7. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, mňa tiež zaujala hlavne vaša vsuvka ohľadne nedostatku alebo nemožnosti užívania pitnej vody určitými skupinami obyvateľstva, ale ja sa na tento problém pozerám troška inak. Pochádzam zo severu východného Slovenska a tento problém je dlhodobý. To znamená, že určité skupiny obyvateľstva v osadách, bolo obdobie, kedy ten prístup k tej pitnej vode mali. Mali ho, pretože vodovod do tej osady ide a šiel tam, voda tam tiekla, ale tou vodou sa plytvalo takým neúnosným množstvom a takýmito spôsobmi, že tam vznikli v bývalých ešte slovenských korunách miliónové nedoplatky na vodnom a stočnom.
Keď samospráva alebo samosprávy zareagovali spôsobom takým, že táto možnosť čerpania tejto vody sa odstrihla, odstavila, všetky ľudskoprávne organizácie predovšetkým zo západného Slovenska začali vystrkovať rožky, aké je to nehumánne, aké je to diskriminačné, aké je to neúnosné, že títo ľudia nemajú prístup. Ale keď mali začať uhrádzať tieto nedoplatky za vodu, za vodné a stočné, jednoducho povedali, tak nám tú vodu ani netreba. Jednoducho nechajte to tak, nebudeme za to platiť.
Čo sa týka bytov. Tiež tieto skupiny obyvateľstva dostávajú sociálne byty už XY rokov dozadu. Jednoduchý príklad z môjho mesta. V roku 2006 sa odovzdávalo 48 nájomných sociálnych bytov. Tí, ktorí si myslia, že neviem, o čom rozprávam, navrhujem prísť do mesta Stropkov a popozerať sa, ako tieto byty vyzerajú, ako sú zničené, zdevastované. Jednoducho ľudia, ktorí dostanú niečo zadarmo, platia za to smiešne nájomné a nedokážu si vážiť, že môžu bývať slušne, kultivovane, civilizovane a my sa tu teraz budeme hrať na to, že ešte sú diskriminovaní? Nie.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Monika Kozelová.

Pani poslankyňa, ja vám ďakujem za váš príspevok a pridám k tomu ešte, ešte fakt, že aj tam, kde existuje dajme tomu tá pitná voda, je v takom obmedzenom množstve, že je to neúnosné na celú tú osadu, viď osada s 2 000 obyvateľmi a jeden jediný vodovodný kohútik. Skutočne nedostatočné.
A chcem vám ešte povedať, aby ste si nerobili nič z toho, čo ste tu teraz počuli, pretože ja som z Bratislavy. Petržalku nechal vybudovať súdruh Biľak ako štvrť, kde presťahuje rómskych obyvateľov z východu Slovenska. Aj sa tak udialo. Oni sa tam skutočne nasťahovali a nemám pocit, že by bola tá Petržalka nejak zdevastovaná alebo že by jej niečo bolo. Kľudne spolunažívame bez akýchkoľvek problémov. Myslím si, že skôr je to o tom, akým spôsobom k tým ľuďom pristúpime, ako s nimi začneme spolu žiť. A o tomto to celé je.
Takže ešte raz, a chcem poďakovať aj pani ombudsmanke za jej príspevok.
Ďakujem.

Pán poslanec Marian Kotleba.

Milá pani kolegynka, ja vás nebudem kritizovať za váš pohľad na správu verejnej ochrankyne práv, lebo, samozrejme, by ste zo strany, ktorá má iný pohľad ako my, takže je to prirodzené a by som sa čudoval, keby sme mali rovnaké pohľady na vec.
Ale mám na vás jednu otázku. Vy ste spomenuli, že na starostlivosť o 7-člennú asociálnu rodinu štát ročne minie viac ako 60-tisíc eur. To je viac ako 5-tisíc eur mesačne, ak rátame so 7 členmi, tak je to viac ako 700 eur na jedného člena tejto rodiny.
Chcem sa spýtať, že kde ste na také čísla prišli, či je to naozaj pravda, lebo ak by to tak bolo, tak potom všetci tí občania, ktorí pracujú, snažia sa, vychovávajú svoje rodiny, chodia do roboty mnohokrát za minimálnu mzdu, by to mali v tejto chvíli úplne položiť, vykašľať sa na robotu a ísť sa nechať živiť štátom. Lebo toto je nonsens. To je nonsens.
A podľa mňa to pravda nie je, len jednoducho tie mimovládky, ktoré vám možno tie informácie poskytli, tak to skresľujú alebo sa na tom nabaľujú. Lebo dať 5 000 eur na 7-člennú rodinu, tak to je čistý luxus.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. To isté som chcel ja povedať, čo povedal predrečník Marian, 4- až 5-tisíc je nereálne, tie čísla nemôžu byť. Ako to vám niekto povedal zlú informáciu.
A chcel by som sa vrátiť naspäť k tej vode. Pani poslankyňa, každá legálna stavba na Slovensku musí mať prístupovú cestu, vodu, elektriku a napojenie na kanalizáciu alebo čističku. Každá legálna. To znamená, že hovoríme o tých nelegálnych, ktoré stoja na cudzích pozemkoch, a tým chcete zabezpečiť prístup k pitnej vode. Potom ako sa postavia tí ostatní k tomu, keď teraz ide štát alebo obec, ak to dáme na obce, ak som tomu dobre porozumel, a mestá, skade na to vezmú, aby vybudovali prípojky na pitnú vodu, pozemky vykúpi štát, dobre, alebo vymení, ale ako zaťažíme rozpočty obcí a miest? Jedna vec.
A druhá. Keď na to prídu normálni, slušní ľudia, ako k tomu prídu? Ja teraz niekde v národnom parku si postavím chatrč, takú luxusnejšiu, a počkám, kým mi štát vymení pozemok, napíšem si tam nápis že obydlie a obec, v ktorej katastri to bude, aby mi zaviedla pitnú vodu, myslíte, že to je férové? Lebo keby sme to robili takto všetci, takto začali zneužívať, tak potom tento štát položíme už len na tomto.
Ďakujem.

Pán poslanec Ján Herák.

Ďakujem. Ja sa len vyjadrím k dvom kľúčovým témam. Som veľmi rád, že kolegyňa Marcinková sa venovala takým dvom kľúčovým témam, ktoré mňa osobne veľmi zaujímajú, a to sú teda, opäť opakujem, detské domovy, teda centrá pre deti a rodiny, a, samozrejme, rómska otázka.
Čiže dnes máme plné kapacity v detských domovoch, to som sa už zmieňoval asi pred dvomi týždňami, častokrát sociálne pracovníčky rôznych úradov práce, sociálnych vecí a rodiny neoprávnene a neľudsky konali, teda vzali deti neoprávneným spôsobom do spomínaných CDR-iek. Čiže toto je veľmi dôležitá téma, ktorej sa treba venovať. Samotné vzatie detí má byť ako posledné štádium. Máme tu profesionálnu rodinu, máme tu náhradnú starostlivosť ako takú, máme tu osvojenie. Ak máme deti vziať, za čo som absolútne, teda, opakujem, teda za čo som negatívne a, samozrejme, som radikálne proti tomu, tak len v prípade, ak sú deti sexuálne alebo fyzicky, alebo akokoľvek zneužívané, čiže ako posledné štádium, vyzdvihujem to. A riešením tejto otázky CDR-iek je v prvom rade, aby sa eliminovala, teda aby sa znižovali počty v detských domovoch, treba sanovať, treba systematicky pracovať s rodičmi detí, posilniť terénnu sociálnu prácu, posilniť prácu sociálnych pracovníkov, a opakujem, dať veľký pozor na to, aby sa neoprávnene nekonalo pri vzatí detí do CDR-iek.
No a čo sa týka rómskej otázky, však to som sa vždy venoval aj s kolegom Pollákom a to aj s viacerými. Viete, stále sa odvolávame na Rómov, na rómsku problematiku. Predchádzajúce vlády dali Rómom prácu všetkým, systematicky s nimi pracovali? Stále sa len odvolávame, že Rómovia majú všetko zadarmo, že sú zvýhodnení atď., atď. Dajme Rómom prácu, systematicky s nimi pracujme a potom buďme tvrdí aj na tých Rómov, ktorí nepracujú, a tam by som potom, nemám absolútne ani ja problém ako Róm, ja som tiež Róm a nemám s tým absolútne problém, aby sa potom na takýchto Rómov, samozrejme, aj palica zdvihla. Ale neodvolajme sa stále na tých Rómov, že majú všetko zadarmo.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Ľubomír Petrák.