72. schôdza

14.9.2022 - 11.10.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.9.2022 o 8:55 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 18:10

Lucia Drábiková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len veľmi krátko, keďže myslím si, že Janka ozrejmila, o čo ide.
Situácia, ktorá sa týka vlastne opatrovania ľudí v domácom prostredí, tzv. neformálneho opatrovania, je veľmi náročné. To sú ľudia, ktorí vlastne sa obetujú a zostávajú doma so svojimi blízkymi rodinnými príslušníkmi. Tie príspevky, ktoré za to dostávajú, sú naozaj veľmi nízke. Na druhej strane vo veľkej miere šetria štátny rozpočet a náklady na prevádzku sociálnych zariadení. Ďalším výrazným benefitom je to, že ľudia majú možnosť zostať so svojimi blízkymi v domácom prostredí, čo je podľa môjho názoru veľmi dôležité. A myslím si, že spoločnosť by to tam mala veľmi výrazne podporovať, čo sa stále nedeje.
Možno ideme takými jednotlivými krokmi a cez poslanecké návrhy. Na druhej strane, ako už Janka spomenula, taká nejaká výrazná reforma, je možno veľmi ťažké ju presadiť, bola by asi veľmi nákladná. Na druhej strane by, myslím si, že priniesla veľmi veľa dobrého. Mali sme na ministerstve už aj viac rozhovorov o tom a môj názor je taký, že domáci opatrovatelia a takisto osobní asistenti by mali mať status zamestnanca. Mali by požívať podľa môjho názoru benefity, ktoré z toho plynú, pretože častokrát sa stane naozaj, že človek, o ktorého sa starajú, zomrie a oni zostanú bez podpory v nezamestnanosti, bez, nemajú nárok na dovolenku, nemajú nárok na péenku.
V podstate ich práca je nonstop, sama som si to dva a pol roka zažila, viem presne, o čom to je a je to sťažené aj zo strany úradov, aj možno tým nedostatočným ohodnotením. Preto som veľmi rada, som stotožnená s týmto návrhom, pretože napriek tomu, že oni dostávajú ten nízky opatrovateľský príspevok, ktorý sa trošku zlepšil, priznávam, lebo pár rokov dozadu ja som poberala 30 euro mesačne za opatrovanie, teraz je to možno že 200 euro, neviem presne. Ale napriek tomu je to stále málo a zarátava sa aj ten príjem a ako už spomenula Janka Žitňanská, ten príjem sa následne kráti. Čiže som presvedčená, že toto je dobrý krok, ktorý nám napomôže tomu, aby mohli dôstojnejšie žiť aj tí opatrovaní, aj vlastne tí ich blízki príbuzní, ktorí ich opatrujú, a aby sme možno aj napomohli tomu, aby nám čoraz menej ľudí išlo do týchto zariadení. Čo si myslím, že je dobré aj pre ich duševné zdravie, aj celkovo pre súdržnosť rodín. A myslím si, že aj pre celú spoločnosť to má veľký význam.
Druhý návrh zákona je dobrý a potrebný v tom, nám ako keby chýba nejaký algoritmus, že ako postupovať. Častokrát aj tie návštevy na UPSVaR-och a podobné vybavovačky, ktoré som si bohato zažila, sú o tom, že pokiaľ človek nie je dostatočne asertívny alebo informovaný, tak sa mnoho vecí ani nedozvie. A napríklad toto, čo už bolo spomenuté, že môžu žiadať o toho asistenta až potom, čo odídu z toho, im nesmierne sťažuje situáciu, pretože mnohí títo ľudia sú vo finančne zlej situácii a bolo by naozaj veľmi dobré, keby mohli to obdobie preklenúť a už priamo prejsť z jednej formy do druhej. Z toho zariadenia vlastne do domáceho prostredia, kde budú mať niekoho, kto im bude pomáhať a bude ich sprevádzať. Myslím si, že to je veľmi dobrý krok a potrebný. A nakoniec je to dobrý krok aj preto, lebo myslím si, že aj pre tých ľudí samotných, aj pre spoločnosť je lepšie, ak im dokážeme podať ruku a dokážeme im aspoň v nejakej miere sa zapojiť do života v spoločnosti, osamostatniť sa.
Takže ja som veľmi za to a ja teda dúfam, že sa tieto návrhy podporia a že urobíme postupne aj ďalšie kroky, ktoré by pomohli rodinám so zdravotne ťažko postihnutým. Ale aj, ako už bolo spomínané, pri tej predĺženej materskej, lebo ide o naše rodiny, ide o ľudí, ktorí si inak sami pomôcť nevedia. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.9.2022 o 18:10 hod.

Mgr. PhD.

Lucia Drábiková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:25

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Lucka, veľmi ďakujem za tvoj príspevok do tejto rozpravy. Máme v rodine mamičku, ktorá sa viac ako 40 rokov stará o svoju veľmi ťažko zdravotne postihnutú dcéru. Je to veľmi náročná opatera, niekedy až nad ľudské sily. Keď máme zdravé deti, zdravé vnúčatá, nevieme si predstaviť, čo to všetko obnáša. 70 miliónov eur to je len kvapka do mora, to sú peniaze, ktoré padnú na úrodnú pôdu, ktoré pomôžu rodinám, ktoré dostali do vienka starostlivosť o zdravotne postihnutú osobu. Veľmi si vážim aktivity pani spravodajkyne Jany Žitňanskej a v mene všetkých opatrovateľov jej vyslovujem obrovské ďakujem.
Skryt prepis

20.9.2022 o 18:25 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:25

Jana Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám vysvetlila v krátkosti túto novelu zákona, ktorá sa teda netýka už problematiky osôb so zdravotným postihnutím, ale týka sa budúcich a čerstvých mám. Je to taká moja srdcová záležitosť, pretože ja som už s týmto návrhom tu stála pred asi ôsmimi rokmi a potom opakovane som sa snažila komunikovať s vtedajšou opozíciou alebo teda s politikmi, ktorí boli v koalícii, ja som bola v opozícii, na to, aby sme takéto niečo presadili, pretože táto požiadavka alebo tento návrh prišiel z terénu, prišiel nielen teda od tých budúcich mám a čerstvých mám, ale takisto aj od pôrodných asistentiek.
Podstatou tohto návrhu je, aby z verejného zdravotného poistenia boli hradené návštevy v domácom prostredí pred pôrodom a po pôrode. Na úvod chcem teda ešte povedať, že v žiadnom prípade nejdeme nahrádzať ani poradňu, ani starostlivosť gynekológov, lekárov, proste je to len taká služba vo vzťahu k týmto budúcim mamám a čerstvým mamám, aby sa im dostalo väčšej podpory. To znamená, že pri tej návšteve v domácom prostredí by táto pôrodná asistentka pomohla budúcej mame sa pripraviť na pôrod. Celý čas sa teda bavíme o fyziologickom, hej, že proste všetko, čo je komplikované, samozrejme, patrí do rúk lekárov, ale tak ako nám ukazuje aj prax v zahraničí, aj teda už prax aj na Slovensku, keďže jedna zo zdravotných poisťovní takúto službu poskytuje ako nadštandard svojim poistenkyniam v rozsahu deviatich hodín, tak ja by som bola veľmi rada, kebyže takýto benefit majú aj iné budúce a čerstvé mamy. To znamená, že pomoc pri príprave na pôrod a pomoc pri príprave alebo celkovo nastavenie aj pokiaľ ide o dojčenie, takisto aj kontrola po pôrode do 24 hodín, vlastne tá pomoc opäť pri dojčení, takisto, myslím si, že je veľmi dôležité detekovať nejaké popôrodné možné depresie. Toto všetko vlastne by mohli pôrodné asistentky, ktoré sú kompetentné vlastne vykonávať.
Ja ten môj pôvodný návrh, ktorý som aj konzultovala na začiatku s pánom ministrom, aj s vami viacerými, bol taký štedrejší. Ale ja si uvedomujem ten stav, v akom sa nachádza aj počet pôrodných asistentiek, aj vôbec celková situácia, čiže z tých pôvodných deviatich hodín, ktoré som s vami konzultovala, o ktorých sme sa bavili a ktoré by som bola rada, kebyže sú, tak vlastne tento návrh hovorí len o dvoch hodinách pred pôrodom a dvoch hodinách po pôrode.
Opakujem, myslím si, že je to len taká nejaká skladačka do tej mozaiky nielen vo vzťahu k lepšej starostlivosti o budúce matky a čerstvé matky, ale takisto si myslím, že treba hovoriť aj o povolaní pôrodných asistentiek, o tom, aké je to dôležité a zodpovedné povolanie, myslím si, že aj po prijatí tejto novely aspoň z toho, čo som mala možnosť konzultovať aj s komorou pôrodných asistentiek, že by aj toto mohlo prispieť k atraktivite tohto povolania, aby sme mali viac pôrodných asistentiek.
Čiže opäť vás chcem požiadať o podporu a, samozrejme, akékoľvek ďalšie nejaké pripomienky alebo nejaké vylepšenia tohto návrhu zákona, ktoré by smerovali k tej pomoci, o ktorej som hovorila v domácom prostredí, tak, samozrejme, ich uvítam.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

20.9.2022 o 18:25 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:25

Monika Kavecká
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1145.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

20.9.2022 o 18:25 hod.

Mgr. MHA, MPH

Monika Kavecká

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:25

Lukáš Kyselica
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže v krátkosti, len dám úvodné slovo, dopĺňame návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 v znení neskorších predpisov, teda Trestný poriadok. Cieľom návrhu zákona je napomôcť obnove dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky. Viac poviem potom v rozprave, aby ste mali možnosť reagovať.
Skryt prepis

20.9.2022 o 18:25 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:25

Dominik Drdul
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... prvé čítanie alebo druhé? (Reakcia predsedajúceho: „Prvé.") Dobre, len či som našiel správny papier. Dobre, ok. Ďakujem veľmi pekne, ospravedlňujem sa za zmätok.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

20.9.2022 o 18:25 hod.

Bc.

Dominik Drdul

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:25

Lukáš Kyselica
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže dostávame sa k tomu § 363, čo je možno Achillovou pätou aj tejto koalície. V programovom vyhlásení vlády sme problematiku § 363 zadefinovali tým spôsobom, že preskúmame možnosti zúženia § 363. Ako už iste všetci viete, s kolegom Vetrákom sme predložili návrh tohto zákona, teda novelizácie tohto ustanovenia, okrem toho sú tu ďalšie dve novelizácie z dielne SaS a z dielne, tuším, pána Valášeka. Tie idú ešte ďalej, ale musíme sa pozrieť na politickú realitu aká je, a z toho dôvodu, nakoľko tu boli nejaké určité prísľuby, sme spravili taký návrh zákona, ktorý je, jak sa hovorí, najmiernejší a vracia sa, vracia sa pred rok 2015. Vysvetlím vám teraz genézu, akým spôsobom sa tento § 363, ustanovenie § 363 dostal do Trestného poriadku.
V minulosti to bolo tak, že zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko je to zaradené medzi mimoriadne opravné prostriedky, bol do právneho poriadku implementovaný zákonom 301/2005 za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy Najvyšší súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákon o rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. To bolo, keď bola tá 141 zo 61.
Jak sa schvaľoval tento zákon 301/2005, tak už podľa dôvodovej správy k tomuto Trestnému poriadku bol zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku, v Trestnom poriadku spočíval v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu, to znamená na disciplinárne konanie alebo na priestupok, a vec bola v prípravnom konaní postúpená teda inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečné zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Teda tento mimoriadny opravný prostriedok bol zavedený do právneho poriadku z toho dôvodu, že keď sa nejaké veci niekde na okrese alebo na kraji, jak sa hovorí, stopia, že sa to dá na priestupok alebo že sa to zastaví, tak aby mohol ten generálny prokurátor zasiahnuť.
Podrobnosti o postupe pri zrušení týchto právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bol upravený príkazom generálneho prokurátora č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento príkaz explicitne neuvádzal uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť.
To sa zmenilo až vydaním nového príkazu č. 3/2012 z 29. februára 2012, ktorým sa menil a dopĺňal príkaz generálneho prokurátora 4/2006 o postupe prokurátorov, kde sa vložilo za písm. g) písm. h), ktoré znie, že aj podľa § 206 Trestného poriadku o vznesení obvinenia, takže vtedy sa priamo dalo do príkazu generálneho prokurátora, že aj uznesenia o vznesení obvinenia možno preskúmavať. Zároveň sa za čl. 7, do čl. 7 za ods. 3 vložil nový ods. 4, ktorý znie: V čase konania podľa § 363 Trestného poriadku nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v piatom diele, druhej hlavy časti Trestného poriadku ani podať obžalobu. K možnosti generálneho prokurátora využiť postup podľa § 363 Trestného poriadku sa vyjadroval aj Ústavný súd vo svojom uznesení 2 US 494/2014 z 22. augusta 2014. Tento nález však nezohľadňuje pôvodné uznesenie Trestného poriadku, kde v § 363 bola pridaná aj druhá veta v tomto znení, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Ústavný súd tam konštatuje, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor preskúmal na základe návrhu obvineného na postup podľa § 363 Trestného poriadku zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal.
To bolo vo vzťahu vtedy k platnému zneniu zákona k celkovej možnosti generálneho prokurátora využívať tento opravný prostriedok. Pri uznesení o vznesení obvinenia Ústavný súd uvádza, že navyše využitie mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia sa javí Ústavnému súdu ako otázna. Ústavný súd rešpektuje právomoc generálneho prokurátora interpretovať § 363 a nasledujúce Trestného poriadku zo znenia ktorého výslovne nevyplýva proti ktorým rozhodnutiam je ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých nápravu už nemožno zabezpečiť inými prostriedkami.
Takýto výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k § 363, v ktorej sa uvádza, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo v ktorom, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Uznesenie o vznesení obvinenia je rozhodnutím, ktorým sa začína trestné konanie proti určitej osobe, nie je to rozhodnutie vo veci samej.
V tejto súvislosti možno uviesť podobnú právnu úpravu v Českej republike podľa § 174a Trestního řádu môže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné uznesenie nižšieho štátneho zástupcu o zastavení trestného stíhania o postúpení veci.
Novelou Trestného poriadku 401/2015 však bola odstránená druhá veta z § 363 ods. 1. Dôvodová správa k tomuto kroku uvádza, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutia procesné, medzitímne, meritórne prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme že za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, respektíve jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Nie je preto podľa nášho názoru možné, aby obsah preniesol priamo aj na znenie a aplikáciu súčasného § 363. Napriek tomu Ústavný súd argumentáciu z tohto nálezu a teda spochybnenie využitia mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniam o vznesení obvinenia uvádza aj vo svojich uzneseniach aj v čase po prijatí tejto novely Trestného poriadku, napríklad v uzneseniach ÚS SR 1 ÚS 756/2016 alebo v uznesení ÚS SR 4 ÚS 612/2018.
Čo sa týka zákazu vydávania negatívnych pokynov, v zmysle § 6 ods. 8 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor môže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodával návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba, teda nemôže, nemôže, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Táto úprava priniesla v roku 2011 tzv. zrušenie možnosti negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora. Toto prijala Radičovej vláda, ktorá mala zamedziť, aby sa na najvyšších poschodiach prokuratúry zametali kauzy pod koberec. Na Generálnej prokuratúre vzápätí našli spôsob, ako túto novelu v podstate negovať. Vtedajší prvý námestník Vladislav Tichý, ktorý v neprítomnosti vykonával funkciu generálneho prokurátora, vydal nový príkaz o mimoriadnych opravných prostriedkoch, medzi prokurátormi známy ako 363, a do neho doplnil, že generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Generálna prokuratúra dala podanie na Ústavný súd na preskúmanie ústavnosti tohto ustanovenia, pretože podľa ich názoru, popiera princíp hierarchického usporiadania a systému organizácie riadenia a kontroly práce na prokuratúre.
Ústavný súd v náleze PL. ÚS 105/2011 uvádza, že napadnutá právna úprava nevytvára stav v rámci, ktorého nemožno korigovať rozhodnutie podriadeného prokurátora, táto možnosť zostáva zachovaná aj naďalej s tým rozdielom, že dochádza k obmedzeniu možnosti uložiť prokurátorovi povinnosť nevykonať niektoré úkony, napríklad nezačať trestné stíhanie, nevzniesť obvinenie alebo vykonať niektoré úkony, teda postúpiť vec na prejednanie inému orgánu, zastaviť trestné stíhanie. Takéto pokyny by sa mohli priečiť právnemu názoru a presvedčeniu prokurátora a založiť vnútorný konflikt vo vzťahu k osobnej zodpovednosti prokurátora za iniciatívny, spravodlivý a nestranný postup pri plnení svojich povinností.
Zákonná úprava však súčasne bezprostredne nadriadenému prokurátorovi zachová právo vykonať úkony vymedzené v § 6 ods. 8 a 9 zákona o prokuratúre namiesto podriadeného prokurátora, a to vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zákonodarcom zvolený model posilňuje podľa Ústavného súdu integritu vedomia a svedomia prokurátora príslušného vo veci konať pri uplatňovaní ústavy, ústavných zákonov, zákonov, medzinárodných zmlúv a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. To dotvára systém záruk pred potenciálne nezákonným alebo nenáležitým zasahovaním do činnosti prokurátorov v jednotlivých veciach, pričom nepredstavuje ani popretie princípu, podľa ktorého v štruktúre orgánov prokurátori, pôsobia prokurátori vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, umožňuje totiž zvrátiť potenciálne nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutie či postup prokurátora bezprostredne nadriadeným prokurátorom.
Keď si pozrieme správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti, tak konštatuje, že z riadiacej a kontrolnej činnosti Generálnej prokuratúry, ale aj krajských prokurátorov možno trend neustáleho skvalitňovania prokurátorského dozoru odôvodní v kontexte s nárastom kvalifikovaných návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní postupom podľa 363, najmä rozhodnutí o vznesení obvinenia. Boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu alebo existujúcej dôkaznej situácii využili mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to iba za účelom účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmavania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Uvažovali sme nad troma variantami, ideálna by bola taká, aká je aj v Českej republike. My sme išli tým druhým variantom, že ten stav sme dostali pred rok 2015, a ešte ďalší variant by mohol byť, že keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok, tak už z princípu to je potrebné zaradiť do tej kategórie, že boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky. Vznesenie obvinenia je len jedna fáza celého trestného konania od predprípravného až po právoplatné odsúdenie páchateľa. Aj vtedy by nebola v zákone možnosť použitia 363, aj keď by nebola v zákone možnosť použitia § 363, tak aj po vznesení obvinenia je vždy možnosť trestné stíhanie zastaviť, je možnosť, aby súd neprijal obžalobu, je možnosť oslobodiť páchateľa. Takže aj táto, aj toto je jedna z možností, ja sa teším na debatu a v prípade, že to prejde do druhého čítania a prešli by aj iné návrhy na úpravu 363, tak som otvorený diskusii a môžme sa o tom odborne pobaviť, či už s akademickou obcou, s advokátskou obcou, prokurátorskou, alebo aj tu v parlamente s poslancami, ktorý variant by bol najideálnejší, ale naozaj zabráňme tomu, aby sa to nevyužívalo ako riadny opravný prostriedok, lebo 363, teda vznesenie obvinenia nie je konečná, nie je konečná v trestnom konaní a nemôže to byť zneužívané ako riadny opravný prostriedok ďalšieho stupňa.
Tak keď chceme byť takí, tak, tak zaveďme ďalšie dva odvolacie inštitúty, dajme, že ešte je aj Najvyšší súd nech preskúma vznesenie obvinenia, dajme tam nech verejný ochranca práv to ešte preskúma, no proste musí to mať nejaké tie limity. Áno, uznávam, vznesenie obvinenia je zásah do práv konkrétnej osoby, ale mal by byť používaný ako mimoriadny opravný prostriedok. Takže buď zvoľme nejaký variant, že preberieme nejaké dovolacie dôvody a len v tých prípadoch sa bude používať, alebo tu bude stále táto debata otvorená a nebude to mať konca kraja. Takže hovorím, zvolili sme najmiernejšiu verziu a som otvorený debate.
Ďakujem.
Skryt prepis

20.9.2022 o 18:25 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:55

Miloš Svrček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Cieľom uvedeného predloženého zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o jeden nový deň, a to – 22. september, ako „Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch“.
Význam zavedenia tohto pamätného dňa boja proti nenávistným prejavom na deťoch je nasledovný: násilie sa nedotýka iba tých, na ktorých je páchané. Týka sa nás všetkých. Nenávistné prejavy rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či iné formy nenávisti založené na diskriminačnom a stereotypnom vnímaní, neznášanlivosti a nevraživosti voči osobám a skupinám osôb na základe ich pohlavia, pôvodu, rodu, sexuálnej orientácie, náboženskej alebo etickej príslušnosti.
Nakoľko prevencia nielen v školskom prostredí je veľmi dôležitým systémom opatrení predchádzania rizikového správania sa žiakov a študentov, ustanovením pamätného dňa chceme docieliť, aby sa venoval adekvátny priestor tejto problematike naprieč základnými a strednými školami na Slovensku.
Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diskurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať im pozitívne vzory správania.
O nenávistných prejavoch možno hovoriť ako o globálnom probléme. Internet a sociálne siete totiž umocnili ich bezhraničný presah a nekontrolovateľnú distribúciu v čase a online priestore a deti a mladiství sú v tomto kontexte najzraniteľnejším článkom. Nenávistné prejavy majú široký dosah nielen na samotnú obeť a jej okolie, ale sú veľmi škodlivé v kontexte sociálnej súdržnosti.
Navrhovaný dátum 22. septembra súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, kedy by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike. Zároveň je však potrebné podotknúť, že vedenie škôl je prvé týždne nadmieru zaťažené agendou spojenou so zberom dát, evidencie žiakov a študentov a podobne. Preto je termín 22. septembra vhodný na to, aby tematické debaty a edukatívne podujatia prebiehali aj v exteriéri, čím sa vytvorí priaznivejšie prostredie na otvorenú diskusiu a zapojenie všetkých aktérov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

20.9.2022 o 18:55 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:55

Jarmila Vaňová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

20.9.2022 o 18:55 hod.

Mgr.

Jarmila Vaňová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
72. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 8:55

Miloš Svrček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť rešpektovanie práv a slobôd odsúdených a obvinených osôb umiestnených vo väzbe v oblasti práva na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností.
Podľa ustanovenia čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromní, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom. Výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Z uvedeného ustanovenia následne vychádzajú príslušné ustanovenia zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a zákonnej úpravy výkonu väzby upravujúcej korešpondenciu odsúdených, resp. obvinených, ktorej zákaz na nahliadnutie zo strany ZVJS sa okrem iného obmedzuje len na korešpondenciu medzi odsúdeným, resp. obvineným a jeho obhajcom.
Okrem Ústavou Slovenskej republiky zaručených základných ľudských práv a slobôd podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom a postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Odsúdení, resp. obvinení sú v mnohých prípadoch účastníkmi civilných konaní alebo správnych konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s výkonom trestu odňatia slobody alebo s väzobným stíhaním.
V uvedených konaniach sú spravidla zastúpení právnym zástupcom, ktorý poskytujúc právne služby je povinný komunikovať so zastúpeným osobitne a osobne, ako aj v písomnej forme, a v tejto súvislosti je nežiaduca kontrola korešpondencie zo strany príslušníkov ZVJS alebo ich prítomnosť pri telefonickom alebo osobnom styku odsúdeného, resp. obvineného a jeho právneho zástupcu.
K nežiaducim situáciám dochádza predovšetkým pri žalobách vo veci ochrany osobností smerujúcich napríklad proti výkonu, proti ústavom na výkon trestu odňatia slobody alebo proti ústavom na výkon väzby, prípadne proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré sa vyskytujú nie v malej miere. V prípade uvedených žalôb kontrolou korešpondencie alebo prítomnosťou príslušníka ZVJS pri osobnom alebo telefonickom kontakte odsúdeného, resp. obvineného s jeho právnym zástupcom dochádza k porušovaniu základnej zásady civilného súdneho konania rovnosti sporových strán zakotvenej v čl. 6 civilného sporového konania.
Z uvedeného dôvodu preto účelom predmetnej legislatívnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov o právneho zástupcu tak, aby v prípade poskytovania právnych služieb odsúdenému advokátom nielen v postavení obhajcu, ale aj v postavení právneho zástupcu nedochádzalo k nežiaducej kontrole korešpondencie, týkajúcej sa predmetu, v ktorom je odsúdený zastúpený, či už v civilnom konaní, alebo v správnom konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť ani vplyv na výkon trestu odňatia slobody. Súčasne sa z vyššie uvedeného dôvodu upravuje aj právo odsúdeného na telefonický kontakt s právnym zástupcom obdobne, ako toto právo má aj v prípade obhajcu.
Táto legislatívna úprava, som vysvetlil, že čo je jej účelom a účinnosť tejto úpravy tohto predkladaného zákona aj so zohľadnením legisvakačnej lehoty sa navrhuje od 1. januára 2023.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.9.2022 o 8:55 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video