72. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložil správu o prerokovaní predmetného materiálu v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor o výročnej správe rokoval 15. júna 2022 a prijal k nej uznesenie č. 113. Týmto uznesením zobral výročnú správu na vedomie a odporúčal aj Národnej rade zobrať ju na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe k tlači 1029a.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som neobdržal do rozpravy, nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, môžete sa ústne prihlásiť, ak máte záujem sa zúčastniť sa rozpravy. Pán poslanec Šefčík ako jediný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som toto prihlásenie do rozpravy spravil iba preto, aby odznelo poďakovanie šéfovi Ústavu pamäti národa, pretože on nevystúpil v rozprave len v úvodnej reči a sme nemohli reagovať faktickými poznámkami.
Takže dnes sme tu mali správy Slovenského pozemkového fondu, tam sa hovorilo o korupcii. Mali sme tu správu, správu ústavu, úradu, pardon, na ochranu oznamovateľov protispoločenskej korupčnej činnosti, no a teraz tu máme správu Ústavu pamäti národa. No a poviem také slovné spojenie, že stále sme sa nevysporiadali so svojou minulosťou. Toto tu počúvame 30 rokov, viac jak 30 rokov.
Ale ja verím, že tento Ústav pamäti národa aj pod novým vedením práve na tomto pracuje a toto krôčik po krôčiku, lebo je to dlhá a ťažká cesta, posúva vpred. Takže ja by som bol rád, keby sme raz mohli povedať, že konečne sme sa s tou temnou minulosťou komunizmu alebo socializmu, alebo keď chcete totality vysporiadali.
Ďakujem vám, pán riaditeľ, za vašu prácu, nech sa vám darí aj celému Ústavu pamäti národa v tomto napĺňaní tohto poslania.
Ďakujem ešte raz.

Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky, pani poslankyňa Kavecká ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem kolegovi Marekovi Šefčíkovi, že otvoril v podstate rozpravu, chcela som ísť osobne teda za pánom predsedom Ústavu pamäti národa, ale viac by som to chcela odprezentovať takto verejne, ak teda môžem. Aj keď nie na kolegu Mareka Šefčíka, len vo všeobecnosti pre ľudí, občanov, ako môžu postupovať, keď by chceli zistiť o svojich spoluobčanoch, o ľudí, ktorí z minulosti im spáchali na nich, ich rodinách, na spoločnosti veľké krivdy. A v podstate či sa dá dostať k týmto informáciám, ako sa dá dostať k informáciám, či teda naozaj spolupracovali s ŠtB, či to je pravda, že v podstate či mali spoluprácu, nemali spoluprácu, tie krycie mená. Mnohokrát, aby sa aj oslobodili a očistili svoje mená, ale mnohokrát, aby sme práve preto, že sme sa nevysporiadali s tou minulosťou, aby sme sa už raz a navždy vysporiadali s tými ľuďmi, ktorí toto zlo páchali a mnohokrát ešte dnes v tejto spoločnosti pod rúškom takej tej empatie páchajú naďalej tieto svoje neprávosti, intrigy, konšpirácie a ubližujú ľuďom napriek tomu, že si myslia, že asi všetci sme zabudli, čo robili predtým.
Ďakujem veľmi pekne a budem veľmi rada keď to možnože aj v rozprave alebo takto verejne poviete, že aké sú teda tie možnosti, aby tej spravodlivosti bolo zadosťučinené.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pleštinská s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne. Teším sa, že môžem byť súčasťou vlastne tejto rozpravy, som dcéra človeka, ktorý bol nevinne odsúdený a bol teda na 25 rokov a 10 rokov strávil v ruských gulagoch, a vždycky mi hovoril, že národ, ktorý sa nevysporiada so svojou minulosťou, nezaslúži si ani svoju budúcnosť. Tak aj mysliac na takýchto ľudí, ktorí boli nevinne odsúdení, trpeli, sa teším, že máme tu taký úrad, ktorý vlastne sa stará o týchto ľudí a verím, že budete mať veľa sily a veľa aj možno dobrých nápadov, ako sa skutočne s tou minulosťou vysporiadať. Takže prajem vám teda všetko dobré.

Pán poslanec Fecko s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán riaditeľ, že ste predniesli správu, ktorá nemôže alebo váš ústav nemôže skončiť, pretože my chceme hovoriť o pamäti, nie o nepamäti národa, a tá pamäť sa musí aj ďalším generáciám stále a stále pripomínať. A veľmi som sa potešil, lebo za ten čas, čo som tu v parlamente, tak stále Ústav pamäti národa bol prehadzovaný po adresách hore dole, kade tade, všetci ministri ho chceli nejakú budovu mu dať, ďalší mu vzal a naspäť. Takže teraz registrujem, že ste na Krížnej, tak verím, že to je konečne nejaká inštancia a stanica, kde už zakotvíte a budete môcť teda rozvíjať to, čo máte vo vašom kréde, resp. v náplni práce.
Držím palce, samozrejme, ja som tiež jeden teda pravnuk gulaga alebo vnuk gulaga, ktorý tiež zažil tieto veci, a v rámci reštitučných konaní, keď sme išli vracať majetky v deväťdesiatych rokoch, tak to niečo neskutočné, ešte v ´92 roku policajt pred môjho otca postavil pištoľ, keď sme išli preberať hospodársky dvor, všetko v zmysle zákona, tak postavil v roku ´92 v novembri pištoľ pred môjho otca, že to sabotáž, a ja som myslel, že môj otec dostane infarkt vtedy. Mal som vtedy 30 rokov, tak som pozrel, to neni, neni možné v novembri ´92. Takže toto musíme hovoriť, aby sa to už viacej nezopakovalo, pretože ten, kto sa nepoučí, tak si to bude musieť zopakovať. Takže držím palce a verím, že tá stanica konečná vašim umiestnením bude konečná.
Ďakujem.

Pán poslanec Šefčík, môžete reagovať na faktické poznámky.