72. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Dámy a páni, ďakujem spolupredkladateľovi za úvodné slovo.
Dávame sem návrh zákona, ktorý, verím, že zjednotí celú túto poslaneckú snemovňu z jedného jediného dôvodu, že každý by mal vedieť, čo tvorí štátnosť a aké symboly nás bez ohľadu na to, či je niekto konzervatívec, liberál, či je niekto ľavicovo orientovaný, pravicovo orientovaný, ktoré sú tie symboly, ktoré nás majú všetkých minimálne spájať a majú prejavovať nejakú identitu k tomuto národu a k našej štátnosti. Tá štátnosť je mladá, má, v podstate patrí medzi najmladšie štáty Európy a aj napriek tomu, že ako národ sme starý, tak je ten čas, aby sme si predsa len ešte ako v tom takom útlom detstve pestovali tú vlastnú kultúru a identitu, taká aká je.
Tak ako ani deťom nepúšťame kadejaké filmy a sú tam obmedzenia, tak myslím si, že aj táto naša mladá štátnosť si zaslúži to, aby sme pestovali tie symboly, ktoré ju tvoria, aby sme pestovali k nim úctu a takú vrelú, by som povedal, patriotičnosť k tomu celému. A ja osobitne chcem vyzdvihnúť, že kolega Gyimesi, ktorý je reprezentant maďarskej národnosti na Slovensku, v tomto parlamente sa pridal a spolu sme tento návrh zákona dali. Nie je orientovaný proti absolútne nikomu. Myslím si, že je postavený na úplnom sedliackom rozume a normálnosti, pretože nebolo by ani normálne, teraz si predstavme, že napríklad na internete máte skupinu ľudí, ktorí veria, že Zem je plochá, že to je rovná doska, že nie je guľa, je tam niekoľko, myslím, stoviek tisíc ľudí, ktorí tomu veria, majú na to právo, nech tomu veria, ale predstavme si, že by bol zvolený nejaký reprezentant tejto komunity do štátnych a verejných funkcií a teraz on vyvesí túto zástavu, ktorej on veľmi hlboko verí, že ho stelesňuje a bude tam tá zástava visieť. Myslím si, že vtedy by to bolo na smiech, ale na smiech by to už nebolo, ale čo by bolo oveľa oprávnenejšie, keby zrazu niekto začal vešať na štátne budovy tak často používané a tuná poukazovať na nejaké cirkevné symboly. Keby toto sa dialo a vzhľadom na to, že Slovensko sa viaže na cyrilo-metodskú tradíciu, tak by to bolo oveľa prirodzenejšie, ale nedeje sa to.
Nedeje sa to a keby sa to dialo, tak začnú všetci húfne týchto ľudí pranierovať a práve preto ten, ja chcem vysvetliť takú základnú filozofiu, ako sme pristúpili k tomuto zákonu, pretože môžete definovať niečo pozitívne a môžete niečo negatívne. Pozitívne je, že vymenujete zoznam, napríklad tak ako sa bavíme o zástavách, tak aký zoznam zástav alebo akých identít na tie budovy môžeme vyvesiť alebo použiť, tam, samozrejme, ja niekde som zachytil, myslím, že aj pani Záborská niečo podobné zvažuje predložiť. My sa absolútne tomu nebránime. Ak to tu bude, tak sa k tomu veľmi radi vyjadríme. Len predsa len tam je jedno malé riziko. A to riziko, že napríklad máme tu rôzne aj národnostné komunity, ktoré jednoducho nebudú vedieť mať pokryté, povedzme sú rôzne výročia, sú rôzne proste historické udalosti, ktoré tí ľudia si pripomenúť chcú a na povedzme miestnych lokálne alebo rómska komunita. A na miestnych a lokálnych budovách úplne prirodzene chcú prejaviť v tom danom období to, že si niečo pripomínajú a podobne. A môže sa stať, že takýto typ práve nebude pokrytý v tom zákone. Preto toto je to, čo je, by som povedal, rizikovejšie, ako ten prístup, ktorý sme zvolili my. Že môžeme začať definovať to, čo si myslíme, že to tam za každých okolností nepatrí. A myslím si, že tam nepatria ideologické zástavy. To je, to je proste minimálny prvok. To znamená, že ak príde nejaký návrh, že ktoré ešte ďalšie ideologické zástavy si nemyslíte, že tam patria, tak sa môžeme o tom baviť a v druhom kole to vylepšiť.
Druhá vec je, boli tu také návrhy alebo teda nápady, že vraj tým pádom sa zakazuje ako keby aj používanie nejakej cirkevnej alebo náboženskej symboliky. Pretože, pretože niekto považuje možno cirkev za sexuálnu organizáciu, čo ani z ďaleka brané byť nemôže. Lenže tento zákon, tento zákon je podriadený slovenskej ústave.
A každý zákon je vymedzovaný ústavou a tá ústava úplne jasne definuje, že Slovensko:
Po prvé, definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, to znamená, že sa hlási k heterogénnemu vnímaniu vlastne tohto zväzku.
A druhá vec Slovensko absolútne rešpektuje ad jedna náboženskú slobodu, ktorá so všetkým tým patrí a ad dva sa v preambule hlási k cyrilo-metodskej tradícii. To znamená, tu nie je žiaden predpoklad, aby akýkoľvek súd v budúcnosti si toto poplietol a povedal, že to tam nie je.
No a tretia vec, ktorá je najpodstatnejšia. Drvivá časť všetkých zákonov sa neprijíma preto, aby niekoho reálne stíhali alebo aby niekoho, by som povedal, sankcionovali. Ale drvivá väčšina zákonov sa prijíma preto, aby ten štát vyslal signál, že čo považuje za pri, za normálne a čo za normálne nepovažuje.
Myslím si, že keby nebolo taká húfna manifestácia ministrov SaS za uplynulé mesiace, ako vešali proste zástavy na ministerstve hospodárstva, ministerstve školstva. Tak myslím si, že nikto by to absolútne nevnímal tak exponovane ako to, že áno, sú tu proste politici, ktorí si zneužijú. Teraz prišla pani kolegyňa, ktorá, absolútne nám nevadí, že máte hento oblečené, pretože vy ako taká nie ste štátna budova. (Smiech.) No a, a no a (potlesk), takže to môžete úplne v kľude. Toto je len akože maškaráda. A práve to, čo je, že problém by bol, keby táto pani bola predsedkyňa parlamentu, ona by to vyvesila tuná pred parlament a z tejto budovy.
A práve preto, aby takýto politici ako ona, keď prídu niekedy do funkcie alebo jak sa nám podarilo teda vypoklonkovať pána Gröhlinga a spol., nemohli zneužívať tieto budovy na túto ideologickú individuálnu propagandu. Tak si myslím, že aby sme sa vrátili úplne k tým zákonom ktoré sú, a preto ja vás pozývam k tomu, aby sme diskutovali o tom zákone, ho podporili.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Taraba, samozrejme, to vaše vystúpenie malo taký punc takej serióznosti a vážnosti, ale tým len podľa mňa zakrývate to, že sa v podstate jedná o nenávistný návrh. V tomto to je celé, že popri všetkých tých problémoch, ktoré vaša štvorkoalícia musí riešiť, si myslím, že toto vôbec nie je niečo, čo kohokoľvek zaujíma. Len tých politikov, ktorí potrebujú rozdeľovať spoločnosť, ktorí potrebujú si nájsť nejakú menšinu, na ktorej sa vy, koaliční politici, môžete vyvŕšiť a na ktorej, ktorú môže použiť na to, že odvediete pozornosť od toho, ako vaša štvorkoalícia v podstate tu otrasne vládne.
Čiže nehovorte nám nič o tom, že toto je úplne normálne, a že v podstate nie ste proti nikomu. Vy ste proti slušnej spoločnosti, lebo ste tzv. konzervatívna štvorkoalícia, ktorá tu presadzuje tmárstvo, ktorá tu presadzuje to, čo vidíme v Maďarsku a vidíme v Rusku. To sú vaše vzory, ale my, ktorí hľadím na západ, ktorí hľadíme do Európy, hľadíme na naše euroatlantické ukotvenie, nechceme takúto krajinu. Nie. My chceme byť súčasťou Európy a my chceme byť súčasťou západu a chceme, aby tu vládla sloboda pre každého a slušnosť pre každého.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len, že je mojou povinnosťou podporiť tento návrh zákona a udivuje ma vôbec, že takýto zákon musí byť predkladaný. Pretože by to malo byť automatické a verím, že ľudia v tomto pléne a poslanci majú ešte zdravý rozum a tento návrh zákona podporia.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja súhlasím s tým, čo tu povedal kolega Baránik. Ja si myslím, že treba si položiť otázku, komu týmto návrhom zákona pomôžeme. Ja si naozaj myslím, že nikomu. Týmto návrhom zákona zraníme sexuálne menšiny a ľudí rozdelíme. Ľudí pobúrime, ľuďom ublížime. Čiže pre mňa takýto zámer je zlý zámer. A tomu by sme nemali venovať našu prácu a energiu v parlamente.
Pán Taraba, ale predpokladám, že aj pán Gyimesi sú ľudia, ktorí tvária, že chcú pomáhať menšinám. Veď tam spomenul aj to, aby sme neobmedzili napríklad vyvesovanie rómskej vlajky a podobne. Ale na druhej strane obmedzujú iné menšiny. Sexuálne menšiny, ktoré si už svoju vlajku vyvesiť nebudú môcť.
Tak mňa zaujíma, že prečo sú jedny menšiny okej pre nich a iné menšiny sú v rozpore s tým, koho chcú a nechcú chrániť. Ja si myslím, že tu nejde o žiadnu ideologickú vlajku. Tu ide naozaj o vlajku, ktorá reprezentuje tieto sexuálne menšiny a naozaj v našej krajine sa na nich vzťahujú všetky povinnosti, ktoré, ktoré máme ako občania, ale tie práva majú značne obmedzené. Či už vo vlastníctve alebo nahliadanie do zdravotnej dokumentácie a podobne. Čiže je úplne relevantné sa baviť o tom, ako im vieme nejakým spôsobom vyjadriť podporu a zrovnoprávniť tieto, tieto práva a povinnosti. Čiže toto je pre mňa kľúčové, aby zaznelo v tejto diskusii.
A posledná vec, nerozumiem, prečo sa tam toľko skloňovala cirkev a cyrilometodské tradície a podobne. V akom rozpore je sexuálna orientácia s cirkvou, s vierou, s kresťanstvom? Veď akože už sa len pozrite na to, čo hovorí o ľuďoch menšinovej sexuálnej orientácie Svätý otec. Akože už aj on má v sebe naozaj veľmi odvážne tvrdenia, ktorými podporuje sexuálne menšiny. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja chcem vyzdvihnúť a pochváliť, že ste tento návrh zákona predložili do Národnej rady. Nie je to prvý návrh zákona, ktorý je, bol na rokovaní Národnej rady v tomto volebnom období. Ale možno o to zaujímavejšie, že to predložil jeden opozičný a jeden koaličný poslanec, tak to upútalo médiá. Dobre si povedal o ústave, ale aj o cyrilo-metodských tradíciách.
A ja ešte spomeniem jednu vec, ktorú si ale nikto neuvedomuje, a to je, že v podstate znak dúhy bol ukradnutý. Lebo v knihe Genezis kapitole 9. ods. 12 až 16: "A Boh hovoril ďalej, toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavriem na večné pokolenie. Takže je to zmluva medzi Bohom a človekom."
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Aj keď je to koaličný návrh, nie koalično-opozičný, ale koaličný, bol by som poprel kolegov. Podporíme ho, nevidíme nič zlé na tom, keď chceme dodržiavať ústavu, ako hovoril predkladateľ. Je to naša, dokonca našou povinnosťou, aby sme tento zákon podporili. Lebo my by sme si mali ústavu ctiť. Alebo potom dajte návrh a zmeňte hu, kolegovia. A, samozrejme, ja nič nevidím zlé na tom, keď tieto zástavy akékoľvek, ak to neni v rozpore so zákonom, nech sú vyvesené na súkromných budovách, firemných budovách, hocijakých. Ale štátne budovy sú štátne budovy, nahajme ich mimo tohoto zápasu. Lebo vždy sa to potom mení, kto je vo vláde a podobne. To znamená, že mali by sme to rešpektovať. A ak to majiteľovi nevadí a nie je to v rozpore so zákonom, pre mňa, oblepte si celú Bratislavu, všetky súkromné budovy alebo aj celé Slovensko, keď to majiteľom je jedno alebo s tým budú súhlasiť.
Ale tento zákon, ako je, my podporíme a vravím, kolegovia, kolegyne, my sme tu na to, aby sme si nielen ctili zákon, ale ho aj dodržiavali a hlavne ústavu a nerobil z nej trhací kalendár.
Takže ďakujem.

Pán poslanec Gyimesi spomenul prípady vyvesenia dúhovej vlajky na našom veľvyslanectve v Budapešti a ďalší koaličný poslanec pán Taraba povedal, že zákony prijímajú štáty preto, aby dali najavo, čo považujú za normálne a čo považujú za nenormálne. Odpoviem mu slovami pána veľvyslanca Rastislava Káčera, ktorý bol vtedy veľvyslancom v Maďarsku. My sme na ambasádu nevyvesili dúhovú vlajku na oficiálne miesto, kam patria vlajky ako štátne symboly, čiže na vlakovú žrď. Na budove ambasády bola dúhová vlajka umiestnená na zábradlí balkóna. A tak sa to aj zvyčajne robí. Sú štáty, ktoré na vlajkovú žrď vešajú aj iné ako štátne vlajky. To som neurobil, lebo to nepovažujem za primerané. Myslím si, že na vlajkovú žrď patrí vlajka, ktorá je symbolom štátu či organizácií. Na to sú protokolárne pravidlá a v tom som konzervatívny.
Či prejaviť podporu alebo sympatiu v istých situáciách, to je iná vec. To, čo som urobil v Budapešti, bolo absolútne normálne a väčšina slušných ambasád, tak konajú vo väčšine štátov. Tu nejde o podporu pre nejaké konkrétne práva ako napríklad sobáše. Je to gesto akceptácie inakosti.

Pán poslanec Taraba, hovorili ste, tak ste boli tak rád, že Gröhlinga sa nám podarilo vypoklonkovať. Tak vám teda gratulujem, tej vašej koalícii, že sa vám podarilo toho Gröhlinga vypoklonkovať, že ste to tu takto povedali, že je to teda vaša spoločná akcia. Klobúk dole, je to úspech najmä váš určite. Najmä, keď si uvedomíme, že to, čo ste rozprávali, že vyvesil vlajku, vôbec nie je pravda. Pretože toto Braňo Gröhling neurobil. Urobil to Rišo Sulík na ministerstve hospodárstva. A okrem iného aj ako reakciu na vaše obmedzené návrhy nenávistné.
A ja si myslím, že je to na mieste. Prečo by to nemohol spraviť? Komu, komu to vlastne ublíži, keď prejavíme nejakú akceptáciu inakosti, nejakú toleranciu a ja sa aj pýtam, že okrem toho, že je mi úplne jasné, že z toho nejakým spôsobom vytrieskavate politické body, však ja vás aj chápem. Že na čo to robíte? Kvôli čomu? Veď ako často sa toto stalo. Keby nebolo vášho návrhu, tak koľko? Raz, dvakrát bola vyvesená niekde vlajka? Aj to kvôli tomu, pretože ľuďom bolo ubližované. Čo vám prekáža na tom, keď sa niekto, čo vôbec riešite vedľa koho sa človek ráno zobúdza? Prečo to musí, prečo to musí zavadzať a vadiť niekomu.
Nerozumiem tomuto návrhu a my ho teda, asi vás neprekvapím, určite nepodporíme.
A chcem sa vám na záver veľmi pekne poďakovať, že ste taký zlatý a dovolíte mi nosiť oblečík, aký ja chcem. Je to od vás veľkorysé naozaj.