6. schôdza

Ďakujem pekne. Romana Tabák vystúpila s tým, že naozaj pozitívne, pozitívne poprosila o spoluprácu a ukázala, že chceme riešiť veci pozitívne. Ale chcem povedať, Romana to mala veľmi ťažké, počuli ste, dvakrát musela prosiť, prosiť poslancov opozície, ktorí tu celý čas ani nie sú a keď prídu, tak namiesto počúvania vyrušujú a robia to, čo robia. Mne je ľúto, že to robil bývalý minister financií, ale takto sa to asi tu bude diať.
A ja chcem povedať na záver pozitívne, že my sme tu celý čas sedeli. OĽANO tu celý čas sedelo, počúvalo a áno, musím povedať, že naozaj, pán primátor Kežmarku, ja som si vás všimol, to musím zodpovedne, zo srdca povedať, vy ste skvelý človek, fakt, v tomto, sedeli ste tu, takže máte u mňa večeru v nemenovanej reštaurácii, nemôžem robiť reklamu. Ale chcem povedať, že naozaj oľaňáci, pozrite, sedeli sme tu a za celé OĽANO chcem povedať, v koalícii budeme takto sedieť a takto podporovať túto vládu.
Romana, fantasticky si to povedala. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za podporu, vážení kolegovia, vážené kolegyne.
Jožko, tvoje faktické poznámky sú jedinečné, ja si ich osobne veľmi užívam.
Chcem sa, chcem opäť zopakovať, vážení poslanci a poslankyne z opozície, úprimne vám ďakujem aj za náš, aj za našu koalíciu, že ste, že ste na nás kritickí a za vašu konštruktívnu kritiku, ktorá nás posúva ďalej. Tak ako povedal Forbes, ak nemáte žiadnych kritikov, asi nebudete mať úspech. Ja pevne verím, že my úspech budeme mať. A pre našu koalíciu opäť rada zopakujem, budúcnosť tohto štátu máme vo svojich rukách.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som trošku aj s nadhľadom zhrnul tú diskusiu o programovom vyhlásení vlády. Ja chápem, že opoziční poslanci to majú ťažké. Ťažko kritizovať, ťažko si zvykať na to, že keď niekto roky sa pozeral na tých iných opozičných poslancov a poučoval ich o tom, že škoda, že tie ich návrhy nie sú lepšie pripravené, veď oni by ich určite podporili, tak teraz je to také nepríjemné byť v tej pozícii a zažívať, zažívať to opačné garde. Budete si musieť zvyknúť, niektorí opoziční poslanci; to hovorím v dobrom; taká je politická realita.
Ale aby som to trochu odľahčil, všimol som si, že tá kritika zo strany opozičných poslancov bola orientovaná takými dvomi smermi. Jeden ten smer bol, že programové vyhlásenie vlády je príliš málo konkrétne, nie sú tam merateľné kritériá, nie sú tam nejaké záväzné ukazovatele, nie sú tam nejaké termíny, niečo, čo by sa dalo overiť a vyhodnotiť, či je to v poriadku. Tak som len tak skusmo skúsil prelistovať programové vyhlásenie vlády z roku 2016, či tam boli nejaké merateľné kritériá alebo niečo, čo by sa dalo vyhodnotiť, keď už teda je to používané ako argument proti nám, tak som si len tak námatkovo našiel napríklad boj proti pravicovému extrémizmu. To bolo po tom, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste tu noví, keď sa do parlamentu dostala Ľudová strana Naše Slovensko, tak to bolo zámienkou a odôvodnením vzniku tej minulej vlády. Tak ja neviem, ako bojovala tá minulá vláda s tým pravicovým extrémizmom, lebo nemám pocit, že by sa kotlebovcom nejako nedarilo na Slovensku. Tak to je také prvé merateľné kritérium.
Druhé merateľné kritérium. Vláda pred štyrmi rokmi sa zaviazala, že prijme bezpečnostnú a obrannú stratégiu v parlamente. Nevšimol som si. Je to tiež také merateľné kritérium.
Vláda sa napríklad zaviazala, tiež merateľné kritérium, že teda bude investovať konečne aj do vodnej dopravy. Nevšimol som si, že by zrekonštruovala všetky prístavy, tak ako to sľubovala, ale je to merateľné kritérium, tých 80 miliónov na to určených zostalo na ministerstve dopravy nevyužitých, chvalabohu, lebo ich teraz vieme použiť na podporu udržania pracovných miest v čase koronakrízy.
Štvrté také merateľné kritérium, aby som teda dal za pravdu tým opozičným poslancom, že nejaké tam predsa len v tom ich programovom vyhlásení vlády boli, bolo, že bude vyrovnaný rozpočet v roku 2020. To je tiež také merateľné kritérium, ktoré si vieme skontrolovať. To bola jedna časť opozičných poslancov.
A druhá časť opozičných poslancov nám vytýkala, že programové vyhlásenie vlády je príliš ambiciózne, že tie konkrétne sľuby, ktoré tam sú, sa nedajú splniť, že tam dávame príliš veľa cieľov, že je to príliš košaté, že je to príliš veľké, dvojnásobné oproti minulým programovým vyhláseniam vlády.
Tak teraz neviem celkom presne, že čo si mám o tom myslieť. Tak mýli sa jedna polovica opozičných poslancov, alebo sa mýli druhá polovica opozičných poslancov? Lebo oboje dokopy nie je možné. Tak navrhujem, že skúste sa dohodnúť teda, že ktorou stratégiou: Je to príliš málo konkrétne alebo je to príliš veľmi konkrétne? A my sa k tomu vyjadríme, budeme argumentovať, ale nedá sa argumentovať na jedno aj na druhé súčasne, lebo sa to vzájomne vylučuje. Ale ako vravím, rola opozičných poslancov je ťažká.
Druhá vec, ktorá ma veľmi zaujala, pán poslanec Tomáš tu nie je, je to tá kritika, že ako je to možné, ako je to možné, že vláda neprerokovala so sociálnymi partnermi vopred programové vyhlásenie vlády. Aby som ho citoval, dúfam, že som si to zapísal presne, že je to arogancia moci a povedal, že sa mu to nepáči. Tak ja som si tak narýchlo spočítal, pokiaľ som dobre spočítal, bolo celkovo od roku 1989 v parlamente prednášaných desať programových vyhlásení vlády, desať. A iba jedno jediné bolo vopred prerokované so sociálnymi partnermi. A prečo to tak bolo? Pretože podľa bežnej činnosti tripartity je to tak, že najskôr vláda dostane dôveru a je schválené programové vyhlásenie vlády v parlamente, potom sa urobí plán legislatívnej činnosti vlády a potom sa sadne s tripartitou, to znamená so zamestnávateľmi a odbormi, a dohodne sa ten time manažment toho, akým spôsobom jednotlivé zákony budú prerokovávané, pripomienkované, schvaľované, ako budú akceptované dobré návrhy od zamestnávateľov, od zamestnancov, odborárov.
Čiže ak sa vám to, pán poslanec Tomáš, nepáči a považujete to za aroganciu moci, chcem vás upozorniť, že skúste to povedať pánovi premiérovi Ficovi v roku 2006, keď to bola arogancia moci; nevšimol som si to; alebo v roku 2012, keď pán Fico prednášal programové vyhlásenie vlády; nevšimol som si túto kritiku; alebo skúste to povedať prípadne pánovi premiérovi Pellegrinimu v roku 2018; tiež som si nevšimol túto kritiku.
Tretiu vec, na ktorú by som chcel upozorniť, je, že aby som teda, keď som spomenul teraz najskôr predstaviteľov opozície ako takých, z ktorých jedni kritizujú vládu, že programové vyhlásenie vlády je málo konkrétne, druhí kritizujú, že programové vyhlásenie vlády je príliš konkrétne, a teraz som spomenul opozičného poslanca zo SMER-u, tak chcel by som spomenúť aj opozičného poslanca zo strany ĽSNS, pretože ma zaujal taký diskusný príspevok pána poslanca Kotlebu, ktorý kritizoval programové vyhlásenie vlády v oblasti obrany, že teda nerozumie tomu, prečo v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že predsa len tie Spojené štáty americké majú niektoré spôsobilosti, najmä teda vojenské, ktoré Slovensko nemá, že čo je tým myslené. Tak priznám sa, ja nie som zodpovedný za programové vyhlásenie vlády v oblasti obrany, ale trošku som sa touto problematikou v minulosti zaoberal, tak len tak námatkovo mi tak napadlo, že nemáme možno lietadlové lode, aspoň o tom zatiaľ neviem. Nevšimol som si aj, že by sme mali jadrové ponorky, možno je to v utajenom režime a v Zemplínskej šírave alebo na Liptovskej Mare nejaké sú, ale teda nebol som oprávnený oboznamovať sa s týmto typom utajovanej skutočnosti, zatiaľ o tom neviem. Rovnako sa mi zdá, že nemáme medzikontinentálne balistické rakety, zatiaľ som počul, že Spojené štáty ich majú. A po štvrté, neviem ani o nejakých bezpilotných lietadlách alebo možno o nejakom vojenskom programe vo vesmíre alebo teda kozmických bezpečnostných silách, ani tie, pokiaľ viem, nemáme.
Dámy a páni, nechcel som nejako dehonestovať prácu opozičných poslancov, lebo sám som to zažil a viem, že je to práca ťažká. Chcel som tieto príklady uviesť len ako na odľahčenie a na príklad toho, že naozaj treba si vybrať. To znamená, buď kritizujeme vládu z toho pohľadu, že je príliš málo konkrétna alebo príliš veľa konkrétna. Oboje naraz sa nedá. My budeme pripravení reagovať na kritiku z jednej aj z druhej strany, budeme vecne vysvetľovať, argumentovať. Ja osobne preferujem diskusiu, ktorá je normálna, vecná, môže byť ostrá, ale, ale povedal by som, konštruktívna. Ale po tom únavnom rokovaní, ktoré tu prebiehalo dlhé dni, som si dovolil svoje vystúpenie poňať aj trošku s nadhľadom.
Prajem vám všetkým pekný deň a dúfam teda v podporu čo najviac poslancov pre toto programové vyhlásenie vlády. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vystupoval som v rozprave úmyselne, teda aby bolo možné reagovať. Ak došlo k nedorozumeniu, tak nech sa... (Reakcia predsedajúceho.) Nie, nehlásim sa znovu do rozpravy, ale ak chcete teda, dvaja tam boli prihlásení, tak; á dobre, sú tam.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán minister, no, ja neviem, či vy ste tu neboli, alebo ste nepočúvali, keď som rozprával, lebo ste veľkú časť svojho vystúpenia venovali mne a mojej kritike v časti obrana programového vyhlásenia vlády, ale ja som nehovoril, ja som neporovnával Slovenskú republiku so Spojenými štátmi. Ja som hovoril, že v čom sú Spojené štáty tak veľmi odlišné oproti spojencom NATO, aby sme sa im museli tak veľmi vtláčať do priazne. A vy ste to tam alebo teda nie vy, ale váš kolega Naď to tam v programovom vyhlásení jasne píše, že sú to spôsobilosti, ktoré odlišujú Spojené štáty od celej zločineckej organizácie NATO. Ja som porovnával tento argument, ja som nehovoril, že Slovensko sa môže porovnávať so Spojenými štátmi. A to ste ani nemohli myslieť vážne, že by ste tu tým štýlom riešili túto kritiku, lietadlové lode, ponorky a neviem čo všetko, medzikontinentálne balistické rakety.
Takže ja to vnímam tak, že toto vaše vystúpenie s kritikou môjho, kritiky, mojej kritiky programového vyhlásenia vlády vychádzalo buď z toho, že ste mali sprostredkované informácie, alebo z toho, že ste moje vystúpenie nielen v pléne, ale aj na výbore pre obranu a bezpečnosť, ktorého, samozrejme, teraz už členom nie ste, jednoducho celé nevnímali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja som pôvodne nechcel mať faktickú, ja som si ju zrušil, ale potom som si povedal, keď sa pán Kotleba prihlásil, a tu vidíme tú krásu toho, ako pán minister sa správa v pléne, prišiel za vami a povedal, ja som mal rozpravu, keď chce niekto ešte si dať faktickú, nech sa páči, prosím, konštruktívne návrhy sú proste in.
A ja vám poviem, pán Kotleba, ja som bývalý vojak z povolania, ja môžem s niektorými vecami súhlasiť, nesúhlasiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musíte reagovať na predrečníka.

Linhart, Patrick, poslanec NR SR
Prepáčte, prepáčte, ospravedlňujem sa, ale chcem len nadviazať na pána ministra. Pán minister presne robí to týmto spôsobom, že on vždy je otvorený konštruktívnej kritike, tak som to povedal aj v predošlej faktickej poznámke, že to dáva na Krajniaka. A s úctou musím povedať, že, pán minister, vám držím palce, máte moju plnú podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec Linhart.
Pán poslanec Kotleba, práveže som si so záujmom vypočul tú vašu, váš príspevok v rozprave. Priznám sa, že neviem, či to bolo v ústnej, alebo v písomnej, ale pán minister Naď sedel akurát vedľa vás, takže som si so záujmom vypočul aj tú vašu neformálnu diskusiu popritom. A naozaj si myslím, že pýtať sa, myslel som, že žartujete vy v rozprave, keď sa pýtate, že prečo Slovensko chce byť v aliancii, tak by som povedal, s vojensky silnejšími spojencami, a pýtali ste sa, aké to už len majú Spojené štáty vojenské spôsobilosti oproti ostatným spojencom. Veď my sme tam kvôli sebe! Tak som len porovnával teda, že čo všetko armáda Slovenskej republiky nemá a prečo je zaujímavé byť v aliancii s niekým, kto nejaké značné vojenské spôsobilosti má. Nič iné som povedať nechcel, ale mal som pocit, že vy žartujete v tej rozprave o tom, že v čom sa líšia. No v tom sa líšia, a preto, preto Spojené štáty americké sú tým, čo sú, lebo majú odlišnú, výrazne väčšiu vojenskú silu ako ostatní spojenci, ktorí sú v NATO. To je podľa mňa fakt. To nie je ani hodnotenie, ani hodnotový súd, to je realita.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si mojimi slovami odôvodniť návrh vlády pre Národnú radu na odvolanie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov.
Ja si pamätám zopár dní dozadu, keď sme mali veľmi silnú debatu v súvislosti s mimoriadnymi opatreniami justície, a to v časti, ktorá sa týkala zásahu do súkromného, do súkromných práv, do práva na súkromie a súvisela so zavedením aplikácie, ktorá by mala pomôcť pri ochrane zdravia a životov. Bol to, bola to veľmi dobrá debata, ja si myslím, o tom, o miere nevyhnutnosti zásahu do základných práv.
Úrad na ochranu osobných údajov je tu práve na to, aby chránil naše súkromie, bol veľmi citlivý a vnímal, čo sú to základné práva a slobody, aby vnímal, čo to je právo na súkromie, ale súčasne vnímal, ak svojimi dopytmi zasahuje do základných práv, ktorými je osobitne sloboda prejavu, právo na informácie.
Úrad na ochranu osobných údajov konaním svojej predsedníčky, som presvedčená, že sa spreneveril tomuto svojmu poslaniu, ak žiadal od investigatívnych novinárov, aby prezradili svoj anonymný zdroj, čo je absolútnym kľúčom slobody prejavu, bez toho práca novinárov je fakticky nemožná. Nemožno očakávať, ak novinár nie je krytý tým, že nemusí prezradiť svoj zdroj, aby bol naozaj strážcom demokracie, tzv. watchdog, aj v zmysle rozhodnutí a naozaj početných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak môžme nájsť v nejakej oblasti práva širokú škálu rozhodnutí vysvetľujúcich, čo to je sloboda prejavu a aká je dôležitá pre demokraciu a právny štát, je to práve sloboda prejavu, ale je to práve kľúčová úloha novinárov ako watchdogov, ako strážcov pre demokraciu.
Týmto zásahom, kedy predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov žiadala od investigatívnych novinárov prezradiť svoj zdroj, a to súčasne so sankciou 10 miliónov eur, jasne porušila, zasiahla do práva novinárov, do slobody prejavu a súčasne takýmto spôsobom ich fakticky zastrašovala, ak takémuto podnetu, jej žiadosti nevyhovejú.
V tejto súvislosti je osobitne kľúčové, o aké informácie vlastne išlo. Ozvala sa českému webu investigace.cz a oficiálne od redakcie žiadala odpoveď, od koho dostali videonahrávku, v ktorej bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka spolu s Marianom Kočnerom inštalujú nahrávacie zariadenie ukryté v šperkovnici do kancelárie generálneho prokurátora. Z tohto zariadenia, ak si všetci dobre spomíname, pochádzala aj nahrávka Trnku s ministrom financií Jánom Počiatkom, kde si dohadovali spoločný postup v kauze Tipos/Lemikon a žartovali napríklad aj o kauze emisie. Je veľmi dôležitá táto súvislosť.
Je dôležitá tiež súvislosť, že ako sa preukázalo z tzv. komunikácie Threema, ktorá je komunikácia medzi Kočnerom osobe, ktorá nielenže je trestne stíhaná, je obžalovaná vo veľmi závažných kauzách, v kauzách, ktoré súvisia nielen s páchaním závažnej ekonomickej trestnej činnosti, ale aj úkladnej vraždy – a práve novinára a jeho priateľky. Toto sú veľmi dôležité súvislosti, ktoré treba brať do úvahy. A súčasne to, že sa jedná o vzťah predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý v zmysle tejto komunikácie je zrejmý, že bol nadštandardne priateľský a nielen to, ale aj v minulosti pani predsedníčka mala pracovný vzťah s Marianom Kočnerom.
Vzhľadom na tieto súvislosti je zrejmé, že tým, že si žiadala predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov prezradiť zdroj a v nadväznosti na tieto informácie ohľadom vzťahu Mariana Kočnera s predsedníčkou Úradu na ochranu osobných údajov bolo zasiahnuté takýmto spôsobom do základných princípov, na ktorých stojí tento úrad, a to, že tento úrad má byť nezávislý, nestranný, nemá byť pod žiadnymi vplyvmi, máme za to, že boli splnené podmienky pre odvolanie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov, a preto vláda podáva tento návrh Národnej rade a žiada Národnú radu, navrhuje jej, aby sa s týmto návrhom stotožnila a predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov odvolala zo svojej funkcie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podal informáciu o prerokovaní návrhu vlády na odvolanie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov z funkcie.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 71 z 27. apríla 2020 pridelil návrh na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v termíne ihneď.
Výbor v súlade s týmto rozhodnutím rokoval 28. apríla 2020 a prijal uznesenie č. 13, v ktorom vyjadril súhlas s návrhom vlády a odporúča Národnej rade odvolať Mgr. Soňu Pőtheovú z funkcie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ako podpredsedníčka ľudskoprávneho výboru, kde sme tento návrh prejednávali a bol s veľkou podporou prijatý, aby sme ho ďalej posunuli vláde; hovorím o návrhu na odvolanie pani Pőtheovej; bolo pre mňa veľmi dôležitou rovinou celej tejto situácie, že keď hovoríme o očiste Slovenska a o napravení doslova pokrivenej dôvery, ktorú majú ľudia, občania Slovenska voči tomuto štátu, nemôžme sa obmedzovať len na očistu súdnictva, očistu bezpečnostných zložiek, ale musíme hovoriť aj o ostatných štátnych orgánoch, kde dochádzalo k pochybeniam, ktoré sú možno menej viditeľné. A jedným z týchto orgánov je aj úrad, ktorý slúži na ochranu osobných údajov, ktorý zastupovala pani Pőtheová a zneužívala svoju funkciu jednak na zastrašovanie novinárov, hovorím o konkrétnej pokute, aby prezradili svoje zdroje, ale aj v iných prípadoch, ktoré spomenul pán podpredseda parlamentu pán Gábor Grendel.
Takže v tejto situácii by som ešte veľmi rada ocenila aj tie orgány, ktoré si plnia veľmi dobre svoju funkciu, a tým je napríklad ombudsman, verejný ochranca práv. Keďže pani ombudsmanka, prof. Patakyová z vlastnej iniciatívy prešetrila postup, ktorý zvolila pani Pőtheová a jej úrad pri naozaj neprimeranej pokute a vyjednávaní s investigatívnym centrom v Čechách, a prišla na to, že boli porušené základné ľudské práva a slobody a tak tento prípad doniesla do úplne inej právnej roviny, vďaka čomu sme sa ním mohli zaoberať. Takže aj tento postup orgánov si zaslúži pozornosť, pretože bol príkladný.
Ďakujem za slovo.