65. schôdza

Ďakujem za informáciu. A nekomunikovali ste v súčasnosti aj s ÚRSO-m, ako plánuje na ďalšiu sezónu maximálne uznať tú cenu plynu? Pretože vieme, že niekto nakupuje lacnejšie, niekto nakupuje ten plyn drahšie. Aj na tento rok bola nejaká maximálna suma, koľko môžu dať do tých svojich kalkulácií. O koľko sa tá suma zvýši na nasledujúcu sezónu? Ako potom automaticky riešiť aj to? My v Humennom teraz vnímame, že máme enormný nárast neplatičov, keď nám tam išlo, tá cena tepla obrovsky hore a ešte pôjde. Keď sa nám to zvýšilo z nejakých siedmich na 20 % a keď sa zasa zvýši, si neviem predstaviť, budeme mať 35 % neplatičov v meste za teplo. Ako chápem, že je ťažká sociálna situácia, dôchodky dôchodcov po vláde SMER-u sú strašne nízke, ale musíme nejako pomôcť týmto ľuďom. Ďakujem.

No dôchodky sú nízke. Prečo sa nezvýšili už dávno o infláciu, o ktorej vieme, že je, tak prosím vás, to sa spýtajte pána ministra financií.
Teraz ale k tej vašej otázke s tým ÚRSO-m. Je to tak, že ÚRSO tu má pomerne zviazané ruky. Je nejaké referenčné obdobie, pri plyne je to posledných dvanásť mesiacov a je nejaká trhová cena na, na, na burze, ktorá je tiež presne stanovená, že ktorá cena, z toho sa vyráta priemer a to je na budúci rok potom cena plynu. ÚRSO tam nemá nejaké veľké možnosti.
Neviem vám teraz povedať, aká to cena bude, lebo to referenčné obdobie ešte neskončilo. Ono sa to vyráta a zverejní. Ale viem vám povedať za SPP, preto, lebo to je podnik, ktorý je stopercentne vlastnený štátom, a kde tí terajší manažéri dokázali to, že po šiestich rokoch, čo to robilo ročne 80, približne 80 miliónovú stratu, tak teraz sú v zisku a viem, že oni už nakupujú a pristupujú k tomu aj vo veľkom rozsahu, a to, čo stanovuje ÚRSO, to je maximum. Ale je dovolené ísť pod tú cenu?
A tie nárasty v percentách, čo som hovoril, tak to sa bude týkať SPP. Je to veľmi predbežné a orientačné, lebo aj SPP nemá ukončené ešte všetky nákupy.
Môžeme k druhej otázke.

Prečítam vám odpoveď pani ministerky Remišovej.
Vážený pán poslanec, vyhlasovanie prvých výziev z Fondu na spravodlivú transformáciu predpokladáme po schválení programu Slovensko v druhej polovici roka 2022. To je teda o niekoľko mesiacov. Už v tomto štádiu však pracujeme na príprave pilotných výziev a schém pomoci, ktoré budú zamerané na:
1. podporu využívania obnoviteľných zdrojov a energie. Podpora bude zameraná na inštaláciu obnoviteľných zdrojov, ako sú solárna alebo geotermálna energia. Vzhľadom na aktuálnu geopolitickú situáciu považujeme túto oblasť za prioritnú.
2. podpora zmeny využitia brownfieldov. Výzva bude zameraná na revitalizáciu brownfieldov, teda starých priemyselných parkov na Hornej Nitre za účelom ich nového využitia, čím chceme dosiahnuť prilákanie nových investícií do revitalizovaných hnedých priemyselných parkov a zvýšiť tak potenciál vytvárania pracovných miest v týchto parkoch.
3. na, tie peniaze budú použité na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti transformujúcich sa regiónov.
Doplňujúca informácia k tomuto, samotná príprava výziev tiež záleží od prijatia všeobecného nariadenia Európskej komisie o skupinových výnimkách, tzv. GBER, to je (Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651 z roku 2014, ktoré sa v súčasnosti na európskej úrovni reviduje a bude tvoriť nevyhnutný základ pre prípravu schém štátnej pomoci pre budúce vyhlasovanie výzvy.
Toľkoto, pán Takáč. Vy ste? Tak ak vám to stačilo.
Ja by som ešte chcel povedať za ministerstvo hospodárstva, ja tam mám jedného môjho nominanta alebo človeka, je to bývalý guvernér Ivan Šramko, ktorý sa zúčastňuje pravidelne tých porád. Poviem vám, mohlo by to ísť rýchlejšie, ale nie je to úplne stratené. Tak ako ten stav informácií, ktorý mám ja, tak je reálne, že ešte v tomto roku pôjdu prvé výzvy.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Na jednej strane také skonštatovanie, na druhej strane aj otázka. Pani Remišová sa vyhla priamej konfrontácii pri tých otázkach, ktoré som jej dnes položil, lebo podľa mňa vôbec nevie riadiť tento rezort a nemá šajnu o tom, ako funguje transformácia Hornej Nitry. Toto, čo ste, pán minister, prečítali, počúvame od nej už asi dva roky o tom, že ako to pokračuje, ako budú tieto výzvy. Reálny ale stav je taký, že je to jedna veľká katastrofa.
A čo sa týka transformácie Hornej Nitry a, samozrejme, aj ostatných regiónov, ktoré sú začlenené do tohto pilotného programu, je ten aktuálny stav, že opätovne zase zisťujeme nejaké projektové zámery, ktoré už boli minimálne dvakrát-trikrát zistené od roku 2018. A proste nemá to pána, nikto to neriadi a ja sa veľmi, veľmi obávam toho, že tieto peniaze na jednej strane prepadnú a na druhej strane si treba uvedomiť, že banská činnosť končí v roku 2023. To je za chvíľu. Tým pádom každým rokom stovky, ak nie už až tisícky ľudí končí v samotných baniach a my potrebujeme týchto ľudí rekvalifikovať a poskytovať im nový, novú možnosť zamestnania.
Sú tam aktuálne, pokiaľ viem, úplne v tej prvej, keď sa zbierali projekty, boli podľa mňa veľmi zaujímavé projekty, ktoré by regiónu Hornej Nitry ako-tak pomohli. Ale, bohužiaľ, všetko stojí, čaká, a tí ľudia ostávajú na úradoch práce ako nezamestnaní. Preto myslím si, že to, že ste povedali, že v druhej polovici tohto roka, ja sa obávam toho, lebo takýto termín som už počul minimálne dvakrát, trikrát z úst pani ministerky.
Ďakujem.

Tak budem v krátkosti reagovať, pán Takáč. Túto odpoveď celú ja vám potom dám. Môžete si ju odložiť a koncom roka to skontrolovať. Poviem vám takto, medzi nami, ja som mal záujem po mojom nástupe, že ministerstvo hospodárstva sa bude venovať problematike týchto fondov, preto, lebo ide o, ide o reštrukturalizáciu priemyslu v prvom rade. Jasné, pre tritisíc baníkov treba nájsť, už ich toľko nie je, ono to klesá, ale stále je to veľké množstvo ľudí, treba nájsť opäť prácu v nejakých priemyselných podnikoch. Jak som nastúpil ako minister, našiel som tam už niekoľko aj celkom zaujímavých projektov.
Pani Remišová trvala na tom, že to bude riešiť jej ministerstvo, tak som spravil aspoň to, že som poveril Ivana Šramka, aby zastupoval ministerstvo hospodárstva na tých stretnutiach. Preto ja vám detailnejšie k tomuto neviem povedať. Neviem ani potvrdiť, ani vyvrátiť, ani by som to nechcel robiť, to, čo ste povedali vy. Ale jednu vec vám ešte poviem, že hlavná úloha Ivana Šramka je, lebo aj na to treba myslieť okrem pracovných miest, zabezpečenie vykurovania mesta Prievidza. To je tiež projekt, ktorý bude podporený zrejme z týchto prostriedkov čiastočne. A tam to s odretými ušami budeme stíhať. Na to naozaj dávam pozor, lebo byť tri mesiace bez roboty, to sa dá, alebo aj šesť mesiacov, to sa dá prežiť, máte podporu v nezamestnanosti a tak ďalej. Ale byť jednu sezónu bez vykurovania, to je absolútne nemysliteľné.
Čiže snažím sa ustriehnuť to a tam s odretými ušami to budeme stíhať. Napríklad ministerstvo hospodárstva už prednedávnom vystavilo užívacie, teda súhlas s tou novou teplárňou napríklad.
Môžeme, ak ste okej, tak k tretej otázke, pán predsedajúci.

Pán poslanec, pri všetkej úcte, ale táto otázka je zámerne naivná. Neverím, že by ste nevedeli, aké sú tam základné vzťahy. Preto hovorím zámerne naivná a odpoviem vám to len v krátkosti, tomu sa hovorí trh. Ministerstvo nevie všetko riešiť. Boli také časy, hovorilo, som, hovorilo sa tomu socializmus, vtedy ste zrejme ešte nežili, ale skrátka tá cena vyrástla. Ja som rád, že sa podarilo zamraziť ceny pre domácnosti, ale viac nešlo. Kebyže sa zúčastníte tých vyjednávaní, tak by vám to bolo úplne jasné. To bolo maximum, čo sme vedeli z elektrární dostať.
Tie gastropodniky, samozrejme, majú s týmto obrovské ťažkosti. Sú to nárasty až o 300 %. Áno, tam, kde si napríklad elektrinu včas nenakúpili, takisto ako manažment tej Teplárenskej spoločnosti v Humennom zanedbal kopec svojich povinností, ale je úplne naivné si myslieť, že ministerstvo hospodárstva v trhovom hospodárstve dokáže teraz ako tutok ľubovoľné ceny nariadiť, stanoviť, určiť, navyše keď tie elektrárne patria štátu iba z 34 % a nie viac. A k tomu všetkému sú tu ešte aj rôzne antidumpingové pravidlá, pravidlá štátnej pomoci, ktoré nám nadiktovala Európska únia, pravidlá unbundlingu, ktoré sme museli realizovať, tak tu jednoducho ministerstvo hospodárstva nemalo čo urobiť a nemá čo urobiť. Tak.

Ďakujem. Ako tak sledujem tú situáciu, tak vnímame tak, že v Maďarsku a v Poľsku sú tie jednotkové ceny o niečo nižšie a nemajú tam spoločnosti také problémy, ako majú problémy na Slovensku.
Možno taká otázka, či nevie aj nejaké poplatky, ktoré sa vlastne odvádzajú, či ich nevieme nejako vynulovať. Lebo podľa mňa je nereálne, ak firme narastie cena elektriny o 300 %, aby ďalej fungovala, ešte v čase po korone, kedy tie kompenzácie hlavne pre gastrosektor boli podľa môjho názoru strašne slabé. Alebo napríklad i také stolárske spoločnosti, kde im narástla cena o 300 %, no ale majú objednávky na rok vopred a v tých cenách už nevedia pri tom náraste cien energií vyrobiť tie zmluvy, ktoré podpísali za také ceny, aké podpísali. Teda je to veľký problém a pravidelne končia ďalším a ďalším spoločnostiam zmluvy, ktoré mali ešte uzatvorené minulý rok, a tie ceny sa jednoducho hlboko prehltli. Tak ja len, či ministerstvo v tomto nevie nejaké poplatky, ktoré sa v súčasnosti platia, aspoň čiastočne znížiť alebo nejako rokovať, hľadať nejaké, nejaké možnosti, ako týmto slovenským podnikateľom pomôcť, aby nemuseli svoje prevádzky zatvárať, lebo častokrát je to likvidačné.
A ja si teraz neviem predstaviť, že množstvo spoločností zavrie svoju prevádzku a prepustí zamestnancov len kvôli týmto vysokým cenám energie, elektrickej energie.
Ďakujem.

No my sme poplatky znížili. Konkrétne TPS to bola, to bol najvyšší poplatok vo výške 27 eur alebo 24. A ten išiel výrazne dole a plus sme ho naviazali na množstevné zľavy s rastúcim odberom. My sme tam urobili, čo bolo v našej moci. To, čo, čoho sa vy dožadujete, na to by musel štát zriadiť takzvaný cenový úrad, to tu bolo za socializmu a jeden úrad stanovoval ceny všetkého, čo bolo v republike. Len s výsledkom, že potom ix vecí nebolo. Viete, potom bol podpultový tovar a tak ďalej.
Okej, ja som skončil, pán predsedajúci.

Budem odpovedať.
Vážený pán poslanec, región Horná Nitra má vysoký dekarbonizačný potenciál s potvrdeným vplyvom transformácie. To je po slovensky, že momentálne toho hodne veľa produkujú.
Dôkazom toho je aj fakt, že už v roku 2018 Slovenská republika zahájila transformáciu v súvislosti s využívaním uhlia v regióne Horná Nitra na základe rozhodnutia vlády o uzavretí baní a ukončení výroby energie a tepla z uhlia do roku 2023. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky prijala v roku 2019, čiže ešte za predošlej vlády, akčný plán transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra, ktorý bol vypracovaný s podporou Európskej komisie. Tieto skutočnosti boli zohľadnené aj pri nastavovaní alokácií pre jednotlivé oprávnené územia, ktoré v prípade Hornej Nitry predstavujú viac ako polovicu z celkovej alokácie FST.
V rámci metodiky výpočtu alokácie na Hornú Nitru boli okrem spomínaného potvrdeného vplyvu transformácie zohľadnené aj projektové zámery, ktoré naše ministerstvo získalo v rámci nezáväznej online výzvy na predkladanie projektových zámerov. Napokon boli pri výpočte alokácií vzaté do úvahy aj strategické diskusie vedené s územím.
Tak vidíte. Strategické diskusie vedené s územím boli vzaté do úvahy.

Ďakujem veľmi pekne. Vyplýva mi z toho, že teda som nedostal presné číslo, ale ste spomínali, viac ako polovica, tam bolo povedané z tých finančných prostriedkov, ktoré tvoria asi teraz hodnotu nejakých 460 miliónov euro. Ak si ja dobre pamätám, ešte keď pôjdem do predchádzajúceho obdobia, kde začal tento proces v roku 2018, kde teda pani ministerka akože v tejto odpovedi popísala celý proces transformácie, ja si pamätám číslo vyše 900 miliónov, ktoré mali byť použité na túto transformáciu Hornej Nitry.
Čiže predpokladám, že zo 460 miliónov minimálne 240 miliónov by malo byť použité na Hornej Nitre. A ešte dopoviem, pán minister, že no, že bolo veľké nešťastie, že ste nespravili nejakého splnomocnenca vlády pre transformáciu Hornej Nitry, kde by to zastával možnože fundovaný nejaký slušný človek, napríklad aj toho, ktorého vy spomínate, a tento proces by úplne iným spôsobom fungoval. Lebo ja som sa zúčastnil veľmi veľa týchto stretnutí od roku 2018, ktorých sa, ktorých sa zúčastnili aj starostovia, primátori, rôzne nezávislé skupiny, organizácie, podnikatelia a od toho roku proste doteraz sa len stretávajú, stretávajú, stretávajú a nevedia, čo ďalej bude. Je to veľké nešťastie a ja mám fakt veľkú obavu, že o tieto peniaze v rámci transformácie prídeme a hlavne, že to bude mať dopad taký, že nebudeme dokázať naštartovať tie procesy tak, aby sme fundovane, poviem, tých ľudí, ktorí nielen v tých baniach, ale ktoré sú aj na ne naviazané z hľadiska nejakej činnosti, keď ukončia svoju činnosť, pretransformovali do iných spoločností, prevádzok, kde by mohli fungovať a reálne z toho, čo mohla byť Horná Nitra, mám veľkú obavu, že môže skončiť jedným veľkým prepadákom.