75. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ja som hrdá, že práve v mesiaci úcty k starším predkladáme návrh, ktorým sa dotkneme, dotkneme ombudsmana pre seniorov.
Návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahrádza zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení neskorších predpisov. Predkladá sa ako iniciatívny materiál s cieľom rozšíriť okruh subjektov patriacich do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, a to o seniorov, čím sa sleduje cieľ zvýšenia zabezpečenia ochrany, podpory a zlepšenia presadzovania základných práv a slobôd seniorov.
Základným rámcom pre zriadenie orgánov komisárov boli špecifické záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie Spojených národov, a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ich opčných protokolov.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 25. júna 2010 a čl. 33 ods. 2 tohto dohovoru zaväzuje zmluvné strany dohovoru v súlade so svojím správnym a právnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru.
Vzhľadom na veľkosť krajiny a existenciu ústavného inštitútu verejného ochrancu práv, ako aj existenciu Slovenského národného strediska pre ľudské práva bola do roku 2013 pre verejnú ochranu práv detí zvažovaná alternatíva začlenenia takéhoto inštitútu do už existujúcich inštitúcií verejnej ochrany práv s priklonením sa k alternatíve riešenia v rámci inštitútu verejného ochrancu práv, nakoľko Parížske princípy, čo je rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN, umožňujú rôznu štruktúru vnútroštátnych inštitúcií na presadzovanie a ochranu ľudských práv, ktoré môžu v rôznych krajinách existovať súbežne. Aj pri rôznej forme je však potrebné dodržať požadovanú štrukturálnu povahu takejto inštitúcie v súlade s Parížskymi princípmi. Inštitúty, ktoré sú budované v súlade s Parížskymi princípmi, sú pokladané za nezávislé inštitúcie. Sú takto vnímané aj v rámci OSN, aj keď sú financované štátom. Zhoda s Parížskymi princípmi požaduje pre akreditáciu aj Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.
Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení neskorších predpisov ukončil vyššie uvedené úvahy o vhodnom inštitucionálnom riešení a v Slovenskej republike bola problematika vytvorenia nezávislého mechanizmu vyriešená prostredníctvom vytvorenia samostatných inštitútov komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom pre zabezpečenie plnenia ich pôsobností boli zriadené dva samostatné úrady – Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Podstatou činnosti komisárov od ich vytvorenia bola na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv špecializovaná verejná ochrana práv. Špecializácia okrem iného spočíva v tom, že komisár pre deti sa zaoberá výlučne právami detí a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa zaoberá výlučne právami tejto skupiny, a to v rozsahu práv priznaných v dohovoroch OSN, vrátane práv, ktoré pre tieto osoby okrem príslušných dohovorov vymedzuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Uvedené riešenie ponechalo rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravilo kompetencie komisárov v špecifických oblastiach. Takéto riešenie umožnila skutočnosť, že verejný ochranca práv nie je orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach, a teda z princípu právnej istoty v tomto prípade nevyplýva prekážka rozhodnutej veci. Zároveň Parížske princípy možnosť spolupráce relevantných vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ochrany ľudských práv vítajú.
Nový návrh zákona nadviazal na vyššie uvedené skutočnosti a ponecháva ich v platnosti s tým, že v prípade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím rozširuje jeho pôsobnosť aj na ochranu základných práv a slobôd seniorov v rozsahu, ktorý im priznáva Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy, ktorých cieľom je ochrana a zabezpečenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Potreba rozšírenia pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj o ochranu základných práv a slobôd seniorov, keďže ochrana seniorov zatiaľ nie je riešená formou samostatnej medzinárodnej zmluvy, resp. formou samostatnej národnej právnej normy, vyplynula zo skutočnosti, že medzinárodné spoločenstvo dlhodobo rozoznáva seniorov ako skupinu, ktorá je z pohľadu ochrany svojich práv vnímaná ako zvlášť zraniteľná a zároveň je skupinou, u ktorej vníma potrebu postupne identifikovať špecifické práva či priznať jej špecifickú právnu ochranu, viď napr. čl. 25 Charty základných práv Európskej únie – Práva starších osôb, čl. 23 Európskej sociálnej charty – Právo starších osôb na sociálnu ochranu, zásady OSN pre staršie osoby a podobne.
Na základe analýzy v Slovenskej republike vytvorených a pôsobiacich nezávislých ľudskoprávnych inštitúcií a vychádzajúc z charakteru ich činnosti a metodiky poskytovania pomoci osobám, ktorých práva chránia, sa javí rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako vhodný nástroj na posilnenie ochrany práv seniorov v Slovenskej republike tým, že sa im stane, že sa im stane potrebná špecifická pomoc pri ochrane a hájení práv prístupnejšia a zároveň téma ochrany práv seniorov bude viditeľnejšia.
Návrh právnej úpravy utvára podmienky na nezávislé pôsobenie komisárov, menovite oddelený výkon oprávnení od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, financovanie prostredníctvom dotácie.
Návrh zákona rieši aj otázku akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára ešte pred jeho voľbou a primerane rozširuje reprezentatívne organizácie, zohľadňujúc rozšírenie pôsobnosti, ktorá sa navrhuje. Naďalej zostáva zachovaná komisárom doposiaľ priznaná kompetencia podávania oznámení na príslušné výbory OSN v mene dieťaťa alebo skupiny podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Navrhuje sa tak ako doteraz, aby financovanie výkonu právomocí komisárov, ako aj činnosť Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov bola zabezpečená prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takáto forma financovania je plne v súlade s Parížskymi princípmi.
Postavenie komisárov je koncipované tak, aby sa komisári nezávisle podieľali na ochrane práv a slobôd detí, osôb so zdravotným postihnutím a seniorov, ktoré sú im priznané v medzinárodných dohovoroch a v prípade seniorov v Ústave Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona zakladá nárok na rozpočet verejnej správy, nemá dopad na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať žiadne vplyvy na životné prostredie, rodičovstvo a rodinu, ale ani na služby verejnej správy pre občana a manželstvo. Pozitívny sociálny vplyv má predkladaný návrh v tom, že rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o skupinu osôb v seniorskom veku znamená nielen podporu ich práv, ale aj presadzovanie, zlepšovanie ich celkového postavenia v spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
(Povedané smerom k predsedajúcemu, mimo mikrofónu: A hlásim sa prvá do rozpravy. Ďakujem.) Ďakujem. Všetko.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslancovi Jozefovi Pročkovi.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci... (krátka pauza, rečník sa otočil smerom k predsedajúcemu). Ďakujem. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1259). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Pani navrhovateľka, nech sa páči. A pani poslankyňa Drábiková je prihlásená. Najprv pani navrhovateľka.

Vážené dámy, vážení páni, prečo sme otvorili zákon o ombudsmanovi, prečo sme požiadali o rozšírenie práce ombudsmanov aj o seniorov, nemusím asi pripomínať. Tá skutočnosť, že čím ďalej, tým viac seniorov sa stáva obeťami podvodov, že sa stáva obeťami týrania, je nepredstaviteľná. Ten nárast je tak rukolapný, že nezostávalo nič iné, iba sa pustiť do novely zákona. Čiže riešili sme to, riešili sme to v situácii jednak postcovidovej, kedy naozaj sa aj príliš veľa aj seniorov dostalo do nie veľmi dobrej psychickej situácie, takže tá potreba bola naozaj žiaduca.
Prikročili sme k tomu ako k zlúčenému úradu ombudsmana v komunikácii s pani ombudsmankou pre ľudí so zdravotným postihnutím, pani ombudsmankou Stavrovskou. Nejde teda o vytvorenie nového úradu, ale o rozšírenie kompetencií úradu pani ombudsmanky Stavrovskej, to znamená úradu ombudsmana pre ľudí so zdravotným postihnutím. Vzhľadom na to, že značná časť starých ľudí, resp. seniorov je aj zároveň pacientom a v podstate pani ombudsmanka Stavrovská už celé roky rieši aj ich prípady, bolo to iba logické vyústenie. Treba ale povedať, že nie všetci seniori sú ľudia, ktorí majú zdravotné postihnutie, a tých sme nemali absolútne nejak pokrytých.
Pomoc seniorom v podstate nemusí byť naozaj iba finančná, ale aj pomoc ombudsmana je viac ako dôležitá. Práve či sa týka, čo sa týka jednak, jednak právneho zastrešenia, čo sa týka sociálneho zastrešenia a tak ďalej.
Čiže ja chcem veľmi pekne poďakovať týmto pádom aj pani ombudsmanke Stavrovskej, že po dlhých rokovaniach túto úlohu prijala. A vzhľadom na to, že jej práca je očividná, viditeľná, a preto bola aj znovu zvolená za ombudsmanku pre ľudí so zdravotným postihnutím, preto som hrdá, že práve ona bude pokračovať a ona bude preberať aj agendu, čo sa týka seniorov.
Na Slovensku seniori nad 65 rokov tvoria už 16 % obyvateľstva. V súvislosti s rozšírením pôsobnosti komisára na ďalší subjekt, seniorov, vzniká potreba aj navýšenia personálneho a materiálno-technického zabezpečenia úradu pani ombudsmanky. Súčasťou návrhu je v rámci zefektívnenia fungovania a zvýšenia hospodárnosti vykonávania pôsobnosti komisára zriadenie aj dvoch nových pobočiek úradu, a to v Banskej Bystrici a v Košiciach. Čiže úrad pani ombudsmanky rozširujeme o ďalšie dve pobočky. Keďže práca komisára si vyžaduje častokrát byť blízko klientovi a taktiež aktívnu participáciu pri vyhľadávaní konkrétnych životných osudov ľudí odkázaných na pomoc, ktoré sú náplňou práce úradu komisára, zriadenie dvoch nových pobočiek zabezpečí zefektívnenie poskytovania z dôvodu lepšej dostupnosti aj na základe regionálnej blízkosti. S ohľadom na to, že veľkú časť osôb spadajúcich do pôsobnosti úradu komisára tvoria ľudia s postihnutím, v prípade imobilných vzniká potreba osobných referentských vozidiel pre zamestnancov úradu, aby bol zabezpečený lepší pohyb v teréne a dostupnosť poskytovanej pomoci.
Čo sa týka navýšenia, finančného navýšenia. To finančné navýšenie je z môjho hľadiska skutočne minimálne, pretože v prípade prvého roku, kedy sa budú uvádzať do života aj dve nové kancelárie, to znamená v Banskej Bystrici a v Košiciach, bude to finančné navýšenie o 435-tisíc, v ďalších rokoch potom 350-tisíc. Rozšíri sa počet pracovníkov úradu ombudsmanky pre ľudí so zdravotným postihnutím a seniorov o osem ľudí. Čiže ja si myslím, že to naozaj nie je veľká suma a že za tú pomoc pre seniorov, ktorí sa častokrát k žiadnej nedostanú, to stojí.
Ja pevne verím, že všetci, ako ste tu, a nie je vás tu veľa, ale verím, že to rozosejete aj ďalej k svojim kolegom, zahlasujete za tento zákon a že pomôžeme v tomto mesiaci seniorom aspoň sa posunúť do druhého čítania. Verím, že aj v tom druhom čítaní odsúhlasíte pomoc pre seniorov prostredníctvom ich nového úradu ombudsmana pre ľudí so zdravotným postihnutím a seniorov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pani poslankyňa Mária Šofranko, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sleduje zvýšenie zabezpečenia ochrany, podpory a zlepšenie presadzovania základných práv a slobôd seniorov. Veľmi vítam a chválim zriadenie dvoch nových pobočiek na východe a strede krajiny, ktoré sú obrovským prínosom, a je veľmi dôležité byť bližšie k ľuďom. Takže veľmi chválim a ďakujem.

Ďakujem pekne. Reagovať nechcete.
Ďalší vystupujúci v rozprave je pani poslankyňa Lucia Drábiková.

Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, myslím si, že väčšina tých dôležitých vecí už bola povedaná. Ako je nám všetkým známe, tá demografická situácia a prognóza je taká, že obyvateľstvo nám starne a chýba nám tu systematická taká nejaká zastrešujúca podpora práv občanov, ktorí už dovŕšili vek seniorov.
V tejto oblasti mnoho práce už v súčasnosti vykonáva komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, ktorej meno už odznelo, a chcem jej vyjadriť naozaj hlbokú úctu za jej obetavú prácu v prospech týchto ľudí. A je to také aj logické, že vlastne ideme túto kompetenciu vložiť práve pod jej úrad, keďže väčšina osôb, ktorá sa na ňu obracia, je už v tomto veku seniornom. Častokrát však práve tá, to chýbajúce zdravotné postihnutie bolo dôvodom, prečo sa pani komisárka nemohla takýmito podnetmi zaoberať, a nakoľko obmudsman, verejný ochranca práv, nemá právo vstupovať do súdnych konaní, bolo žiaduce posilniť ochranu práv seniorov.
V tejto súvislosti chcem vyzdvihnúť aj dlhoročnú prácu Ľubice Gálisovej, prezidentky Fóra pre pomoc starším, ktorá sa dlhé roky venuje a obetavo pomáha seniorom aj prostredníctvom seniorlinky a zbiera mnohé veľmi vážne krízové podnety. Niektoré už boli spomínané. Seniori sa častokrát stávajú obeťami zlého zaobchádzania, násilia, či už v rodinách, alebo v zariadeniach, v ktorých sú umiestnení, takisto sa stávajú obeťami rôznych podvodov a manipulácií, či už telefonických, alebo obeťami rôznych nepravdivých a... dezinformácií a nemali, nemali toho svojho ombudsmana, na ktorého by sa mohli obrátiť. Preto som veľmi rada, že vlastne táto dlhoročná spolupráca aj pani komisárky Stavrovskej, aj pani Gálisovej, aj viacerých mojich kolegov, Moniky Kozelovej, Márii Šofranko, aj, zrejme asi nebudem vedieť vymenovať všetkých ľudí, ktorí sa do toho vložili, ale chcem vyjadriť takú radosť a vďaku, že práve toto je oblasť, ktorú, myslím si, že všetci vnímame a všetci vieme, že je veľmi dôležitá.
Práve komisár má tú možnosť podnety jednak prijímať, monitorovať dodržiavanie ľudských práv, vytvárať aj výskumy a prieskumy a vlastne takto komplexne posúdiť situáciu dodržiavania ľudských práv seniorov na Slovensku. Seniorov máme v súčasnosti vyše milióna na Slovensku a je veľmi dôležité, aby táto skupina, ktorú môžme nazvať zraniteľnou skupinou, mala svojho zástancu.
Ako bolo už spomenuté, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a teraz už aj pre seniorov aj spolupracuje s orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy a takisto s rôznymi fyzickými a právnickými osobami a môže účinnejšie presadzovať a identifikovať dôležité podnety a prinášať ich vlastne do tej exekutívy, aby sa účinne riešili. Takisto spolupracuje s rôznymi organizáciami. Ja chcem vyzdvihnúť prácu aj mnohých mimovládnych organizácií, ktoré napomáhajú, avšak som presvedčená, že pomoc ľuďom, ako sú seniori, ktorí vlastne vybudovali túto našu spoločnosť a dlhé roky obetavo pracovali, si zaslúžia vlastne takúto podporu priamo v pozícii komisára, ktorý má aj z titulu svojej funkcie a úloh podľa zákona určité právomoci a môže, môže oveľa účinnejšie presadzovať plnenie a dodržiavanie ľudských práv.
Preto chcem vyjadriť radosť a som presvedčená, že tento zákon, o ktorom tu teraz hovoríme, napomôže naozaj reálne aj tým zvýšením dostupnosti, pretože vieme, že pani komisárka Stavrovská naozaj pracuje veľmi často v teréne aj so svojím tímom, cestuje po celom Slovensku, a je veľmi dobré, aby aj ľudia z rôznych častí Slovenska mali možnosť byť v kontakte a v bližšom kontakte práve s úradom komisára aj cez tieto nové pobočky, ako už spomínala Monika Kozelová. Takže sa teším, že sa podarilo vytvoriť tento návrh vďaka tejto spolupráci, a verím, že pomôže v situácii našim seniorom.
Ďakujem.