78. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel pána poslanca Dostála spýtať, že čo je zaujímavý spôsob používania § 363 podľa neho, že čo je zaujímavý, čo neni zaujímavý, čo je možné, čiže nech to vysvetlí. A keď sa to týka § 363, alebo keď sa týkajú § 363 dôležité prí... oné, prípady alebo osoby, tak sa nemôže použiť, aj keby bolo jeho použitie oprávnené? Lebo z toho vášho vystúpenia mi to tak pripadá, že je všetko v poriadku, § 363 sa nepoužíva viac ako inokedy, ale používa sa v dôležitých prípadoch a pri osobách. Takže keď je aj, alebo keby bolo aj toto opodstatnené, toto použitie, tak sa to nemá robiť? Toto vyčítate generálnemu prokurátorovi, pán poslanec Dostál?

No, aby som ešte uviedol to, ako využíva pán generálny prokurátor svoje právomoci, tak je dobré sa pozastaviť aj nad tým, že ako on selektívne upozorňuje verejne na kauzy, o ktorých on tvrdí, že sú predmetom jeho záujmu. Väčšinou sa týka povedzme politikov ako Richard Sulík, sa napíše na facebook, že treba stíhať jeho syna, treba sa pozrieť na to, alebo tu o tých cintorínoch tu bolo povedané. Nikdy to nie je nikto, kto je z tých, ktorí zaňho hlasovali, ktorí si ho tam presadili, vždy, tí sú vždycky chránení tou jeho slávnou tri šesť trojkou, ale, naopak, tí, ktorí zjavne sú kritickí voči jeho pôsobeniu, tak tým sa dostane taká pozornosť, ako sa dostala v prípade aj syna Richarda Sulíka, a to formou takou, že sa to jednoducho vyplesne na sociálnu sieť a potom nech sa deje, čo sa deje, však v najhoršom je to hovadina, ale už je politická činnosť vykonaná.
Čiže treba povedať, že mali by sme mať taký predpis, kde by sa mohol generálny prokurátor naozaj zodpovedať za svoju činnosť. Taký predpis, ktorý by umožnil, aby generálny prokurátor vyjadroval vôľu ľudu, nie vôľu niekoho, kto si ho tam akosi dosadil.

Ďakujem veľmi pekne, kolega Ondro Dostál, za zhrnutie aj vlastne tých informácií, ktoré boli povedané v rozprave predtým, či už pána Baránika, alebo ďalších. A ten sumár, ktorý bol povedaný, verím, že aj pomôže pani prezidentke, aby sa, si to všetko vypočula a pomohlo jej to pri tom zvažovaní argumentov pri podaní návrhu na disciplinárne konanie pána generálneho prokurátora. Z toho, čo tu bolo počuť, tak si myslím, že by mohlo byť aj dôvodné.

Ďakujem pekne kolegovi Ondrovi Dostálovi, ako aj ďalším, ktorí teda tuná naozaj precízne zhrnuli dôvody, pre ktoré by pán Žilinka nemal zastávať úrad generálneho prokurátora. A doplním takú už jednu len akoby čerešničku na torte, keď pán generálny prokurátor, ktorý by mal byť garantom dodržiavania zákonnosti v štádiách na tých najvyšších miestach, si dá na sociálnu sieť, a nie na nejaký svoj osobný profil, do toho by ma nič nebolo, ale na profil s názvom Maroš Žilinka, generálny prokurátor Slovenskej republiky, v statuse sa pochváli stretnutím s nemenovým bývalým exprezidentom a stretnutie s ním označuje za mimoriadne obohacujúce. Ide o stretnutie s človekom, ktorého rozhodnutia v najvyššej funkcii označil Ústavný súd za protiústavné. Obidve boli mimoriadne kontroverzné. V prvom prípade išlo o zbavenie mandátu poslanca proti jeho vôli a v druhom prípade o nevymenovanie právoplatne zvoleného generálneho prokurátora do jeho funkcie.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Linhart, ďakujem za informáciu, že ste podali vyše dvadsať trestných oznámení a že sa vám, teda ak som tomu dobre rozumel, bolo za to vyhrážané a teraz ste trestne stíhaný a obvinený. Len teda celkom nerozumiem, čo to má spoločné s mojím vystúpením, lebo je množstvo ľudí, ktorí podávajú trestné oznámenie a vystupujú kriticky voči nejakým ľuďom, ktorí sú v pozíciách a majú preto problém a niektorí, niektorí majú potom problém aj s orgánmi činnými v trestnom konaní, a na rozdiel od vás nemajú možnosť ísť sa o svojom probléme porozprávať na vládu, riešiť, či máte dostať ochranku, a nemajú možnosť hovoriť o tom v rozprave na pôde parlamentu alebo v parlamentnej sále sa prihovoriť generálnemu prokurátorovi. Takže ešte raz, nerozumiem, ako to súvisí s mojím vystúpením, teda že či tiež sa takto verejne domáhate použitia § 363 vo vašom prípade, alebo teda o čo, o čo ide. Naozaj som to nepochopil.
A, pán poslanec Suja, ten zaujímavý spôsob používania § 363 spočíva tým, v tom, že sa používa v rozpore s jeho pôvodným zmyslom. Ja som ten pôvodný zmysel sa snažil objasniť aj vo svojom vystúpení, keď som citoval z dôvodovej správy, že pôvodným zmyslom § 363 bolo, aby generálny prokurátor v prípade, že sa trestné konanie zastaví alebo podmienečne zastaví, alebo sa vec postúpi inému orgánu na vybavenie, tak aby mohol obnoviť trestné konanie, nie aby trestné konanie zastavoval.
A ako správne hovoril vo svojom vystúpení alebo vo faktickej pán poslanec Baránik, no, v minulosti mali na to orgány činné v trestnom konaní a topili to konanie rýchlejšie, teraz potrebujú § 363.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aspoň pár slovami zareagoval na niektoré slová, ktoré odzneli v jednotlivých príspevkoch. Najsmutnejšie na tom je to, že prakticky len jedno jediné vystúpenie, a síce vystúpenie pána poslanca Polláka, bolo k správe o činnosti, ktorú som predložil do Národnej rady, ktorá má poskytnúť odpoveď na to, čo robila prokuratúra v roku 2021. Napriek tomu teda zareagujem aspoň na pár základných, základných výhrad, ktoré v rozprave odzneli aj vo faktických pripomienkach a ktoré ja považujem za zásadné.
Pán poslanec Baránik, vy ste sa vyjadrili, že generálny prokurátor oslobodzuje. Akože nemám ani silu a ani ambíciu miliónkrát opakovať to, že generálny prokurátor ani nezastavuje, ani neoslobodzuje, ale reaguje svojím zákonným oprávnením, ktoré je zároveň jeho zákonnou povinnosťou, na zistené porušenie zákona, či už v rozhodnutí, alebo v postupe orgánov činných v trestnom konaní, to znamená policajtov alebo prokurátorov. Vyjadrenia typu "oslobodzovať ľudí ako Robert Fico a iní gangstri" považujem za vrchol neúcty poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k základnej ústavnej alebo jednej zo základných ústavných zásad, zákonných zásad trestného konania, a to zásady prezumpcie neviny a zásady povinnosti rešpektovať dôstojnosť osôb. Vy mi vytýkate, že ja som takýmto spôsobom neoznačoval niektorých obvinených. Ja to ani nikdy nebudem, samozrejme, robiť, pretože by som tým porušil zákon.
Pokiaľ ste spomínali trestnú vec alebo disciplinárnu vec bývalého generálneho prokurátora pána Dobroslava Trnku, nie je mojou, mojím pričinením to, že zatiaľ nepadlo právoplatné rozhodnutie v trestnej veci. Vec je na, v rámci štádia odvolacieho konania a rovnako aj na pána bývalého generálneho prokurátora sa vzťahuje prezumpcia neviny, a preto nebudem hovoriť, že spáchal trestný čin, ale je podaná obžaloba.
Pokiaľ išlo o disciplinárnu vec, táto bola právoplatne skončená už v čase, keď som bol generálnym prokurátorom ja. Nie je pravda, že by bola nepovšimnutá, a na základe právoplatného rozhodnutia odvolacej disciplinárnej komisie som rozhodol, ktorá rozhodla o sankcii preloženia na prokuratúru nižšieho stupňa, som rozhodol, že pán bývalý generálny prokurátor bol preložený na krajskú prokuratúru do Žiliny.
Pokiaľ tvrdíte vo vzťahu k rozhodovaniu o mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípravnom konaní, že ak sa spojí generálny prokurátor s obhajcom, ja sa pýtam, kedy som sa s akým obhajcom spojil. V žiadnej veci som sa nikdy so žiadnym obhajcom nerozprával mimo úradných povinností. A myslím si, že ani v rámci úradných povinností som sa s nimi nerozprával o tom, či a akým spôsobom rozhodnúť o akomkoľvek návrhu obvineného, ktorý podal v súlade s trestným poriadkom.
Pýtate sa, treba si povedať, v akých prípadoch sa používa a používal tento inštitút. (Zaznievanie gongu.) Viete, kedy sa používal a kedy sa používa? Keď bol porušený zákon. Ako iný imperatív tam nie je. Keď bol porušený zákon rozhodnutím alebo v konaní, ktoré takémuto rozhodnutiu predchádzalo.
Alebo položiť si otázku, v akých prípadoch sa používa, akí advokáti zastupujú obvinených. Mňa to vôbec nezaujíma, akí advokáti zastupujú obvinených. Vôbec ma to nezaujíma. Z hľadiska rozhodovacej činnosti je to absolútne irelevantné, či sa volá advokát XY, alebo XZ. Jediným imperatívom je tam otázka, či bol, alebo nebol porušený zákon. A tak postupovali aj moji predchodcovia a tak postupujem aj ja. Generálny prokurátor nevie ovplyvniť, koľko príde návrhov na využitie tohto opravného prostriedku, nevie ovplyvniť, ktorý obvinený ich podá, a nevie ovplyvniť ani to, koho bude mať tento obvinený za obhajcu.
Ak poukazujete na pomer odsúdených a oslobodených osôb, to je doslova absurdnosť, ktorú používate, ale ja vám poviem, o čom to svedčí. Svedčí to o trende dbania na striktné dodržiavanie zákonnosti, aby bola trestne stíhaná osoba v súlade so zákonom a zákonným spôsobom a aby takýmto spôsobom bola osoba aj postavená pred súd.
Ďalšiu poznámku. Vyjadrili ste sa vcelku dehonestujúco o krajských prokurátoroch, ktorí, ja som sa to dozvedel, až keď som sedel tu, že vyjadrili podporné stanovisko a určitým spôsobom sa vyhranili voči dehonestujúcemu a urážlivému spôsobu vyjadrovania sa politikov na osobu generálneho prokurátora, to znamená mňa. Ja si skutočne, sa dôrazne ohradzujem voči tomu, aby akýkoľvek poslanec Národnej rady aj napriek tomu, že je zástupcom ľudu, ako zvyknete hovoriť, aby označoval posmešným spôsobom krajských prokurátorov ako nejakí "borci". To sú "borci" na tých krajoch, čo robia. To nie sú borci, to sú slušní ľudia, profesionáli, ktorí denno-denne nasadzujú svoj život, zdravie a život a zdravie svojich rodín za to, aby rozhodovali zákonne. Bez ohľadu na to, či si to politici prajú, či si prajú stíhanie alebo nestíhanie nejakej osoby, či si médiá prajú, či si verejná mienka praje. A nesú ten batoh zodpovednosti na chrbte.
Naviac stále rozprávate o tom, ako ich mám na povel. Ja si s výnimkou dvoch krajských prokurátorov so všetkými vykám. Pre mňa je dôležité to, a chcem sa poďakovať krajským prokurátorom, ktorí našli ozaj tú spoločenskú odvahu a takto sa verejne vyjadrili, pretože museli si byť vedomí, že budú čeliť presne takýmto atakom, aký ste použili. Dehonestujúcimi výrokmi na ich adresu. Pre mňa osobne, vážené kolegyne krajské prokurátorky a vážení kolegovia krajskí prokurátori, je dôležité vedomie a podstatné vedomie toho, že viem, že vy viete o tom, že nikdy som od vás nežiadal žiadnu nezákonnosť, nikdy som od vás nežiadal a nikdy ani nebudem žiadať, aby ste rozhodli v rozpore so zákonom, prípadne so svojím svedomím. To je dôležité povedať. Ale aby vás niekto za váš názor, ktorým sa ohradíte voči dehonestujúcim vyjadreniam, ktoré skutočne ostatnú dobu presahujú rámce absolútne elementárnej slušnosti, a aby toto povedala pani poslankyňa Kolíková, že prokurátori, krajskí prokurátori vyjadrili svoj politický názor, no nehnevajte sa, to asi nie.
A za absolútny vrchol považujem a v tejto súvislosti žiadam, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby bolo zavedené konanie s pánom poslancom Baránikom, ktorý označil prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky za nejakého "tajtrlíka". Pán doktor Jozef Kandera je jeden slušný človek a profesionál, bývalý sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý čelil dlhodobo represáliám, ktorý by nikdy nepristúpil k tomu, aby sa nechal zlomiť na protiprávne konanie pri rozhodovacej činnosti. Ja ako jeho nadriadený sa musím dôrazne ohradiť voči tomu, aby ktorýkoľvek poslanec alebo poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky označovali prvého námestníka generálneho prokurátora za akéhosi trtajlíka. Tajtrlíka, ospravedlňujem sa.
Budem pokračovať ďalej. Pokiaľ išlo o vyjadrenia pána poslanca Lehotského, dávam mu do pozornosti, aby si skutočne vypočul celé vyjadrenie a celé vyjadrenia z môjho vypočutia pred ústavnoprávnym výborom. A ja sa k tomu nebudem vracať, to absolútne nesúvisí, nesúvisí s predmetom dnešného rokovania. Nech si to pozrie, nech si nepozrie len vytrhnuté vety z kontextu. A poprosím, tí, ktorí majú záujem, pozrite si, aké boli moje vyjadrenia k rovnakej téme, ktorá je sústavne recyklovaná v súvislosti s prednášaním minuloročnej správy o stave zákonnosti za rok 2020, ktorú som prednášal v septembri minulého roku po dobu troch dní.
Pokiaľ ide o spôsob komunikácie s verejnosťou, dovoľte, aby som ja ako generálny prokurátor sám rozhodol o tom, akým spôsobom budem komunikovať, čo budem komunikovať a akou formou budem komunikovať. V súvislosti s výtkou, že správa o činnosti neobsahuje vyjadrenia k ostatnému rozhodnutiu o zrušení obvinenia aj, okrem iného aj poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, asi dosť ťažko mohla obsahovať, keďže bola podaná ešte a schválená v auguste tohto roku, a nevidím ani dôvod, prečo by správa o činnosti mala takéto niečo obsahovať.
Pokiaľ ide o spôsob odkomunikovania a zdôvodnenia postupu, tak ako vždy tvrdím, kto chce pochopiť, pochopí to zdôvodnenie. Pretože aj v tomto prípade, tak ako vo všetkých chúlostivých trestných veciach, ktoré sú spoločnosťou citlivo vnímané, ako mi bolo povedané, sme vždy poskytli úplne jasné, podrobné a vecné stanovisko k dôvodom, ktoré viedli generálneho prokurátora alebo ak rozhodoval v mojom zastúpení pán prvý námestník, aké dôvody nás k tomu viedli. Zároveň sme vždy a to je oproti tomu, čo tu bolo, kým som ja nastúpil na Generálnu prokuratúru, všetky z týchto rozhodnutí v anonymizovanej forme uvádzame a zverejňujeme na webovom sídle prokuratúry. Jednoducho odôvodnenia rozhodnutí, tak ako je to aj v prípade prokurátorov, tak je to aj v prípade sudcov a súdnych rozhodnutí, nie je možné odôvodnenia dopĺňať na nejaké doplňujúce otázky. To odôvodnenie je dané v písomnom rozhodnutí a tie dôvody sú dané.
A nehnevajte sa, vrátim sa jednou vetou ešte k vyjadreniu pána poslanca Baránika, ktorý sa vyjadril, že generálny prokurátor by mal vyjadrovať vôľu ľudu. No nehnevajte sa, generálny prokurátor nemá vyjadrovať vôľu ľudu, ale ústava a zákon jasne stanovuje, ako má a čo má vyjadrovať generálny prokurátor. Nie vôľu ľudu. Práve naopak, zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry vyjadruje, že nesmie podľahnúť verejnému tlaku, mediálnemu tlaku a má rozhodovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia.
Pokiaľ ide o trestnú vec, ktorú ste spomínali, ktorú som medializoval, nikdy som, nikdy nenapísal, že má byť stíhaný syn poslanca Národnej rady alebo v tom čase ministra hospodárstva. To si vymýšľate.
Pokiaľ ide o vyjadrenia pani poslankyne Kolíkovej a ktorá sústavne opakuje naratív, že generálny prokurátor si osobuje práva rozhodnúť o vine a nevine a že súd rozhoduje o vine a nevine, tak, prosím vás pekne, pani poslankyňa, bývalá ministerka spravodlivosti, nezavádzajte verejnosť, pretože to tak nie je. Jednak súd nerozhoduje o vine a nevine, ale o vine a treste, a jednak generálny prokurátor si takéto kompetencie neosobuje.
Pokiaľ ide o § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku, ide o absolútne nepochopenie podstaty a účelu tohto inštitútu a to v kontexte oprávnení, ktoré v prípravnom konaní má prokurátor a ktoré nemá súd. Je úlohou a zákonnou povinnosťou a zodpovednosťou prokuratúry, nie súdov, v prípravnom konaní dozerať nad zákonnosťou predsúdneho konania. K tomu sa vyjadril viackrát aj Ústavný súd Slovenskej republiky aj pri rozhodovaní o väzbe. Zacitujem: "Nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho v prípravnom konaní o väzbe obvineného, aby v prípravnom konaní preberal právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupov vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a konania pred začatím trestného stíhania, pretože nie je zákonom zmocnený, aby v tomto štádiu trestného konania ´naprával´ prípadné pochybenia vyšetrovateľa." To je úlohou prokurátora. A úlohou prokurátora je na každé porušenie zákona reagovať. To je jedna zo základných úloh prokuratúry. Povinnosť, áno.
A pokiaľ ide o to, že či sa rozhoduje, či sa zamedzuje, aby vec bola predložená súdu, alebo nie, súdu má byť predložená len vec a podaná na súd, kde prebehlo zákonným spôsobom prípravné konanie. Prosím vás pekne, je vecou politickej moci a zákonodarného orgánu, aby sa dohodol na prípadnej zmene ustanovenia § 363 Trestného poriadku. Ale tak, ako konštatoval jeden zo sudcov Ústavného súdu, pokiaľ je § 363 Trestného poriadku stále platnou a účinnou právnou normou, nemožno jej uplatňovanie systematicky zobsolentňovať z dôvodu spoločenského nesúhlasu s jeho aplikáciou. Jednoducho je vecou zákonodarcu, aby tento spoločenský nesúhlas, ak tu je takýto mohutný, zhmotnila do právnej úpravy. A rovnako aj to predkladanie vecí na súd. Nie je možné na to nahliadať izolovane tak, že nepodaním obžaloby sa len bráni transparentnosti verejného procesu, ale je potrebné vidieť aj záujem štátu predchádzať vedeniu procesov, o ktorých sú už od úvodu pochybnosti a už samotné ich vedenie je vážnym zásahom do práv konkrétnej osoby.
Naviac v súvislosti s rozhodovaním o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, ale to sa stále opakuje a stále to opakujem, snáď to už hovorím poslednýkrát, to nie je rozhodnutie, ako bolo povedané, právo jedného muža, že je to jednému mužovi zverené. Jednak nie som, v úvodzovkách, jeden muž, ale som generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý má zákonné povinnosti a zákonné oprávnenia a musím ich napĺňať. Nie vy ich máte naplniť. Ja ich mám napĺňať. A ak nebudem aplikovať zákon a tie povinnosti, ktoré mám, no tak ja porušujem zákon. Navyše rozhodovanie o § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku nie je rozhodnutím jedného muž. Ja som na ňom podpísaný, ja zaňho zodpovedám.
Ale to je celý proces, tak ako som už viackrát hovoril, je to kontrola páru viacerých očí, kde sa navyše k tomu konajú porady a každý jeden riadok konzultujeme s kolegami. Nie je to teda pravda, že by, že by to bolo nejaké svojvoľné rozhodnutie, lebo ja tak chcem. To nie je pravdou.
Pokiaľ ide o živé prípady, ktoré boli spomínané, ja som to už povedal aj na ostatnom ústavnoprávnom výbore, ja sa k živým, neskončeným, právoplatne neskončeným trestným veciam vyjadrovať nebudem. V trestnej veci, nazvime to únos Vietnamca, sa vyjadrila jasne dozorujúca Krajská prokuratúra v Bratislave. Tu len poznamenávam, že vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, ktorý je plne zodpovedný za samostatné vykonávanie úkonov, pokiaľ na nich nie je potrebný súhlas alebo príkaz prokurátora alebo sudcu pre prípravné konanie, a netreba si to zamieňať s dozorom prokurátora. Krajský prokurátor v Bratislave jasne zaujal stanovisko, že vo veci sa koná, vykonávajú sa procesné úkony vrátane dožiadaní o právnu pomoc, monitoruje sa stav súdneho konania v Nemecku, aktuálny stav konania a k tomu sú prispôsobované procesné úkony tak, aby boli právne použiteľné v u nás vedenom trestnom konaní.
A to, čo ste povedali, pán poslanec, ja som, vy ste k podobnej téme tiež vystúpili minulého roku a ja som povedal, že ja si vás osobne si ako poslanca Národnej rady nesmierne vážim. Fakt vás považujem za veľmi slušného človeka a že to, čo ste rozprávali, hovoríte v tej najlepšej viere a s tým najlepším zámerom pomôcť veci, ale nehnevajte sa, dnes ste predniesli veľmi pekný, emotívny príbeh o tom, že kým som nebol generálny prokurátor, bola tu nádej na to, že sa niečo objasní, s tým, že ste sa dozvedeli od ochrankárov nejaké veci, no a po tom, čo som ja nastúpil, tak to padlo. Ale to nie je pravda. Ja som vám ukazoval záznamy krajského prokurátora v Bratislave, kedy ste sa mu ozvali, bolo to už štvrtý mesiac po tom, čo som bol generálny prokurátor. Boli ste vyzvaný, aby ste oznámili, pokiaľ je vám známe, mená a funkčné zaradenie osôb, ktoré majú byť vypočuté a, samozrejme, sa tak nestalo. O to isté bol požiadaný aj riaditeľ úradu ochrany ústavných činiteľov, ktorý rovnako prišiel na krajskú prokuratúru s tým, že sú policajti ochotní vypovedať, ale nedokázali ich do dnešného dňa napriek výzve krajského prokurátora aj vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby identifikovať.
Takže ak dovolíte, bližšie sa k veci vyjadrovať nebudem. Pán krajský prokurátor v Bratislave sa vyjadril v rozsahu, ktorý považoval za možný v danom štádiu konania, ale prosím nemanipulovať verejnosť vyjadreniami vytrhnutými z kontextu a vytvárať naratív, že prokuratúra alebo aj vyšetrovateľ v danej veci nekonajú. Pretože to nie je pravda, to nie je pravda, úkony sa vykonávajú.
A pokiaľ pán poslanec Šefčík rozprával, ja sa nestačím čudovať, čo ste rozprávali, pán poslanec, nestačím sa čudovať. Ani sa, ani nebudem sa k tomu vyjadrovať, pretože ja nemám dôvod s vami polemizovať o tom, čo som sa bavil, ako som sa bavil, ale spomeňte si na to, ako som vás pozval, že nahláste si prijatie a bude vám všetko vysvetlené. (Reakcia z pléna.) Áno, len to ste nespomenuli.
A pokiaľ ide a pokiaľ ide, akože toto je vrchol, teraz nemyslím na vás, pán poslanec. Pán poslanec Benčík mi vytýka stretnutie s prezidentom Ivanom Gašparovičom a to, že som o ňom informoval tak, ako som informoval. Nehnevajte sa, nehnevajte sa, pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, pán Ivan Gašparovič je prezident, stále mu tento titul prináleží, bol to prezident Slovenskej republiky, ktorý bol dvakrát zvolený občanmi Slovenskej republiky, pred ktorými sa hlboko skláňam a vždy sa budem skláňať, v priamych voľbách za prezidenta Slovenskej republiky. Jednoducho vždy bude mať moju hlbokú úctu.
Iný poslanec sa pýtal, aby som to zacitoval, že... iný poslanec sa ma pýtal, že ktorí poslanci sa za mňa, kto sa ma zastáva, kto sa ma zastáva v Národnej rade? Skôr by som povedal možno skôr činnosti prokuratúry, pretože ja prezentujem činnosť prokuratúry Slovenskej republiky ako celku, nielen mňa samotného. Tak opäť musím povedať, že nikoho z vás ja ako generálny prokurátor nečlením na poslancov opozície, koalície, tej strany či onej strany. Jednoducho každého z vás si vážim a považujem vás za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým občania Slovenskej republiky dali dôveru vo voľbách, aby ste ich v tomto zákonodarnom zbore zastupovali a ako takí budete mať u mňa vždy úctu bez ohľadu na to, aké politické tričko zastávate.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za možnosť aspoň stručne sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja iba veľmi v krátkosti. V zásade som chcel iba oznámiť termín hlasovania, ale ešte k tomu dodám pár viet, ktoré považujem za dôležité.
Myslím, že sa považujem za politika, ktorý si myslí a ktorý sa pokúša presadzovať ten názor, že politici sa teda môžu vyjadrovať ku činnosti prokuratúry aj teda ku prokuratúre ako takej, pretože nastavujú pre ňu pravidlá na úrovni ich zákonotvorby. Ale na druhú stranu, a teda súčasťou toho je oprávnenie, aj oprávnenie kritizovať, napr. pri tejto príležitosti, ale popritom som hlboko presvedčený o tom, že by to mali robiť slušne, to je základná podmienka, vecne, a teda ak sú právnici, tak podľa možnosti aj odborne, spôsobom, ktorý nevyvoláva vo verejnosti nejaké nadmerné alebo nežiaduce vášne a ktorý neposudzuje selektívne realitu alebo, resp. činnosť prokuratúry v závislosti od toho, akým spôsobom alebo o kom rozhodla, keď k tomu nemá konkrétne právne pripomienky, ktoré by v danom rozhodnutí vadili. Považujem za nebezpečné vytvárať dojmy z pozície poslanca Národnej rady o tom, kto je alebo nie je, alebo nemal by byť, alebo mal by byť stíhaný.
A osobne si nemyslím, a to znovu musím dodať, že by sa zmenou alebo obmedzením § 363 z nás stal Afganistan, aby ste ma neobvinili, že sa nejakým zásadným spôsobom kladiem na koľajnice za § 363. Ale osobne si naozaj myslím, že ak jednoducho je súčasťou právneho poriadku, tak nás má zaujímať maximálne to, čo sa využíva zákonným spôsobom, a musíme čerpať, bohužiaľ, len z odôvodnenia daného rozhodnutia, lebo keďže generálny prokurátor asi podľa mňa nie je celkom influencer, že by sa vyjadroval prostredníctvom nejakého širokého spektra mediálnych kanálov.
Hlasovanie zajtra o jedenástej.