65. schôdza

Ďakujem za slovo. Neviem či mi budú stačiť dve minúty, lebo toho je strašne veľa. Na asi si, asi budem musieť ísť do rozpravy. Strašenie SMER-om o nejakom obmedzovaní vývozu to je úplná, úplná hlúposť, pán kolega Takáč, prepáč. Vývoz obilia je to, ako pán Karahuta povedal, informačná povinnosť. Keby sme zakázali vývoz, že by bola takáto situácia, tak si rozdelím jednu eseročku na desať eseročok a budem robiť cez desať eseročok ten vývoz tak či tak. Takže dá sa to obísť tak či tak. Ale tu o tento prípad tu nejde.
Ja by som chcel reagovať na pokuty. O tom, čo sa týka pokút pre retailové reťazce, áno, práve za čias SMER-u to boli výborné vypaľovačky. Pán, ktorý sa hrá na cestovinára dneska a pekára dneska ako veľký zástupca, tak robil vypaľovačky, môžeme sa pozrieť na BILLU jeden milión eur, kde údajne za to, že dal 400-tisíc eur. 20 trestných oznámení sú podané, takže to sa rieši. To proste sa rieši. Takže tam si môžeme porozprávať o tom. Takže ja vítam to, že sa nebudú vypaľovať retailové reťazce miliónovými pokutami, ale že tie pokuty naozaj budú adekvátne k tomu priestupku.
DMT a DS, čiže dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby, tam treba si doštudovať lebo DMT je dokedy je potravina kvalitná, predávať sa ďalej môže. Áno, privítali by sme napríklad, že musí byť 50-percentná zľava od napríklad nákupnej ceny a tak ďalej. Čiže privítal by som ešte nejakú reguláciu do toho, aby to bolo úplne jasné. Ale nie je to dátum spotreby. Dátum spotreby dokedy je bezpečné tú potravinu jesť, tam si to doštuduj, pán poslanec.
Tretia vec alebo štvrtá vec, dvadsať sekúnd, to nebudem mať, nemám šancu, na ambulantný predaj, na to si asi zoberiem potom slovo v rozprave. Ambulantný predaj a riešenie. Pokutovať vyššie pokuty áno, pani Halgašová poslankyňa, ja s tebou úplne súhlasím, áno, ja sa tomu venujem už sedem rokov, ale nefunguje to. A treba si to prevziať a naozaj prebrať s pánom ústredným riaditeľom s pánom Hírošom, s pánom Hírešom, pretože pokiaľ aj je niekde ambulantný predaj nateraz napríklad v tejto dobe melónov za, za hranicami mesta, tak nemáte šancu ako to skontrolovať. K tomu potom neskôr.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Takáč, ja chcem zareagovať iba na dve veci, ktoré ma zaujali v tvojej rozprave. Aj Patrick Linhart to teraz spomínal, čiže ak sa bavíme o potravinách, ktoré majú dátum minimálnej trvanlivosti a potraviny, ktoré majú dátum minimálnej spotreby, tak ja súhlasím úplne s tým, aby aj keď to možno legislatíva Európskej únie pripúšťa, aby sa aj potraviny po minimálnom dátume trvanlivosti predávali za zostatkovú cenu alebo o cenu, ktorá je o 50 % nižšia ako je oproti klasickej potravine, tak skôr by som sa prikláňal k tomu čo už platí teraz.
To znamená, že aj potraviny po minimálnom, minimálnej dobe trvanlivosti, aj potraviny po minimálnej dobe spotreby, hoci sú stále bezpečné, keď sa bavíme o potravinách ako je ryža, cestoviny alebo strukoviny, tak aby tieto potraviny naozaj tak ako to doteraz dostávala od mnohých obchodných reťazcov, ale aj menších obchodov Potravinová banka Slovenska, ktorá to naozaj veľmi rozumne, môžem povedať, distribuovala do rôznych charitatívnych organizácií, ktoré potom to posúvali ďalej. Či to posúvali zariadeniam ako sú domovy sociálnych služieb alebo nízkoprahové centrá, alebo nocľahárne, alebo zariadenia, ktoré majú výlučne starostlivosť, alebo vývarovne, kde sa tieto potraviny varili, či už pre bezdomovcov, alebo pre ľudí bez domova. Tak tento spôsob by mohol ostať úplne zachovaný, pretože je funkčný. Jednak s týmito potravinami sa neplytvá a tieto potraviny sa naozaj použijú tak, ako by sa každá správna potravina mala použiť, to znamená na konzum. Nebudeme z nej robiť nejaké prírodné hnojivo a podobné hlúposti, ako to niektorí ľudia tvrdia. Ale naozaj potravina, ktorá je konzumovateľná, je bezpečná a stále je možné ju využiť ako potravinu pre ľudskú spotrebu. Takáto potravina by mala naozaj plniť svoj účel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, veľa vecí už k môjmu pozmeňováku aj moji predrečníci zdôvodnili čo a ako. Hovorili ste, že prečo práve štyristo, nie viacej. Žiadny zákon, respektíve keď máte nejakú hodnotu v zákone, tak stále môžete polemizovať, stále tam viete nájsť pre a proti. Takže viac-menej žiadny zákon neni najlepší, najdokonalejší, najefektívnejší. Som rád, že ste si dali tú námahu, že ste to prešli pomerne poctivo.
Musím povedať, že takto ten štyristo ton sme brali akože to je taká nejaká, ja by som povedal, že štandardná, respektíve pre nás pre Slovenskú republiku štandardná nejaká cifra, ktorá môže prakticky v praktickom živote sa ukázať v kladnom alebo zápornom svetle. Takže môžme to novelizovať a milerád sa k tomu potom pripojím. Takže zatiaľ toľko, a myslím si, že je to dobrý zákon, dobrá novela zákona a myslím si, že prispeje ku našej zase dobrej potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti našich občanov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za každú faktickú poznámku.
Kolegyne, kolegovia, neviem, či ste ma nepočúvali, ja som hovoril o tom, že toto, táto oznamovacia povinnosť, že ju vítam v tomto, v tomto pozmeňováku. Neviem teda ako, však som sa k tomu takto vyjadril.
Čo sa týka obmedzenia vlastníckych práv, ja som nehovoril o tom, aby sme tu obmedzovali vývoz z hľadiska vlastníckych práv. Ja som hovoril o tom, že už teraz momentálne či európska legislatíva, alebo aj naša umožňuje určitým spôsobom obmedzovať alebo teda nakladať s týmto vlastníctvom, ale za ná-hra-du. Za ná-hra-du. Presne som to čítal. V tomto ti to môžem dať, pán predseda, prečítať, môžeš si to pozrieť.
Čo sa týka, čo sa týka obcí, zas dávame nejakú navyše povinnosť, v mestách hlavne teda, keď sa bavíme, lebo v tej obci to funguje akým určitým spôsobom, tak dávame mestám povinnosť a v prípade, že to nebudú vedieť alebo neskontrolujú, tak im budú proste ukladať pokuty. Ja si myslím, že toto je veľmi, veľmi zlá cesta po tom, čo sa včera schválilo v Národnej rade, že ste zobrali peniaze samosprávam.
Pán Fecko, ja som nehovoril, že štyristo a viac ton. Ja som hovoril štyristo a menej, hej? Čiže ste ma mohli lepšie počúvať. A, samozrejme, že vždy sa to, aj sa to, neviem, asi Patrick to hovoril, obchádza. Však ja som tiež hovoril o tom, že to určití špekulanti budú vedieť obchádzať, toto, by som povedal, že nahlasovanie na ministerstvo tým, že si povie, že ide menej ako štyristo, ide tristo osemdesiat a bude stále tristo osemdesiat vyvážať. Práveže o tejto špekulácii, špekulácii som hovoril aj ja.
Myslím si, že tieto moje dve vyjadrenia k týmto dvom pozmeňovacím návrhom, pani kolegyňa, sú fakt na vysoko odbornej úrovni a nie sú to vymyslené veci. Takže možno tí ľudia, ktorí vám to chystali, asi nie sú tak zdatní, ktorí to chystali, chystali mne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážený pán minister, chcem povedať, že niektoré zmeny sa presadzujú naozaj veľmi ťažko a môžem to potvrdiť na základe svojej dlhoročnej praxe v potravinárstve a mnohých skúseností.
Pokiaľ ide o predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, tak tento si cestičky do slovenského parlamentu naozaj hľadal už viackrát a dlhé roky a nepodarilo sa ho schváliť, až teda dúfam že dnes. Konečne zrejme dozrel čas aj na Slovensku a pretože v mnohých, kolega Takáč, v mnohých členských štátoch tento predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti funguje, a dobre.
Sama som si dala urobiť prieskum cez inštitút parlamentnej legislatívy, kde som sa teda dozvedela, že vo väčšine členských štátov Európskej únie predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti funguje. Takže je to možno drobný krok. Ja osobne to však vnímam ako dobrý prvok, ako pomoc sociálne slabším, čo najmä v dnešnej dobe rastúcich cien nielen potravín, ale všetkých komodít, môže, môže pomôcť ľuďom. A zároveň tým prijmeme aj opatrenie viac-menej na ochranu životného prostredia.
Ako vieme, ročne sa vyhodí v Európskej únii takmer 90 miliónov ton potravín, čo vychádza na jedného obyvateľa približne pol kilogramu. Čiže z tohto pohľadu, keď potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti napríklad, alebo dnes môže charitatívna organizácia prijať tento dar, ale nemusí. Ak ho neprijme, tak obchod tieto potraviny musí jednoducho vyhodiť, musí s ním nakladať ako s odpadom. A to pri tom hovoríme naozaj o bezpečných potravinách, ktoré sú stále vhodné na konzumáciu, pretože je úplne bežné, že fazuľa, hrach alebo ryža a rôzne iné konzervy sú po tomto dátume bežne konzumovateľné. A preto ja som presvedčená, že vyhodenie týchto potravín, nemožnosť ich predaja konečnému spotrebiteľovi je nesprávne, márnotratné a neekologické. Preto ja považujem tento návrh za racionálne riešenie a pevne verím, že nájde podporu v parlamente.
Ďalším takým krokom alebo zmenou, ktorá sa ťažko presadzuje, je aj úradná kontrola potravín. Napriek tomu, že kompetenčný zákon jasne ustanovuje, že ústredným orgánom štátnej správy pre potraviny a úradnú kontrolu potravín je ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Napriek tomu, že úrad hodnoty za peniaze odporúča dlhodobo zjednotenie úradnej kontroly potravín pod jedno ministerstvo, a teda pod ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, roky sa tento orgán nedarí zjednotiť.
My sme dnes, "dnes" mali možnosť spraviť nápravu a zjednotiť úradnú kontrolu, žiaľ, nepodarilo sa. Zostáva to na ďalšie obdobia, lebo, poviem tak, na konci dňa keď náhodou pochybí Úrad verejného zdravotníctva, tak zodpovednosť za toto pochybenie neponesie minister zdravotníctva, ale minister pôdohospodárstva podľa kompetenčného zákona.
Čo som však rada, tak že v súlade s programovým vyhlásením vlády sa nám podarilo dohodnúť aspoň na niektorých opatreniach, ktoré pomôžu podnikateľom. V skratke ide o zavedenie transparentnosti procesov, je to zníženie drakonických pokút a predkladám toto v pozmeňovacom návrhu, ktorý si teraz dovolím prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 840.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 2 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e).
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aca sa vypúšťa.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. V § 3 ods. 2 sa vypúšťajú písmená b) a c).
Doterajšie písmená d) až n) sa označujú ako písmená b) až l).
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b sa vypúšťa.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. V § 6 ods. 2 sa slová „podľa § 23 ods. 13" nahrádzajú slovami „podľa § 23 ods. 15".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 8 v § 6 ods. 13 prvá veta znie:
Prevádzkovateľ, pardon: „Prevádzkovateľ s predajnou plochou väčšou ako 400 m² je povinný najneskôr 48 hodín pred predajom potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti podľa odseku 12, ponúknuť tieto potraviny najmenej jednej charitatívnej organizácii podľa odseku 7; ponuka sa považuje za vykonanú, ak prevádzkovateľ charitatívnej organizácie bezodplatne prevádza potraviny na základe zmluvy, ktorá upravuje spôsob a čas ponuky.".
5. V čl. I bode 8 v § 6 ods. 16 sa písmená e) a f) označujú ako písmená d) a e).
6. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. V § 12 ods. 1 písm. k) sa slová „podľa § 3 ods. 2 písm. g)" nahrádzajú slovami „podľa § 3 ods. 2 písm. e)".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za bod 12 vkladajú nové body 13 až 17, ktoré znejú:
„13. V § 20 odsek 16 znie:
„(16) Orgány úradnej kontroly potravín zverejňujú právoplatné rozhodnutia o uložených opatreniach podľa tohto zákona a osobitného predpisu^12aba) a právoplatné rozhodnutia o správnych deliktoch podľa § 28 na svojom webovom sídle. Pri zverejňovaní sa z rozhodnutí vylúči údaj, ktorý tvorí predmet obchodného tajomstva alebo informáciu chránenú podľa osobitného predpisu.^12abb".
Poznámky pod čiarou k odkazom 12aba a 12abb znejú:
„12aba) Čl. 138 nariadenia (EÚ) 2017/625 v platnom znení.
12abb) Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.".
14. § 20 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
„(17) Orgány úradnej kontroly potravín sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona^12abc) všetky svoje rozhodnutia.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 12abc a 12abd znejú:
„12abc) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
15. V § 23 odsek 7 znie:
„(7) Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva vykonávajú vnútorné audity svojej činnosti^17e).Vnútorné audity úradných kontrol potravín uskutočňovaných
a) regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami vykonáva štátna veterinárna a potravinová správa,
b) regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva vykonáva úrad verejného zdravotníctva.".
16. V § 23 sa za odsek 7 vkladajú nové odseky 8 a 9, ktoré znejú:
„(8) Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva zverejňujú záverečné správy z vnútorných auditov podľa odseku 7 na svojom webovom sídle.
(9) Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva určujú a aktualizujú dokumentované postupy úradných kontrol potravín podľa tohto zákona a osobitného predpisu.^9abc) Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva zverejňujú dokumentované postupy úradných kontrol potravín a ich aktualizácie na svojom webovom sídle.".
Doterajšie odseky 8 až 14 sa označujú ako odseky 10 až 16.
17. V § 26 odsek 3 znie:
„(3) Obec je povinná vopred oznámiť predaj potravín na trhových miestach^23a) vrátane ambulantného predaja^23ab) potravín na území obce príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Vzor oznámenia zverejní štátna veterinárna a potravinová správa na svojom webovom sídle.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 23a a 23ab znejú:
„23a) § 2 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 2 zákona č. 178/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23ab) § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. ".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I bod 16 znie:
„16. V § 28 odsek 5 znie:
„5. Orgán úradnej kontroly potravín uloží obci za nesplnenie povinnosti podľa § 26 ods. 3 pokutu od 500 eur do 5 000 eur.
9. V čl. I bod 17. znie:
„17. V § 28 ods. 8 znie:
„(8) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.".".
10. V čl. I sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú:
„19. V § 29 ods. 2 sa slová „do 4 000 eur" nahrádzajú slovami „do 2 000 eur" a slová „do 8 000 eur" nahrádzajú slovami „do 4 000 eur".
20. V § 29 ods. 3 sa slová „do 2 000 eur" nahrádzajú slovami „do 500 eur.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I bod 19 znie:
„19. Za § 31ah sa vkladá § 31ai, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 31ai prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2022.
(1) Konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.
(2) Výnosy vydané podľa § 3 zákona účinného do 30. júna 2022 ostávajú platné a účinné do 31. decembra 2025.".
12. V čl. II sa slová „1. júna 2022" nahrádzajú slovami „1. júla 2022".
To je celý pozmeňovací návrh. Ešte na margo prechodných ustanovení uvádzam pre pána poslanca Takáča, že tie výnosy boli novelou zákona vlastne ponechané v platnosti až do ich nahradenia vyhláškou, čiže toto je dôvod, prečo je tu prechodné ustanovenie, aby konečne tieto výnosy, ktoré sú, sa pretransformovali na vyhlášky a aby boli dostupné pre všetkých občanov v elektronickej forme a konsolidovanej verzii. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tohto roku boli možno už desiatky tlačových konferencií, ako sa nič nerobí, desiatky tlačových konferencií, že koalícia nedbá o potravinovú bezpečnosť a tak ďalej a tak ďalej, a keď sa tento bod prerokováva, ten zákon je ozaj veľmi dôležitý, tak je tu pár ľudí a poznáme sa navzájom, vieme, že to sú asi tí, ktorí v skutočnosti majú záujem nie iba robiť tlačovky, ale aj sa o ten problém zaujímať. Takže je mi to veľmi ľúto a pokiaľ niekto bude robiť tlačovky ďalej, tak nech sa najprv príde sadnúť a prediskutovať tento problém a potom nech to zverejňuje pred kamerami.
Čo sa týka kompetencie, ja osobne som za prenos kompetencií, jednoznačne. Je to problém možno 12 rokov, 14 rokov starý, a nejde mi o to, že by tie vzorky odoberal, či bude odoberať ministerstvo zdravotníctva alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ale kompetenčne, a to si správne povedala, to patrí ministerstvu pôdohospodárstva, lebo ono je zodpovedné. A ja budem stále tvrdiť, a mali sme aj rokovania s ministerstvom zdravotníctva a s ministrom, hlavným hygienikom a príde mi trápne tie pokusy obhajovať, že oni vedia zistiť pôvod potravín. Čiže na jednej strane zase budeme robiť tlačovky, že deväť z desatich kurčiat je z dovozu neznámeho pôvodu, ale keď treba zistiť tento pôvod, nevedia ako to robiť, lebo nemajú na to ani mechanizmus, ani schopnosti, ani odbornú vedomosť. Takže to je na margo tých dovozov.
A čo sa týka obcí, obcí, tak obce jednoznačne sú na to, aby nehľadali iba svojich voličov, tí starostovia pred voľbami, ale aby robili nejaké opatrenia. Ja viem, že to je nepopulárne zakázať niečo, lebo to sú voliči, ale pokiaľ chceme urobiť poriadok, tak starosta by mal byť trošku iniciatívnejší a urobiť si poriadok a mať kontrolu nad tým, ktoré potraviny či sú kontrolované, alebo nie sú kontrolované. Lebo potom kontrolovaný výrobca je v konkurenčnej nevýhode oproti tomu, čo predáva len tak.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja by som sa len chcel spýtať, čiže aj v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu zákona platí to, že potravina po minimálnej dobe trvanlivosti sa bude predávať za 50 % ceny oproti výrobku, ktorý je stále v trvanlivej podobe, tak ako to je ustanovené v tom pôvodnom návrhu? Čiže toto by bola jedna taká otázka. A druhá otázka smeruje na to, akým spôsobom by sa dala prepojiť nejaká kooperácia medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom pôdohospodárstva, aby jednoducho povedzme aj cez tú regionálnu správu alebo regionálnu veterinárnu správu vedeli nájsť nejaký spoločný alebo kooperačný mechanizmus, akým spôsobom by vedeli naozaj seriózne odkontrolovať aj predaj z dvora, ale zároveň odkontrolovať aj predaj, ktorý nie je takpovediac akože predaj z dvora priamo predaj od toho obchodníka, ktorý to predáva na svojom pozemku, ale aj taký predaj, ktorý je mimo katastra obce a pretože tento predaj je taký dosť niekedy pofidérny. Mnohí ľudia, mnohí „odborníci " tento predaj podporujú, ja tiež nie som proti takémuto predaju, ale aby aj ten dotyčný človek, ten dotyčný jedinec bol nejakým spôsobom aspoň minimálne kontrolovaný, aby sa tam nepredávalo kadečo, lebo mnohí takýto špekulanti najmä v prihraničných obciach alebo v regiónoch tuná na južnom Slovensku v blízkosti maďarských hraníc nakúpia lacný tovar alebo extrémne lacný tovar, ktorý je možno súci aj na vyhodenie, nejakým zvláštnym spôsobom ho upravia a potom ho na Slovensku predávajú ako nejaký bioprodukt alebo predaj z dvora. Čiže či aj na toto myslí váš pozmeňujúci návrh zákona, aby sa to dalo nejakým spôsobom odkontrolovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Kolega, ďakujem za tú reakciu. Čo sa týka tej úradnej kontroly, to sa dostane k takému komplexnejšiemu, pokiaľ ide o, čo ste sa pýtali, 50 % z ceny potravín pri predaji po uplynutí DMT. To nerieši ani terajšia, terajšie znenie zákona, ani pozmeňujúci návrh, ale je v záujme každého jedného obchodníka, aby keď mu zostane na sklade potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, aby túto cenu znížil tak, aby dokázal túto potravinu v lehote 45 dní predať, dopredať. Podotýkam, a to je veľmi dôležité aj v tomto prípade, ten predávajúci alebo prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedá za to, že ponúka konečnému spotrebiteľovi potravinu, ktorá je bezpečná. Čiže nemôže dôjsť k ničomu takému.
Pokiaľ ide o tie kompetencie, Úrad verejného zdravotníctva a Štátna veterinárna a potravinová správa, ja som presvedčená o tom, že je konečne potrebné pristúpiť k zjednoteniu úradnej kontroly potravín. Úrad verejného zdravotníctva by sa mal starať o zdravotnú bezpečnosť, čiže o ľudí, to je jedna vec a druhá vec je, nech sleduje, by som povedala, bezpečnosť potravín tak, ako je to teraz v zákone o ochrane verejného zdravia, že výrobcovia, alebo teda zariadenia spoločného stravovania uchovávajú vzorku jedla a v prípade nejakého, nejakých ťažkostí potom to toto jedlo oni kontrolujú. Ale čo sa týka pôvodu potravín, vysledovateľnosť a bezpečnosť tejto potraviny, tak toto by malo zostať určite v kompetencii výlučne Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, pretože ona sleduje tú potravinu od farmy až po tú vidličku. A jej to má zostať. Nestihnem dopovedať, ale rýchly... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len veľmi krátko, lebo však sme niektoré veci nedopovedali vo faktickej poznámke. Čo sa týka doby minimálnej trvanlivosti, k tomu asi aj Patrick bude chcieť vystúpiť, ja len chcem povedať pár vecí k tomu, že, tak ako som povedal vo svojom vystúpení, že tým, že my umožníme predaj týchto potravín po dobe minimálnej trvanlivosti za odplatu, za peniaze, hej, tu sa kolega pýtal, že či za 50 % a tak ďalej, to nerieši ten, myslím si, že ten reťazec to kľudne môže predávať aj za tú istú cenu, ako to predtým predával. Hej, to nikto nevie v tejto chvíli garantovať.
Ja hovorím jednu vec, že my sme, my budeme jediný členský štát Európskej únie, ktorý vlastne umožní predaj týchto „po", hej, za peniaze. Inde sa to všetko darováva. To znamená, že keď poviem aj príklad z Českej republiky, kde je možné tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti uvádzať na trh, ale len bezodplatne. To majú definované v zákone. To znamená, že my sa nie že zaradíme medzi krajiny, my budeme jediná krajina v Európskej únii, ktorá tieto vlastne potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti bude môcť umožňovať predávať za peniaze, nie darovať zadarmo. To znamená, že toto je podľa mňa zlý krok, lebo tým pádom podľa mňa ten reťazec, však vieme aké reťazce, ako fungujú u nás reťazce.
Jeden majiteľ dvoch reťazcov na Slovensku, čistý zisk za päť rokov jedna miliarda eur. A to fakt sa poďme ešte rozprávať o tom, koľko peňazí vyviezol do Nemecka. To sa možno že bavíme o ďalšej pol miliarde. To znamená, že my zas umožníme tým reťazcom, lebo ja nepredpokladám, že oni to budú darovávať alebo čo. Využijú možnosť a budú sa snažiť, snažiť to predávať za peniaze, bodaj by som sa mýlil. Ale to nikto teraz nevie povedať a ja si myslím, že my by sme tie zákony mali robiť tak, aby sme im to najviacej skomplikovali. A keby tam bolo zadefinované, že to nemôžu predávať za peniaze, tak tým pádom by to bolo určite omnoho lepší krok a aby sme sa nezaradili ako krajina v rámci číslo jedna.
Čo sa týka, čo sa týka tých kontrol alebo tej povinnosti obcí a miest v rámci ambulantného predaja, tak ja si myslím, že každý z nás chce a chce vytvoriť kroky na to, aby sme mali možnosť čo najviacej kontrolovať, hlavne takých tých všelijakých pofiderných z niektorých iných okolitých krajín, ktorí nám sem dovážajú všelijaké nekvalitné veci a predávajú krížom krážom. Len zas tuto ja upozorňujem na to, a pani kolegyňa mi neodpovedala, že či ste to konzultovali so ZMOS-om a s Úniou miest, lebo vlastne to je v zásade niečo navyše, čo oni budú musieť, ja viem, že im to vyplýva z časti, ale zas budú musieť hlavne v tých veľkých mestách.
Predstavme si takú Bratislavu. A v Bratislave hocikde na hocijakom mieste v katastrálnom území všetkých, kde, ktorá sa dotýka Bratislavy, bude vlastne musieť samospráva týchto predajcov všelijakých kontrolovať. No ja si to neviem predstaviť akým spôsobom, kde budú tí zamestnanci chodiť po celej Bratislave a kontrolovať každého, že či je nahlásený, a keď to nenahlásia, tak príde veterinár a proste udelí pokutu. Takže to sú, toto sú otázniky, ktoré sú pri tom, ktoré ja si myslím, že sú zlé, aj v týchto pozmeňovacích návrhoch, myslím si, že ešte, ešte jednu vec by som povedal.
S pánom predsedom výboru sme sa potom o tom rozprávali, lebo mám pocit, že niektorí, niektorí ma nepochopili, keď som vystupoval k tomu, že ja som nehovoril o tom, že aby sme my tu vytvorili legislatívu a spravili všetko preto, aby sme našim poľnohospodárom alebo producentom zakázali vyvážať napríklad pšenicu do zahraničia. Ja hovorím, že už v tejto chvíli je tu určitá legislatíva, ktorá nám v určitom stave umožňuje, by som povedal nejakým spôsobom zamedziť tomu, aby to vyviezli, aby to najprv napríklad štát kúpil, keď je tu nejaké riziko toho, že budeme mať napríklad nedostatok pšenice. To, že dvakrát viacej vypestujeme, vieme všetci.
Nevieme, čo prinesie budúcnosť z hľadiska toho, čo sa deje na Ukrajine a ďalšie veci, hej, Rusko a tak ďalej, takže, ale ja si myslím, že, a povedal som to vo svojom vystúpení, že tá povinnosť oznamovania a to, že vytvárame určitý zoznam komodít, je správna vec, ktorú treba spraviť určite, ale to, že sa bavíme o 400 tonách, ten kto chce, si tú cestičku vždy nájde. Toto neni žiadne obmedzenie, ja som to tak pomenoval, že ako tvárime sa, že niečo robíme, niečo sme akože spravili, ale v skutočnosti sme nespravili nič. Hej? Lebo nič tým nebudeme vedieť vyriešiť, a myslím si, že sú tie kroky, ktoré či už v rámci tej legislatívy ústavnoprávnej alebo, samozrejme, aj v rámci zmluvy o fungovaní Európskej únie vieme vstúpiť do toho, že vieme obmedziť vývoz tovaru, ale podotýkam za odplatu, to znamená, normálne vie ministerstvo, štát, vstúpiť do toho, že to kúpi v prípade, že by sme mali nedostatok a naplní naše zásoby. Takže, aby sme sa všetci pochopili, tak som potreboval to ešte raz sa k tomu vyjadriť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ešte raz ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Rišo, ja chcem len na teba nadviazať vlastne na ten predaj potravín po minimálnej dobe trvanlivosti za odplatu, čiže za finančnú hotovosť alebo za finančné prostriedky. Mne sa napríklad veľmi páči systém, ktorý majú zavedený v Holandsku a v Belgicku. Existujú tam tzv. sociálne potraviny alebo sociálne obchody s potravinami, kde všetci obchodníci, ktorým potraviny vlastne prejdú tou dobou minimálnej trvanlivosti, zgrupujú tieto potraviny do jednotlivých častí veľkých miest, v každej štvrti sa nachádzajú minimálne dvojo, trojo, ktoré takéto potraviny ďalej posúvajú ľuďom. Jednoducho garantujú, že tie potraviny sú naozaj zdravé, že sú bezpečné, ale, tak ako si spomenul, nedávajú ich za odplatu, ale je to špecifikované na určitý počet kusov. Čiže každý jeden obyvateľ danej štvrte, daného mesta alebo regiónu tam môže kedykoľvek prísť, len sa spíše taký jednoduchý záznam a na počet kusov si môže určitý, určitý ekvivalent týchto potravín jednoducho odniesť. A týmito potravinami sa naozaj ani neplytvá, ale zároveň chápem aj tvoju nejakú obavu, aby obchodník alebo sprostredkovateľ nejakej obchodnej transakcie ešte nemal aj z týchto potravín, ktoré sú stále bezpečné, ale stále sú zároveň aj možné ich využiť na ľudskú spotrebu, na ľudský konzum, aby nemal z toho ešte zisk, ktorý by jednoducho za normálnych okolností nemohol mať.
Čiže hovorím, mne sa ten systém týchto dvoch krajín Beneluxu veľmi páči a funguje tam, pokiaľ viem, už skoro sedemnásť rokov. A aj tam sa nájdu jednoducho občania, ktorí sú sociálne slabší, a títo ľudia na tieto obchodíky naozaj nedajú dopustiť, čiže ďakujem pekne.