6. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani, kolegyňa, súhlasím, že zdravotníctvo je dlhodobo poddimenzovaný segment a k tomuto riešeniu treba naozaj pristúpiť veľmi zodpovedne a s veľkou vážnosťou. Sestry a pôrodné asistentky, o ktorých ste tu rozprávala, sú naozaj neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckych zariadení, nemocníc, polikliník a bez nich jednoducho si nedokážem alebo nikto z nás si určite nedokáže predstaviť fungovanie, jednoducho tieto zariadenia by boli odsúdené, odsúdené na zánik. Tým neodsúvam na vedľajšiu koľaj ani laboratórnych pracovníkov a všetkých, všetok obslužný personál, ktorý v týchto nemocniciach alebo v týchto zariadeniach je, ale nikdy som sa, nikde som sa nedočítal v programovom vyhlásení vlády, ako chce vláda jednoducho pokryť výpadok zdravotných sestier v tých najsilnejších populačných ročníkov, ročníky ’58, ’59, ’60, kedy ich v podstate v týchto ročníkoch vyštudovalo, ale tieto ročníky študovali v najväčším, v najväčšom množstve tento odbor zdravotná sestra.
A najviac ma zaujalo to, že vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že súčasťou problému v systéme zdravotnej starostlivosti je nesprávny manažment pacienta, z tohto vyplývajúca nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Jednoducho žiadne riešenia som k tomuto nenašiel, jednoducho len to, že si to vláda uvedomuje. Akým spôsobom to chce vláda riešiť, v tomto dokumente som naozaj nenašiel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela poďakovať Monike Kaveckej a rovnako aj všetkým sestrám a zdravotníckym pracovníkom, lekárom a vedcom, ktorí denne slúžia ľuďom v nemocniciach a v rôznych zdravotníckych zariadeniach či na iných miestach nášho Slovenska, pretože bez nich naša spoločnosť nemôže fungovať, a uvedomujem si to práve v tejto chvíli asi najviac a teším sa, že aj vďaka Monike Kaveckej, ktorá roky bojuje za zdravotné sestry, bude tento silný hlas vypočutý v Národnej rade, tak sa z toho veľmi teším.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí naozaj pozitívne vnímajú naše požiadavky nielen ako poslancov Národnej rady, ale ako aj ľudí.
Rada odpoviem pánovi poslancovi Kočišovi, že teda neviem, či ste boli v predchádzajúcom volebnom období poslancom, alebo ste sa nejako zaujímali o zdravotnú politiku, ale naozaj ten manažment pacienta je do detailov rozpracovaný, sú tam riešenia, ale do programového vyhlásenia vlády by sa to nezmestilo a takisto napríklad pri tých zdravotníckych pracovníkoch ako hovoríte, že skutočne každý povie na úvod, to sú také tie manažérske, by som povedala, bonmoty, áno, súhlasím, ale, nie, prosím vás, všetkých, pri programovom vyhlásení v stati zdravotníctvo nedávajme ako poslanci, či už opoziční, neviem akí, nepriateľskí, nedávajme tieto veci, že ale, lebo mi tam chýba, nie je to dobré. Každý jeden, ako tu sedíme, každý jeden sme v predvolebnej kampani išli za ľudí, za pacientov, pomáhať Slovensku, pomáhať v zdravotníctve, pomáhať všetkým.
Tak, prosím vás, nehrajme sa tu na politikárčenie. V tejto jedinej oblasti to nemá ani význam, ani zmysel, práve preto môžeme podávať, naopak, návrhy, zlepšováky, ako sa hovorí, alebo ešte viac teda tlačiť aj z radov opozície na to, aby sa zlepšili tie podmienky, aby sa finančne ohodnocovali zdravotnícki pracovníci, a toto, ja dúfam, že od vás budem počúvať štyri roky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán pred... (Rečníčka si odkašľala.) Prepáčte. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ďakujem za túto možnosť. Chcem vyjadriť naozaj radosť z programového vyhlásenia vlády, aj keď možno nie je také konkrétne a nie je v ňom zapracované všetko to, čo by sme tam chceli doslovne mať. Sama som dávala za náš klub pripomienky k programovému vyhláseniu vlády a veľmi sa teším, že mnohé, mnohé veci, s ktorými sme išli do volieb, za ktoré sme sa odhodlali bojovať, sa tam podarilo dostať. Takže chcem vyjadriť naozaj radosť z tohto a verím tomu, že tieto veci, ktoré sme zapracovali do programového vyhlásenia vlády, budeme postupne počas volebného obdobia rozmieňať na drobné prostredníctvom zákonov, ktoré veľmi konkrétne upravia životné situácie a pomoc ľuďom. Hovorím najmä za tú sociálnu oblasť, ktorá sa tej pomoci týka.
Chcem vyjadriť ešte takú radosť v tom, že toto programové vyhlásenie vlády vnímam ako dokument, ktorý má víziu. My sme išli do volieb, Obyčajní ľudia, s víziou. S víziou priniesť zmenu a priniesť zmenu systému v mnohých oblastiach, kde ju veľmi potrebujeme. Priniesť čerstvý vzduch do oblastí, kde sa roky nehýbalo s vecami. Ja som pracovala, v podstate odkedy som skončila štúdium psychológie, som pracovala v sociálnej oblasti, pracovala som s rôznymi ľuďmi v rôznych ťažkých životných situáciách, pracovala som s migrantami, pracovala som na charite s bezdomovcami, so závislými, s rodinami, ktoré sa trápili či už vzťahovými, alebo existenčnými problémami. Spolupracujem s poradňou Alexis, ktorá pomáha tehotným ženám v núdzi. Čiže mám taký trošku prehľad o tom, čím si prechádzajú mnohí jednotlivci, mnohé rodiny na Slovensku, a na základe týchto mojich skúseností môžem povedať takú vec, že áno, máme trošku problém v tom systéme, pretože my tu, častokrát sa tu riešia veci veľmi ad hoc. Zažívala som to, že rodiny s členom, ktorý bol ťažko zdravotne postihnutý, sa im nedostávalo pomoci, preto zakladali rôzne neziskové organizácie, aby aspoň prostredníctvom dvojpercentnej, 2 % z dane si mohli získať prostriedky na pomoc týmto deťom.
Strašne veľa vecí sa riešilo pomocou projektov. Pomocou projektov sa riešili problémy v rómskych komunitách. Pomocou projektov sa zabezpečovali prostriedky na voľnočasové aktivity, preto chcem veľmi uvítať to, že programové vyhlásenie vlády práve ponúka systematické, systema..., nastavenie systému financovania a pomoci mimovládnym organizáciám. A tu sa trošku pristavím, pretože pojem mimovládna organizácia tu zaznel už mnohokrát a v mnohých kontextoch.
Kto sú tie mimovládne organizácie? Mimovládne organizácie poskytujú neformálne vzdelávanie, poskytujú voľnočasové aktivity, sociálne služby, poskytujú podporu dobrovoľníctva. Máme tu na Slovensku radu pre mimovládne organizácie. Môžem spomenúť Radu mládeže Slovenska, ktorá zhromažďuje detské a mládežnícke organizácie, ktoré mnohé poznáme. Je to DOMKA, je to eRko, je to Slovenský skauting. Moje deti chodia do skautu a mnohé možno vaše deti chodia do rôznych týchto organizácií, ktoré zabezpečujú zdravý rozvoj detí. Učia ich budovať vzťahy, učia ich postupne viesť skupiny, učia ich spolu komunikovať, učia ich tráviť voľný čas zmysluplným a dobrým spôsobom, či už športovými aktivitami, kultúrnymi, rozvojom kreativity. Aj toto sú mimovládne organizácie. Potom je tu Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, to sú ďalšie mimovládky. Máme tu, máme tu diecézne charity v každej jednej diecéze, ktoré pomáhajú tým najbiednejším. Máme tu ekologické mimovládne organizácie, ktoré učia mladých ľudí, deti ako sa správať k životnému prostrediu. Napríklad u nás v Piešťanoch prenášame žaby, aby nám ich nepozrážali autá. Máme tu organizácie komunitné, máme tu organizácie rozvojové, ktoré pomáhajú chudobným krajinám. Máme tu Slovenskú humanitnú radu, v ktorej som tiež pracovala, pomáhali sme humanitárnou pomocou žiadateľom o azyl - tam sa tiež trošku potom zastavím. Potom sú to materské centrá, sú to rôzne organizácie našich menšín, či už rómskej, alebo maďarskej menšiny, je to Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov, Asociácia telovýchovných jednôt a klubov, združenie horských a záchranárov, Červený kríž, Vidiecky parlament, kultúrne organizácie a rôzne pacientske organizácie, len v Piešťanoch ich máme zo tri. Čiže toto všetko sú mimovládne organizácie.
Aby bolo zrejmé, že týmto chceme pomáhať, pretože toto sú organizácie, ktoré sú veľmi užitočné pre našu krajinu a pomáhajú práve tým najbiednejším. Sú to rôzne hospice a rôzne organizácie sociálneho typu. To bol taký prvý bod, ktorému som sa chcela venovať. Ako človek, ktorý pracoval dlhé roky v sociálnej oblasti a v pomoci rodinám, veľmi oceňujem to, že veľká časť práve programového vyhlásenia vlády je venovaná rodine, či už sú to rôzne tie príspevky rodinám, matkám s deťmi, osamelým rodičom, náhradné výživné, rôzne tie daňové bonusy, ale chcem povedať aj to, že veľmi oceňujem, a to som hovorila už pred župnými voľbami, nám veľmi, ale veľmi chýbajú poradenské služby a odľahčovacie služby. Tuto, tuto je ten systém slabý. Spadli nám manželské, predmanželské poradne, boli zrušené. Máme nedostatok poskytovateľov dostupných služieb pre ľudí, či už sa to týka poradenstva manželského, partnerského, rodinného, čo sa týka sociálnoprávnej ochrany, takisto tam je naozaj práce dosť.
Máme tu mnohých tzv. vymazaných rodičov, máme tu rôzne problémy a máme málo ľudí. K nám do centra pomoci pre rodinu chodili ľudia, ktorí hľadali poradenstvo, ale neboli schopní zaplatiť v tom privátnom sektore psychoterapeutov, pretože boli veľmi drahí, a práve takejto bezplatnej pomoci psychologickej bolo málo. Psychológovia, špeciálni pedagógovia, liečební pedagógovia išli v prvom kole zo škôl, zo zdravotníctva preč.
Preto veľmi oceňujem to, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí aj o tej druhej stránke toho sociálneho sektora, a to sú tí poskytovatelia, ktorí by mali mať naozaj zlepšené podmienky, či už finančné, ale aj čo sa týka postavenia, aby bola uznaná dôležitosť aj týchto pomáhajúcich profesií.
Ďalej oceňujem aj to, že programové vyhlásenie vlády kladie dôraz na komunitnú a terénnu starostlivosť. Pre mnohých ľudí je veľmi dôležité zostať na sklonku života doma a byť v opatere svojich blízkych. A práve pomoc neformálnym opatrovateľom, si myslím, že je správnym krokom, pretože tak ako matky sú neplatenými pracovníkmi nonstop, takisto sú to neformálni opatrovatelia. A myslím si, že ak takýto neformálny opatrovateľ za svoju 24-hodinovú službu dostal 100 euro mesačne, a kedysi to bolo dokonca 30, tak je to smiešne a je to smutné. Takže toto veľmi oceňujem.
Oceňujem veľmi to, že hovoríme o ochrane života, že ideme pomáhať matkám, nielen tým, ktoré už majú narodené deti, ale aj tým, ktoré majú deti ešte nenarodené. A ideme im pomôcť, aby v tejto situácii, kedy sú možno aj pod tlakom okolia, aby nemuseli zvažovať to najhoršie riešenie, ktoré riešením podľa mňa nie je, ale aby mohli už od toho 14. týždňa tehotenstva poberať príspevok, ktorý im pomôže, keď napríklad potrebujú zo zdravotných dôvodov odísť z práce, že uznávame vlastne to, že ženy sú matkami už v tom 14. týždni, myslím si, že toto je veľký pokrok, a takisto tu máme druhú stranu, koniec života, kedy hovoríme o systéme paliatívnej a hospicovej starostlivosti, a myslím si, že toto je to, čo je potrebné pre, pre nás všetkých, pretože nám tu starne populácia, a tieto služby budú potrebovať čoskoro mnohí. Čiže bude to veľmi, veľmi niečo žiadané a myslím si, že ľudia sú tým najväčším kapitálom Slovenskej republiky a ľudia si zaslúžia to, aby sme sa o nich postarali od počatia až do konca života.
Ďalšia vec, ktorú oceňujem ako psychológ, je starostlivosť o duševné zdravie, že sa duševné zdravie dostalo do programového vyhlásenia vlády a že naozaj chceme, chceme ochraňovať deti v digitálnom priestore, chceme bojovať aj proti tým konšpiráciám a učiť ich rozlišovať. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá zručnosť, ktorú naše deti potrebujú, pretože strávia strašne veľa času vo virtuálnom priestore, a potrebujeme ich naučiť kriticky uvažovať a potrebujeme toto duševné zdravie chrániť či už edukáciou, ale aj tou prevenciou.
Takže a ešte také posledné číselko, možno stihnem za tú pol minútu. Čo sa týka migračnej politiky, minulý rok bolo udelených 9 azylov na Slovensku, len aby sme sa, aby sme boli v pravdivom obraze. To som tak chcela povedať.
A je tu ešte, takú stať prečítam: „V migračnej politike bude vláda presadzovať riešenia založené na efektívnej ochrane vonkajších hraníc, uplatňovaní návratovej politiky a riešení príčin migrácie v krajinách pôvodu. Odmietame politiku povinných relokácií a rozhodovanie o udelení azylu musí zostať v kompetencii členského štátu.“ To len, prepáčte, že som tak prekročila, to len na margo informácií, ktoré tu odzneli.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

!!!Vymazať rámček!!!

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá kolegynka, naozaj si to zhrnula úplne, síce v krátkosti času, ale oduševnele a tá radosť toho tvojho hlasu bola naozaj cítiť, že sa dostalo do programového vyhlásenia vlády v oblasti sociálu tak veľa povzbudzujúcich a výborných vecí, a mňa najviac teší, že v tomto programovom vyhlásení vlády je zvlášť ešte aj tá opodstatnenosť spájať odbor sociálnych vecí, rodiny so zdravotníctvom, ktoré v minulosti dosť absentovali, skutočne vďaka za tvoj prínos.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte aj mne využiť túto príležitosť a zareagovať na predložené a prerokované programové vyhlásenie vlády a na začiatku chcem povedať, možno to poznáte, že veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté, a myslím, že to platí aj pre prerokované programové vyhlásenie vlády, že čím viac napíšeš, neznamená ešteže tým lepšie. Chcem povedať o niektorých veciach, ktoré už možno nie sú ani aktuálne v tomto programovom vyhlásení vlády, možno za všetky poviem len jednu vec, kde na str. 7, že vláda zavedie povinnosť zverejňovať majetkové priznania starostov, primátorov aj predsedov samosprávnych krajov. Primátori to majú, predsedovia samosprávnych krajov to majú už dlhšiu dobu, primátori to majú od 1. januára tohto roku 2020. Asi teda zavediete túto povinnosť povinne zverejňovať majetkové priznania ešte pre starostov.
Ja chcem ďalej povedať to a bolo to tu spomínané už v rozprave, že toto programové vyhlásenie vlády je ovplyvnené a malo by byť ovplyvnené touto krízou pandémie šírenia koronavírusu, ale nie je to dostatočne nejakým spôsobom prepojené na vyjadrenie v jednotlivých častiach programového vyhlásenia vlády, a preto sme aj my ako poslanecký klub strany SMER rozšírili návrh uznesenia k tomuto programovému vyhlásenia vlády, teda že chceme riešiť a viac teda previazať toto programové vyhlásenie vlády aj po kríze s ochorením na COVID-19, pretože to naozaj, naozaj v programovom vyhlásení vlády chýba okrem jedného, k tomu sa dostanem, a, samozrejme, v tom rozšírení uznesenia, ktoré sme navrhli, by sme chceli zagarantovať, aby sa nerušili tieto sociálne opatrenia, ktoré tu doteraz boli, aby sa aj naďalej viedol sociálny dialóg, aby tento sociálny dialóg všetkých zúčastnených strán bol naďalej využívaný, pretože je to dobrý nástroj na to, aby sa aj v budúcnosti dalo so sociálnymi partnermi jednať na úrovni.
Keď sa vrátim k tomu previazaniu programového vyhlásenia vlády s ochorením na COVID-19 a so šírením tejto pandémie koronavírusu, tak nenašiel som v časti ministerstva vnútra ani v časti ministerstva zahraničných vecí nič také, akým spôsobom chcú tieto dva rezorty reagovať potom, čo bude po tejto koronakríze, jedine, kde sa, a myslím, že správne, reaguje, je časť ministerstva obrany na strane, na str. 30, kde jasne ministerstvo obrany definuje to, že budú posilňovať schopnosti vojenského zdravotníctva, pripravenosť ozbrojených síl na takéto buď možné budúce pandémie a, samozrejme, budú zasahovať v nevojenských krízových situáciách, na ktoré môžeme tiež alebo za ktoré môžeme považovať aj túto súčasnú pandémiu koronavírusu, a čo je dobré, to chcem naozaj povedať, že sa zvýšia aj zásoby materiálu nielen na obranu štátu, ale za, ale aj na šírenie takýchto rôznych koronavírusov do budúcnosti, a som rád, že toto programové vyhlásenie vlády máte a že budete previazať aj tieto zásoby ako rezort obrany aj so zásobami štátnych hmotných rezerv. To je podobne ako v minulosti, ale aj v súčasnosti, keď sa zachovajú, zachovávajú spôsobilosti pre ozbrojené sily v niektorých podnikoch a tak ďalej, aby boli tieto spôsobilosti do budúcnosti zachované, takto by to malo byť aj pre takéto rôzne pandémie, ktoré zaručene v budúcnosti budú. Však zoberme si rok 2009, prišiel MERS, potom SARS, potom rôzne vtáčie chrípky a tak ďalej, teraz tu máme koronavírus, ochorenie COVID-19 a myslím, že kľudne ste to mohli v tomto programovom vyhlásení vlády zadefinovať ako hrozbu.
Pozrite sa, čo sa deje na hraniciach, ako reagujú jednotlivé krajiny, čo to robí so štátnym rozpočtom, s financiami nielen v samosprávach, ale s financiami jednotlivých krajín, ako reagujú niektoré médiá. Niektoré média možno nehovoria korektne o tejto pandémii. Niektoré hovoria zase na druhej strane korektne, čiže určite to môže byť aj taká hybridná hrozba, by som povedal, a kľudne ste to mohli do tohto programového vyhlásenia vlády aj takto, aj takto zadefinovať.
Ďalšej časti, ktorej sa chcem dotknúť, je transparentnosť, píše sa hneď na prvých stranách o zvyšovaní transparentnosti, proti tomuto nemám nič ani proti tomu a chápem tomu, že ten systém treba ešte viac zošroubovať, tento systém verejných, verejných zdrojov aj tie kontroly, ale chcem vás poprosiť, nerobme zasa ďalšie orgány, ďalšie inštitúcie štátne, ktoré budú kontrolovať zasa ďalšie orgány, pretože to stojí zbytočne veľa finančných prostriedkov, a myslím si, že transparentnosť sa dá zvýšiť oveľa lacnejšími spôsobmi, efektívnejšie. Keď si zoberiete aj Transparency International Slovensko, ktoré robí pravidelné rebríčky, či už miest, obcí alebo samosprávnych krajov. Viem to aj z vlastnej skúsenosti ako trenčiansky župan, pred siedmimi rokmi sme boli na konci tohto rebríčka, som bol s 28 %, teraz máme 75 %, ako Trenčianska župa sme, sme prvá v transparentnosti. Vieme, jakým spôsobom to funguje, nestálo to veľa finančných prostriedkov, je to len o tom chcení, že naozaj, naozaj tieto samosprávy alebo inštitúcie verejné, alebo či aj súkromné, ktoré využívajú verejné zdroje, aby takýmto spôsobom k tomuto pristupovali. Nemáme nič proti, ja osobne nemám nič proti zvyšovaniu transparentnosti, ale zasa tvoriť tam ďalších 14 alebo 15 nových organizácií a inštitúcií, ktoré budú napojené na štátny rozpočet a budú kontrolovať ďalšie inštitúcie, si myslím, že je naozaj zbytočné.
Dovoľte mi vyjadriť sa ešte k jednej časti, a to je efektívna verejná správa. Je to kapitola ministerstva vnútra. My sme už dlhšiu dobu na SK 8 ako samosprávne kraje debatovali, akým spôsobom zmeniť niektoré tie kompetencie, a zhodli sme sa na tom, že tá miestna štátna správa by mala nejakým spôsobom splynúť so samosprávnymi krajmi, narážam na ten model, ktorý funguje v Českej republike, a ja si myslím, že ambíciou tejto vlády by malo byť aspoň to, že by sme sa k tomuto modelu vyšších územných celkov, ako je to v Českej republike, mohli priblížiť. Samozrejme ste tu, je tu vás veľa starostov, primátorov, ktorí chcete tiež riešiť svoje kompetencie, a ja pevne verím, že ten audit, ktorý sa bude chystať, týchto kompetencií, že sa konečne nejakým spôsobom dotiahne do konca. Je tu veľmi veľa hráčov. Na jednej strane je tu štát, ktorý má nejaké kompetencie, na druhej strane sú tu samosprávy, vyššie územné celky, mestá a obce, ktoré majú tiež nejaké kompetencie, a ja pevne verím, že a ak by bola nejaká dohoda politická naprieč celým politickým spektrom, preberali sme to aj na našom výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu, že sa na tom dohodneme všetci, pretože takáto reforma alebo takéto zmeny vo financovaní samosprávy, v zmeny v kompetenciách sa majú robiť, tak to nie je na jedno štvorročné volebné obdobie, ale je to proste, poviem to, že na furt, hej. Proste je to na veľa rokov a tam treba naozaj silný politický konsenzus alebo silný konsenzus naprieč celým politickým, politickým spektrom.
Aj teraz pri tejto pandémii koronavírusu to vidíme a zisťujeme ako samosprávne kraje, že jednak je bezpečnostná rada kraja, ktorá má nejakých päť členov, ktorú vedie prednosta okresného úradu v sídle, v sídle kraja. Je tam župan, je tam za ozbrojené sily, je tam za ministerstvo vnútra, za hasičov nominant, väčšinou sú to teda krajskí šéfovia týchto, týchto organizácií, a potom sú ešte tzv. krízové štáby vyšších územných celkov a proste nefunguje to. Je tam taká dvojkoľajnosť, ktorá by tam, ktorá tam v súčasnosti je, a preto poučme sa aj z tejto krízy do budúcna, aby sme, lebo ten, kto sa nepoučí naozaj z krízy a bude fungovať rovnako aj po kríze, podľa mňa, prehrá. Podľa mňa prehrá a skončí. Čiže toto je tiež, ako sa hovorí, každé zlo je na niečo dobré, a mali by sme sa aj z takejto krízy, z takýchto krízových situácií naozaj do budúcna poučiť, prehodnotiť všetky tie veci, ktoré sú.
Ja ešte len k zdravotníctvu na chvíľku, pretože Žilinský a Trenčiansky kraj sú iba dva kraje, ktoré majú svoje vlastné nemocnice, ktoré ich neprivatizovali a neprenajali. Keď som čítal túto časť, naozaj je to krásna časť, krásne je to napísané, ale ja sa, ja sa veľmi bojím, želám si, aby to bolo tak, ako to je napísané, ale bojím sa veľmi, že to padne v prvom na personále a na nedostatku finančných, finančných prostriedkov.
K daňovému mixu, sú tam spomínané zvyšovanie majetkových daní, tak starostovia, primátori asi budú musieť v budúcnosti zvyšovať dane z nehnuteľnosti, čo už robili vlastne aj minulý rok na tento rok, a držím teda palce, ale naozaj chýba mi veľká previazanosť tej súčasnej koronakrízy s programovým vyhlásením vlády. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem len potvrdiť ako poslanec vyššieho územného cenku, celku v Trenčíne slová pána predsedu Bašku, že to na tom kraji je veľmi transparentne, a odkedy som nastúpil, nepociťujem nejaké pnutie. Je tam fakt konštruktívna debata, konštruktívny dialóg, teda chcem aj z tohto miesta pochváliť takéto vedenie kraja.

Ďakujem za slovo. Viete, budem sa vyjadrovať k oblasti zdravotníctva a ohľadom teda pána predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Bohužiaľ, máte pravdu, pán predseda, zamýšľate sa, že teda kde zoberieme ten personál. Viete, ja si pamätám vaše rokovania už v roku 2016 pri výpovediach sestier, kedy tieto slová neboli také povzbudivé, a vtedy ste sa vôbec nebáli, keď sestry odídu, že kto ich nahradí, a to nechcem byť osobná, naozaj že nechcem proste na vás útočiť, ale zoberme si tú jednu jedinú vec, že, bohužiaľ, my musíme napraviť to, čo sa tu v minulosti udialo, a plne si uvedomujeme, že z večera do rána to nebude, napriek tomu to programové vyhlásenie vlády je napísané tak, že zabezpečíme tú zdravotnícku starostlivosť, aby naozaj nám tu ľudia zbytočne nezomierali, a od tohoto očakávam, že vlastne nám budete aj vy pomáhať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baška, možno to bude vyznieť trošku zvláštne, ale ja sa vám chcem poďakovať za váš, za vaše vystúpenie, ktoré bolo naozaj konštruktívne. Poukázali ste aj na niektoré z vecí, ktoré možno nie sú úplne ideálne naformulované v tomto programovom vyhlásení vlády. Vychádzate z nejakých takých osobných skúseností a sú to podnety, nad ktorým sa dá zamyslieť. Ja by som si naozaj želal, je to také moje zbožné želanie, keby sme vedeli v rámci parlamentu takto konštruktívne ďalej nejakým spôsobom pôsobiť. To by bolo potom úplne iné a bolo by to naozaj v záujme našich ľudí, a nielen v záujme nejakých politických, nejakých prekáraní.
Takže ďakujem veľmi pekne.