Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, kolegovia a kolegyne bez rozdielu politického trička, nemám skúsenosť s tým, ako sa predkladá programové vyhlásenie vlády a hovorím to úprimne. Nechodil som do školy pre premiéra a v živote som neočakával, že na tomto mieste budem mať takúto príležitosť predstúpiť pred vás ako členov Národnej rady a predkladať programové vyhlásenie vlády a žiadať vás o dôveru. Čiže možno, odpustite mi, že to nemá možno takú tú zaužívanú štábnu kultúru a formu.
Ale nedovolím si na začiatok poznámku, že ma veľmi mrzí, že poslanci za politickú stranu SMER – sociálna demokracia opustili túto sálu v momente, keď sa začína prerokovávať programové vyhlásenie vlády, ktoré nie je len programom pre voličov, ktorí volili politické strany, ktoré tvoria túto koalíciu, ale je to programom pre celé Slovensko bez rozdielu na to, koho sme volili, čiže aj pre voličov politickej strany SMER – sociálna demokracia. Mrzí ma a zároveň je to príznačné, keď musím z tohto miesta hneď na úvod konštatovať, že poslanci za stranu Kotleba ĽSNS, alebo, prepáčte, teraz neviem ten presný názov ako sa voláte, majú z tohto pohľadu omnoho viac politickej kultúry ako tí starí bardi, ktorí opustili túto rokovaciu sálu.
Dovoľte na úvod, aby som prečítal časť z prvej strany tohto programového vyhlásenia vlády a potom aj vlastnými slovami.
"Vláda Slovenskej republiky týmto podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky predkladá svoj program a predstupuje pred Národnú radu Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery.
Vo voľbách konaných dňa 29. februára 2020 občania Slovenskej republiky vyjadrili výraznú túžbu po zmene. Masívne odmietli politikov, ktorí dlhé roky zneužívali poslanie spravovať veci verejné na osobné obohacovanie a zneužívali orgány činné v trestnom konaní na prenasledovanie nepohodlných ľudí. To viedlo až k strate viery občanov v kľúčové inštitúcie štátu. Strany a hnutia tvoriace vládnu koalíciu získali dôveru na základe prísľubu zmeniť Slovensko na skutočne právny štát. Právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom rovní a schopní pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Na taký štát, kde budeme radi pracovať, podnikať a žiť.
Predkladáme svoj program v mimoriadne zložitej dobe pre Slovensko. Pandémia COVID -19 doslova paralyzovala svet, Európu, ako aj našu krajinu. Vláda preto od prvého dňa sústreďuje mimoriadne úsilie na minimalizáciu zdravotných rizík a ochranu života ľudí. Zároveň prijíma opatrenia na ochranu pracovných miest, pomoc živnostníkom a postihnutým zamestnávateľom.
Napriek ťaživej situácii si uvedomujeme, že očista Slovenska a sľúbené zmeny pred voľbami nemôžu čakať do konca súčasnej krízy. Predkladáme preto toto programové vyhlásenie, ktoré je najambicióznejším plánom na zmenu fungovania Slovenska k lepšiemu v jeho histórii."
A dovoľte pár vlastných slov. Keď som vstupoval do politiky, tak som tak ako mnohí z vás, ktorí tu sedíte v tejto sále bez ohľadu na to, aké politické tričko máte, som sa rozhodoval medzi tým, či si budem žiť ten svoj vlastný život relatívne pohodlný a úspešný, alebo pokúsim sa zabojovať o zmenu vecí verejných. Vtedy som si pripadal ako človek Jozef Mak, človek milión. Človek, ktorý nemá tú možnosť sám tú politiku zmeniť, ale považoval som za svoju potrebu a doslova povinnosť aspoň sa o to pokúsiť. Desať rokov svojej cesty najlepšie dnes poznajú možno moji voliči, ale aj ostatní ľudia na Slovensku. Tak isto aj pri ostatných z vás, niektorí ste v politike pár týždňov, niektorí pár rokov, niektorí trošku dlhšie, plus-mínus možno ako ja, a niektorí ešte o chlp viac, ale poväčšine sme tu teraz momentálne v tejto sále, keď tí ľudia zo stany SMER - sociálna demokracia odišli, tak ako na nás pozerám, sme tu vo väčšine v podstate nováčikovia v politike.
Slovensko, novodobé Slovensko je plus-mínus tridsať rokov, alebo od revolúcie taká doba uplynula, a tí ľudia, ktorí sa tu ukazovali v politike a budovali lepšie Slovensko, odišli. Odišli symbolicky za tie dvere. A my, ktorí sme tu, hovorím ešte raz, či už z vládnej koalície alebo aj z tej časti opozície, ktorá tu zostala, sme tí, ktorí by sme Slovensko chceli posunúť dopredu každý svojím spôsobom, každý svojimi, svojimi inými víziami alebo chcel by uplatniť iné vízie.
Ale nakoniec je to možno dobre, že tí ľudia odišli. Skúsme dať nádej, spoločne nádej, že Slovensko naozaj sa môže zmeniť pre, na krajinu, kde budeme si všetci v prvom rade pred zákonom rovní. Tí ľudia, ktorí odišli, urobili za dvanásť rokov ich vládnutia zo Slovenska krajinu, kde sa kupovali rozsudky, kde nezáležala spravodlivosť od toho, kto spáchal trest a kto mal akú vinu, ale len od toho, kto dal viac. Z mafiánového telefónu sme sa dozvedeli, že rozsudky boli na predaj, že mafián mal svojich ľudí vo vedení polície, vo vedení prokuratúry, vo vedení Najvyššieho súdu alebo ministerstva spravodlivosti. Dozvedeli sme sa, že veľakrát to bolo o tom, že naozaj, že ponuka pre sudcu prišla z jednej strany, ale keď bola z druhej strany väčšia, tak väčšia brala. Toto je výsledok vládnutia bývalej vládnej strany SMER a pevne verím, že do budúcna už nikdy viac vládnucej, že urobili, že rozsudky boli na predaj. Spôsobili to, že na konci zomierali nevinní ľudia len preto, lebo mafiánovi chceli pozrieť na prsty, že písali o ňom články a chceli, aby sa zabezpečila spravodlivosť, že kričali do neba svojím perom, ktorým tie články písali, a chceli, aby tá spravodlivosť tu platila. Lenže mafián mal svojich ochrancov. Mafián mal ochrancov vo vedení, priamo vo vedení strany SMER – sociálna demokracia a tým pádom spravodlivosť pre neho neplatila. Nadobudol pocit, že on stojí nad zákonom, že on môže všetko, že on môže na konci rozhodovať o žití a nebytí, že on môže rozhodovať o živote človeka.
Na takéto devastačné správanie nedoplatili len milióny ľudí tým, že mali zlý pocit, že nežijú v spravodlivej krajine, že sa nedočkali rozsudku včas a spravodlivého, ale doplatili aj tí dvaja nevinní ľudia, Ján a Martina. Cítim za dôležité ich tu spomenúť, lebo títo dvaja ľudia sú mementom a naveky zostanú mementom dvanástich rokov vlády strany SMER - sociálna demokracia. Táto strana Slovensko de facto zhumpľovala, hoci mali obrovskú príležitosť ho posunúť k lepšiemu. Pre nás je to zároveň, keď použijem to druhé slovo, memento, aby sme neurobili to isté.
Dnes, keď som pred chvíľkou videl na tej hlasovacej tabuli vaše hlasovanie a keď tam v jednej chvíli bolo číslo 93, ľudí, ktorí súhlasili, myslím, že s formou prerokovávania alebo s procesom vlastne na tejto schôdzi, tak som si uvedomil, že aký obrovský strach by vládol medzi nami, ak by sme boli v opozícii, že by títo ľudia zo SMER-u, SNS alebo z MOST-u – HÍD, ktorý im štyri roky v posledných štyroch rokov teda pomáhal, že aký obrovský strach by sme mali z toho, že tú moc zneužijú. Ale nie v prospech Slovenska, ale proti Slovensku a preto, aby chránili tých najhorších medzi nami.
My dnes máme unikátnu príležitosť, je to práve to číslo 93 a viac, že máme podporu v podstate najväčšiu v histórii samostatného Slovenska a že spoločne vy, poslanci vládnej koalície, tvoríte celok, ktorý môže Slovensko dramaticky zmeniť. Máte možnosť a zodpovednosť a my sme vaším prostredníkom ako vláda. Predkladáme plán, ako to Slovensko zmeniť naozaj k lepšiemu, tak ako som hovoril alebo čítal na tom začiatku, aby sme zo Slovenska urobili krajinu, kde sa bude dobre žiť, podnikať a pracovať. Máme unikátnu príležitosť. Musíme držať spolu a musíme poznať cieľ a ísť si za tým cieľom. Títo ľudia, ktorí odišli, budú robiť všetko pre to cez mecenášov, sponzorov, ktorým dovolili rozkradnúť nieže stovky, ale miliardy eur z našich spoločných peňazí, aby rozbili vašu jednotu. Vaša cena v ich očiach bude obrovská, lebo oni vedia, že čím dlhšie my vydržíme spolu a čím dlhšie budeme Slovensko rad radom v každom jednom rezorte, v každej jednej oblasti, pri každej jednej zlyhávajúcej časti opravovať, tým viac si budú istí, že ich časy sa naveky skončili. Keď sa nám to spoločne podarí, že naplníme to, čo máme dnes v našom programovom vyhlásení vlády, ktoré v tejto ťažkej dobe sme dokázali urobiť, nie je ale teda iba kvôli kvantite, ale aj kvôli obsahu dvakrát hutnejšie a významnejšie ako ktorákoľvek iná vláda pred nami. Ak sa nám to podarí, tak aj voliči strany SMER – sociálna demokracia pochopia, že politika sa dá robiť inak, že sa dá naozaj robiť s ľuďmi a pre ľudí.
A toto by mal byť taký náš základný spoločný cieľ. Aby ľudia, aby sme sa neodtrhli od ľudí, aby nám nezačala za chvíľku tá kľučka hovoriť: Dobré ráno pán poslanec, pani poslankyňa, ako ste sa vyspali? Aby naďalej sme žili tie životy obyčajných ľudí, aby sme boli v kontakte s obyčajnými ľuďmi, aby sme sa dokázali empaticky vžiť do ich potrieb a snažili sa analyzovať ich problémy, prinášať riešenia, predkladať návrhy zákonov a tu na tomto mieste si ich schváliť.
Máme túto možnosť. Vy niektorí ste tu pár týždňov a rovno ste vhupli do deja, že máte tú možnosť svojím prstom posunúť Slovensko k lepšiemu. Ja a viacerí z nás sme tu desať rokov len zúfalo po tom túžili. Robili sme všetko pre to, predkladali sme zákony. Naše hnutie v minulom volebnom období bolo najaktívnejšie vyhodnotené, ale bolo to, ako keby sme iba hrach na stenu hádzali. Čiže vážme si to, čo máme, vážte si to, čo máte vy v rukách a skúsme spoločne naozaj zásadným spôsobom Slovensko zmeniť k lepšiemu. (Potlesk.)
Toto programové vyhlásenie vlády, keď trošku použijem slová, myslím, že Veroniky Remišovej zo včerajšej tlačovej konferencie, vznikalo tak trošku po nociach, že cez deň každý minister bojoval na tom svojom rezorte a najmä, najmä v súvislosti s koronakrízou a po nociach sme de facto písali programové vyhlásenie vlády. Napriek tomu si myslím, že, a nie samochválne, ale myslím si, že máme byť na čo hrdí, že je to veľmi dobrý dokument, veľmi ambiciózny dokument a veľmi dobrý plán. A tak ako som povedal pred chvíľkou, je len na nás, či sa rozhodneme ísť za týmto plánom ďalej. Či sa rozhodneme aj naďalej postupne predkladať a podporovať zákony, ktoré budú napĺňať tento plán, lebo programové vyhlásenie vlády, keď má takýto rozsah, 121 strán, zákony s tým súvisiace to budú tisícky, možno desiatky tisíc strán.
Čiže je ešte strašne veľa práce pred nami na to, aby sme splnili, jedna, druhá, tretia, štvrtá strana, to, čo sme ľuďom pred voľbami sľúbili. Každý sme to hovorili trošku inak, každý mal trošku iné heslá, každý mal trošku inú rétoriku, každý mal trošku iný dôraz na iné oblasti, ale to, čo nás spájalo, je to, čo som povedal na začiatku. Chceme krajinu, kde si budeme všetci pred zákonom rovní, kde zákon bude platiť pre každého rovnako, kde rovnosť príležitostí bude základným pravidlom akejkoľvek súťaže alebo akéhokoľvek výberového konania. Nie to, čo tu urobili títo páni zo Slovenska, kde vopred viete, kto je víťaz ktoréhokoľvek tendra alebo akéhokoľvek výberového konania niekde na úrade. Urobme krok vpred, ukážme ľuďom, že to dokážeme robiť inak, že naozaj úrady budú viesť tí najschopnejší z tých úradov a nie tí, ktorí budú mať správnu farbu straníckej knižky.
Ale to vyžaduje aj o nás trošku sebazaprenia. Je pohodlné ísť vo vyšliapaných chodníčkoch, ako to robili tí pred nami a povedať si, že však keď oni mohli si dosadiť bratranca, sesternicu a kamaráta niekam na obvodný úrad, tak prečo by sme to nemohli urobiť my. A ja vás chcem z tohto miesta poprosiť, skúsme ukázať ľuďom, že sme naozaj iní aj v tejto oblasti. Dajme možnosť úradníkom na úradoch, že po tridsiatich rokoch konečne oni budú môcť byť súčasťou výberových komisií a vybrať naozaj najschopnejšieho z nich na to, aby tie úrady viedli. Nám to neublíži a akéhokoľvek kamaráta, známeho, ak máte a ste čo i len nad tým rozmýšľali, pošlite ho na to výberové konanie. Ukážme naozaj ľuďom aj v tejto časti, aj pri tých úradníkoch, štátnych úradníkoch, ktorí mnohí robia výbornú prácu, že nimi nepohŕdame, že chceme im zabezpečiť aj ten kariérny rast a každý z nich raz bude môcť byť, keď bude mať tú schopnosť byť možno aj tým vedúcim toho úradu, keď bude jednoducho najlepší z nich. Poďme spoločne urobiť zo zdravotníctva systém, kde nebudú nám zbytočne zomierať ľudia na odvrátiteľné úmrtia, lebo si nejaká strana, ktorá má v názve sociálna demokracia, vysvetlí sociálne cítenie tak, že treba každý rok vytunelovať stovky miliónov na správne účty. Zabezpečme spoločne ľuďom včasnú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Dajme zdravotným sestrám, ktorým sa obrátili chrbtom, primerané platy. Dajme im našu úctu.
Spomeniem verejných zdravotníkov. Dnes na týchto ľuďoch stojí systém testovania, ktorý je tak veľmi dôležitý pri odhaľovaní choroby COVID-19. Tí ľudia robia za 600-, 700-, 800-eurové platy, vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Pomôžme týmto profesiám, ľuďom, ktorí dlhé roky boli v ústraní, ktorí boli zabudnutí mocou, lebo dôležité bolo rozkrádať naše spoločné. Skúsme identifikovať tieto profesie vo verejnej správe aj v týchto obslužných iných činnostiach, ktoré sú jej súčasťou, a dajme im úctu prejavenú, áno, aj adekvátnym platom, postavením, ale aj najmä tým, čo som hovoril predtým. Skúsme nezasahovať do toho, alebo umožníme im, aby si oni vybrali, kto bude viesť ich úrad alebo nejaký iný orgán verejnej moci, ktorý v minulosti bolo akosi zvykom obsadzovať čisto po straníckej línii.
Za naše hnutie som rád, že sme prelomili tabu, že prvýkrát historicky sme umožnili ľuďom hlasovať o tom, čo bude v programovom vyhlásení vlády, a sľúbili sme, že do koalície nevstúpime, ak tých jedenásť otázok, ktoré si ľudia odhlasovali, sa do programového vyhlásenia vlády nedostanú. Mnohí ľudia neverili, že to spravíme, a my sme to naozaj spravili a som na to hrdý. Umožnili sme tak po tridsiatich rokoch ľuďom si aspoň časť programového vyhlásenia vlády napísať priamo. Áno, je to len možno taká chuťovka priamej demokracie, ale veľmi dôležitá, lebo otázky, o ktorých tých jedenásť otázok hovorí, sú veľmi dôležité. Ale dovoľte, aby som teraz nevyzdvihoval z nich ani jednu, lebo považoval by som to trošku za také využitie príležitosti. A teraz chcem, aby sme najmä všetci my, ktorí sme tu za štyri politické strany, pristupovali k tomuto programovému vyhláseniu ako k našemu spoločnému. Aby tých jedenásť otázok bolo rovnako našich jako strany ZA ĽUDÍ, jako strany SaS alebo strany SME RODINA. Ale rovnako, aby idey strany SME RODINA bolo, boli všetkých nás ostatných. A to isté platí aj pri strane ZA ĽUDÍ alebo aj za SaS, aby to bolo naše spoločné programové vyhlásenie vlády, aby od tejto chvíle alebo odvtedy, odkedy by ste si ho schválili, v čo dúfam, aby odvtedy sme pozerali na každý jeden záväzok ako náš spoločný záväzok. Aby sme nepozerali teraz, toto je moje, toto je jeho, toto je ich, ale skúsme naplniť, čo najviac z toho, čo sme ľuďom sľúbili.
Ruku na srdce, sľúbili sme veľa. Veľmi veľa a bude to vyžadovať veľmi veľa práce. Na druhej strane myslím, že tempo, ktoré sme zvolili, či ako vláda alebo parlament hneď od prvého dňa alebo prvej minúty, ako sme dostali tú možnosť, je celkom slušné. Tak skúsme vydržať, skúsme vydržať tie štyri roky a v tom prípade to aj stihneme naplniť. Ale ako som povedal predtým, to naplnenie, čím viac z toho naplníme, tým menšiu príležitosť vládnuť budú mať ľudia, ktorí z tejto sály odišli, lebo ten štát začne fungovať. Budú platiť pravidlá pre všetkých rovnaké, bude platiť rovnosť príležitostí, nebude záležať to, aké máte kde známosti. A dupľom pri ochrane zdravia. A školy budú viac deti učiť žiť a myslieť, ako len odpovedať na otázky.
V programe máme aj kľúčové zmeny aj v poľnohospodárstve, kde zrazu nebudeme platiť len tak, koľko máš hektárov. Na hektár platíme všetkým rovnako, ale bude nám záležať, čo na tom hektáre vypestuješ a akú ďalšiu výrobu pri tej rastlinnej výrobe máš, čo je veľmi dôležité, lebo niekedy sme na Slovensku boli krajinou, kde sme mali nadpriemerné množstvo ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a zamestnávalo práve poľnohospodárstvo veľmi veľa ľudí s nízkym vzdelaním alebo veľakrát takých sociálnych prípadov z jednotlivých obcí. Ale postupne sme sa menili na krajinu, kde je síce pekné pozerať sa na obrovské lány žltej repky olejnej, ale mnoho ľudí kvôli tomu stráca prácu. Lány kukurice, repky olejnej, pšenice, ale minimum hovädzieho dobytka, ošípaných, minimum sadov, minimum pestovateľov zeleniny. Tým pádom desiatky tisíc ľudí stratilo úplne zbytočne prácu a dovážame tieto produkty zo zahraničia, hoci bez problémov by sme ich vypestovali tu a zamestnali práve a zamestnali práve tých ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní v tých jednotlivých obciach.
Som odišiel len trošku do poľnohospodárstva, ale obdobné plány máme aj v iných oblastiach a som na ne hrdý. A nie som hrdý len na to, čo tam priniesli naši ministri, na to čo je tam z nášho programu, ale aj na to, čo ste tam priniesli vy ostatní, alebo vaši ministri, alebo ľudia, ktorí tvorili váš program alebo sa podieľali na tvorbe programového vyhlásenia vlády ako celku. Trošku sa opakujem, ale poviem to znova. Máme obrovskú príležitosť zmeniť Slovensko k lepšiemu. Ak dokážeme potlačiť, by som povedal, nejaké individuálne záujmy a čím viac bude v tom našom správaní a prístupe prevládať spoločný záujem, spoločná vízia a snaha naplniť naše predvolebné sľuby, verím, že to spoločne dokážeme a na konci budeme spoločne hrdí. A to ako ste dnes tlieskali mne a ja som mal pocit, že si to nezaslúžim, tak verím, že na konci toho volebného obdobia si spoločne budeme môcť zatlieskať, že sme to dokázali. Že naozaj sme splnili to, čo sme ľuďom sľúbili, čo je unikátne v politike, lebo veľakrát sa to nenosí a bol by som veľmi rád, aby sme aj takéto tabu zlomili.
Dovoľte, aby som ukončil moje vystúpenie takým tým našim spoločným záväzkom, ktorý je napísaný na prvej strane programového vyhlásenia vlády. Ten záväzok vlastne hovorí o tom, ako tú politiku chceme robiť, ako chceme k Slovensku pristúpiť a chcem ho tu predniesť, aby to bol náš spoločný záväzok aj vyslovený, nielen na papieri napísaný.
Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. K verejným financiám a štátnemu majetku budeme pristupovať ako dobrí hospodári a nebudeme tolerovať žiadnu korupciu. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú. Včasná a kvalitná zdravotná starostlivosť bude základ a výborné vzdelanie cieľ. Vytvoríme atraktívne podnikateľské prostredie s cieľom, aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu. Chceme Slovensko vnútorne súdržné, silné a sociálne spravodlivé. Osobitnú pozornosť budeme venovať chudobným, chorým a slabým. Výrazne zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska a nastavíme spravodlivý systém podpory poľnohospodárov. Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Zmysluplnou informatizáciou premeníme Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu a efektívnym využívaním fondov EÚ znížime regionálne rozdiely a zvýšime ochranu životného prostredia. Budeme pôsobiť ako spoľahlivý a zodpovedný partner v európskych a medzinárodných vzťahoch.
A dovoľte tak symbolicky na koniec, lebo aj symbolicky na konci tohto nášho programového vyhlásenia vlády sa nachádza kultúra, povedať, že vybudujme Slovensko, kde kultúra nebude na chvoste. Takže držme si všetci palce. (Dlhotrvajúci potlesk.)
