6. schôdza

Ďakujem pánu poslancovi Šeligovi za faktickú poznámku. Áno, ten zásah nejaký je aj v rámci územného konania, ale tuto hovoríme o vlastníctve, o tom, že má dôjsť k vyvlastneniu, tak tam zvlášť treba byť, byť opatrný, aby nedochádzalo k uplatneniu alebo teda k porušeniu možnosti uplatnenia procesných práv v situácii, ktorá sa dotýka vlastníckeho práva ako jedného zo základných ústavných práv vôbec. A teda som rád, že sme sa dokázali dohodnúť na takomto pozmeňujúcom návrhu, a teda ešte raz ďakujem aj pánovi ministrovi za to, že vyslovil súhlas s takouto úpravou v jeho návrhu.
Ďakujem.

Iba v krátkosti. Chcem aj ja veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, resp. pánovi poslancovi Šeligovi za faktické poznámky, resp. samotný pozmeňujúci návrh. A chcem veľmi pekne, vážení, vážené poslankyne a vážení poslanci, požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil do druhého čítania návrh novely zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý má za cieľ pomôcť pri plnení týchto úloh jednotlivých spoločenstiev a to v tom zmysle, že dnešná situácia v zdravotnom stave republiky pod vplyvom koronavírusu neumožňuje robiť niektoré úkony tak, aby bolo ich možné vykonať bezpečne. Konkrétne v tomto prípade ide o valné zhromaždenia, ktoré môžu niekedy počítať počet osôb niekoľko desiatok až niekoľko sto a ktorých zhromaždenie by nebolo v súlade so zámermi chrániť obyvateľov pred šírením pandémie.
Práve kvôli tomuto dôvodu sa navrhuje touto novelou zákona o pozemkových spoločenstvách, aby sme niektoré kompetencie, ktoré sú určené valnému zhromaždeniu, a konkrétne ide aj o takú závažnú kompetenciu, ako je schválenie uzávierky za predchádzajúci hospodársky rok, ktoré obyčajne sa deje v I. štvrťroku nasledujúceho roka a ktoré je potrebné, aby bolo prerokované najneskôr do konca, do konca mesiaca júna nasledujúceho roka, aby sme takéto zhromaždenia mohli vylúčiť zo života spoločenstiev a nahradiť schvaľovací proces prácou výborov, ktoré sú v spoločenstvách ustanovené. Zároveň sa teda predpokladá, že takýto proces môže nahradiť aj niektoré ďalšie dôležité úkony, ktoré sú inak v kompetencii valných zhromaždení a ktoré týmto návrhom úpravy zákona sa navrhujú, aby boli v kompetencii výborov pozemkových spoločenstiev.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako už aj bolo teda prerokované v prvom čítaní, ako to bolo prerokované na výboroch, poprosím vás, aby sme s ohľadom na skutočnosť, že je nutné plniť úlohy dané zákonom pre pozemkové spoločenstvá a zároveň je nutné chrániť členov pozemkových spoločenstiev pred šírením pandémie, prijali toto riešenie a poprosím vás o jeho podporu tak, ako bolo predložené do Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 81 z 20. apríla 2020 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 57) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 21 z 21. apríla 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 10 z 21. apríla 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 12 zo dňa 21. apríla 2020. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si povedať zopár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým dopĺňame justičný balík ohľadom prístupu k spravodlivosti a k zmierneniu následkov, ktoré súvisia s pandémiou, ktorej čelíme.
My sme prijali zákon č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v oblasti justície a ten nám riešil lehoty, procesné lehoty, hmotno-právne aj procesné, posúvali sme ich, vlastne jednalo sa nám o to, že ľudia majú sťažený prístup k spravodlivosti. Potom sme tu zaviedli určité moratórium aj na konkurzy, zakázali sme speňaženie majetku dražbami do nejakých lehôt. To sú také základné veci, ktoré boli v tomto prvom balíku.
A tento balík, ktorým, ktorý sme vlastne priniesli, sa jedná v zásade o dočasnú ochranu podnikateľov. To znamená to, čo v prvom rade rieši a jeho cieľom je riešiť, vytvoriť určité moratórium na konkurzy, aby nám nespadli podnikatelia do konkurzu. Chceme im umožniť, aby tí, ktorí v zásade boli, by som povedala, že v dobrej kondícii ako podnikatelia pred tým, ako sme začali čeliť tomuto ochoreniu, tak aby sme im pomohli prekonať túto krízu a nespadli nám do konkurzu, to znamená, aby nemuseli sami vyhlasovať konkurz na seba, súčasne aby ani veritelia na nich nevypísali konkurzy. To by som povedala, že to je také úplne kľúčové, aj kľúčový cieľ tohto, tohto návrhu zákona.
Popritom tu riešime aj ďalšie následky, ktoré súvisia so sťažením ich situácie, a, takže okrem toho, že prerušujeme začaté konkurzné konania, tiež je tu ustanovenie ohľadom účinkov, ktoré súvisí so zmluvnými vzťahmi podnikateľov. A chceme týchto podnikateľov chrániť pred tým, aby tie záväzky, ktoré majú a súvisia s ich priamou prevádzkou, s riadnym chodom prevádzky, aby nám tieto záväzkové vzťahy ešte pre nich mohli byť zachované, ak je zrejmé, že to ich, tá ich schopnosť, tá ich platobná schopnosť ovplyvnila možnosť tieto záväzky plniť, a hlavne vzhľadom na tieto záväzky aby sme im umožnili prekonať túto krízu.
Takže áno, je to aj vstup do súkromnoprávnych vzťahov, k tomu budeme hovoriť viac. A čo sa týka týchto súkromnoprávnych vzťahov, súvisia tam aj otázky ohľadom nevypovedania zmlúv, ja k tomu poviem viac aj v súvislosti na pozmeňujúce návrhy, ktoré boli reflektované v ústavnoprávnom výbore a súvisia s návrhom pána poslanca Šeligu a chcem ich povedať aj teraz na úvod, lebo sú podľa mňa dôležité a treba na ne nahliadať, vlastne aj na samotný návrh v súvislosti s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré, ako povie aj pán spravodajca, boli schválené a v spoločnej správe aj on o nich bude informovať.
To, čo je dôležité vedieť pri tejto právnej úprave, je, aká je vlastne možnosť tejto dočasnej ochrany pre podnikateľov. Tá dočasná ochrana podnikateľov je postavená na tzv. princípe opt in, to znamená, že nevzťahuje sa automaticky na všetkých podnikateľov, ale vzťahuje sa len na tých podnikateľov, ktorí o tú ochranu požiadajú. Je to postavené na princípe, že chceme urobiť ľahký spôsob, ako tú dočasnú ochranu získať, ale potom, ak sa ukáže, že to bol nepoctivý zámer podnikateľa, tak byť naňho veľmi prísny pri postihu. V jednoduchosti, podnikateľ má povinnosť urobiť určité vyhlásenia. Jedným z tých vyhlásení, ktoré súvisí práve s tým, že malo by sa jednať o poctivých podnikateľov, je napríklad ten, že nerobil žiadne úkony, kroky pred tým, ako sa dostal do takejto kritickej situácie, ktoré by súviseli s tým, že znižoval možnosť finančnú svojej spoločnosti zvládnuť túto krízu napríklad tým, že by povyplácal zisky z tejto spoločnosti. Hej, to je jedna napríklad z vyhlásení; sa toho týka jedno z vyhlásení, ktoré takýto podnikateľ musí urobiť.
To, čo je dôležité súčasne vedieť, je, že ak ktokoľvek, samozrejme, ráta sa to najmä s veriteľmi, mali by za to, že bola zneužitá táto dočasná ochrana pre podnikateľov, tak v prípade, že by napadol takúto dočasnú ochranu, tak bude súdom zrušená. Ja potom poviem aj k tomu viac, ale ešte sa vrátim k tomu začiatku. Takže základom je, že podnikateľ nám urobí vyhlásenia, súd na základe týchto vyhlásení, ak sú kompletné v zmysle zákona, tak vydá o tom rozhodnutie, ktoré bude zverejnené v Obchodnom vestníku a v momente, kedy nadobudne, kedy je vyhlásené, tak nadobudnú účinky tejto dočasnej ochrany pre podnikateľov. Následne, ako som povedala, ktokoľvek to môže napadnúť, ak to nebol poctivý záver a neboli splnené podmienky, ráta sa najmä že s veriteľmi, a súd následne takúto dočasnú ochranu zruší, ak sa to preukáže. A následkom je, že všetko, o čo znížil ten majetok v tej spoločnosti, automaticky nám spadne do podstaty, ktorá sa bude riešiť v rámci, predpokladáme, konkurzu, rovnako všetky úkony, ktoré urobil, sú priamo odporovateľné, to znamená, nie je vôbec potrebné podať voči nim žalobu. Toto je tá prísnosť, ktorú tu zavádzame.
Na základe množstva pripomienok, je pravda, ktoré sme dostali, s tým, že sa javí, že táto právna úprava nemá dostatočné nástroje a brzdy voči podnikateľom, ktorí sú nepoctiví a budú to zneužívať, my sme ich reflektovali, ja k nim poviem, aj o čom sú vlastne pozmeňováky, ktoré sme pripravili v spolupráci aj s poslancom Jurajom Šeligom. Ale to, čo chcem povedať, je, že tá právna úprava, s ktorou sme prišli do parlamentu, nie je právna úprava, ktorú by sme robili za deň, hej, my sme na nej pracovali už niekoľko týždňov a inšpirovali sme sa právnou úpravou, ktorá je v Rakúsku, v Nemecku, v Česku. V Česku, by som povedala, vo veľkej miere je totožná tá právna úprava, ktorá prišla ako vládny návrh zákona. A tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sme následne spracovali aj s poslancom Jurajom Šeligom, ktorý ich predkladal do ústavnoprávneho výboru, sa teraz dostali na základe nich. Ak ich takto schváli Národná rada, tak sa dostaneme do režimu, že naša právna úprava bude prísnejšia, ako je v okolitých krajinách.
Keď sme porovnávali tie modely, tak v Česku, by som povedala, je, bol taký voľnejší model, to je ten, ktorý my sme navrhli, Nemecko má prísnejší model a ten, ktorým sme sa inšpirovali potom pri pozmeňujúcich návrhoch, ktorým sme to celé sprísnili, je najmä nemecký model a my sme išli ešte ďalej. To len ako pre informáciu, aby sme vedeli, že súčasne naši podnikatelia, ktorí majú medzinárodné obchodné styky, tak vlastne budú čeliť tomu, že podobné právne úpravy, ktoré v okolitých krajinách, že aj to, ja si myslím, že treba mať na mysli, že tak ako sú oni v pozícii dlžníkov, niekde môžu byť v pozícii veriteľov, takže tie vzťahy, ktoré sú proste v rámci Európskej únie vzájomne, tak na jednej strane sa ich budú týkať v nejakom režime v tých krajinách a v nejakom režime u nás. Tak len aby sme si uvedomili tiež v tejto súvislosti, my tu sprísňujeme režim, ale vlastne voči nim na druhej strane ten režim bude trošku iný a bude každopádne voľnejší. Tak nám to vychádza teraz, ale v poriadku, my sme zreflektovali aj v rámci tých pozmeňujúcich návrhov to, že treba byť azda prísnejší na Slovensku voči tým nepoctivým zámerom, takže ak bude tento vládny návrh zákona schválený s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, tak ten, tá právna úprava bude prísnejšia pri porovnaní.
Ja si dovolím povedať zopár slov k tým pozmeňujúcim návrhom, lebo si myslím, že to je kľúčové, aby sme už takto vnímali ten vládny návrh zákona. Takže máme tu jeden pozmeňovací návrh, ktorý priamo súvisí s podnikateľmi a ktorý nám sprísňuje ten začiatok. Takže ak som povedala, že to stojí vlastne na vyhláseniach, tak my tu sprísňujeme obdobie, ktoré sa berie do úvahy pri tomto podnikateľovi a berieme do úvahy osobitne obdobie, ktoré predchádza, predchádzalo kríze, to znamená, že pozeráme sa na to, či naozaj je tu priama súvislosť s tým zhoršením situácie na strane podnikateľa, a osobitne sú tu veľmi prísne opatrenia, ktoré sú následne. Sprísňujeme lehotu pre súd, ktorý keď bude napadnuté, ak bude napadnutá takáto dočasná ochrana, tak to sprísňujeme spôsobom, že súd bude, súd má lehotu, aby dal v tom prípade takémuto podnikateľovi, že do piatich dní mu musí predložiť, odkedy dostane návrh na zrušenie pre nepoctivosť, tak to bude lehota do piatich dní predložiť podklady, ktoré by mali preukázať, že či došlo k ukracovaniu veriteľov, k tomu sú tie podklady takto spísané, a následne má lehotu bezodkladne o tom rozhodnúť. Bezodkladne je najkratšia možná lehota, ktorú môžme vlastne súdu dať, nie je to v dňoch, to je pravda, nie je tam napísaná priamo takáto lehota, ale určite to nemôže byť ako v mesiacoch, bavíme sa o tom, že by to malo byť rozhodnutie súdu, ktoré je v dňoch, a môžme rátať s tým, že by to mali byť rozhodnutia, ktoré platia pre súd ako v prípade neodkladných opatrení, to znamená v zásade do mesiaca by to rozhodnutie malo byť.
My súčasne predkladáme ešte jeden návrh, ktorý súvisí aj s množstvom podnetov, ktoré boli a tie súviseli práve s otázkou, že tak ako sú účinky v tom vládnom návrhu zákona, ktorý máte, tak účinky v § 17 ods. 6 najmä v súvislosti s nájmom, ktoré by nám tu spadali a vlastne chránili nám tých podnikateľov aj v nájomných vzťahoch, tak nebolo tam obmedzené obdobie, ktoré by bolo jasne špecifikované ako obdobie, v ktorom nie je možné vypovedať zmluvu. A my pri tých nájomných vzťahoch sme mali o tom veľkú debatu, že ako k tomu pristúpiť, a nakoniec sme urobili to, že v rámci druhého balíka, ktorý tam máte ako pozmeňovací návrh, sme urobili to, že my sme nájomné vzťahy vôbec osobitne upravili. To znamená, že to, čo je v druhom pozmeňovacom návrhu od Juraja Šeligu, je, že nájomné vzťahy celoplošne upravujeme a pri nich platí pravidlo, že podnikateľ, ktorý sa dostane do zložitej situácie v období od 1. apríla do 30. júna, tak ak za toto obdobie nie je schopný zaplatiť nájom a s tým súvisiace úhrady, tak má lehotu do konca roka ich zaplatiť a pre platobnú neschopnosť, že nevie, že nie je schopný pokryť práve toto trojmesačné obdobie, tak pre toto trojmesačné obdobie mu nie je možné vypovedať nájomnú zmluvu. To znamená, že ak sa nám dostane do napríklad omeškania už za júl, tak, samozrejme, že aj je možné vypovedať tú zmluvu, aj platí s tým všetko, čo platí v zmluvných vzťahoch. Takže my len, my len chránime vlastne ten nájom na to obdobie troch mesiacov.
S ohľadom na to, že sme mali množstvo dopytov aj v súvislosti s fyzickými osobami, tak sme aj tu zobrali úplne, dá sa povedať, že sme prekopírovali nemecký model, ktorý platí ako pre túto kritickú situáciu, to znamená, že sme sem vlastne zobrali všetky nájomné vzťahy a tým pádom sme vlastne pokryli aj fyzické osoby, ktoré sme aj tak rátali, že budeme musieť vyriešiť, takže tým, preto je to aj v druhom pozmeňovacom návrhu, ktorý nám rieši fyzické osoby a nielen podnikateľov, preto sme to dali aj samostatne, aby to bolo v tomto trošku zrozumiteľnejšie, ale je faktom, že tento nájom nám vlastne súčasne chráni tých podnikateľov, a preto platí osobitný režim.
Ešte k tomu druhému pozmeňovaciemu návrhu, pretože ten, ja si myslím, že tiež je dôležité k nemu povedať viac. My v ňom posúvame lehotu, ktorá tu bola stanovená na moratórium pre konkurzy, tá bola 30. apríl, posúvame ju na 30. máj pre fyzické osoby. A to, čo je ešte dôležité, je, že riešime tu aj odklad exekúcií. Tie, ktoré sú nové a ktoré, ktorým môžu fyzické osoby čeliť s ohľadom na novú situáciu kvôli pandémii, tak tam dávame možnosť odkladu na šesť mesiacov, ak si o to požiada. To znamená, nie je to automatické, ale ak si dané osoby požiadajú, je tu zrejmá príčinná súvislosť s ich platobnou neschopnosťou po 12. marci, tak v takom prípade je tu vlastne možnosť priamo odklad exekúcií a ak o to požiadajú, tak im bude vyhovené.
To je v krátkosti z môjho pohľadu všetko a ak budú otázky, tak som, samozrejme, pripravená reagovať.
Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením z 20. apríla 2020 rozhodla, že prerokuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V rovnaký deň Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že výbory prerokujú návrh zákona do stredy 22. apríla do desiatej hodiny.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a oba odporúčali Národnej rade návrh zákona schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 26 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor ich odporúča schváliť a odporúča hlasovať o nich spoločne. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade celý návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 59a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru na dnešnom zasadnutí. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. O obsahu tých návrhov, pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, sa pomerne podrobne vyjadrila pani ministerka, takže nepovažujem za potrebné ďalej to rozvádzať.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Vetráka k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sme podali písomne.
Dôvodom je to, že na rokovaní výboru pre hospodárske záležitosti sme diskutovali o rizikách ustanovenia, najmä teda ustanovenia, ktorým sa umožňuje ochrana podnikov, ktoré sú v tomto režime, pred dodávateľmi, ktorí majú dodávateľskú zmluvu, zároveň však sú povinní ju dodávať takémuto podniku napriek tomu, že takýto podnik neplatí. A vlastne videli sme, ako veľmi je dôležité ochrániť aj takýto dodávateľský podnik, aby nevznikala reťaz druhotnej platobnej neschopnosti.
Prečítam teraz ustanovenia, ktoré navrhujeme, pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. Tiež navrhujem vyňať body spoločnej správy 6, 7, 8, 13, 18 a 23 na spoločné hlasovanie a navrhujem hlasovať o nich spoločne.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 2 v § 14 písmeno a) znie takto:
"a) je oprávnený podať žiadosť a podaním žiadosti sleduje účel dočasnej ochrany podľa § 8 z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, ktoré podstatne ohrozujú prevádzkovanie podniku; ak žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, za porovnateľné obdobie sa považuje mesiac február 2020,".
2. V čl. I bod 2 v § 14 sa za písmeno c) vkladajú nové písmená d) a e), ktoré znejú:
"d) k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
e) vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,".
Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená f) až h).
3. V čl. I bod 2 v § 17 odsek 6 znie:
"(6) Po poskytnutí dočasnej ochrany nemôže druhá zmluvná strana vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona a ktorého príčinou boli následky šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19; to neplatí, ak by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku." Teraz prichádza tá dôležitá veta, ktorú žiadame vložiť. "Právo druhej zmluvnej strany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou po účinnosti tohto zákona nie je dotknuté."
4. V čl. I bod 2 v § 19 odsek 3 znie:
"(3) Uznesenie o začatí konania súd doručí podnikateľovi pod dočasnou ochranou a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí konania vyzve podnikateľa pod dočasnou ochranou, aby najneskôr do piatich pracovných dní doručil súdu písomné vyjadrenie k dôvodom začatia konania, osvedčil skutočnosti podľa odseku 1 a predložil súdu v rozsahu podľa predpisu o konkurznom konaní zoznam svojho majetku k 12. marcu 2020, zoznam svojich záväzkov k 12. marcu 2020 a zoznam svojich spriaznených osôb k 12. marcu 2020. Podnikateľa pod dočasnou ochranou zároveň poučí, že na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr nebude prihliadať."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže sa jedná o novelu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach a tento zákon bol prvýkrát predkladaný už v tom v parlamente, nebudem, pani ministerka, hovoriť teraz o tých zmenách, ktoré predkladáte teraz, v súčasnosti, týkajúce sa konkurzov, exekúcií a tak ďalej, ale chcem naviazať na to, čo som hovoril prvýkrát ešte vo faktickej poznámke, keď ste predkladali tuto tento zákon o týchto mimoriadnych opatreniach prvýkrát a týkalo sa vlastne používania náramkov pre tých repatriantov, ktorí teda majú záujem vrátiť sa naspäť, naspäť na Slovensko.
Ja len preto chcem aj dnes vás požiadať, či by ste sa tým nezaoberali aj na vláde ako jedno z možných opatrení do budúcna a chcem povedať teda prečo. V krátkosti povedať, ako to prebieha v súčasnosti na hraniciach. Jednak sa miešajú tí skupinoví repatrianti s individuálnymi repatriantmi, dlho čakajú títo repatrianti na hraniciach. Repatrianti sa v súčasnosti zapisujú do toho policajného systému na hranici, do toho soitronu, ktorý policajný zbor využíva, to tiež trvá určitú, určitú dobu. A hlavne teda pri tých prevozoch, či už tých individuálnych, resp. skupinových repatriantoch sa viažu enormné sily a prostriedky tejto krajiny, tohto štátu. Myslím tým policajný zbor, hasičský, záchranný zbor a myslím tým aj ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Ak by štát investoval do týchto náramkov, myslím, že by to fungovalo oveľa ľahšie, efektívnejšie, ale aj bezpečnejšie a hlavne bezpečnejšie, lebo o to nám všetkým teraz v súčasnosti ide, že hneď už na hranici aspoň tí individuálni repatrianti by mohli dostať takýto náramok, ktorý by bol aktivovaný, aby sa im načipoval a ak by teda sa rozhodli ísť do karantény domov, na nejakú chatu a tak ďalej, presne na toto miesto by sa vlastne určila, určila táto karanténa, tento čip alebo tento náramok by sa takýmto spôsobom zaktivoval. Vedeli by sme potom zistiť aj tú cestu toho repatrianta z hraničného priechodu, kde by teda bol už zapísaný do toho miesta určenia karantény.
A dovolím si teda použiť aj jeden príklad, ktorý povedal bývalý pán premiér Pellegrini, keď porovnával pána ministra zahraničných vecí, pre ktorého tie karanténne pravidlá platili, myslel tým Ivana Korčoka, a Gejzu Lakatoša, ktorý išiel do zahraničia opakovane, kde prevážal teda svojich kolegov do osady. Ak by sa tieto náramky alebo takýmto spôsobom tieto náramky používali, tak by sa tento prípad nestal. Podľa mňa by sa nestalo ani kopa ďalších, ďalších prípadov.
Sám pán predseda vlády Igor Matovič dával niekoľkokrát za vzor v boji s koronavírusom aj Južnú Kóreu. A z článku, ktorý zverejnil, alebo informáciu, ktorú zdieľal Denník N, som sa dozvedel, že aj v tejto Južnej Kórei idú používať tieto náramky. Dokonca spravili aj prieskum medzi občanmi, obyvateľmi Južnej Kórey na vzorke okolo tisíc ľudí a 80, až 80 % ľudí z tohto prieskumu bolo za využívanie takýchto náramkov pre tých ľudí, ktorí sú teda v domácej, domácej karanténe.
Vieme, že aj zahraniční Slováci, ktorí chcú prísť domov na Slovensko, tak poslali aj pánovi premiérovi petíciu s požiadavkami, že by tí, ktorí majú možnosť byť v domácej karanténe, že by súhlasili aj s využívaním takýchto, takýchto náramkov. Myslím, že je to dobrý nápad.
Pani ministerka, skúste sa s tým zaoberať aj na ústrednom krízovom štábe, akým spôsobom by sa dali tieto náramky použiť. Tá kríza nekončí, uvidíme, čo príde aj v budúcnosti, aké opatrenia bude musieť krajina prijať, a myslím, že toto je jedno z tých opatrení, ktoré by stálo za zváženie v boji s koronavírusom.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcela by som naozaj oceniť pozmeňujúci návrh, ktorý pristál aj v rámci týchto legislatívnych zmien, ktorý sa týka nájomným vzťahom najmä u fyzických osôb, keďže v súčasnosti túto pretrvávajúcu pandémiu sprevádza veľké množstvo nepriaznivých sociálnych a ekonomických javov a jedným z nich, ktorý je mimoriadne znepokojivý, je práve narastajúca bytová núdza jednotlivcov a tiež celých rodín, ktorým hrozí, že sa môžu ocitnúť na ulici len preto, že v dôsledku súčasnej situácie prichádzajú o prácu a nie sú schopní platiť nájom v dôsledku toho, že mnohí osamelí rodičia, mnohé matky samoživiteľky sú v súčasnej dobe so svojimi deťmi doma, pretože škôlky aj školy sú zatvorené a to im značne obmedzuje ich príjmy a platobnú schopnosť v rámci nájomných vzťahov. Ak týmto rodinám nepodáme včas pomocnú ruku, môže sa stať, že celé tieto rodiny sa nám dostanú na ulicu. Nie je to len sociálny a spoločenský problém, je to taktiež aj ekonomický problém pre náš rozpočet, pretože tieto deti, ktoré sa dostanú na ulicu, každé jedno dieťa, ktoré potrebujeme umiestniť do ústavnej starostlivosti, je jednak to najhoršie, čo sa tej rodine môže stať a tomu samotnému jednotlivcovi, ale takisto je to veľká záťaž pre náš sociálny systém, keďže práve toto dieťa bude potom niekoľko rokov v zariadení a vieme, že takáto suma za tieto zariadenia za jednotlivcov, ktorí v nich sú, nie sú malé a takisto ten dopad na vývoj človeka je potom značný.
Tridsaťjedna organizácií podpísalo výzvu pre vládu, pre krízový štáb, takisto sa ozvali výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a niektorým vládnym predstaviteľom s tým, že zostať doma nie je možné pre ľudí bez domova a tak isto nebude možné ani pre tých, ktorí momentálne zápasia o to svoje bývanie. Chcem vyjadriť svoju podporu týmto 31 organizáciám, ktoré na tento problém už niekoľko týždňov intenzívne ukazujú.
A chcem sa poďakovať svojim kolegom tak vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, takisto aj v sociálnom výbore a takisto aj pani ministerke Kolíkovej, pánovi ministrovi Krajniakovi, ktorí tomuto problému venovali pozornosť a aspoň v rámci nájomných vzťahov pri jednotlivcoch zasiahli – a to veľmi rýchlo a promptne – na žiadosť týchto organizácií.
No upozorňujú aj na ďalšie problémy, ktoré sú zatiaľ vo vzduchu a ktorým nie je venovaná rýchla a promptná pomoc. Takže ja by som naozaj sa chcela prihovoriť len za to, aby sme tieto prípady obmedzili a aby sme predišli tomu, aby ľudia, ktorí už dnes žijú bez strechy nad hlavou a sú vystavení nadmiernemu riziku nákazy a jej šíreniu, boli jednak chránení, jednak nebola táto skupina rozširovaná, keďže vieme, aký je súčasný stav v rámci platobnej neschopnosti a jej nárastu. Pri tých ľuďoch bez domova je to naozaj veľmi alarmujúce, keďže títo ľudia nie sú schopní dodržiavať domácu karanténu, na ktorú upozorňujeme. Takisto nemajú neobmedzený prístup k pitnej vode a k dodržiavaniu hygienických zásad. Majú tiež sťažený prístup k médiám a k aktuálnym informáciám, ktorými my všetci žijúci v normálnych domácnostiach disponujeme, a pre nedostatok ochranných prostriedkov sú vylúčení aj zo vstupu do potravín a lekární. Nedovoľme, aby táto skupina nielen bola v týchto podmienkach, ale takisto narástla ignoráciou problému, ktorý tú máme, a naozaj má široký sociálny a ekonomický dopad aj do budúcna, aj na rozpočet.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, pán spravodajca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, myslím, že v tomto prípade platí to známe príslovie: Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo podľa mňa veľmi dobrý návrh. Možno právnickej obci sa bude zdať, že je málo formalistický, že tam je málo sprísňovacích podmienok, taxatívnych vymenovaní, demonštratívnych ustanovení alebo rôznych rozväzovacích podmienok, kedy áno, kedy nie a že lehoty nie sú presne špecifikované, že operujeme s pojmom "bezodkladne" a podobne. Mne sa zdá, že napriek tomu, ako málo času bolo na prípravu týchto ustanovení o dočasnej ochrane, tak naozaj aj legislatívny odbor na ministerstve spravodlivosti, klobúk dole, aj kolegovia z opozície, pán Kremský, pán Vetrák; pardon, z opozície; z koalície. (Povedané s pobavením.) Samozrejme, pán Dostál a ďalší pripravili hodnotné pozmeňujúce návrhy, ktoré, ktorými sa nám podarilo ešte viac ako keby špecifikovať to konanie o dočasnej úprave a napriek tomu ho nechať natoľko voľným, aby ten súd mohol rozhodnúť rýchlo a včas, tak aby koronakríza nepostihla ekonomiku takým spôsobom a tie podnikateľské a zmluvné vzťahy takým spôsobom, aby ho zlikvidovali.
Samozrejme, bola veľká debata o druhotnej platobnej neschopnosti, o tom, že ako široko má byť otvorené to obdobie, za ktoré môže podnikateľ deklarovať, že mu poklesli príjmy a potrebuje túto dočasnú ochranu. Tam, myslím, že prišlo ku kompromisu. Tam pán Kremský navrhuje v tom pozmeňujúcom návrhu s ďalšími kolegami, aby to bolo jasne stanovené na 12. marec, aby to nikto nemohol zneužívať.
Rovnako je veľmi dobré, že tam je zavedená vyšetrovacia právomoc súdu napriek tomu, že to je písomné konanie. To znamená, že nebude tu priestor, ak má niekto obavu, lebo, samozrejme, tie obavy boli vznesené a je dobré o nich hovoriť. Sú nastavené mechanizmy, aby táto dočasná ochrana nemohla byť zneužívaná. Ten súd tam má veľmi širokú diskréciu, aby v prípade, ak sa preukáže, že niekto chce takýmto spôsobom oklamať svojich zmluvných partnerov a, samozrejme, oklamať aj štát, aby mu túto dočasnú ochranu zrušil. Nehovoriac o tom rozmere, tom trestnoprávnom, ktorý súvisí aj s účtovnými závierkami, aj s daňovým právom a podobne.
V súvislosti s tým, čo hovorila moja predrečníčka, pani poslankyňa Marcinková, rovnako je veľmi dobré, že v takto ťažkej situácii štát pamätá aj na ľudí, ktorí sú bez práce alebo museli zostať doma a nemajú na nájomné. Stanovila sa lehota tri mesiace, ktoré im štát ako keby poskytne špecifickú ochranu, že ak tri mesiace nemôžu platiť nájomné v období od, myslím, apríla do júna, ak sa nemýlim, tak toto nájomné budú môcť splácať neskôr. Aby takisto sa odstránili akékoľvek pochybnosti, nejde tu o to, že by niekto chcel zbaviť ich povinnosti zaplatiť to nájomné alebo takým spôsobom transformovať tie zmluvné vzťahy, že tá zmluva bude de facto nevypovedateľná z akýchkoľvek iných dôvodov. To nie je pravda. Oni jedine dostanú možnosť toto nájomné splácať neskôr a podmienka nevypovedateľnosti zmluvy v tomto prípade sa bude aplikovať len do konca roka 2020 s tým, samozrejme, že ak niekto poruší iným spôsobom zmluvné vzťahy, tak, samozrejme, tá druhá zmluvná strana má právo vypovedať zmluvu. Jediný dôvod, ktorý je nový, ktorý sa zavádza, je to, že nebude možné vypovedať zmluvu, ak niekto nie je schopný zaplatiť nájomné za to obdobie tri mesiace, ale bude mu poskytnutý tento typ odkladu.
Mohol by som aj dlhšie o tom, ale naozaj mne sa zdá ako keby filozoficky veľmi dobré, že štát takto rýchlo zareagoval aj poskytnutím dočasnej ochrany, že toto konanie sa stanovilo na súde, že v relatívne krátkom čase bude pod gesciou ministerstva spravodlivosti a pani ministerky Kolíkovej pripravený celý informačný systém a celý ten aparát toho, aby súdy boli okamžite schopné poskytovať dočasnú ochranu. Myslím, že toto môže byť inšpiráciou aj pre iné krajiny nielen pre Slovensko. A rovnako je veľmi dobré, a to treba oceniť a pochváliť, že sa inšpirujeme Nemeckom a ďalšími právnymi úpravami, že nevymýšľame niečo, čo už vymýšľané bolo, ale aplikujeme to na naše domáce podmienky.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.