7. schôdza

Ďakujem pekne. Dve faktické poznámky, končím možnosť hlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. V tejto ctenej snemovni, zazneli tu slová nejaký mesiac a pol, dva mesiace dozadu, právo na život je absolútnym právom. Viete, kto to povedal? A ono je to pravdivý výrok. Tuná keď pani ministerka spravodlivosti Kolníková (pozn. red.: správne „Kolíková“) predkladala návrh zákona, vyslovila takýto výrok. Plne sa tým stotožňujem.
Nadobúdať práva má človek už pred svojím narodením. To je staré rímske právo, viac než 2-tisíc rokov platné pravidlo. Teda človek, ktorý sa ešte nenarodil, má právo dediť. Ani táto vec sa tuná nezmenila. Aj Ústava Slovenskej republiky chráni život a v ústave napísaná veta, budem ju parafrázovať, ľudský život je hodný ochrany už pred svojím narodením. Prečo stále tuná takto špekulujeme?
A mňa sa mňa urazila alebo sa ma veľmi hlboko dotklo to, že v správe je konštatovanie a vlastne posudzovanie poslancov Národnej rady a snemovňu ako takú, že za predchádzajúce volebné obdobie bol tu predložený návrh zákona na ochranu života päťkrát, a ombudsmanka, ktorá má chrániť život a práva ako tých najslabších a najzraniteľnejších, lebo neviem si predstaviť zraniteľnejšie skupiny, tak ona vyslovuje poľutovanie, že päťkrát bol taký návrh zákona predložený.
Ja vám to takto poviem, pani ombudsmanka, my ho budeme predkladať dovtedy, kým nebude chránený tento život pred narodením, aby sme nevraždili tuná tie deti. Demografická krivka sa zhoršuje, my tuná sa zaoberáme migrantami, nám chýbajú títo ľudia a my úplne v pohode vraždíme naše vlastné deti.

Pán poslanec Antal.

Ďakujem. Pán Kuffa, ja sympatizujem, tu som, ja sympatizujem s vašimi názormi aj..., teda myslím, s presvedčením, akým to hovoríte, že ste o tom presvedčený, a rešpektujem to, rešpektujem váš názor a veľmi pozorne som vás počúval až do momentu, kedy ste urobil podobnú vec ako pán Kuffa starší včera, začal ste byť osobný. Skúste argumentovať o vašom názore alebo argumentovať proti názoru niekoho iného, ale nebuďte osobný, lebo akonáhle sa otočíte na niekoho, ako v tomto prípade na pani Patakyovú, je to veľmi osobné, je to veľmi nevhodné, je to veľmi neetické, je to veľmi nesprávne a tým ste zmazal všetko, čo ste povedal dovtedy.
Nerobte to, prosím vás. (Potlesk.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Filip Kuffa.

Pán poslanec Antal, skúste sa spýtať pani ombudsmanky, či jej to bolo nepríjemné.
Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Taraba. Nie je v sále. Stráca poradie. Pani poslankyňa Zemanová. Definitívne stráca možnosť vystúpiť ústne v rozprave.
A na rade je pán poslanec Dostál.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa druhýkrát do rozpravy, lebo by som rád reagoval na niektoré tvrdenia, ktoré zazneli včera v rozprave, a nestihol som na ne reagovať v rámci, v rámci faktických poznámok. Myslím si, že vedieme tu, vedieme tu dôležitú debatu, možno by bolo lepšie, keby sme ju viedli v inom tóne, lebo niekedy to naozaj zachádza, zachádza do invektív a do hrubých a necitlivých vyjadrení, ktoré je škoda, a neakceptovateľné, že sa, že sa objavujú na pôde parlamentu, ale nechcem v tejto chvíli primárne reagovať na tie, na tie hrubé vyjadrenia, skôr sa chcem pristaviť pri tej vecnej časti kritiky, ktorá tu zaznela aj od časti, časti koaličných, koaličných poslancov.
A začal by som pani poslankyňou Záborskou, ktorá upozorňovala vo svojom vystúpení, a myslím, že to urobila najmenej dvakrát, že úlohou ombudsmanky alebo ombudsmana je kontrolovať, a či je rešpektovaná slovenská legislatíva. V tom, v tom duchu sa niesla tá kritika, že, že v niektorých prípadoch pani verejná ochrankyňa práv nekontroluje dodržiavanie slovenskej legislatívy, ale, naopak, kritizuje tú legislatívu alebo poukazuje na to, kde tá legislatíva nie je v poriadku.
No ja by som bol rád, keby sme rozlišovali úlohu jednotlivých štátnych orgánov. Samozrejme, že všetky štátne orgány sú povinné dodržiavať zákon, a niektoré štátne orgány majú vo svojej pôsobnosti aj to, že kontrolujú dodržiavanie zákonov inými štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími osobami, hej. Typicky, typicky ide o prokuratúru. Prokuratúru tu máme na to, aby kontrolovala dodržiavanie zákonov, a ak orgány, štátne orgány, orgány samosprávy zákony porušujú v nejakom bode, tak ich má na to upozorniť, že porušujú zákony. Keď niekto spácha trestný čin, tak ho majú za to stíhať. Bez ohľadu na to, čo si o tých zákonoch myslia, či ich považujú za dobré alebo za zlé, zákony sú, zákony platia, treba ich, treba ich dodržiavať. Nie je úlohou prokuratúry, aby posudzovala, či sú zákony dobré, alebo zlé, úlohou prokuratúry je, sledovať, či sú zákony dodržiavané, a ak nie sú dodržiavané, tak sa snažiť zjednať nápravu.
Rovnako súdy rozhodujú takýmto spôsobom, že keď, keď dostanú na stôl nejaký prípad, tak ho posudzujú z hľadiska toho, čo o tom prípade hovorí zákon, a keď je niečo v rozpore so zákonom, tak sa majú snažiť, snažiť, aby sa vec dostala do súladu so zákonom.
Ale toto celkom nie je úloha verejnej ochrankyne práv. Verejná ochrankyňa práv má chrániť základné práva a slobody, ktoré sú občanom, fyzickým osobám aj neobčanom a právnickým osobám garantované Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi. Čiže, čiže verejná ochrankyňa práv nemá za úlohu chodiť kontrolovať, či je dodržiavaný taký alebo onaký zákon, pokiaľ sa to napríklad netýka základných práv a slobôd. Samozrejme, že keď sa to týka základných práv a slobôd, lebo väčšina základných práv a slobôd nie je zadefinovaná iba v ústave, ale je nejako bližšie upravená aj, aj na úrovni zákonov, tak má kontrolovať aj, či sú, či, či sú dodržiavané zákony, a upozorňovať na ich porušovanie. Ale neznamená to, že, že napríklad nemôže si všimnúť, že nejaká zákonná alebo podzákonná úprava nezodpovedá tomu, ako sú zadefinované základné práva a slobody, či už v Ústave Slovenskej republiky, alebo v medzinárodných dohodách o ľudských právach, a keď príde k záveru, že naše zákony nezodpovedajú tomu rozsahu základných práv a slobôd, ktoré predpokladá ústava alebo medzinárodné dohovory, tak je doslova jej povinnosťou nás ako zákonodarcu upozorniť na to, že v nejakom zákone je problém a že ten zákon by sa mal upraviť.
Toto nemusí, nemusí robiť prokuratúra, môže, ale, ale nie je to jej povinnosťou, je to povinnosťou verejnej ochrankyne práv. Čiže keď to pani verejná ochrankyňa práv robí, tak si iba plní svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona. Na to som už reagoval vo faktickej poznámke.
Aj to je nepochopenie úlohy verejnej ochrankyne práv, keď pán poslanec Kotleba včera hovoril o tom, že pani ombudsmanka postupuje v rozpore so zákonom o verejnom ochrancovi práv, ktorý v § 3 ods. 2 hovorí, že pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky. Samozrejme, že nevzťahuje sa pôsobnosť, to znamená, že, že nemôže, nemôže viesť konanie voči, voči Národnej rade, lebo to je jej, jej úlohou, skúmať podnety alebo z vlastnej iniciatívy prešetrovať porušovanie ľudských práv, ale, samozrejme, že iné ustanovenie zákona, myslím § 23, hovorí o tom, že verejný ochranca práv podáva Národnej rade správy a predkladá návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Keď takéto návrhy a odporúčania predkladá, predkladá, čo ja viem, samospráve mesta Martin, tak môže ísť o zmenu nejakých konkrétnych, či už právnych predpisov, alebo praxe, ale keď nejaké návrhy a odporúčania má verejná ochrankyňa práv predkladať Národnej rade, tak je, samozrejme, že väčšinu z toho majú tvoriť návrhy a odporúčania na zmenu legislatívy tak, aby sa odstránili existujúce nedostatky a prípadne aj nesúlad niektorých, niektorých zákonov s, s našimi záväzkami z ústavy a z medzinárodných, z medzinárodných dohovorov.
Viackrát a myslím, že pán poslanec Marcinčin o tom hovoril, ale myslím, že aj niektorí ďalší poslanci, tu bol, tu bol citovaný zákon o rodine, v ktorom je ustanovenie, že spoločnosť uznáva, že pre všestranný harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.
Áno, toto máme napísané, napísané v zákone o rodine, ale skúste sa, skúste sa porozprávať, skúste sa porozprávať s psychológmi, skúste sa porozprávať s tými deťmi, ktoré žijú v stabilnom rodinnom prostredí, kde majú láskyplný vzťah so svojimi rodičmi alebo, alebo, alebo s jedným z rodičov, môžu to byť, môžu to byť neúplné rodiny a môžu to byť aj iné typy partnerských zväzkov vrátane zväzkov osôb rovnakého pohlavia, a teraz nehovorím o tom, že či sú legislatívne zakotvené, alebo legislatívne nie sú zakotvené, ale pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je dôležité, aký je vzťah tých ľudí, ktorí s ním žijú, ktorí ho vychovávajú, aký, ako sa správajú medzi sebou navzájom, ako sa správajú k svojim deťom, či je ten vzťah stabilný, harmonický a láskyplný, je to dôležitejšie ako to, že či tí dvaja žijú v manželskom zväzku, alebo žijú len tak bez toho, aby to mali upravené právne, či sú to osoby rôzneho pohlavia, alebo sú to osoby rovnakého pohlavia, či sú to jeho biologickí rodičia, alebo iba jeden z nich je jeho biologický rodič, alebo dokonca ani jeden z nich nie je ich biologický rodič. To nehovorí nič o kvalite toho vzťahu a o tom, ako by sme mali nahliadať na takúto rodinu alebo na takéto typy, typy zväzkov.
A posledná vec, a myslím, že s tým začal pán poslanec Taraba, ale pokračovali s tým, pokračovali s tým aj ďalší poslanci a to sú výzvy, aby nebola schválená správa, resp. keď nebude schválená správa ombudsmanky, nebude zobratá na vedomie, že by pani ombudsmanka mala odstúpiť alebo že by ju niekto mal odvolať. No tak takéto jednoduché to zatiaľ nie je. Ja ešte stále mám nádej, že napriek istým kritickým výhradám sa poslanci vládnej koalície nerozhodnú ísť v stopách SMER-u a SNS, ktoré zvykli neschvaľovať správy verejnej ochrankyne práv, môžme mať na niektoré veci rôzny názor, ale obrovská väčšina činnosti verejnej ochrankyne práv je taká, že by ste mali zobrať tú správu na vedomie, a už vôbec neuvažovať o tom, že by to malo byť dôvodom, ak to prípadne nebude zobrané, aby pani verejná ochrankyňa skončila, lebo na to nie je žiadny vecný ani zákonný dôvod.
Ďakujem.

Deväť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči.

Ja som veľmi rada, že od kolegu Dostála zaznelo to nepochopenie úlohy verejného ochrancu práv, ktorú aj ja vnímam naozaj intenzívne v rámci včerajšej rozpravy.
Často skĺzame v diskusii o základných ľudských právach a slobodách k rôznym ideológiám a pocitovým hodnoteniam, ale pani ombudsmanka, osobne pani ombudsmanka Patakyová, nie je profesorkou práv náhodou, je právničkou, pretože pracuje nie na základe nejakých svojich dojmov, ale na základe naozaj medzinárodných právne záväzných dokumentov a vnútroštátnej legislatívy, kde jej prináleží hľadať v tejto našej legislatíve nedostatky a upozorňovať nás zákonodarcov sediacich tu na to, kde potrebujeme urobiť zmeny, aby sme naozaj zachovávali ten rozsah základných ľudských práv a slobôd, ktorý je aj vzhľadom na členstvo v Európskej únii, ale aj vzhľadom na ratifikáciu rôznych medzinárodných dohovorov a zmlúv pre nás kľúčový.
Takže toľko, ďakujem.