66. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Marián, vitaj späť, chýbal si. A ďakujem ti veľmi pekne za veci, ktoré si povedal viaceré dôležité, ja sa dotknem jednej, a to je to, že si upozornil na tých 200-tisíc ľudí, ktorí sú v pásme chudoby, ktorých sa táto pomoc, táto pomoc vôbec netýka. Veľa, veľa sa tu hovorí o rôznych aj dôležitých, aj menej dôležitých drobnostiach a detailoch, ale stačí sa na to pozrieť zdravým sedliackym rozumom. Tak pán Matovič ide rozdať 1,3 mld. eur a ide ich rozdať plošne, hej, ide ich rozdať rodinám s deťmi. A tie rodiny s deťmi, to sú ľudia ako ja napríklad, ktorý poberám veľmi slušný plat, to sú moji priatelia, kamaráti, ktorí tiež poberajú veľmi slušné platy, to je pán Kollár, ktorý tiež poberá veľmi slušný plat a bude teda poberať na základe tohto zákona hodne, hodne veľa peňazí na svoje deti.
A to by bolo v poriadku, keby tento štát na to peniaze mal. Ale my ideme rozdať 1,3 miliardy vo chvíli, keď na to tento štát nemá. A toto nie je vec že teoretická, že poďme sa rozprávať, že ako by to malo byť. No takto by to nemalo byť. Tento štát nemá rozdávať peniaze, ktoré nemá, všetkým rodinám s deťmi. Áno, má pomôcť tým rodinám s deťmi, ktoré si tú pomoc naozaj zaslúžia. A takých rodín – a nielen s deťmi – je strašne veľa. Ale tento zákon robí to, že úplne hlúpym spôsobom a nezodpovedne a nespravodlivo rozdáva peniaze kade-tade. A to je, to je jednoducho obyčajné plytvanie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Začnem od konca.
Kolega Tomáš Lehotský, áno, presne ako hovoríš, my máme jeden výstrel, aj ten nie celý, lebo nie celých tých 1,2 alebo 1,3 miliardy je krytých, ale dobre. Máme jeden výstrel. Buďto tie peniaze minieme efektívne a zmysluplne pre všetkých tých, ktorí tú pomoc potrebujú, áno, aj tých už tretíkrát spomínaných 200-tisíc ľudí, ktorí sú v ťažkej situácii a nemajú deti, alebo peniaze minieme aj tam, kde nie je treba, aj na moje deti, a zásadne budú chýbať tam, kde mali byť. Čiže máme jeden výstrel. Preto je celý tento zákon a celé to prerokovávanie tak strašne dôležité.
Ale možno áno, možno v tej kritike zaniká tak nejak, že aj my máme na to názor a aj my sme navrhli riešenie. Ja som ho v rozprave spomínal, ale skúsim, skúsim zopakovať ešte raz.
Proste my sme navrhli zvýšenie životného minima minimálne o 15 eur, o 15 %, pardon, nie 7,5, tak ako je teraz, ktoré nepokrýva ani infláciu. Čiže zvýšenie životného minima, tým automaticky navýšenie, navýšenie vlastne tých dávok, ktoré sú naňho naviazané. Takisto aby tie dávky, ktoré väčšinou ale všetky začínajú od 1. januára, vedeli začať skôr. Takisto sme navrhli, aby sa zvýšil a sprístupnil príspevok na bývanie, lebo zasa veľa tých nárastov, ktoré cítime inflačných, sa týka aj okolo bývania, či už teda energie, alebo už samotná, teda samotné nájomné a veci okolo toho. Čiže toto je, toto je ďalšia vec, kde by sa teda vedelo k príspevku na bývanie dostať viac ľudí, a teda by to viac pomohlo. A takisto aj zníženie krátenia dávok v hmotnej núdzi, keď človek pracuje, zo 75... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Obvykle nemám problém hovoriť a hovoriť o čomkoľvek, ale ja nenachádzam slov. Ten váš boj proti tradičnej rodine sa, nedá sa, nedá sa nazvať ani nijak inak než tak, ako sme to už nazvali aj predtým, vy by ste bojovali proti akejkoľvek pomoci, keby sme ju chceli dať práve tejto skupine obyvateľstva.
Pán predseda finančného výboru hovoril o tom, že pomoc má byť zmysluplná. Tak ja sa pýtam, ešte aká má byť zmysluplnejšia pomoc, ak ju chceme poskytnúť rodine, kde je otcom muž, matkou je žena a deti sú deťmi. Ak ju chceme poskytnúť rodinám, ktoré boli za roky vlád SMER-u absolútne na periférii záujmu. Rodinám, ktorým sa zvyšovali rodinné prídavky a daňový bonus o centy. Tým rodinám, ktoré sú postihnuté všetkými možnými krízami od koronakrízy až po súčasnú infláciu a zdražovanie. A ak by ostal akýkoľvek segment ľudí, ktorým pomôcť nedokážeme v rámci tejto pomoci, tak by ste to kritizovali. My sa teraz bavíme o, myslím, o 700-tisíc rodinách s milión 200-tisíc deťmi, ktorým sa pomôže a ktorým sa pomôže radikálne a ktorým viete, že tá pomoc je krytá v rozpočte, pretože pán štátny tajomník Klimek to veľmi jasne vysvetlil, odkiaľ na to štát zoberie peniaze.
A pokiaľ ide o tie ďalšie roky, o ktoré sa tak strašne obávate a hovoríte tu o rozpočtovej zodpovednosti, tak si spomeňte, prosím vás, na to, že prečo ste nekričali, keď sa tu za vlád SMER-u a SMER-u spoločne s MOST-om a s inými stranami rozhadzovali milióny a stovky miliónov eur kade-tade. Veď tie peniaze kľudne mohli ísť rodinám. Teraz sa nerozhadzujú, tak ich, tie peniaze, rodinám ideme dať. A pre vás to znamená znovu problém. Toľko k zmysluplnosti.
Povedzte mi, prosím vás, pán predseda Viskupič spomínal, že to je nerozumná výška. Čo je rozumná výška jednej pomoci? Ako viete vy určiť to, koľko peňazí tá rodina ešte potrebuje a koľko už nepotrebuje? Prečo vám tak strašne vadí, že tento balík pomoci môže byť aj nástroj, nehovorím, že bude, ale môže byť aj nástrojom na to, aby sa tie manželstvá uzatvárali, aby sa deti rodili? Prečo je toto pre vás problém? Prečo je problém pre vás to, ak pomôžeme rodinám, ktoré si nemôžu dovoliť, aby ich deti chodili na krúžky, aby tam chodili?
Prečo je pre vás problém to, ak si centrá voľného času, základné umelecké školy alebo športové kluby alebo učitelia, ktorí si na to zoberú živnosť, mohli privyrobiť a do ekonomiky, teda do týchto inštitúcií sa naleje 400 miliónov eur ročne? Prečo je toto pre vás problém?
Samozrejme, my sa tu môžme teraz baviť do rána, že kde tých 400 miliónov môžme použiť. Môžme ich dať na platy učiteľom. Samozrejme. Môžme ich dať na platy sestričkám. Môžme ich dať na plátanie dier na cesty. Môžme ich dať kdekoľvek. No my sme sa rozhodli, že ich dáme rodinám s deťmi. A zrazu nastal obrovský problém.
Pán predseda hovoril o tom, že Igor Matovič vidí len konflikt a cíti sa dobre len v konflikte. Ja by som bol tiež v takomto istom konflikte, ak chcem pomôcť tým, ktorým sa pomáhať má a ktorým sa pomáhať musí, a niekto by mi to na základe pseudodôvodov blokoval, respektíve sa snažil za akúkoľvek cenu takýto návrh potopiť. A tu by som, samozrejme, do tohto balíka ľudí zahrnul aj pani prezidentku, pretože tie jej dôvody, na základe ktorých vrátila zákon späť parlamentu, môžme, samozrejme, polemizovať, ale rovno sa môžme aj opýtať pani prezidentky, že prečo takto vehementne a prečo takto nebazírovala na dodržiavaní čistoty legislatívneho procesu napríklad v prípade prvého kilečka zo strany pána ministra Sulíka, ktoré tiež prehnal týmto parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní a tiež sú tam ustanovenia, ktoré začnú platiť až 1. 1. 2023.
To prvé kilečko, ktoré je ináč potrebné a sme ho podporili, s tým nie je žiaden problém, odbúrava byrokratickú záťaž v jednotlivých odvetviach v hospodárstve alebo v podnikaní. Povedzte mi, ako toto spĺňalo náležitosti skráteného legislatívneho konania. Alebo ako, akým spôsobom spĺňalo náležitosti čistého legislatívneho konania alebo spĺňal spôsob prijatia súdnej mapy, ktorá sa schválila prílepkom, ktorý sme si všetci tu dávali pomaly tetovať na čelo, že to robiť nebudeme. Pretože pani ministerka Kolíková je priateľkou pani prezidentky, tak toto, samozrejme, prezidentka neriešila. A zároveň prezidentka neriešila ani to, že sme skrátili, schválili v skrátenom legislatívnom konaní novelu Ústavy Slovenskej republiky len preto, že to predkladala pani ministerka Kolíková.
Čiže toľko k zneužívaniu skráteného legislatívneho konania, ktoré v tomto prípade považujem za absolútne náležité. A som presvedčený, že ak Ústavný súd bude pokračovať v tejto rozhodovacej praxi, ktorú, ktorej trend nastavil, tak toto v žiadnom prípade zrušiť alebo pozastaviť účinnosť tohto zákona nemôže.
Pán predseda Viskupič hovoril o hodnotách. Nehnevajte sa, prosím vás, na mňa, liberálni poslanci, ja si osobne myslím, že vy máte len jednu jedinú hodnotu a to je tá, že žiadne hodnoty nemáte. Hodnoty sú tie, ktoré sú overené časom, ktoré sú overené stáročiami a jednou takouto hodnotou je aj rodina. Tá rodina, taká rodina, ktorú my chceme podporovať. Vy nie. Vy ste zameraní a vidíte celú spoločnosť cez čísla, cez ekonomiku, cez excelovské tabuľky, jednoducho vám vypadlo to, že tieto rodiny si podporu nezaslúžia, poďme ju dávať možno niekde inde. Toto je váš najväčší filozofický problém s týmto zákonom a nie všetky tieto reči okolo toho, ten balast a tie pseudodôvody, ktoré tu, ktoré tu hovoríte celý čas.
Chcem sa dotknúť aj tzv. nadpríjmov, ktoré tak často spomínate v rozpravách a televíznych diskusiách a v rozhovoroch, ktoré jednoducho nie sú, pretože vy viete, že ruka v ruke s nadpríjmami idú aj nadvýdavky, ktoré sú momentálne na úrovni 1,6 miliardy euro. Ten presný popis toho, kam idú, bol zverejnený už viackrát, ja sa tu nebudem o tom teraz obšírnejšie vyjadrovať, ale máte presne položky určené. A dokonca išli nad, tie peniaze išli aj vašim ministerstvám, celkom správne, napríklad na riešenie kompenzácií, tie zvýšenia cien energií, do škôl a tak ďalej, nebudem sa k tomu vyjadrovať. Čiže toto je váš komunikačný faul, keď hovoríte o tom, že toto všetko sa dá pokryť z nadvýdavkov, respektíve z nadpríjmov štátneho rozpočtu, pretože nadvýdavky do úvahy vôbec neberiete. A takým istým komunikačným faulom je aj to, že Boris Kollár bude tu brať nejakých 30-tisíc euro rodinných prídavkov ročne, pretože Boris Kollár s týmito deťmi v domácnosti nežije. A vy veľmi dobre viete, že v tom zákone je uvedené, že nárok na to má len ten, kto žije v jednej domácnosti, čiže v spoločnej domácnosti. Takže toto by ste si už skutočne pri kritike tohto zákona mohli odpustiť.
No a poslednú poznámku, ktorú som si napísal, bolo to vaše slávne riešenie zvyšovania životného minima. Bolo to presne to isté, ja som mal pocit déja vu z prvej vlny alebo z druhej vlny koronakrízy, kedy ste ako strana bombardovali akékoľvek opatrenie, ktoré chcela vláda zaviesť a všetky ste považovali za zlé, až ste napokon z jedného dňa na druhý prišli s vlastným riešením. Toto isté sa stalo aj teraz, pretože vy ste štyri mesiace rokovali s koaličnými partnermi, ktorí chceli túto pomoc rodinám poskytnúť, vy ste vedeli o tom, aké sú návrhy, a blokovali ste všetky. Až sa všetky tri strany, alebo tí zvyšní traja koaliční partneri rozhodli, že tento balík pomoci predstavia bez vás. Potom, keď ste začali vidieť, že tá kritika sa otáča na vás, tak ste zrazu zo dňa na deň prišli s riešením zvýšenia životného minima. Takisto nekrytého, ktorý by stál 900 miliónov euro. Vy ste chytali zajaca za chvost. Vy ste skúšali nasadnúť na vlak, ktorý už odišiel, toto tiež považujem také, za také mierne farizejské, pretože ste skúšali nájsť nejaké riešenie, ktoré by zakrylo vaše zlyhanie na tých 16 stretnutiach, ktoré tu hovorila pani kolegyňa Drábiková a o ktorom informovali aj ďalší kolegovia.
Nechcem vás zarmútiť, kolegovia, ale som presvedčený, že napriek vašim výzvam, žiadostiam, napriek vášmu boju proti rodinám nakoniec tieto rodiny tento boj vyhrajú.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, som nepríjemne prekvapený, že opakujete podobnú rétoriku ako pán minister financií pri predkladaní toho návrhu zákona, že ten, kto nesúhlasí s mojím návrhom na vyplatenie nejakých dávok a na nejakú daňovú úľavu a tak ďalej a na voľnočasové poukazy, tak ten je proti rodine. Je to lož, proste to je lož. Je to falošný argument, tak. Je to falošný argument a ten falošný argument neustále opakujete.
Zaujalo ma vo vašom príspevku, že ste povedali, že teda však my môžme ten balík dať na platy učiteľom, no my sme sa rozhodli dať ich na krúžky, hovoríte. A že prečo s tým máme problém. No tak za prvé, máme s tým problém, lebo sme koaličný partner a navzájom predpokladáme, že si rešpektujeme pri vyjednávaniach výhrady koaličných partnerov, ale za druhé teda som prekvapený, lebo keď tu bol štrajk, teda respektíve demonštrácia, demonštrácia učiteľov, tak vy ste sa s nimi stretli a, respektíve niektorí vaši poslanci, tak vy ste im to povedali takto priamo, že no, my, však máme peniaze na platy učiteľom, ale my sme sa ich rozhodli dať na krúžky. No to som vôbec nezachytil, že by ste im to povedali, vôbec sa tak netvárili, skôr práve naopak, vyzeralo to, že ste ich o tomto neinformovali, práve naopak, opakovali ste neustále to isté, teda vaši kolegovia, že platy učiteľom nežiadal, zvýšenie platov učiteľov nežiadal minister Gröhling. Prosím, vysvetlite im to aj vonku, že naozaj dali sa použiť prostriedky oveľa efektívnejšie a dali sa použiť na to najdôležitejšie, na jednu z tých najdôležitejších vecí, a to je platy učiteľom, ale vy ste sa rozhodli namiesto platov učiteľov alebo zdravotníkom dať ich na voľnočasové aktivity.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, o akom boji voči tradičnej rodine hovoríte? My hovoríme, že máte pomáhať tým rodinám, ale nielen rodinám, ale tým rodinám a tým ľuďom, ktorí si skutočne nevedia inak pomôcť v čase zdražovania. Nie všetkým. Vy pomáhate rodinám milionárov, vy pomáhate rodine, ako som ja, ktorý nie som milionár, ale mám dostatok peňazí a tie peniaze, ktoré by mali ísť mne, tak by mali ísť podľa mňa tým 200-tisícom ľuďom, ktoré vyčíslil pán Viskupič, ktorí vôbec nie sú krytí touto pomocou. Nie, vy ste sa rozhodli otvoriť helikoptéru a rozhádzať peniaze každému, kto má dieťa, bez ohľadu na to, či tie peniaze potrebuje, alebo nepotrebuje.
A ešte k tomu, kde z vás hovorí 19. storočie. Práve poznámka je k ekonómii 19. storočia, ktorú ste tu naznačil a to je teda, že touto finančnou politikou sa má riešiť populačná politika, populačná pomoc; je dokázané xy štúdiami a treba si to doštudovať, pán poslanec, ktoré hovoria, že finančná pomoc, takáto rodina, nemá žiaden vplyv na zvýšenie počtu detí narodených v danej krajine. Xy štúdií, treba naštudovať.
A moja druhá otázka a to je otázka teda na vás, že čo je to teda tradičná rodina v tom vašom ponímaní, lebo narábate tu pojmami, tradičná rodina pred sto rokmi bola rodina, ktorá nebola rozvedená napríklad, tak ja sa pýtam, že čo vy dneska považujete za tradičnú rodinu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcel, pán kolega, len keď tak počúvam to vaše argumentárium, tak ja nadobúdam dojem, že my vás naším postojom ako keby sme vás chceli zachraňovať. A vy ste povedal, s tým ja teda že absolútne súhlasím, že pomoc má byť zmysluplná. Tak dajme teraz na chvíľu preč politické floskule a tvrdenia a skúsme sa zamyslieť. Ja sa vrátim teda že zase k tomu, k tej časti toho zákona, ktorý rieši krúžkovné alebo aj vlastne celú pomoc deťom financovaním. Chcete zobrať 500 miliónov samosprávam. No tak čo to spôsobí toto? Samosprávy sa budú brániť, ako len budú môcť, a to zvýšením svojich poplatkov, ktoré môžu pozvyšovať, miestne dane a tak ďalej, poplatky za škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Druhým, čím sa ďalej môžu brániť, obmedzia svoje výdavky. A čo dotujú samosprávy? Viete, čoho sú samosprávy najväčší dotovatelia na Slovensku? Športu. Tak spadne hneď šport. A teraz to krúžkovné tým pádom dáte ho do jedného vrecka rodiča, ale obec si ho vytiahne z druhého vrecka. To znamená, že nedosiahnete vôbec nič. To znamená, kde je zmysluplná argumentácia? To je jedna z vecí.
Ďalšia vec. Výber aktivít, ktoré ste do toho krúžkovného dali, ktoré zahŕňa aj vzdelanie, no tak to ja nerozumiem vašim poslancom, ktorí zastupujú športovcov, že toto vôbec oni akceptujú a ešte za to bojujú, lebo toto znamená v podstate zase ochudobnenie športu nielen cez tie miestne dane, respektíve cez financovanie samospráv, ale zaradenie vzdelania do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, ja tu nie som na to, aby som úplne zhodil tú vašu rozpravu, ale niektoré veci skrátka neboli pravdou. Na jednej strane áno, súhlasím s tým, že minulé vlády rozhadzovali vo veľkom, o tom sa prieť nejdem, veď koniec koncov my sme ich za to aj v minulosti kritizovali, ale na strane druhej, keď vy poviete, že vy teraz nerozhadzujete, a preto máte na nejaké výdavky, tak prepáčte, ale vy ste pojem rozhadzovať na zbytočnosti dotiahli do úplne nového nejakého rozmeru. Vy rozhadzujete bezprecedentným spôsobom a v bezprecedentnej miere. Pretože myšlienka na to, že by tu dnes niekto prišiel a povedal, milí ľudia, proti vôli vás všetkých vás donútim do celoplošného testovania, ktoré nebude mať žiaden efekt a zaplatíme zaňho, ja neviem, miliardu eur a tak to budem ťahať celé mesiace, tá by bola ešte nedávno nepredstaviteľná, ale vaša vláda z úst človeka, pre ktorého tu teraz aktívne lobujete, to pretavila do reality. Čiže vy naozaj máte doslova že jednotkovú cenu z toho, akým spôsobom dokážete rozhadzovať.
A nepoužíval by som túto argumentáciu, práve naopak, tá argumentácia znie úplne opačným spôsobom. Ak by ste nerozhadzovali na tieto sprostosti, ak by ste nerozhadzovali peniaze všade možne na nápady jedného človeka, ako tie lotérie, bonusy a veci, ktoré sa ani nepretavili v tom zásadnom aspekte, teda v tom, čo mali pre ľudí urobiť alebo čo mali docieliť, tak by ste dnes mali aj na rodiny, aj na dôchodcov, aj na ľudí bez detí ďaleko väčšie množstvá peňazí.
A ten hlavný argument, aspoň môj, pre ktorý nevidíme zmysel hlasovať za toto, okrem toho, že to krúžkovné, ten spôsob je neprijateľný, je, že to má byť od roku 2023. Ja stále čakám, čo bude v tomto roku, ale tu sa hovorí o vzdušných zámkoch a ničom uchopiteľnom, čo dnes reálne môže ľuďom pomôcť.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Juraj, to, že mám iný názor na financovanie voľného času dieťaťa, nie je absolútne to, že bojujem proti nejakému zákonu, resp. že bojujem proti rodinám. To ako rodič a otec troch detí v žiadnom prípade nemôže byť pravda a nikdy som proti rodinám nebojoval ani bojovať nebudem. Ale tento zákon, tak ako je predstavovaný, najprv ako protiinflačný, neskôr, keď táto rétorika nebola úspešná, tak sa prezentoval ako prorodinný, čiže nie je protiinflačný a vonkoncom nie je prorodinný. Každá pomoc má byť v prvom rade cielená na tých najchudobnejších, nie na tých, ktorí sú "bohatí" a naozaj nepotrebujú pomoc, ktorá v tomto prípade je oceňovaná sumou nejakých 60 euro na nejaké krúžkovné. Každá pomoc má byť v prvom rade rýchla, má byť v prvom rade adresná, ale pre konkrétne skupiny obyvateľstva táto pomoc nie je rýchla, nie je adresná a v prvom rade je nedostatočná a v žiadnom prípade neodzrkadľuje rast cien, rast inflácie a naozaj bezútešnú životnú situáciu, do ktorej sa títo najchudobnejší občania naozaj dostali.
Na Slovensku máme zhruba 3 mil. rodín a v zhruba 740-tisícoch rodín sa nachádza minimálne jedno nezaopatrené dieťa. Čiže 2 mil. 300-tisíc rodín sú buď bez dieťaťa, alebo sú už tam deti odrastené, čiže zaopatrené. Čiže ja sa chcem spýtať, týmto rodinám naozaj nemáme pomôcť, keď sa už bavíme o nejakom balíčku alebo o nejakom zákone o rodine? Aj rodina s odrasteným dieťaťom, aj rodina bez detí je rodinou a aj na túto rodinu treba pozerať ako naozaj na základnú a fungujúcu bunku spoločnosti. Čiže tvoja rétorika, že nepomáhame rodinám, nie je podľa mňa správna.

Ďakujem za slovo.
Ja by som dal takú otázku. Viete vôbec, ako to vníma verejnosť vonku? Ako to vnímajú ľudia všetko toto, čo tu teraz vlastne sa predkladá tak rýchlo? Viete? Lebo, lebo ja pokiaľ viem a chodím a rozprávam sa aj s ľuďmi, aj so samosprávou, je to o tom, že ľudia už dávno žiadali nejakú pomoc, žiadali si nejakú pomoc a teraz tu narýchlo je urobený nejaký zákon, hodili im to len tak bez diskusie, bez odbornej i bez laickej, pretože odborná verejnosť to kritizovala, veď práve preto je to aj vrátené, vetované, ale napr. oni sami vedia, že z druhého vrecka sa im to hneď vezme.
Denne sa stretávam, alebo v minulosti som sa stretával aj včera som mal stretnutie so starostami, so zástupcami samospráv, či už miest, obcí aj VÚC-iek, a všetci do jedného mi tvrdia, že budú musieť zvyšovať poplatky. Čiže jednoducho, že to, čo my im dáme, a to nie všetkým rodinám, lebo dáme len tým, ktorí majú vlastne malé deti a dostanú to na krúžky, a, ale nedáme to ostatným, ale zaplatia zvýšené poplatky všetci. Naozaj vás prosím, ktorí chcete za to zahlasovať, choďte zavolať dvom-trom starostom, primátorom a spýtajte sa ich na to, čo vám na to povedia, či vás podporia, pretože naozaj mne dookola rozprávajú, že potrebujú skôr dofinancovanie, dofinancovanie energií, či už na školy, DSS-ky, či už, ja neviem, na úrady a my im tu budeme brať a, samozrejme, že oni to budú brať rodinám. Tak toto si myslíte, že je pomoc rodinám? Lebo ja si myslím, že nie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám dva postrehy.
Prvým, teda najprv by som chcela povedať, krúžkovné. Môj názor na krúžkovné poznajú už asi všetci poslanci, ja si totižto myslím, že to sú vyhodené peniaze a dnes, keď rastú extrémne ceny všetkých energií, pohonných hmôt, keď rastú ceny potravín, tak som hlboko presvedčená, že je potrebné zvýšiť dotáciu na jedlo, pretože v prvom rade treba deti kvalitne, deťom poskytnúť kvalitnú stravu a až potom nech sa venujú klavíru a baletu a nejakým iným, speváckym krúžkom. To je prvá vec. Ak teda nie, tak som presvedčená, že platy učiteľov sú druhé v poradí, pretože dnes za tie peniaze už pomaly nemá kto vyučovať na školách a je to väčšia priorita pomaly ako zvyšovanie platov v zdravotníctve.
A potom ma zaujíma tá rodina, pretože v súčasnosti je to nastavené tak, že dostávajú peniaze na prídavky, majú dostať aj rodičia, ktorí to skutočne nepotrebujú. A ja sa pýtam, či dôchodcovia nie sú súčasťou rodiny, či tí, ktorí vlastne odrodili a vychovali deti, už nás nezaujímajú. Aj samotná Jednota dôchodcov Slovenska nás vyzýva, vyzýva poslancov, aby prijali prorodinné opatrenia, ale tým aj mimoriadnu valorizáciu všetkých dôchodkov minimálne o 8 % a aby zvýšili životné minimum o ďalších 6 %, pretože dôchodcovia nemajú ako vyžiť z tých peňazí, ktoré majú. Čiže opakujem, je potrebné myslieť aj na všetkých ľudí, ktorí trpia týmito momentálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)