné obhajovanie finančných záujmov jednej konkrétnej firmy, to, čo ste tu vy predviedli.
Po druhé ste povedali, že čo tam po tom, že predkladateľ tvrdí, že stovky miliónov vyberie a vy to spochybňujete. To nebudú stovky. Neskutočne, že je, dobre, tak keby to bolo sedemdesiat miliónov, pre vás je to plev? Sedemdesiat miliónov? Osemdesiat miliónov je plev? Sto je plev pre vás? To neviem, kto vám toto písal, že vy sem prídete obhajovať niekomu, že len tak z ničoho, ktoré mu pristalo, sto miliónov mesačne dodatočného zisku, opakujem ešte raz, nie preto, že niečo robí, ale preto, že jednoducho spotrebováva ropu, na ktorú je teraz mega diskont, teda zľava.
No a tretia vec je, že vy nevidíte dôvod, aby sme toto riešili v skrátenom legislatívnom konaní. A kedy by ste to chceli vyriešiť? Kedy by ste to chceli riešiť, keď už tri mesiace tieto mega zisky na účte v podstate Slovákov končia, to znamená inak povedané, my sa bavíme o jednom jedinom MOL-i. My sa nebavíme o Slovnafte. To je jeden MOL, ktorému dnes my financujeme sociálnu politiku Maďarska, kde sú zastropované ceny a tie zisky sú prenášané zo Slovenska tam.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, keď som vás počúval, tak mi prišlo, mal som zmiešané pocity z toho celého, lebo vy ste tu spomínali o všetkom možnom a stále sa vraciate k tým krúžkom, hoci to je už úplne iná téma a stále si nachádzate dôvod, ako sa to nedá. Nehľadáte cestu, ako by sa to mohlo dať. A toto mi na tom vadí. Ja neobhajujem, ja obhajujem v podstate rodiny, ktoré týmto spôsobom prídu k nejakým finančným prostriedkom, ale vy hľadáte cestu, ako sa to nedá, nie ako sa to dá.

Pán kolega Kazda, viete, tá červená čiara u vás, u SaS-ov, bola posledné týždne niekoľkokrát prelomená, tak som zvedavý, kedy odídete z tej vlády, tak ako to váš predseda stále ako hrozí a tuná lamentujete nad vecami. Skúste mi povedať a odpovedať na otázku, kedy tých osemdesiatkrát, keď ste tu predkladali návrhy zákonov v osemdesiatich prípadoch na skrátené legislatívne konanie, kedy to bolo dôležitejšie, ako teraz tento návrh zákona? To nie je jedno, či sto miliónov eur zostane u nás na Slovensku, alebo to skončí kdesi v zahraničí.
No bohatší a tí, ten monopol a oligopol, to nie sú firmy alebo ľudia takí, ktorí sa veľmi s radosťou podelia možno o peniaze, ktoré im padli do lona. Jednoducho je tu potrebné konať a to, že je tu tento návrh zákona, je to len naozaj dobré a tak, aby sme mohli pomôcť v podstate našim deťom, tak ako to aj pán minister spomínal vo svojom úvodnom slove, minister školstva nesplnil si domácu úlohu. Som zvedavý, ako to naplní do konca kalendárneho roka tak, aby tie deti mohli čerpať tie poukážky.
V rámci rozpravy tiež tu zaznelo, zaznela taká vec, že či päťdesiat eur je dostatočná pomoc, že to je nič, že to je maličkosť. No to neni maličkosť, lebo aj v takej malej obci, kde je trebárs desať detí a päťdesiat eur je poukážka, to máte 500 eur. No tak tí učitelia, ktorí sa venujú našim deťom vo voľnočasových chvíľach, tak môžu pricestovať do tej dediny. Dostane 500 eur mesačne a keď je to 1 000 eur, no tak s veľkou radosťou to urobia. A vo väčších mestách, tam myslím, že ten problém nie je.

Ďakujem.
Pán poslanec Taraba, vy ste položili filozofickú otázku, ako je možné, že niekto príde k zisku, že to nie je nič pravicové. No pravicové, to som sa snažil vysvetľovať, je pravicové nezvyšovať dane. Je to relevantné, jednoznačne pravicové riešenie je nezvyšovať dane.
Pán poslanec, Čepček, že ste mi vytkli, že nehľadám cestu, akoby sa to mohlo dať, ale nepovedali ste, že čo je to ´to´. Takže ja sa pýtam, že čo sa má dať? No pokiaľ hovoríte, že či sa má dať teraz momentálne 400 miliónov na voľnočasové aktivity detí, tak ja tvrdím, že nie. To sa nemá dať a budem hovoriť stále, že by sa to nemalo dávať. Ale pokiaľ hovoríte, že by sme mali dať pomoc najzraniteľnejším skupinám a chudobným, tak neustále a nepretržite opakujeme, že to jednoznačne podporujeme. Poďme tam nájsť balík aj za cenu toho, že odčerpáme nejaké iné peniaze z nejakých iných zdrojov, ale poďme to riešiť konečne, dajme tú adresnú pomoc tým najzraniteľnejším skupinám.
Pán poslanec Kuffa, vy ste hovorili, že kedy boli dôležitejšie dôvody na skrátené legislatívne konanie? No možno sa budeme asi líšiť v tom názore, ale ja si myslím, že jednoznačne dôležitejšie boli, keď boli naozaj akútne veci, ktoré nastali. To bola napríklad pandémia. Pokiaľ si dobre spomínate, začalo prudko rásť, prudko rásť úmrtia, začali prudko rásť úmrtia v dôsledku ochorenia. Bolo treba robiť okamžité opatrenia, bolo treba nakupovať prístroje, nakupovať testy, nakupovať ďalšie a ďalšie veci a to je naozaj dôvod na skrátené konanie, lebo tam rastie pandemická vlna. No a tak isto je pri akútnom riešení vojnového konfliktu, agresie Putiny, Putina, pardon, voči Ukrajine, kedy nastal veľký húfny odchod obyvateľov Ukrajiny a bolo im treba pomôcť. Toto sú podľa mňa absolútne relevantné dôvody na skrátené a nie tento, ktorý si môžeme vyriešiť v pokoji ešte o jeden mesiac minimálne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení páni ministri (povedané so smiechom), podpredseda vlády, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať (reakcia z pléna), no veď hovorím, vážení podpredsedovia vlády, dvaja (povedané so smiechom), dobre.
Dovoľte mi povedať pár slov k téme ruská ropa. Sme v skrátenom legislatívnom konaní a ja, tak ako aj môj kolega, nevidím parametre na jeho obhájenie, ale nebudem sa tomu úplne venovať, nakoľko to kolega práve, práve rozobral. Skôr sa teda zameriam na ten akoby odborný problém.
Nameraná inflácia vo výške 12 % za posledných 12 mesiacov ku koncu apríla je vo veľmi veľkej miere spôsobená nárastom cien energií. To je jasný a nespochybniteľný fakt. Medzi energie patria aj ceny pohonných hmôt, to je takisto objektívny fakt. Ale čo treba povedať, že na tomto vývoji jednoznačne štát aleže veľmi dobre profituje.
Ako je to v číslach? Celkovo sa na spotrebnej dani z minerálnych olejov, prevažne palív, za minulý rok vybralo 1,2 miliardy eur. Samozrejme k tomu 100 milión na dani z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na koncovú cenu palív. Čiže už to sú veľmi veľké peniaze, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, a keď by sme si to zobrali, ako to na Slovensku je, tak v pomere k hrubému domácemu produktu ide na nákup palív na Slovensku asi 3 %. Posledne mne dostupné dáta hovoria približne o predaji asi 3,5 milióna ton ročne, čo je niečo medzi 3 až 4 miliardami litrov. Spotreba obyvateľov aj priemyslu rastie a je naprosto jasné, že pri raste cien vyberá z peňaženky dnes už takmer dvojnásobok toho, čoho boli spotrebitelia svedkami pred dvomi rokmi. To sú také základné fakty, ktoré rámcujú túto našu dnešnú debatu.
Dve tretiny palív na Slovensku predáva spoločnosť Slovnaft, ktorá, a to je aj nám všetkým známe, vyrába svoje produkty z ruskej ropy a ruská ropa sa teda začala od začiatku invázie predávať so zľavou oproti iným typom ropy. Nie som odborník na ropu a nemám, bohužiaľ, ani krištáľovú guľu, aby som vedel povedať, aká bude táto zľava v budúcnosti. Áno, sú grafy, kde bola ropa Brent prednedávnom 100 dolárov, teraz je ropa Brent aktuálne asi o 10 dolárov drahšia. Tak nejak to funguje aj s tou ruskou ropou Ural, bola 70, teraz je plus-mínus 80.
Každopádne zachováva si momentálne nejakú túto zľavu jednoznačne, ale teda aký bude ten vývoj do budúcna, je veľmi ťažké predpokladať. Zasa súhlasím s pánom ministrom, no ale zároveň nejak nerozumiem, ako pán minister môže hovoriť o príjmoch z tejto novej dane v tomto roku 300 miliónov euro, či už... (Reakcia z pléna.) Okej, dobre, čiže keď, tak 150 v tomto roku a 300 v budúcom? Tak? Dobre. Áno, jasné. Čiže to sú, teda jedno rámcovanie, to horné. Dnes pán štátny tajomník na finančnom výbore prezentoval prognózu alebo teda analýzu IFP, ktorá je súčasťou ministerstva financií vo výške 50 miliónov pre tento rok a necelých 25 miliónov pre dvadsiaty tretí a ešte o niečo menej pre dvadsiaty štvrtý. Chápem, veľmi ťažko sa to odhaduje. Proste nie je to jednoduché, ale asi šesťnásobný rozdiel v priebehu jedného dňa by sme nemali mať. To už je akože veľký, veľký rozdiel. (Reakcia z pléna.) No však sme sa pýtali. (Reakcia z pléna.) Áno, jasné, však jasné, proste že sa bude do budúcna znižovať ten ´spread´ medzi ruskou ropou, jasné, veď v poriadku. Nikto to nevie, však o to ide, len teda, hovorím, rámcujme tú debatu nejakými číslami a keď teda prídu v priebehu dňa z MF čísla takto rozdielne, tak to aspoň na to upozorním. Nekritizujem, je to ťažké, tam je parametrov veľa, okej, v poriadku. Len teda, že tu máme, aby sme vnímali. Viete, niekto počul 300 miliónov, už menej ľudí počulo 50. No každopádne môže to byť akokoľvek. Pán minister to povedal, to nie je výtka, súhlasím, hej, môže to byť náročné. Dobre.
Pravda je tiež, že aj tieto krakovacie spread skupiny MOL na rôzne druhy vyrábaných palív rástli, klesali medzi rokmi ´20 - ´21, ale v roku 2022 väčšina išla výrazne hore a rast pokračuje. Áno, rafinéria, teda špeciálne naša slovenská alebo teda rafinérie, ktoré fungujú na ruskej rope, zarábajú viacej. Súhlasím. Tak môžme pripustiť, že Slovnaft má určité nadzisky, hej, alebo teda nejaké windfalll benefity. No ale s ohľadom na to, čo už dnes štát vyberá na palivách, či už na spotrebnej dani alebo na DPH, a ako vyberá viac s tým, že tie ceny rastú, tak si myslím, že beneficientom ďalšej nejakej dodatočnej dane by nemal byť štát, ale mali by to byť priamo ľudia. Keď sa zavedie daň takto, ako je prezentovaná, tak môžme si myslieť čokoľvek, ale tá ekonomická realita je, že vytiahne ďalšie peniaze z vreciek ľudí a štát bude mať ďalšie príjmy. Áno, môže tam byť taký ten faktor, že to zdaní nejaký ten dodatočný, dodatočný zisk Slovnaftu, ale dostane ho vlastne ten, kto tie zisky mal ešte väčšie, štát. Lebo štát akože ešte teda tie zisky štátu z tohto celého sú ešte násobne vyššie, než zisky tých rafinérií. Takže preto som presvedčený, že ak toto chceme urobiť, malo by to rezultovať v to, aby tým beneficientom tejto výhody, aby sa ten zisk akoby presunul priamo k ľuďom. No.
Možno tu v tejto súvislosti na chvíľu trošku odbočím. Takto. Poviem len, malo by sa to presunúť k ľuďom a teda jednou z tých možností je napríklad zníženie spotrebnej dane.
Ale teraz, teraz na chvíľku odbočím a v podstate potvrdím tiež slová pána ministra, že tým, že nikto z nás tú krištáľovú guľu nemá a ako sa ten, ten dodatočný diskont medzi teda ruskou a svetovou ropou bude meniť, nie je, nie je jasné, ľahké odhadnúť, tak treba povedať, že by bolo akokoľvek, by bolo nezodpovedné vlastne tieto dodatočné výdavky alebo teda dodatočné príjmy párovať s nejakými výdavkami napríklad, čo sa bavíme teda o inflačnom balíčku, kde vytvárame trvalé výdavky, hej? Tuto si treba uvedomiť, že v momente, keď prijmeme či už daňový bonus alebo zvýšenie teda prídavku na dieťa alebo teda aj voľnočasové poukazy, to sú trvalé výdavky, ktoré jasne sa budú proste objavovať stále. Toto je a ešte raz hovorím, nekritizujem pána ministra, sám to povedal, toto je príjem, ktorý je určite dočasný a navyše jeho výška je veľmi, veľmi ťažko predikovateľná.
Ale, a to zopakujem, lebo dnes tá debata tu nebola nijak výrazne, nijak výrazne veľká. Akékoľvek dodatočné výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku vieme financovať už z vybraných a samozrejme aj z daní, ktoré vyberieme v budúcich mesiacoch. Do konca apríla sme vybrali o 850 miliónov viac na daniach, ako za minulý rok štyri mesiace, a do konca tohto roka bude i pri znížení dynamiky určite vyše jednej miliardy dodatočných ďalších nadpríjmov. Jednoznačne časť z nich vieme a musíme rozumne minúť na pomoc núdznym, časť by mala a mohla slúžiť na pokles deficitu, ktorý máme, a ja som presvedčený, alebo strana SaS sme presvedčení, že časť by teda mohla slúžiť na pokles daní, hej?
No ale teda poďme vlastne k tej spotrebnej dani. Áno, máme vysoké ceny palív na čerpacích staniciach. Tankujú tam ľudia, ale aj sanitky, ale aj pekári, aj autobusy, taxikári, požiarnici a tým, že všetci platia viacej a vedelo by teda pomôcť zníženie spotrebnej dane na palivá.
Nemám už v podstate takmer žiadny čas, ale poviem len toľko, že vnímame to, že keby sa tieto, spotrebná daň znížila, vie to Slovensku proste zasa pomôcť. Znamenalo by to, že by sme takto dokázali doručiť ľuďom nižšie ceny palív, o to asi v dnešnej dobe ide. Znížilo by to tlak na infláciu, znížilo by to napríklad nákupnú turistiku. Ľudia, ktorí žijú v južných oblastiach Slovenska, o tom vedia niečo. A už len posledné, čo stihnem, len aby sme zase vedeli, spotrebná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán spravodajca, vy máte neobmedzený čas. (Reakcia rečníka: "Aha. Áno, dobre.") Nech sa páči. Nechcem vás nabádať na dlhšie vystúpenie (reakcia vystupujúceho rečníka so smiechom: "ďakujem"), ale len vás chcem informovať.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Dobre. Veľmi pekne ďakujem. Super, super, super.
Čiže každopádne teda znížilo by to nákupnú turistiku. Asi si pamätáme aj nejaký čas dozadu. Tým, že teda u nás je spotrebná daň relatívne vysoká, 40 centov v cene nafty, 55 centov v cene benzínu, aj pri nízkych cenách v minulosti sa chodilo, oplatilo tankovať niekam inakam. Teraz je tá situácia taká, že sa v podstate chodí tiež minimálne do Maďarska, do Poľska a teda cesta by bola, ak by sme dokázali, dokázali vlastne tieto dodatočné príjmy premietnuť do zníženia spotrebnej dane a takto vlastne to, čo som hovoril na začiatku, vlastne urobili občana - človeka beneficientom tejto výhody a vlastne takto by sme dokázali čiastočne znížiť vysokú cenu palív. Dobre, asi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Myslím, že to bol vcelku vecný predslov. Na druhej strane tam vidím takú istú chybu v logike, pretože si rozprával o tom, že my vlastne dnes nevieme, naozaj nevieme, koľko dokopy z tejto dane štát získa. Pretože ako bolo spomenuté na začiatku, tak tá daň je vlastne z tej krvavej dividendy Slovnaftu, z toho, že kupuje tú ruskú ropu, ktorá financuje boj na Ukrajine, a nevieme, koľko dlho bude táto zľava na ruskú ropu trvať. Nevieme, koľko dlho bude Slovnaft, Slovnaft vlastne tú ruskú ropu poberať, takže dnes nevieme povedať, koľko peňazí nám to prinesie do rozpočtu. Potom si povedal, že by sme to mali použiť na zníženie spotrebnej dane a v tomto mi to príde ako nelogické, pretože my vlastne dnes nevieme, koľko dostaneme na základe tejto dane a nevieme potom s určitosťou povedať, že či by sme boli vôbec schopní financovať zníženie spotrebnej dane na benzín, keďže nevieme, aké tie príjmy budú a nevieme, do akej miery vlastne môžeme sanovať ceny benzínu. Takže toto som možno nepochopil.
Tak isto by som chcel ešte povedať, že si hovoril, že tie peniaze by mali dostať ľudia a nie štát. Ja si nemyslím, že v tejto dobe ministerstvo financií nejako sedí na tých peniazoch ako žaba na prameni a tie prostriedky, ktoré sú, tak naozaj idú na pomoc ľuďom a snažíme sa nájsť práve cestu, cestu, ako ich financovať. Takže to bola trošku taká, možno za mňa to bolo zavádzanie, pretože v konečnom dôsledku štát tie peniaze, ktoré míňa, míňa na pomoc ľuďom, či už platy alebo prídavky alebo investície, ktoré sa potom vrátia.
Ďakujem.