6. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Vašečka, ja by som vás chcel povzbudiť a podporiť v niektorých veciach, ktoré ste hovorili v rozprave a ktoré máte aj napísané v programovom vyhlásení vlády, konkrétne v tej časti, kde hovoríte o optimalizácii siete škôl alebo optimalizácii študijných odborov, čo vlastne v preklade znamená rušenie zbytočných a nadbytočných. Máte to veľmi špecificky napísané aj v programovom vyhlásení vlády. Vláda považuje za nevyhnutné podporiť kvalitné vysoké školy, chcete podporiť prácu Slovenskej akreditačnej agentúry tak, aby došlo k zásadnému, všeobecnému a v rámci poslania vysokých škôl diverzifikovanému zvýšeniu kvality a zníženiu počtu študijných odborov a programov vyšších stupňov s cieľom eliminovať nekvalitné študijné odbory a vyprofilovať medzinárodné konkurencieschopné univerzity.
Viete, toto sú veľmi nepopulárne opatrenia a všetci politici, všetky politické strany vieme, že to je potrebné spraviť, už to bolo dávno potrebné urobiť. Nikto nemal na to energiu, nikto na to nemal tú politickú vôľu. A ja vám chcem povedať, že s takýmito opatreniami by ste nemali čakať. Mali by ste to spraviť na začiatku volebného obdobia, pretože keď sa budeme blížiť ku koncu volebného obdobia, k voľbám, tak to nikto nebude chcieť spraviť, pretože vieme veľmi dobre, akú reakciu to vzbudí vo verejnosti, hlavne u rodičov, zamestnancov, študentov na týchto školách.
Preto vám chcem povedať, máte našu plnú politickú podporu v tejto veci a naozaj potrebujeme tieto opatrenia začať robiť okamžite, aby sme konečne eliminovali tie zbytočné školy, gymnáziá a rôzne univerzity, ktoré produkujú nepotrebných študentov, absolventov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Vašečka, ja sa vás chcem spýtať ako učiteľ učiteľa. Vy ste včera svoje vystúpenie začali s tým, že ste v podstate rád a spokojný, že sa budú rušiť maturity tento rok kvôli teda tej situácii, v ktorej sa nachádzame. Chcem sa spýtať, či naozaj. Či naozaj.
Ja som bol niekoľko rokov členom maturitnej komisie a veľmi veľké úsilie som vynakladal na to, aby tá úroveň tých maturít proste, keď niekedy nemohla niekedy stúpať, tak aspoň aby neklesala. Vieme veľmi dobre, že aj to stredné školstvo je v ťažkom rozklade, čo sa týka úrovne, a že či naozaj ako dlhoročný pedagóg podporujete zrušenie maturít. Lebo nahradiť maturitu akýmsi možno váženým priemerom známok z predošlých rokov z vysvedčení, to je, to je veľmi slabé.
Potom sa vás chcem spýtať, aký máte vzťah alebo postoj k tomu tvrdeniu na strane 19 PVV ohľadom toho zákazu prepadávania tých cigánskych žiakov na základných školách, že či sa vám to zdá ako dobrý nápad. Všeobecne zákaz prepadávania, teraz nejde o to, že by to bolo len tých cigánskych detí, ale všeobecne. Mne to príde ako absolútne nekoncepčné, aby sme zvrchu prikázali učiteľom, že musia nechať niekoho dokončiť školu, že musia bez ohľadu na výsledky.
A jedna taká výčitka. Trošku, trošku nemiestne mi od vás, a teda od vás ako veľmi silno veriaceho človeka, aj také prekvapivé mi prišlo porovnávať dôveru v Pána Ježiša Krista s dôverou k tejto vláde a k Matovičovi. To neviem, či bolo celkom šťastné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Tak mám na to dve minúty. Tak skúsim tak stručne. Ďakujem za konštruktívne poznámky. Myslím, že to čosi naznačuje aj smerom k tomu, ako pracujeme na výbore pre školstvo. A chceme v tom aj pokračovať, ale aj v pléne v tejto oblasti školstva. Takže pôjdem rad za radom.
Popri tých faktických pripomienkach mi prišlo, že by sme mohli v rámci výboru zriadiť aj komisiu pre šport, kde by mohli byť aj poslanci, ktorí sú mimo výboru a mohli by pracovať na tej téme, takáto možnosť je. Takže určite je tu veľký záujem, budeme to využívať ten potenciál.
Čo sa týka absolventov pedagogických fakúlt, ktorí, ktorí potom nepracujú v odbore školstva, tak práve aj toto bolo spomenuté v programovom vyhlásení vlády, že treba prihliadať na výber, na prípravu, formáciu, ale aj potom pracovné prostredie a odmeňovanie týchto absolventov, týchto učiteľov. A to je teda tiež jeden z prostriedkov, ako ich udržať a využiť ich potenciál, ich vzdelanie.
Čo sa týka učebníc, samozrejme, bude potrebné, aby sa v tomto vytvoril nejaký systém, poriadok. Budú, budú určite komisie, ktoré toto budú schvaľovať aj z hľadiska obsahov, aj z hľadiska financií. Určite budem mať ambíciu na tento proces nejak na ňom participovať a mať tam ľudí, ktorí budú vedieť pomôcť v tomto.
Čo sa týka maturít, nie, nepovedal som, že som rád, že to takto dopadne. Aj ja som učiteľ, aj ja som skúšal dlhé roky na maturitách. Povedal som, že študenti sú radi. Je to alternatíva. To znamená, naozaj, kto chce maturovať môže maturovať, nie je to, nie je to, je to troška dezinformované, že by nemohli byť maturity. Ale sa ponúka tá možnosť toho váženého priemeru. Samozrejme, je to krízová situácia, nie je to normálna situácia. Určite by som nebol rád, keby sa to takto nahrádzalo pravidelne, aj keď študenti by asi možno boli.
Čo sa týka porovnávania dôvery v Boha a vlády, práve naopak. Ja som povedal, že tejto vláde, žiadnej inej nemôžme dôverovať tak ako Bohu, preto je to iba taká určitá ľudská relatívna dôvera. A viac už nestihnem.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, po marcových voľbách sa do parlamentu prvýkrát nedostala žiadna etnická strana, resp. strana, ktorá by mala prioritu chrániť práva národnostných menšín. Tejto úlohy sa zhostilo hnutie OĽANO, a napriek všetkým skeptickým vyjadreniam predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny ohľadom toho, že nebudú mať svoje zastúpenie v slovenskom parlamente, tomu tak nie je, pretože ho majú a dosť výrazné. A tým najvýraznejším dôkazom toho je práve predložené programové vyhlásenie vlády.
Programové vyhlásenie vlády v stati pojednávajúcej o právach národnostných menšín je plne v súlade s medzinárodnými dokumentami, ako sú Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, ako sú Lundské odporúčania vysokého komisára OBES, Haagske odporúčania vysokého komisára OBES týkajúce sa vzdelávania. Čiže táto vláda je absolútne plne konformná s medzinárodným právom a s tými právami, ktoré tu 27 rokov chýbali, o tých sa zmienim o chvíľku neskôr.
Za dôležité považujem povedať aj to, že strana Maďarskej koalície bola vo vláde 8 rokov. Strana MOST - HÍD s prestávkami, s prestávkou bola vo vláde 6 rokov a nepodarilo sa im dosiahnuť to, čo sme si zaumienili my, to, čo navrhovalo hnutie OĽANO a s čím sa aj naši koaliční partneri, na čom sa zhodli a čo sa dostalo do programového vyhlásenia vlády.
Za ten najpodstatnejší bod považujem plán prijať zákon o postavení národnostných menšín. Dnes tá situácia na tomto poli vyzerá asi tak, že ak sa v jednej malej obci prihlási 15 % obyvateľov k eskimáckej národnosti, tak Slovenská republika bude porušovať ich základné ľudské práva. Toto chceme odstrániť aj tým, že v tomto zákone si povieme, kto je príslušníkom národnostnej menšiny, po vzore školského zákona povieme, že ktoré sú tie autochtónne národnostné menšiny, ktoré majú tento status a, a iné.
Pokiaľ ide o ústavné právo na účasť, účasť pri riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín, tak takým tým najvýraznejším bodom k tomu alebo k dosiahnutiu tohto cieľa bude zriadenie úradu pre národnostné menšiny, ktorý bude viesť k zániku úradu splnomocnenca vlády. Jeho kompetencie by prešli na tento úrad. Každá jedna národnostná menšina na Slovensku by mala zastúpenie na tomto úrade. Tento úrad by mohol bez akýchkoľvek problémov spĺňať všetky tie požiadavky alebo úlohy, ktoré mu budú dané a ktoré budú chrániť národnostné menšiny nielen deklaratórne, ale reálne.
Pokiaľ ide o ten neuralgický bod, na ktorom sme si tu včera možno aj trošku ostrejšie povedali, rozšírenie zákona o používaní jazyka národnostných menšín na vyššie územné celky, ja to považujem za akýsi dlh. Tie regióny, tu v tejto sále to už zaznelo asi tisíckrát, sú umelé. To všetci vieme. Vieme aj to, že prečo sa kreovali takým spôsobom, akým sa kreovali, a keď už sú, tak, tak aspoň v tých dvoch vyšších územných celkoch dovoľme tým obyvateľom, kde ich je vyše 20 %, aby si mohli na tých úradných tabuliach použiť ten názov vo svojom jazyku, aby ten poslanec mohol prehovoriť tú jednu faktickú poznámku v maďarskom jazyku, ak bude chcieť, samozrejme. Funguje to vynikajúco na obciach. Nikdy s tým v živote nebol žiaden problém a predpokladám, že taký istý problém nebude ani pri vyšších územných celkoch.
Pokiaľ ide o práva národnostných menšín, v programovom vyhlásení vlády za dôležité považujem aj záväzok vlády nerušiť málotriedky. Málotriedky sú výrazom práva na osvojenie si jazyka národnostnej menšiny v malých obciach a netýka sa to výlučne len maďarskej menšiny, ale aj rusínskej. O Rusínoch tu nepadla ešte reč. Ich je 6-tisíc, majú také isté problémy ako, ako maďarská národnostná menšina. Asimilácia, vysťahovalectvo, ekonomická migrácia, toto sú problémy aj rusínskej národnostnej menšiny. Prosím, nevzťahujeme všetky tieto práva že len na maďarskú národnostnú menšinu.
Ďalej by som sa chcel zmieniť aj o tom, ja by som bol veľmi rád, ak v tých nasledujúcich diskusiách alebo v tej nasledujúcej diskusii sa budeme baviť aj o zvýšení normatívov pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín, pretože ako iste všetci vieme, ten učiteľský post nie je až taký lukratívny a v školách z príslušných národnostných menšín o to menej.
V tejto súvislosti by som ešte veľmi rád vyzdvihol prácu pani štátnej tajomníčky Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, pani Moniky Filipovej, ktorá za dva týždne v úrade v tejto oblasti urobila viac ako všetci ministri dohromady
Ak by som to mal takto zhrnúť do niekoľkých viet, tak snáď sa patrí povedať, že toto bude prvá vláda, ktorá sa na príslušníka národnostnej menšiny nebude pozerať ako na bezpečnostné riziko. Bude to prvá vláda, ktorá príslušníka národnostnej menšiny bude považovať za svojho prirodzeného partnera. Bude to prvá vláda, ktorá si všimla, že pokiaľ ide o rómsku národnostnú menšinu, Slovenská republika 27 rokov hrubo porušuje Ústavu Slovenskej republiky. A vysvetlím vám to ešte pred tým, než ma ukameňujete. V Ústave Slovenskej republiky majú menšiny právo na vzdelanie. Povedzte mi, prosím vás, ako je toto právo zabezpečené u rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike? Ako je zabezpečené právo používať jazyk menšiny v úradnom styku pri tejto menšine? Nijak. Debata ohľadom Rómov sa vždy zúžila len na ich sociálne práva, vždy sa zúžila na getoizáciu, vždy zúžila sa na segregáciu a na riešenie ich ekonomických príčin.
Na záver by som chcel povedať, že to bude prvá vláda, ktorá práva národnostných menšín nestavia na úroveň možného a právo národnostných menšín nemení na milosť.
Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Gyimesi, váš prejav je kultivovaný a inteligentný, to nemožno povedať, že nie, ale tie témy a tie otázky, ktoré ste tam načrtli, sú natoľko vážne, že proste nemôžte sa čudovať takému počtu faktických.
Vy ste spomenuli tých 15 %, že keby na základe 15 % nejakej menšiny, jednoducho tí ľudia nemajú priznané tie práva, čiže vlastne vy ste dnes spochybnili ten súčasný mechanizmus priznávania práv týmto menšinám na základe nejakého podielu počtu obyvateľstva.
A preto sa vás chcem spýtať, že aký iný mechanizmus, aký iný mechanizmus by ste zaviedli, pretože o tom, aký iný mechanizmus by táto vláda chcela zaviesť, nie je v programovom vyhlásení ani čiarka. Ani čiarka. Samozrejme, ten mechanizmus sa musí odlišovať aj od toho, o akom type, o akej entite v rámci územnosprávneho členenia sa predsa rozprávame. Úplne niečo iné je obec, mesto a úplne niečo iné je samosprávny kraj, resp. vyšší územný celok, ako je to originál pomenované. A práve ten vyšší územný celok, pán kolega, veď to je úplne neporovnateľná územnosprávna entita alebo celok v porovnaní s obcou alebo s mestom, čo sa týka kompetencií. Veď vyšší územný celok má kompetencie a v mnohých prípadoch prenesené kompetencie zo štátu, ktoré, proste nemôžte sa tváriť, že sú vlastne to isté ako niekde na obci.
A ak by sa malo o takýchto závažných otázkach rokovať aj v jazyku národnostných menšín, tak mi povedzte, ako bude dodržaný zákon o štátnom jazyku a hlavne v problémových oblastiach, kde povedzme je zastúpenie viacerých menšín. Teraz, teraz vystúpi 5 poslancov, každý bude rozprávať vlastným jazykom? Tak si to predstavujete? Ja neútočím, ja sa vás pýtam, tak poprosím vysvetliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, myslím si, že je ešte skoro tvrdiť, že ste niečo dosiahli oproti predchádzajúcim, lebo myslím si, že v súčasnej dobe ste ešte nedosiahli nič, nebol na to čas. Držím vám palce a uvidíme po štyroch rokoch, či dosiahnete to, čo ste tu všetci tvrdili, že táto vláda vyrieši rómsku otázku. Držím vám palce, lebo to je hlavný problém, nie ostatné menšiny. Takže na to sa pozrieme. Takže teraz tvrdiť z vašej strany, že už ste to dosiahli, ešte, prepáčte, ešte nie, ale držím vám palce.
A ak chcete vy, aby vo svojom jazyku mohli hovoriť národnosti, kde je aspoň 20 %, tak ja si neviem predstaviť, keď napríklad v Detve by to aj mohlo byť, keď sa prihlásia všetci Rómovia k svojej národnosti a keby aj nie, neviem, či tam teraz sú poslanci a začali by hovoriť v rómskom jazyku, ako im bude rozumieť tých zvyšných 80 alebo 90 %? Ako neviem si to dosť dobre predstaviť, by som to chcel vysvetliť. Či budú musieť tie obce a mestá si zabezpečiť tlmočníkov, ktorí to potom budú tým ostatným poslancom prekladať, či to nebude veľká záťaž na také rozpočty obcí. Možno mestá by to zvládli. To by som chcel vedieť, že ako technicky to chcete zvládnuť.
A nemusíme sa pozerať na menšiny ako na riziká. Nemusíme. Ale keď nejaké riziko tam je alebo už sa niečo stalo, tak to potom musíme, musíme konať, nemôžme sa tváriť, že nič a ideme ukameňovať policajtov, keď zasiahnu. To znamená, nemali by sme sa pozrieť ako na riziká, ale už keď niečo sa vysrstirilo, povedané, tak potom nemôžme napádať tých policajtov, že si nekonali správne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Gyimesi, normálne som stratil reč. Čo to malo znamenať? V prvom rade by ste sa mali pozrieť, aké školy či triedy majú slovenské deti na územiach, ktoré obýva maďarská národnostná menšina. Minule, v minulom volebnom období sme riešili obštrukcie riadiacich funkcionárov v daných lokalitách, ktoré neumožňovali založiť slovenskú triedu alebo slovenskú školu. Dokonca aj ja som hovoril o tom na tlačovke.
Vaše návrhy sú ne-re-a-li-zo-va-teľ-né, máte zmätok v pojmoch, plus nemáte tlmočníkov. Ja by som snáď vedel pretlmočiť "šun, more, čites", hej, ale viacej asi nie. A ostatok perfektne vysvetlili moji dvaja predrečníci pán Kotleba a pán Suja.
Ďakujem za slovo.

... pán predseda... (Reakcia z pléna.) Áno. Ja by som chcela ešte upozorniť aj na nemeckú menšinu. Nemecká menšina žije dnes v historických sídlach na území Slovenska. Má zhruba 4 500 členov a žije vlastne v 32 miestnych skupinách, ktoré sú na ich historickej teritorálnej príslušnosti zjednotené v nasledovných piatich regiónoch, je to Bratislava, Hauerland, Horný Spiš, Dolný Spiš, Bodwatal.
Ja žijem v nemeckej dedine a musím tu kolegov upokojiť, že naše deti, máme nemeckú, teda alebo školu národnostnú, a upokojiť, že vedia krásne po slovensky aj po nemecky a tá nemčina je pre nich v budúcnosti len prínosom. A môžem povedať, že skutočne vychovávame skvelých učiteľov nemčiny, ktorí budú vlastne učiť naše deti na Slovensku.
Takže upokojujem vás, naše deti vedia krásne po slovensky a vedia aj po nemecky. A koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, podľa môjho skromného názoru nepatria strany, ktoré sú na etnickom princípe, do Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko žijeme v 21. storočí, a oháňate sa takou krásnou rečníckou otázkou, že všetci sme Európania. Tak keď sme všetci Európania, nemusíme sa zaoberať témou, že sa národnostná menšina maďarská prvýkrát v histórii nedostala do Národnej rady Slovenskej republiky, či už to bol v minulosti MOST - HÍD, alebo, alebo, alebo SMK.
Naším životným priestorom, ako zase pekne rozprávate, je Európska únia, čiže žijeme v Európe, všetci sme Európania, riaďme sa týmto.
Vaše ďalšie tvrdenie, že ani MOST - HÍD počas svojich vlád, ktorých bol súčasťou, ani SMK neurobili pre maďarskú národnostnú menšinu nič. Môj názor je opačný, myslím si, že pre maďarskú národnostnú menšinu urobili veľmi veľa, nakoľko maďarské národnostné menšiny, než sa počas fungovania tých zoskupení darilo veľmi dobre na rozdiel od iných národnostných menšín, či už rómskej, alebo rusínskej.
A spomenuli ste Rusínov. Ja sám žijem na severovýchode Slovenska, kde je rusínska menšina zastúpená v enormnom množstve. Na túto skupinu obyvateľstva sa nezabudlo pred štyrmi rokmi, pred ôsmymi rokmi, na túto skupinu obyvateľstva sa zabúda v kuse. Od roku ´93 táto vzorka obyvateľstva, ktorá tvorí veľmi, veľmi vysokú časť obyvateľstva východného Slovenska, je opomínaná, nie sú podporované jej kultúrne, športové inštitúcie.
A čo sa týka, na záver, vašej myšlienky o používaní rómskeho jazyka na úradoch a na verejných inštitúciách, to snáď nemôžete myslieť vážne.

Pán poslanec Gyimesi, ja s vami musím súhlasiť, vy ste veľmi dobre povedali, že ani MOST-u - HÍD, ani SMK za tie roky, čo boli vo vláde, sa nepodarilo dosiahnuť to, čo sa podarilo dosiahnuť vám v programovom vyhlásení vlády tejto Matovičovej vlády. Naozaj, maďarská iredenta ešte nebola taká silná, ako je dnes, maďarčina vo VÚC-kach, osobitný zákon na, pre národnostné menšiny, osobitný úrad pre národnostné menšiny.
A, prosím vás, vy sa nejako neschovávajte za nejaké iné národnostné menšiny, pretože práve na tých VÚC-kach je dobre vidieť, že tu nejde vôbec o nejakú rusínsku menšinu alebo o nejakú poľskú menšinu, alebo akékoľvek iné, ale iba výlučne o maďarskú menšinu, pretože iných VÚC-iek sa to nebude týkať.
A, pán poslanec, ešte jedna vec. To máme teraz čakať, keď príde ďalšia Matovičova vláda nedajbože o nejaké ďalšie štyri roky alebo po predčasných voľbách, tak potom čo, kam to bude ďalej smerovať, potom budete mať v programovom vyhlásení vlády vyhlásenie maďarskej autonómie?
Ja vám dám jednu radu, mali by ste sa viacej starať o to, aby národnostné menšiny, všetky národnostné menšiny a obzvlášť maďarská národnostná menšina, predovšetkým dobre ovládali štátny slovenský jazyk, pretože s týmto je problém. A neriešili tu takéto nezmysly.
Ďakujem pekne.