6. schôdza

Ďakujem za slovo. Patrik, súhlas, podpora isto bude dobrá vec.
Igor, čo si hovoril, šport, nedá sa nesúhlasiť. Palec hore, dúfam, že to všetko vynde. Takisto súhlasím s tebou aj to, čo si hovoril, že 500 euro sa musí splatiť, ale 5 000 je už cez čiaru, takisto veľmi správna vec. A najviac, čo ma teší, že si povedal o tom stavebníctve, že tých 25-tisíc bytov ročne sa bude dať postaviť, stačí, keď sa nebude kradnúť a podobne. Takže aj v tomto ti držím palce a dúfam, že to dosiahnete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za veľmi kultivovaný štátnický príhovor a veľmi sa teším hlavne z toho motta, ktoré tam zaznelo: Ten, kto chce, hľadá spôsoby, ten, kto nechce, hľadá dôvody. Bude úžasné a ja osobne budem ohromne šťastný, keď sa tá vec podarí s nájomnými bytmi, keď možno nie 25-tisíc, ale bodaj by 25-tisíc bytov sa začne stavať na Slovensku, bytov vysokej kvality, ktoré budú prenajímané za nízke ceny. Zrazu sa ohromne pomôže ľuďom. Nebudú sa musieť zaväzovať veľkými hypotékami, mobilita pracovnej sily bude výrazne vyššia a som presvedčený o tom, že to pomôže aj regiónom Slovenska.
Túto myšlienku z príhovoru pána poslanca Kašpera by som naozaj chcel vyzdvihnúť: Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Igor, ja sa chcem poďakovať, že v svojej analýze si nezabudol na potraviny a potravinovú sebestačnosť. Vieš, že to je moja téma od roku 2016 a už veľa ľuďom som liezol aj na nervy, lebo to stále točím dookola, a nanešťastie, alebo z druhej strany našťastie, sa práve vplyvom dnešnej situácie tie moje slová napĺňajú, že tá sebestačnosť je nevyhnutná. A ja si o to viac vážim, že si to povedal ty, pretože vieš dobre, že ťa uznávam ako vynikajúceho ekonóma, ako človeka, ktorý vo financiách má úplne v hlave jasno a že pri svojich kalkuláciách v hlave si na tie potraviny nezabudol. Takže ďakujem.

Tiež ďakujem pekne kolegovi Kašperovi za výborný príspevok. Myslím si, že naozaj keď sa pozrieme na ten rozvoj regiónov, je absolútne kľúčová tá doprava. Dnes môžme hodnotiť, že to prepojenie tých miest je naozaj v katastrofálnom stave. Ja sa teším, že nám svitá na lepšiu budúcnosť, takisto aj v tej sociálnej oblasti, komplet, ako si to naozaj pekne zhrnul. A čo sa veľmi teším, aj kolega Suja veľmi to vyzdvihol a uznal, že naozaj toto programové vyhlásenie vlády je dobré.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel teda len naozaj všetkým poďakovať. Nezaznela ani jedna negatívna vec na moje vystúpenie, čomu sa naozaj veľmi teším a myslím, že aj to je dôkaz toho, že to, čo robíme, robíme dobre. Kolegovia, kolegyne, ešte raz všetkým ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pretože vystupujem druhýkrát, už som bol pripravený, aby som šetril čas.
Dámy a páni, chcem len niekoľko poznámok k niektorým oblastiam. Nestihol som v tom prvom vystúpení sa vyjadriť napríklad k rovnosti príležitostí, ktoré považujem za dobre spracované v tomto programovom vyhlásení vlády. Samozrejme, že by sme sa mohli pozerať na niektoré veci rozdielnym pohľadom. Ja poviem iba jednu jedinú. Nezdá sa mi, že by vláda mala zaradiť nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka medzi kritériá špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Toto si fakt myslím, že je, že je nad rámec a tu, tuto o tomto by som bol schopný diskutovať, ale myslím si, že to nie je kardinálna vec, o ktorej by sme sa mali hádať.
Vyjadrím sa aj k národnostnému školstvu, kde je zásadne problém s tým, že absolútne súhlasím, podporu fungovania škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale s rovnakými pravidlami. A to sa chcem spýtať pána ministra, či pravidlami aj finančnými v prípade škôl s vyučovacím jazykom slovenským, pokiaľ je slovenské obyvateľstvo na danom území v menšine. Dnes si uvedomme, že národnostné vzdelávanie má o 13 % vyšší normatív ako väčšinové slovenské školstvo a väčšina, drvivá väčšina škôl na jazykovo zmiešanom území sú málotriedky. To znamená, že využívajú aj kompenzačný príspevok v poväčšine prípadov až 50 % navyše oproti normatívu. Čiže oproti bežnej väčšej slovenskej škole majú príjmy zhruba na úrovni 1,7-násobku. Nehovorím, že tie príjmy sú neefektívne vynaložené, ale pýtam sa, čo je cieľom, čo je cieľom takto vynaložených finančných prostriedkov. Cieľom je, aby tieto deti ovládali aspoň na komunikatívnej úrovni slovenský jazyk, na základe ktorého sa dohovoria s väčšinovou populáciou a budú rozprávať štátnym jazykom v tejto krajine a vytvoria prvok, na ktorom tá spoločnosť môže byť jednotná a tento prvok je len jazyk, ktorým hovoria obidve skupiny obyvateľov.
Ja rozumiem, že je obohacujúcim prvkom kultúrny prínos národnostných menšín, ale jedným dychom musíme povedať, že medzi ten prvok, ktorý nás bude spájať, nie je len obohacovanie kultúrne, ale aj potreba ovládať slovenský jazyk. A to mi v tomto, v tejto kapitole o národnostnom školstve chýba, lebo hovorí sa, že sa posilní rozvoj didaktiky slovenského jazyka ako druhého jazyka. Ale to môže mať opäť iba jeden jediný cieľ, a to je lepšie ovládanie slovenčiny.
Vysoké školstvo. V tejto kapitole sa hovorí o tom, že vláda podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry. A tu chcem povedať, a to budem nadväzovať na kolegu Habánika, ktorý túto časť už rozobral a hovoril jednoznačne o tom, že Slovenská akreditačná agentúra by mala byť nezávislá, ale ja si myslím, že tu by mal nastať ani nie politický tlak, ale spoločenský tlak na to, aby Slovenská akreditačná agentúra ešte pred tým, ako prijme a zverejní štandardy a kritériá, oboznámila spoločnosť s tým, ako chce, aby sa slovenské vysoké školstvo rozvíjalo. Toto je kľúčový prvok, ktorý keď nezvládneme a neustrážime, a to je jedno, kto, kto je pri vláde, či bývalá vládna koalícia, alebo vy, slovenské školstvo sa nepohne dopredu. Čiže preto vyzývam všetkých, tuto odhoďme akékoľvek politické bariéry a začnime vytvárať spoločenský tlak na Slovenskú akreditačnú agentúru.
Nesúhlasím s tým, že by malo dochádzať k zníženiu počtu študijných odborov a programov, z jednoduchého dôvodu. Nie preto, že, že nechcem, ale nesúhlasím s tým preto, lebo už v predchádzajúcom období sme zákonom znížili počet odborov zhruba zo 400 na 40, ktoré sú širšie koncipované, a zákonom o kvalite vysokoškolského vzdelávania a zmenou vysokoškolského zákona sme zadefinovali, že podporíme inštitucionálnu akreditáciu vysokých škôl a vysoké školy si budú samy na základe tejto inštitucionálnej akreditácie otvárať študijné programy podľa potrieb, tak aby boli schopné reagovať na podnety doby, aby boli schopné reagovať na trh práce a mohli byť veľmi operatívni, čo by slovenskému vysokému školstvu pomohlo.
V programovom vyhlásení sa hovorí, že je potrebné vyprofilovať konkurencieschopné univerzity s medzinárodnými väzbami. Áno, preto sme v uplynulom období prijali zákon o konzorciách vysokých škôl. Hovorí sa tu o odoberaní podvodne získaných titulov a ja s týmto súhlasím. Ale na druhej strane sa pýtam, nemalo by byť súčasťou programového vyhlásenia aj sankcie pre tých, ktorí umožnili podvodné získanie titulov? Ja si myslím, že jednoznačne áno, ak robíme poriadok v spoločnosti, alebo chcete robiť poriadok v spoločnosti, tak sa to nemôže dotýkať len tých, ktorí dávajú úplatok, ale aj tých, ktorí berú úplatok. A toto je jednoznačne tento prípad.
Hovorí sa tu o zvyšovaní kvality vedeckej práce ako jednom z prvkov ohodnocovania alebo prideľovania financií vysokým školám. Pán minister, ja chcem apelovať na to, o čom sme hovorili predchádzajúce štyri roky, je to iba jeden z prvkov ako predpoklad pre vykonávanie magisterského alebo doktorandského štúdia, ale v žiadnom prípade to nemôže byť jediný, jediný prvok alebo hlavný prvok, lebo už dnes je príliš veľa scientologických kritérií pre vysoké školy a vôbec sa to neodráža, vôbec sa to neodráža na kvalite vysokoškolského štúdia, vôbec sa to neodráža na uplatniteľnosti v praxi, vôbec sa to neodráža na platových pomeroch absolventov vysokých škôl. Takže aj tuto sú veci, ktoré v princípe nie sú nesprávne, ale je potrebné ich ešte rozpracovať.
Najviac by som sa kriticky chcel vyjadriť ku kapitole Veda, výskum a inovácie. Tu si myslím, že bolo potrebné urobiť len niekoľko vecí, a to prebrať závery z okrúhleho stola, ako zlepšiť vedu, výskum a vysoké školstvo na Slovensku, ktorý sa konal v predvolebnom období. Všetky politické strany, ktoré sa tohto zúčastnili, všetci predstavitelia vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných ústavov, mimovládneho sektora sa vyjadrili, že existujú tri hlavné problémy štátu. A to je nový zákon o štátnej vednej politike, ktorý v programovom vyhlásení vlády absentuje, absencie pravidelného medzinárodného auditu výsledkov výskumu, toto opäť absentuje takto jasne napísané v programovom vyhlásení vlády. A tretie, finančná podpora, ktorá je, samozrejme, predmetom vždy kritiky, ale zlé rozdeľovanie finančných prostriedkov aj vo vnútri vedeckého sektoru, ktoré je ovplyvňované aj lokálnymi, aj regionálnymi, aj ekonomickými záujmami. Stačilo napísať tieto tri hlavné politiky na strane štátu a mali by sme vednú politiku, tak ako ju vidia aj vedci.
Na strane vedcov, hovorí sa o tom, že kapacity sú predimenzované, ale na druhej strane atomizované. Je to aj, je to aj názor zamestnávateľov, ktorí jednoznačne vyhlasujú, že nie sú schopní zadávať aplikovaný výskum našim vedeckým inštitúciám alebo vysokým školám, lebo tie kapacity sú tak malé, že v reálnej dobe nie sú schopné vytvoriť relevantné výstupy. Znovu absentuje v programovom vyhlásení vlády. To, čo vedci sami o sebe povedali, je predstieranie vedeckej kvality. Predstieranie vedeckej kvality, to znamená, mnohé výskumy, výskumné práce, publikácie sú publikácie pre publikácie, preto, aby škola alebo výskumná organizácia dostala peniaze. S týmto sa takisto razantne nevysporiadavame v tomto programovom vyhlásení vlády.
A tretia vec, ktorú vedci povedali sami o sebe, že je to uplatňovanie rovnostárstva a nevytváranie zdravo konkurenčného a moti... motivujúceho prostredia. Opäť tlak na tieto veci, po ktorých sami vedci volajú, tu absentuje.
Dámy a páni, nebudem vás už ďalej zdržiavať vecami, ktoré sa týkajú školstva, vedy a výskumu, ale tieto tézy sú podľa mňa natoľko dôležité pre rozvoj spoločnosti, ktorá ma byť nielen montážnou dielňou, ale má to byť spoločnosť, ktorá bude orientovaná vysokou kvalitou a sofistikovanou prácou, že som to považoval za potrebné povedať a pripomenúť bez ohľadu na to, či je to alebo nie je v programovom vyhlásení vlády. Týmito tézami sa musíte v budúcnosti zaoberať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, zareagujem len na vaše vyjadrenia ohľadom národnostného školstva. Viete, keby to povedal predstaviteľ Slovenského hnutia obrody, tak nepoviem ani jedno slovo, ale toto od vás som nečakal. Vy veľmi dobre viete, že problémom národnostného školstva alebo tých detí na národnostne zmiešanom území je ten, že sa nedokážu poriadne naučiť slovenský jazyk. A toto programové vyhlásenie vlády to ide zmeniť. Ide to zmeniť tým spôsobom, že sa ten, že sa slovenský jazyk začne vyučovať inak. Vy neviem, či ste videli niekedy knihu alebo učebnicu slovenského jazyka pre prvákov alebo pre druhákov na stredných odborných školách. Ony sú písané tak, že predpokladajú, že tie deti ovládajú slovenský jazyk na úrovni detí, ktoré chodili do slovenských škôl. V živote sa nenaučia, ak sa učia z tých kníh. Preto je to, preto je tam uvedené to, že sa to, že sa ten systém zmení. A k tomu, áno, treba nové učebnice a celý systém zmeniť.
A pokiaľ ide o financovanie, my musíme jednoducho tie málotriedky zachovať, pretože málotriedka je základom toho, aby si tie deti mohli v tých dedinách alebo malých mestečkách zachovávať svoje právo nauč... osvojiť si jazyk menšiny, a to je buď rusínsky, alebo maďarský. Pretože sa to týka väčšinou ich.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne za slová, ktoré predniesol pán poslanec Petrák, len by som ho chcel ešte doplniť o jednu kapitolu, o ktorej sme vlastne tuná ešte nepočuli ani slovo, keď hovoríme o vysokom školstve, a to je špecifikum umeleckých vysokých škôl, ktoré sú na Slovensku tri, ktoré majú jeden obrovský význam, ktorý je do dnešného dňa, dovolím si tvrdiť, stále nedocenený. Hlavne teda najmladšej vysokej školy, Akadémie umení v Banskej Bystrici a jej troch fakúlt – výtvarnej, hudobnej a divadelnej. Proste akonáhle táto škola začala mať prvé výsledky, neuveriteľným spôsobom sa zmenil kultúrny život v celej oblasti Banskej Bystrice a ďalej, samozrejme. Nebudem sa o tom konkrétne vyjadrovať, lebo nie je tu na to priestor.
Chcel by som len poprosiť, aby sa pohľad na vysoké umelecké školstvo aj tuná trošku zmenil, aj vplyvom ministerstva školstva, lebo tieto školy sú často finančne podvyživené a často idú na doraz, a pritom tie výsledky či výtvarníkov, či divadelníkov, či hudobníkov sú skutočne obrovské aj v medzinárodnom kontexte. Čiže toľko na doplnenie a len prosba na pána ministra, aby aj toto zobral do úvahy a špeciálne sa venoval vysokému umeleckému školstvu preto, lebo tie kritériá jeho existencie v súčasnosti sú, povedzme si to úplne otvorene, stále nedocenené a dovolím si tvrdiť, že aj nedostatočné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa tiež chcela zastať národnostného školstva, nemáme Maďarov, Rusínov na pôde našej obci, ale musím povedať, tak ako som tu už na pôde parlamentu povedala, že máme tu aj nemeckú menšinu na Slovensku, máme ľudí, ktorí vlastne patria do tejto menšiny a je ich viacej ako 5-tisíc. V našej obci Chmeľnica, Hopgarten, je 19,45 % obyvateľstva, ktorý sa, ktoré sa hlási k nemeckej národnosti. Máme národnostnú školu, myslím, na Slovensku sú dve takéto školy. Jedna je v Bratislave, jedna je v Chmeľnici. Musím kolegu ubezpečiť, že naše deti vedia nádherne nemčinu a vedia aj krásne po slovensky. Zúčastňujú sa rôznych recitačných súťaží v nemeckom jazyku a takisto aj v slovenskom jazyku.
Vyučovať deti v materinskom jazyku je veľmi dôležité, pretože majú potom pocit takej možno hrdosti, že, že vlastne môžu na Slovensku študovať jazyk, ktorý vlastne používajú ich predkovia. Takže nebojme sa národnostných škôl, ja si myslím, že pomôže to nielen ľuďom, ktorí materinsky jazyk majú iný ako slovenský, preto ako som povedala, treba podporovať toto školstvo, lebo koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. A toto je, myslím, alfa a omega a teším sa, že programové vyhlásenie vlády myslí na tento fakt, a verím, že budeme svedkami, že to bude mať veľký prínos pre Slovensko.

Ďakujem pekne za slovo.
Ľubko, ty vieš veľmi dobre, že sme spolu v podstate strávili polovicu volebného obdobia ako súčasť školského výboru a ja by som ti chcela veľmi pekne poďakovať za tvoje vystúpenie minimálne v troch bodoch, pretože je tam jednoznačný prienik. Ako ja som neraz vystúpila v rámci rozpráv a tvrdila som, že v školstve je veľa momentov a bodov, ktoré je potrebné prekopať, ale vždycky to začína, stojí a padá na ohodnotení, finančnom ohodnotení pedagógov, pretože človek žije z chleba a vody. A keď toto nebude podchytené, tak potom nemôžme čakať ani inovácie, ani nejaké výkony zo strany učiteľov, ktorí sú prioritnou, prioritným momentom v systéme školstva, čiže v tomto sa zhodneme.
A špeciálne za oblasť vysokoš... vysokého školstva, a teda vedy a výskumu, je úplne jednoznačné a ja som veľmi rada, že si si osvojil túto rétoriku práve v tejto rozprave v rámci programového vyhlásenia vlády, ktorú tu teraz máme, že je dôležité, absolútne kľúčové, aby tie publikačné výstupy a vôbec veda a výskum, ktorý môže posúvať spoločnosť v rámci rôznych oblastí spoločensko-politicko-kultúrneho, geopolitického života. Ďalej je dôležité, aby veda, výskum boli naviazané na potreby praxe. Aby kopírovali potreby kľúčových priemyslov Slovenskej republiky, ktorý tu máme, a z toho titulu je dôležité, aby to nebolo publikovanie pre publikovanie, ale aby tie výstupy mali ľudia chuť čítať takpovediac, aby to neboli len brožúrky, ktoré slúžia na zbieranie kreditov, čiarok na získavanie vysokoškolských grádov a podobne. Čiže som veľmi rada, že si na toto poukázal a zase raz sa ukázalo to, že máme spoločnú reč a zhodneme sa na tom.
A zároveň jedným dychom na záver v rámci toho tretieho bodu by som chcela povedať, že ťa môžem ubezpečiť, že v rámci programového vyhlásenia vlády pán minister školstva na toto pamätal, určite to neopomenul... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)