72. schôdza

Ja už len ohlásim hlasovanie, ale vidím, že ste si sadli, mali by sme pokračovanie filmu ´Legenda o vášni´ natočiť, takže hlasovanie bude o piatej.

Prerušujem rokovanie o tomto zaujímavom bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Tomáša Tarabu a Györgya Gyimesiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1059, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1100 a 1139.
Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Gyimesimu, poprosím kolegov, aby sa utíšili, lebo nepočujem vlastné slovo. Ďakujem.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Györgyovi Gyimesimu, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu a Györgya Gyimesiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 1059.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dostávame sa do bodu, kedy môžme konečne prerokovať v Národnej rade zákon, ktorý vyvolal veľké vášne v médiách, keď sme ho predložili, a svojím spôsobom by tento zákon mal byť úplnou samozrejmosťou v právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože v zmysle Ústavy Slovenskej republiky sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Tá istá Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža, jedného muža a jednej ženy. A tá istá Ústava Slovenskej republiky v preambule hovorí alebo odkazuje na cyrilo-metodské tradície.
Toto sú tri ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sú v príkrom rozpore s tým, aby dúhová vlajka ako symbol ideológie, nie tolerancie, visela na štátnych, obecných budovách alebo školách, verejných vysokých školách a tak ďalej. Svedkom toho, že sa to tak deje, sme boli viackrát. Stalo sa to v Budapešti, kedy súčasný minister zahraničných vecí, vtedy veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku vyvesil túto vlajku, takisto to robila aj bývalá ombudsmanka a takisto to robil napríklad aj minister hospodárstva a aj iný, ktorým celkom zjavne tieto tri ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nehovoria nič alebo ich minimálne nezaujímajú.
Ak sa bavíme o tom, že tento zákon je netolerantný, tak sa pýtam všetkých tých, ktorí to tvrdia, či rovnako netolerantné nie je aj ustanovenie zákona o konaní športových podujatí, ktoré hovorí o tom, že na rizikové športové podujatia nemôžu nosiť zástavu iných štátov, národných štátov, čo si myslím, že tiež je mimoriadne diskriminačné a netolerantné.
To, že dúhová vlajka ako symbol inakosti nehovorí len o ľuďoch z LGBTI komunity, nehovorí teda len o homosexuáloch a lesbičkách, ale subsumuje pod seba aj všetky iné menšiny, okrem iných napríklad aj, aj zoofilov a iných, ktorí tiež majú svoju vlajku a tí sa tiež podraďujú pod dúhovú vlajku. Nedávno protestovali v Nemecku, pretože vláda Nemecka zvýšila pokuty za takéto delikty a ich sa to mimoriadne dotklo.
Trend z Európskej únie a z Bruselu tlačiť tieto práva na štáty, ktoré nemajú jednoducho skúsenosť s tým alebo nemajú to zažité v kultúre, si tiež myslíme, že je niečo, čo v takej konzervatívnej a kresťanskej krajine, ako je Slovenská republika, nemá čo hľadať. My v strednej Európe sme boli zvyknutí na niečo úplne iné a to, čo je možno normálne v Holandsku a v Amsterdame, nie je normálne v Bratislave, a proti tomu sa jednoducho bránime. A bránime sa aj tým, že povieme, že nie, túto ideológiu na štátnych budovách nechceme. Nikto nebráni osobám tejto sexuálnej menšiny alebo sexuálnych menšín, aby svoje symboly používali, kde chcú, aby sa do nich zahaľovali, aby ich používali na dúhových pridoch alebo si ich vešali z okien.
My máme problém s tým, ak štátne orgány alebo zamestnanci štátnych orgánov tieto vlajky vešajú na budovy. Je to rovnaké, ako keby sa na štátne budovy vešala vlajka OZ KOVO alebo by sa tam vešala vlajka nejakých iných treťosektorových organizácií, ktorým by ten štátny úradník chcel vyjadriť podporu, napríklad baníkom alebo hocijakým iným organizáciám. A toto sa tiež nedeje. Deje sa to výlučne len s dúhovou vlajkou.
A preto keď hovoríme o dúhovej vlajke, nemôžme hovoriť o symbole tolerancie, ale o symbole ideológie, ktorá v strednej Európe nie je zakorenená, a podľa nášho názoru, teda podľa názoru predkladateľov, nemá ani čo na tých štátnych budovách hľadať.
Na úvod asi toľko a očakávam vecnú diskusiu k tomuto problému. Vidím, že tí, ktorí by túto tému mohli zneužiť aj na útoky voči LGBTI komunite, tu nie sú, takže skutočne očakávam od tu prítomných poslancov vecnú diskusiu.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Milanovi Potockému.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Päť poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, v ktorej vystúpia pán poslanec Tomáš Taraba, Tomáš Lehotský, Štefan Kuffa, Ondrej Dostál a Juraj Šeliga.
Nech sa páči, slovo má pán poslanec Tomáš Taraba.

Dámy a páni, ďakujem spolupredkladateľovi za úvodné slovo.
Dávame sem návrh zákona, ktorý, verím, že zjednotí celú túto poslaneckú snemovňu z jedného jediného dôvodu, že každý by mal vedieť, čo tvorí štátnosť a aké symboly nás bez ohľadu na to, či je niekto konzervatívec, liberál, či je niekto ľavicovo orientovaný, pravicovo orientovaný, ktoré sú tie symboly, ktoré nás majú všetkých minimálne spájať a majú prejavovať nejakú identitu k tomuto národu a k našej štátnosti. Tá štátnosť je mladá, má, v podstate patrí medzi najmladšie štáty Európy a aj napriek tomu, že ako národ sme starý, tak je ten čas, aby sme si predsa len ešte ako v tom takom útlom detstve pestovali tú vlastnú kultúru a identitu, taká aká je.
Tak ako ani deťom nepúšťame kadejaké filmy a sú tam obmedzenia, tak myslím si, že aj táto naša mladá štátnosť si zaslúži to, aby sme pestovali tie symboly, ktoré ju tvoria, aby sme pestovali k nim úctu a takú vrelú, by som povedal, patriotičnosť k tomu celému. A ja osobitne chcem vyzdvihnúť, že kolega Gyimesi, ktorý je reprezentant maďarskej národnosti na Slovensku, v tomto parlamente sa pridal a spolu sme tento návrh zákona dali. Nie je orientovaný proti absolútne nikomu. Myslím si, že je postavený na úplnom sedliackom rozume a normálnosti, pretože nebolo by ani normálne, teraz si predstavme, že napríklad na internete máte skupinu ľudí, ktorí veria, že Zem je plochá, že to je rovná doska, že nie je guľa, je tam niekoľko, myslím, stoviek tisíc ľudí, ktorí tomu veria, majú na to právo, nech tomu veria, ale predstavme si, že by bol zvolený nejaký reprezentant tejto komunity do štátnych a verejných funkcií a teraz on vyvesí túto zástavu, ktorej on veľmi hlboko verí, že ho stelesňuje a bude tam tá zástava visieť. Myslím si, že vtedy by to bolo na smiech, ale na smiech by to už nebolo, ale čo by bolo oveľa oprávnenejšie, keby zrazu niekto začal vešať na štátne budovy tak často používané a tuná poukazovať na nejaké cirkevné symboly. Keby toto sa dialo a vzhľadom na to, že Slovensko sa viaže na cyrilo-metodskú tradíciu, tak by to bolo oveľa prirodzenejšie, ale nedeje sa to.
Nedeje sa to a keby sa to dialo, tak začnú všetci húfne týchto ľudí pranierovať a práve preto ten, ja chcem vysvetliť takú základnú filozofiu, ako sme pristúpili k tomuto zákonu, pretože môžete definovať niečo pozitívne a môžete niečo negatívne. Pozitívne je, že vymenujete zoznam, napríklad tak ako sa bavíme o zástavách, tak aký zoznam zástav alebo akých identít na tie budovy môžeme vyvesiť alebo použiť, tam, samozrejme, ja niekde som zachytil, myslím, že aj pani Záborská niečo podobné zvažuje predložiť. My sa absolútne tomu nebránime. Ak to tu bude, tak sa k tomu veľmi radi vyjadríme. Len predsa len tam je jedno malé riziko. A to riziko, že napríklad máme tu rôzne aj národnostné komunity, ktoré jednoducho nebudú vedieť mať pokryté, povedzme sú rôzne výročia, sú rôzne proste historické udalosti, ktoré tí ľudia si pripomenúť chcú a na povedzme miestnych lokálne alebo rómska komunita. A na miestnych a lokálnych budovách úplne prirodzene chcú prejaviť v tom danom období to, že si niečo pripomínajú a podobne. A môže sa stať, že takýto typ práve nebude pokrytý v tom zákone. Preto toto je to, čo je, by som povedal, rizikovejšie, ako ten prístup, ktorý sme zvolili my. Že môžeme začať definovať to, čo si myslíme, že to tam za každých okolností nepatrí. A myslím si, že tam nepatria ideologické zástavy. To je, to je proste minimálny prvok. To znamená, že ak príde nejaký návrh, že ktoré ešte ďalšie ideologické zástavy si nemyslíte, že tam patria, tak sa môžeme o tom baviť a v druhom kole to vylepšiť.
Druhá vec je, boli tu také návrhy alebo teda nápady, že vraj tým pádom sa zakazuje ako keby aj používanie nejakej cirkevnej alebo náboženskej symboliky. Pretože, pretože niekto považuje možno cirkev za sexuálnu organizáciu, čo ani z ďaleka brané byť nemôže. Lenže tento zákon, tento zákon je podriadený slovenskej ústave.
A každý zákon je vymedzovaný ústavou a tá ústava úplne jasne definuje, že Slovensko:
Po prvé, definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, to znamená, že sa hlási k heterogénnemu vnímaniu vlastne tohto zväzku.
A druhá vec Slovensko absolútne rešpektuje ad jedna náboženskú slobodu, ktorá so všetkým tým patrí a ad dva sa v preambule hlási k cyrilo-metodskej tradícii. To znamená, tu nie je žiaden predpoklad, aby akýkoľvek súd v budúcnosti si toto poplietol a povedal, že to tam nie je.
No a tretia vec, ktorá je najpodstatnejšia. Drvivá časť všetkých zákonov sa neprijíma preto, aby niekoho reálne stíhali alebo aby niekoho, by som povedal, sankcionovali. Ale drvivá väčšina zákonov sa prijíma preto, aby ten štát vyslal signál, že čo považuje za pri, za normálne a čo za normálne nepovažuje.
Myslím si, že keby nebolo taká húfna manifestácia ministrov SaS za uplynulé mesiace, ako vešali proste zástavy na ministerstve hospodárstva, ministerstve školstva. Tak myslím si, že nikto by to absolútne nevnímal tak exponovane ako to, že áno, sú tu proste politici, ktorí si zneužijú. Teraz prišla pani kolegyňa, ktorá, absolútne nám nevadí, že máte hento oblečené, pretože vy ako taká nie ste štátna budova. (Smiech.) No a, a no a (potlesk), takže to môžete úplne v kľude. Toto je len akože maškaráda. A práve to, čo je, že problém by bol, keby táto pani bola predsedkyňa parlamentu, ona by to vyvesila tuná pred parlament a z tejto budovy.
A práve preto, aby takýto politici ako ona, keď prídu niekedy do funkcie alebo jak sa nám podarilo teda vypoklonkovať pána Gröhlinga a spol., nemohli zneužívať tieto budovy na túto ideologickú individuálnu propagandu. Tak si myslím, že aby sme sa vrátili úplne k tým zákonom ktoré sú, a preto ja vás pozývam k tomu, aby sme diskutovali o tom zákone, ho podporili.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie pán poslanec 8 faktický poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickým poznámkami. Pán poslanec Baránik ako prvý, nech sa páči.

Pán kolega Taraba, samozrejme, to vaše vystúpenie malo taký punc takej serióznosti a vážnosti, ale tým len podľa mňa zakrývate to, že sa v podstate jedná o nenávistný návrh. V tomto to je celé, že popri všetkých tých problémoch, ktoré vaša štvorkoalícia musí riešiť, si myslím, že toto vôbec nie je niečo, čo kohokoľvek zaujíma. Len tých politikov, ktorí potrebujú rozdeľovať spoločnosť, ktorí potrebujú si nájsť nejakú menšinu, na ktorej sa vy, koaliční politici, môžete vyvŕšiť a na ktorej, ktorú môže použiť na to, že odvediete pozornosť od toho, ako vaša štvorkoalícia v podstate tu otrasne vládne.
Čiže nehovorte nám nič o tom, že toto je úplne normálne, a že v podstate nie ste proti nikomu. Vy ste proti slušnej spoločnosti, lebo ste tzv. konzervatívna štvorkoalícia, ktorá tu presadzuje tmárstvo, ktorá tu presadzuje to, čo vidíme v Maďarsku a vidíme v Rusku. To sú vaše vzory, ale my, ktorí hľadím na západ, ktorí hľadíme do Európy, hľadíme na naše euroatlantické ukotvenie, nechceme takúto krajinu. Nie. My chceme byť súčasťou Európy a my chceme byť súčasťou západu a chceme, aby tu vládla sloboda pre každého a slušnosť pre každého.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vorobelová.