6. schôdza

Ďakujem.
Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 57, výsledky rokovania výborov sú v tlači 57a.
Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pána Jána Mičovského, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil do druhého čítania návrh novely zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý má za cieľ pomôcť pri plnení týchto úloh jednotlivých spoločenstiev a to v tom zmysle, že dnešná situácia v zdravotnom stave republiky pod vplyvom koronavírusu neumožňuje robiť niektoré úkony tak, aby bolo ich možné vykonať bezpečne. Konkrétne v tomto prípade ide o valné zhromaždenia, ktoré môžu niekedy počítať počet osôb niekoľko desiatok až niekoľko sto a ktorých zhromaždenie by nebolo v súlade so zámermi chrániť obyvateľov pred šírením pandémie.
Práve kvôli tomuto dôvodu sa navrhuje touto novelou zákona o pozemkových spoločenstvách, aby sme niektoré kompetencie, ktoré sú určené valnému zhromaždeniu, a konkrétne ide aj o takú závažnú kompetenciu, ako je schválenie uzávierky za predchádzajúci hospodársky rok, ktoré obyčajne sa deje v I. štvrťroku nasledujúceho roka a ktoré je potrebné, aby bolo prerokované najneskôr do konca, do konca mesiaca júna nasledujúceho roka, aby sme takéto zhromaždenia mohli vylúčiť zo života spoločenstiev a nahradiť schvaľovací proces prácou výborov, ktoré sú v spoločenstvách ustanovené. Zároveň sa teda predpokladá, že takýto proces môže nahradiť aj niektoré ďalšie dôležité úkony, ktoré sú inak v kompetencii valných zhromaždení a ktoré týmto návrhom úpravy zákona sa navrhujú, aby boli v kompetencii výborov pozemkových spoločenstiev.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako už aj bolo teda prerokované v prvom čítaní, ako to bolo prerokované na výboroch, poprosím vás, aby sme s ohľadom na skutočnosť, že je nutné plniť úlohy dané zákonom pre pozemkové spoločenstvá a zároveň je nutné chrániť členov pozemkových spoločenstiev pred šírením pandémie, prijali toto riešenie a poprosím vás o jeho podporu tak, ako bolo predložené do Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, predsedovi tohto výboru poslancovi Jaroslavovi Karahutovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 81 z 20. apríla 2020 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 57) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 21 z 21. apríla 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 10 z 21. apríla 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 12 zo dňa 21. apríla 2020. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Nie, ďakujem pekne. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

ktoré, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 59, výsledky rokovania výborov sú v tlači 59a.
Prosím ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Máriu Kolíkovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si povedať zopár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým dopĺňame justičný balík ohľadom prístupu k spravodlivosti a k zmierneniu následkov, ktoré súvisia s pandémiou, ktorej čelíme.
My sme prijali zákon č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v oblasti justície a ten nám riešil lehoty, procesné lehoty, hmotno-právne aj procesné, posúvali sme ich, vlastne jednalo sa nám o to, že ľudia majú sťažený prístup k spravodlivosti. Potom sme tu zaviedli určité moratórium aj na konkurzy, zakázali sme speňaženie majetku dražbami do nejakých lehôt. To sú také základné veci, ktoré boli v tomto prvom balíku.
A tento balík, ktorým, ktorý sme vlastne priniesli, sa jedná v zásade o dočasnú ochranu podnikateľov. To znamená to, čo v prvom rade rieši a jeho cieľom je riešiť, vytvoriť určité moratórium na konkurzy, aby nám nespadli podnikatelia do konkurzu. Chceme im umožniť, aby tí, ktorí v zásade boli, by som povedala, že v dobrej kondícii ako podnikatelia pred tým, ako sme začali čeliť tomuto ochoreniu, tak aby sme im pomohli prekonať túto krízu a nespadli nám do konkurzu, to znamená, aby nemuseli sami vyhlasovať konkurz na seba, súčasne aby ani veritelia na nich nevypísali konkurzy. To by som povedala, že to je také úplne kľúčové, aj kľúčový cieľ tohto, tohto návrhu zákona.
Popritom tu riešime aj ďalšie následky, ktoré súvisia so sťažením ich situácie, a, takže okrem toho, že prerušujeme začaté konkurzné konania, tiež je tu ustanovenie ohľadom účinkov, ktoré súvisí so zmluvnými vzťahmi podnikateľov. A chceme týchto podnikateľov chrániť pred tým, aby tie záväzky, ktoré majú a súvisia s ich priamou prevádzkou, s riadnym chodom prevádzky, aby nám tieto záväzkové vzťahy ešte pre nich mohli byť zachované, ak je zrejmé, že to ich, tá ich schopnosť, tá ich platobná schopnosť ovplyvnila možnosť tieto záväzky plniť, a hlavne vzhľadom na tieto záväzky aby sme im umožnili prekonať túto krízu.
Takže áno, je to aj vstup do súkromnoprávnych vzťahov, k tomu budeme hovoriť viac. A čo sa týka týchto súkromnoprávnych vzťahov, súvisia tam aj otázky ohľadom nevypovedania zmlúv, ja k tomu poviem viac aj v súvislosti na pozmeňujúce návrhy, ktoré boli reflektované v ústavnoprávnom výbore a súvisia s návrhom pána poslanca Šeligu a chcem ich povedať aj teraz na úvod, lebo sú podľa mňa dôležité a treba na ne nahliadať, vlastne aj na samotný návrh v súvislosti s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré, ako povie aj pán spravodajca, boli schválené a v spoločnej správe aj on o nich bude informovať.
To, čo je dôležité vedieť pri tejto právnej úprave, je, aká je vlastne možnosť tejto dočasnej ochrany pre podnikateľov. Tá dočasná ochrana podnikateľov je postavená na tzv. princípe opt in, to znamená, že nevzťahuje sa automaticky na všetkých podnikateľov, ale vzťahuje sa len na tých podnikateľov, ktorí o tú ochranu požiadajú. Je to postavené na princípe, že chceme urobiť ľahký spôsob, ako tú dočasnú ochranu získať, ale potom, ak sa ukáže, že to bol nepoctivý zámer podnikateľa, tak byť naňho veľmi prísny pri postihu. V jednoduchosti, podnikateľ má povinnosť urobiť určité vyhlásenia. Jedným z tých vyhlásení, ktoré súvisí práve s tým, že malo by sa jednať o poctivých podnikateľov, je napríklad ten, že nerobil žiadne úkony, kroky pred tým, ako sa dostal do takejto kritickej situácie, ktoré by súviseli s tým, že znižoval možnosť finančnú svojej spoločnosti zvládnuť túto krízu napríklad tým, že by povyplácal zisky z tejto spoločnosti. Hej, to je jedna napríklad z vyhlásení; sa toho týka jedno z vyhlásení, ktoré takýto podnikateľ musí urobiť.
To, čo je dôležité súčasne vedieť, je, že ak ktokoľvek, samozrejme, ráta sa to najmä s veriteľmi, mali by za to, že bola zneužitá táto dočasná ochrana pre podnikateľov, tak v prípade, že by napadol takúto dočasnú ochranu, tak bude súdom zrušená. Ja potom poviem aj k tomu viac, ale ešte sa vrátim k tomu začiatku. Takže základom je, že podnikateľ nám urobí vyhlásenia, súd na základe týchto vyhlásení, ak sú kompletné v zmysle zákona, tak vydá o tom rozhodnutie, ktoré bude zverejnené v Obchodnom vestníku a v momente, kedy nadobudne, kedy je vyhlásené, tak nadobudnú účinky tejto dočasnej ochrany pre podnikateľov. Následne, ako som povedala, ktokoľvek to môže napadnúť, ak to nebol poctivý záver a neboli splnené podmienky, ráta sa najmä že s veriteľmi, a súd následne takúto dočasnú ochranu zruší, ak sa to preukáže. A následkom je, že všetko, o čo znížil ten majetok v tej spoločnosti, automaticky nám spadne do podstaty, ktorá sa bude riešiť v rámci, predpokladáme, konkurzu, rovnako všetky úkony, ktoré urobil, sú priamo odporovateľné, to znamená, nie je vôbec potrebné podať voči nim žalobu. Toto je tá prísnosť, ktorú tu zavádzame.
Na základe množstva pripomienok, je pravda, ktoré sme dostali, s tým, že sa javí, že táto právna úprava nemá dostatočné nástroje a brzdy voči podnikateľom, ktorí sú nepoctiví a budú to zneužívať, my sme ich reflektovali, ja k nim poviem, aj o čom sú vlastne pozmeňováky, ktoré sme pripravili v spolupráci aj s poslancom Jurajom Šeligom. Ale to, čo chcem povedať, je, že tá právna úprava, s ktorou sme prišli do parlamentu, nie je právna úprava, ktorú by sme robili za deň, hej, my sme na nej pracovali už niekoľko týždňov a inšpirovali sme sa právnou úpravou, ktorá je v Rakúsku, v Nemecku, v Česku. V Česku, by som povedala, vo veľkej miere je totožná tá právna úprava, ktorá prišla ako vládny návrh zákona. A tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sme následne spracovali aj s poslancom Jurajom Šeligom, ktorý ich predkladal do ústavnoprávneho výboru, sa teraz dostali na základe nich. Ak ich takto schváli Národná rada, tak sa dostaneme do režimu, že naša právna úprava bude prísnejšia, ako je v okolitých krajinách.
Keď sme porovnávali tie modely, tak v Česku, by som povedala, je, bol taký voľnejší model, to je ten, ktorý my sme navrhli, Nemecko má prísnejší model a ten, ktorým sme sa inšpirovali potom pri pozmeňujúcich návrhoch, ktorým sme to celé sprísnili, je najmä nemecký model a my sme išli ešte ďalej. To len ako pre informáciu, aby sme vedeli, že súčasne naši podnikatelia, ktorí majú medzinárodné obchodné styky, tak vlastne budú čeliť tomu, že podobné právne úpravy, ktoré v okolitých krajinách, že aj to, ja si myslím, že treba mať na mysli, že tak ako sú oni v pozícii dlžníkov, niekde môžu byť v pozícii veriteľov, takže tie vzťahy, ktoré sú proste v rámci Európskej únie vzájomne, tak na jednej strane sa ich budú týkať v nejakom režime v tých krajinách a v nejakom režime u nás. Tak len aby sme si uvedomili tiež v tejto súvislosti, my tu sprísňujeme režim, ale vlastne voči nim na druhej strane ten režim bude trošku iný a bude každopádne voľnejší. Tak nám to vychádza teraz, ale v poriadku, my sme zreflektovali aj v rámci tých pozmeňujúcich návrhov to, že treba byť azda prísnejší na Slovensku voči tým nepoctivým zámerom, takže ak bude tento vládny návrh zákona schválený s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, tak ten, tá právna úprava bude prísnejšia pri porovnaní.
Ja si dovolím povedať zopár slov k tým pozmeňujúcim návrhom, lebo si myslím, že to je kľúčové, aby sme už takto vnímali ten vládny návrh zákona. Takže máme tu jeden pozmeňovací návrh, ktorý priamo súvisí s podnikateľmi a ktorý nám sprísňuje ten začiatok. Takže ak som povedala, že to stojí vlastne na vyhláseniach, tak my tu sprísňujeme obdobie, ktoré sa berie do úvahy pri tomto podnikateľovi a berieme do úvahy osobitne obdobie, ktoré predchádza, predchádzalo kríze, to znamená, že pozeráme sa na to, či naozaj je tu priama súvislosť s tým zhoršením situácie na strane podnikateľa, a osobitne sú tu veľmi prísne opatrenia, ktoré sú následne. Sprísňujeme lehotu pre súd, ktorý keď bude napadnuté, ak bude napadnutá takáto dočasná ochrana, tak to sprísňujeme spôsobom, že súd bude, súd má lehotu, aby dal v tom prípade takémuto podnikateľovi, že do piatich dní mu musí predložiť, odkedy dostane návrh na zrušenie pre nepoctivosť, tak to bude lehota do piatich dní predložiť podklady, ktoré by mali preukázať, že či došlo k ukracovaniu veriteľov, k tomu sú tie podklady takto spísané, a následne má lehotu bezodkladne o tom rozhodnúť. Bezodkladne je najkratšia možná lehota, ktorú môžme vlastne súdu dať, nie je to v dňoch, to je pravda, nie je tam napísaná priamo takáto lehota, ale určite to nemôže byť ako v mesiacoch, bavíme sa o tom, že by to malo byť rozhodnutie súdu, ktoré je v dňoch, a môžme rátať s tým, že by to mali byť rozhodnutia, ktoré platia pre súd ako v prípade neodkladných opatrení, to znamená v zásade do mesiaca by to rozhodnutie malo byť.
My súčasne predkladáme ešte jeden návrh, ktorý súvisí aj s množstvom podnetov, ktoré boli a tie súviseli práve s otázkou, že tak ako sú účinky v tom vládnom návrhu zákona, ktorý máte, tak účinky v § 17 ods. 6 najmä v súvislosti s nájmom, ktoré by nám tu spadali a vlastne chránili nám tých podnikateľov aj v nájomných vzťahoch, tak nebolo tam obmedzené obdobie, ktoré by bolo jasne špecifikované ako obdobie, v ktorom nie je možné vypovedať zmluvu. A my pri tých nájomných vzťahoch sme mali o tom veľkú debatu, že ako k tomu pristúpiť, a nakoniec sme urobili to, že v rámci druhého balíka, ktorý tam máte ako pozmeňovací návrh, sme urobili to, že my sme nájomné vzťahy vôbec osobitne upravili. To znamená, že to, čo je v druhom pozmeňovacom návrhu od Juraja Šeligu, je, že nájomné vzťahy celoplošne upravujeme a pri nich platí pravidlo, že podnikateľ, ktorý sa dostane do zložitej situácie v období od 1. apríla do 30. júna, tak ak za toto obdobie nie je schopný zaplatiť nájom a s tým súvisiace úhrady, tak má lehotu do konca roka ich zaplatiť a pre platobnú neschopnosť, že nevie, že nie je schopný pokryť práve toto trojmesačné obdobie, tak pre toto trojmesačné obdobie mu nie je možné vypovedať nájomnú zmluvu. To znamená, že ak sa nám dostane do napríklad omeškania už za júl, tak, samozrejme, že aj je možné vypovedať tú zmluvu, aj platí s tým všetko, čo platí v zmluvných vzťahoch. Takže my len, my len chránime vlastne ten nájom na to obdobie troch mesiacov.
S ohľadom na to, že sme mali množstvo dopytov aj v súvislosti s fyzickými osobami, tak sme aj tu zobrali úplne, dá sa povedať, že sme prekopírovali nemecký model, ktorý platí ako pre túto kritickú situáciu, to znamená, že sme sem vlastne zobrali všetky nájomné vzťahy a tým pádom sme vlastne pokryli aj fyzické osoby, ktoré sme aj tak rátali, že budeme musieť vyriešiť, takže tým, preto je to aj v druhom pozmeňovacom návrhu, ktorý nám rieši fyzické osoby a nielen podnikateľov, preto sme to dali aj samostatne, aby to bolo v tomto trošku zrozumiteľnejšie, ale je faktom, že tento nájom nám vlastne súčasne chráni tých podnikateľov, a preto platí osobitný režim.
Ešte k tomu druhému pozmeňovaciemu návrhu, pretože ten, ja si myslím, že tiež je dôležité k nemu povedať viac. My v ňom posúvame lehotu, ktorá tu bola stanovená na moratórium pre konkurzy, tá bola 30. apríl, posúvame ju na 30. máj pre fyzické osoby. A to, čo je ešte dôležité, je, že riešime tu aj odklad exekúcií. Tie, ktoré sú nové a ktoré, ktorým môžu fyzické osoby čeliť s ohľadom na novú situáciu kvôli pandémii, tak tam dávame možnosť odkladu na šesť mesiacov, ak si o to požiada. To znamená, nie je to automatické, ale ak si dané osoby požiadajú, je tu zrejmá príčinná súvislosť s ich platobnou neschopnosťou po 12. marci, tak v takom prípade je tu vlastne možnosť priamo odklad exekúcií a ak o to požiadajú, tak im bude vyhovené.
To je v krátkosti z môjho pohľadu všetko a ak budú otázky, tak som, samozrejme, pripravená reagovať.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem, pani ministerka. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením z 20. apríla 2020 rozhodla, že prerokuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V rovnaký deň Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že výbory prerokujú návrh zákona do stredy 22. apríla do desiatej hodiny.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a oba odporúčali Národnej rade návrh zákona schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 26 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor ich odporúča schváliť a odporúča hlasovať o nich spoločne. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade celý návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 59a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru na dnešnom zasadnutí. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. O obsahu tých návrhov, pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, sa pomerne podrobne vyjadrila pani ministerka, takže nepovažujem za potrebné ďalej to rozvádzať.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Páni poslanci štyria sú prihlásení do rozpravy.
Pán poslanec Kremský.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Vetráka k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sme podali písomne.
Dôvodom je to, že na rokovaní výboru pre hospodárske záležitosti sme diskutovali o rizikách ustanovenia, najmä teda ustanovenia, ktorým sa umožňuje ochrana podnikov, ktoré sú v tomto režime, pred dodávateľmi, ktorí majú dodávateľskú zmluvu, zároveň však sú povinní ju dodávať takémuto podniku napriek tomu, že takýto podnik neplatí. A vlastne videli sme, ako veľmi je dôležité ochrániť aj takýto dodávateľský podnik, aby nevznikala reťaz druhotnej platobnej neschopnosti.
Prečítam teraz ustanovenia, ktoré navrhujeme, pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. Tiež navrhujem vyňať body spoločnej správy 6, 7, 8, 13, 18 a 23 na spoločné hlasovanie a navrhujem hlasovať o nich spoločne.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 2 v § 14 písmeno a) znie takto:
"a) je oprávnený podať žiadosť a podaním žiadosti sleduje účel dočasnej ochrany podľa § 8 z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, ktoré podstatne ohrozujú prevádzkovanie podniku; ak žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, za porovnateľné obdobie sa považuje mesiac február 2020,".
2. V čl. I bod 2 v § 14 sa za písmeno c) vkladajú nové písmená d) a e), ktoré znejú:
"d) k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
e) vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,".
Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená f) až h).
3. V čl. I bod 2 v § 17 odsek 6 znie:
"(6) Po poskytnutí dočasnej ochrany nemôže druhá zmluvná strana vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona a ktorého príčinou boli následky šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19; to neplatí, ak by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku." Teraz prichádza tá dôležitá veta, ktorú žiadame vložiť. "Právo druhej zmluvnej strany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou po účinnosti tohto zákona nie je dotknuté."
4. V čl. I bod 2 v § 19 odsek 3 znie:
"(3) Uznesenie o začatí konania súd doručí podnikateľovi pod dočasnou ochranou a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí konania vyzve podnikateľa pod dočasnou ochranou, aby najneskôr do piatich pracovných dní doručil súdu písomné vyjadrenie k dôvodom začatia konania, osvedčil skutočnosti podľa odseku 1 a predložil súdu v rozsahu podľa predpisu o konkurznom konaní zoznam svojho majetku k 12. marcu 2020, zoznam svojich záväzkov k 12. marcu 2020 a zoznam svojich spriaznených osôb k 12. marcu 2020. Podnikateľa pod dočasnou ochranou zároveň poučí, že na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr nebude prihliadať."
Ďakujem za pozornosť.