72. schôdza

Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Pán poslanec Svrček, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. Áno, práve to bol dôvod, prečo sme aj s pani poslankyňou Hatrákovou, a hlavne ona ako hlavná iniciátorka tejto legislatívy prišla s touto myšlienkou. Mali sme informácie o tom, že čo sa deje na trhu a aké sú praktiky práve voči odberateľom týchto energií. A ja si myslím, že nastala aj teraz iná situácia po tom, čoho sme boli svedkom v lete, že ministerstvo hospodárstva, resp. minister hospodárstva sa venoval iným veciam, ako mal, teda pomoci ľuďom. Nechcem mu úplne krivdiť, lebo boli robené nejaké prípravy, boli robené nejaké kroky, ale tá konkrétna legislatíva nebola na stole. Čiže presne ako ja chcem aj doplniť pani poslankyňu, čo povedala v úvodnom slove, že my ako poslanci nemôžeme nahrádzať exekutívu a ministerstvo, na to je tu ministerstvo. A ja aj očakávam od nového ministra, že tá pomoc ľuďom bude oveľa adresnejšia, oveľa rýchlejšia, adekvátnejšia pri príprave legislatívy. A práve aj postavenie v súčasnosti odberateľov je vyslovene veľmi rizikové, pretože vidíme, aká je situácia na trhu nielen na Slovensku, ale aj v Európe. A ja chcem vyslovene povedať aj takto voči verejnosti. Tu nejde v žiadnom prípade o nejakú ochranu neplatičov. V žiadnom prípade tu nejde o to predstavenie legislatívy, ktorá by im mala nejak uľahčiť situáciu. Toto v žiadnom prípade nie je účelom tohto návrhu zákona. Tu ide len o to, aby mali tú barličku, tú časovú barlu aj právnu na prispôsobenie sa tej situácii a hlavne prípravu na to, aby sa vedeli pripraviť v rámci pomoci, aby, aby mali čas a priestor na to, aby nedošlo k tomu, že skĺznu do nejakej exekúcie a potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Taraba s faktickou poznámkou.

Myslím si, že ak niečo dokazuje teraz trhová situácia, tak je to to, že trh neexistuje, pokiaľ ide o elektrickú energiu. A to, ako vyleteli ceny, je práve dôkazom toho, že tieto rozprávky o tom, že trh všetko vyrieši, v tejto, v tomto segmente neplatia. Preto som rád, že ste dali tento návrh zákona, ktorý posilní postavenie spotrebiteľa. To, čo ešte stojí za zmienku, ja teda neviem, či to tam je, sa priznám, ale ak si zoberiete, že existuje na Slovensku prax, že sa platia vlastne preddavkové platby na základe spotreby, ktorá bola minulý rok, tak my sa tu dostávame do takého zacykleného kruhu, že štát chce od ľudí, aby znižovali spotrebu oproti roku predošlému a keď ju aj znížia, tak stále tie preddavky sa budú vyplácať na základe tej spotreby, ktorá ešte keď táto informácia nebola, že znižujte spotrebu, tak vlastne stále bola vyššia. To, čo si myslím, že ľudom veľmi by pomohlo, ak by sa prešlo napríklad na reálnu platbu za reálnu, spotrebovanú energiu v danom mesiaci. Pretože takto sa stále týmto spôsobom dotujú elektrárne alebo teda obchodníci s elektrickou energiou a ja súhlasím s tým, aby sa všetky tieto zákony dali do jedného. Aby sa napríklad riešilo aj to, čo tu ešte Sulík nedávno povedal, že neexistuje v tomto štáte, to chcem, aby, môžme si to nájsť, neexistuje sila, ktorá by dokázala vybaviť nižšiu cenu okrem domácností. Keď som sa ho pýtal, že prečo sa nerieši aj zníženie cien pre podnikateľov, a verím, že na tejto schôdzi sa vám teda ukáže, že dá sa to. A že rovnako sa dá klepnúť po prstoch aj tým, ktorí si tu z predošlých vlád povybavovali tie nadmerné ceny, odkupné ceny, ktoré štát im musí platiť a teraz, keď tie ceny sú vysoko nad, tak oni tie peniaze nevracajú.

Pán poslanec Kremský, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem na pána Tarabu. Áno, samozrejme, zálohové platby je možné znížiť. Asi viete, že keď sa dohodnete s odberateľom, je možné ich znížiť, čiže, teda s dodávateľom, keď sa odberateľ dohodne s dodávateľom, je možné ich znížiť, čiže treba o to požiadať. To každomesačné meranie a platby presne za ten mesiac je možné napríklad elektrine, ak máte elektromer, ktorý je diaľkovo ovládaný a diaľkovo odčítaný a ten umožňuje vlastne odčítanie aj každý mesiac aj každý deň, keby niekto chcel, ale to asi nedáva zmysel. Čiže ak máte takýto elektromer namontovaný, tak je to, samozrejme, možné. Dáva to zmysel hlavne pri odberateľoch, ktorí kúria elektrinou. Ja sám mám takýto elektromer a platím to takto. Samozrejme, prináša to so sebou riziko, že človek v zime platí výrazne vyššie sumy ako v lete. Čiže je na každom odberateľovi, aký systém si zvolí, pretože ak kúrite elektrinou, tak väčšinou ten odber v zime je štvor-, päťnásobný ako v lete, čiže treba, treba si toto zvážiť. Ale taká technická možnosť určite je a je aj možnosť dohody s dodávateľom o znížení zálohových platieb, pokiaľ teda odberateľ očakáva, že jeho odber bude teda výrazne nižší alebo, alebo nejaký podobný.
K tomu, čo hovoríte o pánovi Sulíkovi, asi sa nebudem vyjadrovať, to treba jemu povedať, keď tu bude. V každom prípade, ak sledujete médiá, tak viete, že ja už mesiac-dva hovorím o tom, že jediné riešenie je zastropovanie ceny elektriny pre všetkých, pretože sa vyrába za 50 - 70 eur a predáva sa na trhu za 700, a to je nereálne a šialené.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Svrček, ako posledný prihlásený ústne do rozpravy.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako iste viete, v súčasnosti máme markantný problém s rastúcimi cenami energií a tie ohrozujú čoraz väčšiu skupinu obyvateľstva Slovenska a výraz zvýšené platby za elektrinu, plyn, teplo od januára tohto roku môže byť veľký problém a devastačný problém pre mnohé rodiny. Devastačný problém to môže byť aj od januára budúceho roka. Myslím si, že na to tu máme ministerstvo hospodárstva, aby sa na to pripravilo a prišlo s legislatívou, ktorú tu budeme prejednávať, predpokladám, že asi tento týždeň v rámci skráteného konania. Ale de facto najviac tými ohrozenými skupinami tzv. energetickou chudobou sú osamelí seniori a domácnosti jedného dospelého s dieťaťom a viacdetné úplné rodiny. Náklady na bývanie, energie tvoria, ja by som tak teraz prešiel štatisticky, trošku detailnejšie situáciu aj u nás, aj v Európe. Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn, teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer 10 %, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín Európskej únie. I keď presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje podľa tých analytikov, resp. akademikov, je k dispozícii viacero ukazovateľov, vďaka ktorým možno určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa týka energetická chudoba najviac. Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov. Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho, tzv. single, alebo jedného dospelého s dieťaťom. Nadmerne vysoké náklad na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z týchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc Slovákov a Sloveniek.
Ďalším ukazovateľom energetickej chudoby sú nedoplatky na účtoch za energie. Tie má 5,2 % obyvateľov Slovenskej republiky, čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc obyvateľov. Tento problém je najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností, čiže úplných rodín, rodičov aj s viacerými deťmi. Týka sa až 10,7 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvoma dospelými členmi a aspoň s troma deťmi, ale aj 8,3 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi. Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého, či už osamelého alebo s deťmi. títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu, či so splácaním úverov a hypoték. Energetická chudoba sa niekedy zjednodušene vysvetľuje ako stav, keď ľudia musia voliť medzi jedlom a platbou za energie. Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie na úrovni 18 až 21°C a ďalšej energie.
Návrhy na presnú definíciu energetickej chudoby sa, samozrejme, líšia a hovorím, že bude to v závislosti od toho, že ako sa na to pozerajú analytici, akademici, ale musím otvorene povedať, že máme tu veľké percento ľudí, veľký počet ľudí, ktorí spadajú do tejto energetickej chudoby. Práve z toho dôvodu sme prišli aj s kolegyňou pani poslankyňou Hatrákovou s návrhom zákona, ktorý po tej právnej rovine rieši iné rozloženie lehôt na to, aby sa odberatelia energií mohli prispôsobiť situácii a stavu, keď môžu spadnúť do tej špirály neplatenia, nedoplatkov, čím ohrozia celú svoju domácnosť.
Návrh zákona preto teda zlepšuje právne postavenie odberateľov tým, že dochádza k predĺženiu minimálnej lehoty na novú splatnosť z nedoplatku z 30 dní na 30 pracovných dní. Nie kalendárnych, ale pracovných dní. Aby odberateľ dostal viac času na riešenie svojej životnej situácie, ktorá sa môže zhoršiť prerušením dodávky energií. O rizikách už hovorila aj moja spolupredkladateľka pani poslankyňa Hatráková. Aby nastala právna istota v určení času uplynutia lehoty 30 pracovných dní, ukotvuje sa povinnosť odoslať upozornenie o neuhradení záväzku tak, že upozornenie o neuhradení musí mať písomnú formu a musí byť odoslané s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Potvrdenie o podaní zásielky s využitím poštových služieb do vlastných rúk bude slúžiť ako dôkazný prostriedok o tom, kedy upozornenie odišlo zo sféry vplyvu odosielateľa. Návrh nepočíta však s potrebou skutočného oboznámenia sa zo strany adresáta, keďže by bolo nespravodlivé očakávať od odosielateľa, že účinky uplynutia lehoty 30 pracovných nastanú až skutočným oboznámením sa s obsahom upozornenia.
Ďalej sa mení to, že dochádza k rozšíreniu náležitostí upozornenia o informácie pre odberateľa s cieľom ho nasmerovať na systém sociálneho zabezpečenia, ktoré by mohli odberateľovi pomôcť preklenúť dôvody nezvládnutia úhrady za dodávky plynu alebo elektriny. O tom už hovorila tiež pani poslankyňa Hatráková, čiže odberateľ bude mať možnosť sa obrátiť buď na jednotlivé ÚPSVaRy, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v jednotlivých regiónoch, kde môže získať tú informáciu, či spadá do tej roviny možnosti využitia dávky v hmotnej núdzi, alebo na obec, aby zistil informáciu starostov alebo na tých obecných úradoch mestských úradoch, či má možnosť využiť nejakú pomoc v rámci bývania. Aby pre odberateľa nenastal nepríjemný moment prekvapenia, že bez poznatku konkrétneho dátumu dôjde k prerušeniu dodávok energie, ukotvuje sa aj povinnosť dodávateľa odoslať prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi najneskôr 8 pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky informáciu o dátume plánovaného prerušenia.
Takže summa summarum, tento návrh zákona o energetike prináša také trošku lepšie právne postavenie a právnu istotu pre odberateľov v prípade, ak im hrozí riziko nezaplatenia, ale tu musím vyslovene podotknúť a povedať, nejde tu o ochranu neplatičov. Ak si niekto myslí, že teraz nemusí platiť za energie, tak je na hlbokom omyle. Tu ide len o možnosti využitia tých právnych pák na orgánoch verejnej správy, ktoré môžu tejto rodine pomôcť s nejakou právnou pomocou alebo možnosť pomôcť v rámci jeho postavenia na trhu v prípade, keď hrozí to riziko, aby nespadol do nejakej špirály exekúcií alebo nezaplatenia za faktúry, aby mu štát mohol pomôcť s poskytnutím napríklad dávky v hmotnej núdzi, ak, samozrejme, má na to zákonný nárok.
Takže ja by som aj v tejto súvislosti chcel poďakovať pani kolegyni, že prišla s touto iniciatívou. Ja som tam tiež niečo doplnil za seba a myslím si, že toto je určite dobrý návrh, ktorý by mal mať podporu aj od opozície, preto sa aj obraciam na opozíciu. Je to zákon v prospech ľudí, zákon, ktorý aspoň trošku pomôže odberateľom v tejto situácii a preto vás chcem poprosiť o podporu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec bol posledný v rozprave. A keďže nie je žiadna faktická poznámka, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pani navrhovateľka, máte záujem o záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľky: "Áno.")
Nech sa páči, udeľujem vám slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som ešte aj nadviazala na kolegu Svrčeka, možno upriamila pozornosť na sociálny rozmer tohto zákona. Pretože vieme, že energetická inflačná kríza, ktorá celkom iste v najbližšom, v najbližších mesiacoch poznačí životy ľudí, tak bude iste klásť aj zvýšené nároky na sieť sociálnej pomoci. Takže tento návrh vnímam nielen ako premostenie spolupráce medzi ministerstvom hospodárstva a zintenzívnenie tej spolupráce medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a očakávam, že práve implementácia tohto nášho zákona pomôže získať cenné informácie a, a akési poznatky z praxe a pomôže aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny zintenzívniť a zefektívniť sieť sociálnej pomoci. Ďakujem pekne.