7. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja len chcem zvýrazniť tuná jedna vec, ktorá tuná bola možno veľmi rýchla ako prečítaná, ale zvýrazním ju znova. Vlastnícke právo a právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, to je zhruba nejaká štvrtá kapitola predkladanej správy.
Čo mi chýba tuná veľmi, je tu veľmi veľká skupina mladých začínajúcich poľnohospodárov, a nielen tých, ale malých poľnohospodárov, ktorí chcú podnikať na poľnohospodárskej pôde. Boli tu aféry také, kde už v krajnosti tí poľnohospodári štrajkovali, s traktormi tu prišli, hnoj tu dokonca vykydali pred Národnú radu a nikto nič s tým nerobí. Tu je nespravodlivý zákon, dovolím si povedať, že je protiústavný zákon o prenájme poľnohospodárskeho pozemku č. 504/2003 Z. z., a je to obrovská skupina ľudí, ktoré sú dlhodobo diskriminované tuná. Jednoducho vlastník pozemku je druhoradý, treťoradý alebo kdesi úplne na konci. Či už je to nový nadobúdateľ vlastníctva alebo, už aj starý vlastník, nemôžu sa títo malí poľnohospodári dostať k vlastnej pôde. To je úplne absurdné. Ten, ktorú si, ten, ktorý si prenajme tú pôdu, je zvýhodňovaný oproti vlastníkovi, a keď chcete, pani ombudsmanka, dostať naspäť svoju vlastnú pôdu, nechcú vám títo agrobaróni vydať ani meter štvorcový. To je čosi, čo je neprijateľné v tejto krajine.
Buďte taká láskavá, pozrite sa aj na, aj na túto skupinu ľudí, ktorá tu nie je malá, a iste si pamätáte aj tie protestné akcie, ktoré tuná boli. Nie je tu ani zmienka. ani čiarka.
1 584 eura, nechcem podceňovať, to, čo ste dali do tej správy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, v podstate včera, ja, ja len v podstate len krátko, nevyužijem ani celý ten čas, len tak vo všeobecnosti skúsim poukázať na tú správu a na nejaký môj pohľad, že ako ju vnímam ja.
Včera sa tu na vás vzniesla spŕška, niektoré veci boli hodnotené pozitívne, väčšina, väčšina je hodnotená asi negatívne, ale v podstate bola tu spomenutá napríklad jedna skutočnosť, že mesačne vaša inštitúcia len na mzdových nákladoch stojí 80-tisíc euro. Niekomu sa to môže zdať veľa, niekomu málo, ja to ale skúsim tak prirovnať k skutočnosti, k Ústave Slovenskej republiky.
V druhej hlave ústavy Slovenskej republiky sú v 8 oddieloch uvedené základná práva a slobody. Sú tam napríklad uvedené politické práva, súdna ochrana, práva národnostných menšín a etnických skupín, právo na ochranu a na priaznivé životné prostredie a v druhom oddiele, konkrétne v čl. 15 sa píše: „Každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ To je trocha, je trocha, to je úplné v rozpore, v rozpore s tou právou, so správou, kde, kde máte uvedené v podstate pod takým rúškom, pod takým pojmom, že reprodukčné práva žien, že treba nejako zvýšiť tú ochranu a chrániť ich, ale v skutočnosti tento pojem znamená vraždenie detí a v podstate ponechanie, ponechanie tu potratov. Vy si to členíte aj včera tu v tých rozpravách bolo, niekto to, niekto povedal potrat, potom sa to tak snažili zamiesť, že ale časť z toho je len umelé prerušenie tehotenstva, ako keby to umelé prerušenie tehotenstva bolo niečo iné. Je to tiež len vražda nenarodeného, čiže tu je, tu je absolútny rozpor už, už vôbec s tým, ako, ako vnímam, že keď ste ochranca práv, tak by ste ich mali chrániť.
Keby ste sa zamerali len na týchto osem oddielov, čo sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky, a možno aj na tento konkrétny čl. 15, tak ja si dovolím tvrdiť, že možnože aj tých 80-tisíc euro by vám bolo málo v tom rozpočte, keby ste sa tomu chceli fakt kvalitne venovať.
Druhý článok, ktorý, ktorý ma zaujal, a v podstate pred chvíľkou to aj vo faktickej poznámke spomenul otec, tak v čl. 20 v Ústave Slovenskej republiky je napísané: „Každý má právo vlastniť majetok.“ Dneska síce máme právo vlastniť, my sme zapísaní na listoch vlastníctva, ale my sa nevieme domôcť k tomu, aby sme mali aj reálne právo užívať tieto pozemky a brať z nich úžitky, pretože dneska je tu užívacie právo nadradené nad právo vlastnícke. Áno, samozrejme, sú tam nejaké špecifiká ohľadom, ohľadom hlavne toho spoločenského vlastníctva, alebo teda podielového vlastníctva, kedy, kedy o majetku rozhoduje ten väčšinový vlastník, ale, ale je tu aj druhá stránka veci.
Ja v podstate k tejto správe asi toľko a na záver by som uviedol ešte jednu takú pozitívnu skúsenosť s vami. Včera zhruba v polčase bola vyhlásená prestávka, a keď sme sa znova vracali k tým rozpravám, ja som si vás všimol, ako ste vstúpili tu do tej miestnosti, a zaujal vás, zaujala vás tá kytica, ktorá je tu pred rečníckym pultom. Nebudem na ňu ukazovať, lebo by ma možnože obvinili, že používam vizuálne pomôcky, ale vy ste ku nej pristúpili a zaujala vás až natoľko, že ste asi pochybovali, či je umelá, alebo živá, a dotkli ste sa jej a ja som videl vo vašich očiach vtedy taký záblesk radosti, že ona je skutočne živá, skutočne tu majú živé kvety.
Pani ombudsmanka, ja vám želám, aby ste takú skúsenosť vo svojom živote nadobudli aj pri nenarodenom človeku, aby ste zažili takýto dotyk a aby ste uznali, že aj to dieťa, ktoré je v lone matky, je naozaj živé a zaslúži si našu radosť a ochranu.
Ďakujem, toľko.

Ďakujem za slovo. V tejto ctenej snemovni, zazneli tu slová nejaký mesiac a pol, dva mesiace dozadu, právo na život je absolútnym právom. Viete, kto to povedal? A ono je to pravdivý výrok. Tuná keď pani ministerka spravodlivosti Kolníková (pozn. red.: správne „Kolíková“) predkladala návrh zákona, vyslovila takýto výrok. Plne sa tým stotožňujem.
Nadobúdať práva má človek už pred svojím narodením. To je staré rímske právo, viac než 2-tisíc rokov platné pravidlo. Teda človek, ktorý sa ešte nenarodil, má právo dediť. Ani táto vec sa tuná nezmenila. Aj Ústava Slovenskej republiky chráni život a v ústave napísaná veta, budem ju parafrázovať, ľudský život je hodný ochrany už pred svojím narodením. Prečo stále tuná takto špekulujeme?
A mňa sa mňa urazila alebo sa ma veľmi hlboko dotklo to, že v správe je konštatovanie a vlastne posudzovanie poslancov Národnej rady a snemovňu ako takú, že za predchádzajúce volebné obdobie bol tu predložený návrh zákona na ochranu života päťkrát, a ombudsmanka, ktorá má chrániť život a práva ako tých najslabších a najzraniteľnejších, lebo neviem si predstaviť zraniteľnejšie skupiny, tak ona vyslovuje poľutovanie, že päťkrát bol taký návrh zákona predložený.
Ja vám to takto poviem, pani ombudsmanka, my ho budeme predkladať dovtedy, kým nebude chránený tento život pred narodením, aby sme nevraždili tuná tie deti. Demografická krivka sa zhoršuje, my tuná sa zaoberáme migrantami, nám chýbajú títo ľudia a my úplne v pohode vraždíme naše vlastné deti.

Ďakujem. Pán Kuffa, ja sympatizujem, tu som, ja sympatizujem s vašimi názormi aj..., teda myslím, s presvedčením, akým to hovoríte, že ste o tom presvedčený, a rešpektujem to, rešpektujem váš názor a veľmi pozorne som vás počúval až do momentu, kedy ste urobil podobnú vec ako pán Kuffa starší včera, začal ste byť osobný. Skúste argumentovať o vašom názore alebo argumentovať proti názoru niekoho iného, ale nebuďte osobný, lebo akonáhle sa otočíte na niekoho, ako v tomto prípade na pani Patakyovú, je to veľmi osobné, je to veľmi nevhodné, je to veľmi neetické, je to veľmi nesprávne a tým ste zmazal všetko, čo ste povedal dovtedy.
Nerobte to, prosím vás. (Potlesk.)

Pán poslanec Antal, skúste sa spýtať pani ombudsmanky, či jej to bolo nepríjemné. Ďakujem.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa druhýkrát do rozpravy, lebo by som rád reagoval na niektoré tvrdenia, ktoré zazneli včera v rozprave, a nestihol som na ne reagovať v rámci, v rámci faktických poznámok. Myslím si, že vedieme tu, vedieme tu dôležitú debatu, možno by bolo lepšie, keby sme ju viedli v inom tóne, lebo niekedy to naozaj zachádza, zachádza do invektív a do hrubých a necitlivých vyjadrení, ktoré je škoda, a neakceptovateľné, že sa, že sa objavujú na pôde parlamentu, ale nechcem v tejto chvíli primárne reagovať na tie, na tie hrubé vyjadrenia, skôr sa chcem pristaviť pri tej vecnej časti kritiky, ktorá tu zaznela aj od časti, časti koaličných, koaličných poslancov.
A začal by som pani poslankyňou Záborskou, ktorá upozorňovala vo svojom vystúpení, a myslím, že to urobila najmenej dvakrát, že úlohou ombudsmanky alebo ombudsmana je kontrolovať, a či je rešpektovaná slovenská legislatíva. V tom, v tom duchu sa niesla tá kritika, že, že v niektorých prípadoch pani verejná ochrankyňa práv nekontroluje dodržiavanie slovenskej legislatívy, ale, naopak, kritizuje tú legislatívu alebo poukazuje na to, kde tá legislatíva nie je v poriadku.
No ja by som bol rád, keby sme rozlišovali úlohu jednotlivých štátnych orgánov. Samozrejme, že všetky štátne orgány sú povinné dodržiavať zákon, a niektoré štátne orgány majú vo svojej pôsobnosti aj to, že kontrolujú dodržiavanie zákonov inými štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími osobami, hej. Typicky, typicky ide o prokuratúru. Prokuratúru tu máme na to, aby kontrolovala dodržiavanie zákonov, a ak orgány, štátne orgány, orgány samosprávy zákony porušujú v nejakom bode, tak ich má na to upozorniť, že porušujú zákony. Keď niekto spácha trestný čin, tak ho majú za to stíhať. Bez ohľadu na to, čo si o tých zákonoch myslia, či ich považujú za dobré alebo za zlé, zákony sú, zákony platia, treba ich, treba ich dodržiavať. Nie je úlohou prokuratúry, aby posudzovala, či sú zákony dobré, alebo zlé, úlohou prokuratúry je, sledovať, či sú zákony dodržiavané, a ak nie sú dodržiavané, tak sa snažiť zjednať nápravu.
Rovnako súdy rozhodujú takýmto spôsobom, že keď, keď dostanú na stôl nejaký prípad, tak ho posudzujú z hľadiska toho, čo o tom prípade hovorí zákon, a keď je niečo v rozpore so zákonom, tak sa majú snažiť, snažiť, aby sa vec dostala do súladu so zákonom.
Ale toto celkom nie je úloha verejnej ochrankyne práv. Verejná ochrankyňa práv má chrániť základné práva a slobody, ktoré sú občanom, fyzickým osobám aj neobčanom a právnickým osobám garantované Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi. Čiže, čiže verejná ochrankyňa práv nemá za úlohu chodiť kontrolovať, či je dodržiavaný taký alebo onaký zákon, pokiaľ sa to napríklad netýka základných práv a slobôd. Samozrejme, že keď sa to týka základných práv a slobôd, lebo väčšina základných práv a slobôd nie je zadefinovaná iba v ústave, ale je nejako bližšie upravená aj, aj na úrovni zákonov, tak má kontrolovať aj, či sú, či, či sú dodržiavané zákony, a upozorňovať na ich porušovanie. Ale neznamená to, že, že napríklad nemôže si všimnúť, že nejaká zákonná alebo podzákonná úprava nezodpovedá tomu, ako sú zadefinované základné práva a slobody, či už v Ústave Slovenskej republiky, alebo v medzinárodných dohodách o ľudských právach, a keď príde k záveru, že naše zákony nezodpovedajú tomu rozsahu základných práv a slobôd, ktoré predpokladá ústava alebo medzinárodné dohovory, tak je doslova jej povinnosťou nás ako zákonodarcu upozorniť na to, že v nejakom zákone je problém a že ten zákon by sa mal upraviť.
Toto nemusí, nemusí robiť prokuratúra, môže, ale, ale nie je to jej povinnosťou, je to povinnosťou verejnej ochrankyne práv. Čiže keď to pani verejná ochrankyňa práv robí, tak si iba plní svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona. Na to som už reagoval vo faktickej poznámke.
Aj to je nepochopenie úlohy verejnej ochrankyne práv, keď pán poslanec Kotleba včera hovoril o tom, že pani ombudsmanka postupuje v rozpore so zákonom o verejnom ochrancovi práv, ktorý v § 3 ods. 2 hovorí, že pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky. Samozrejme, že nevzťahuje sa pôsobnosť, to znamená, že, že nemôže, nemôže viesť konanie voči, voči Národnej rade, lebo to je jej, jej úlohou, skúmať podnety alebo z vlastnej iniciatívy prešetrovať porušovanie ľudských práv, ale, samozrejme, že iné ustanovenie zákona, myslím § 23, hovorí o tom, že verejný ochranca práv podáva Národnej rade správy a predkladá návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Keď takéto návrhy a odporúčania predkladá, predkladá, čo ja viem, samospráve mesta Martin, tak môže ísť o zmenu nejakých konkrétnych, či už právnych predpisov, alebo praxe, ale keď nejaké návrhy a odporúčania má verejná ochrankyňa práv predkladať Národnej rade, tak je, samozrejme, že väčšinu z toho majú tvoriť návrhy a odporúčania na zmenu legislatívy tak, aby sa odstránili existujúce nedostatky a prípadne aj nesúlad niektorých, niektorých zákonov s, s našimi záväzkami z ústavy a z medzinárodných, z medzinárodných dohovorov.
Viackrát a myslím, že pán poslanec Marcinčin o tom hovoril, ale myslím, že aj niektorí ďalší poslanci, tu bol, tu bol citovaný zákon o rodine, v ktorom je ustanovenie, že spoločnosť uznáva, že pre všestranný harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.
Áno, toto máme napísané, napísané v zákone o rodine, ale skúste sa, skúste sa porozprávať, skúste sa porozprávať s psychológmi, skúste sa porozprávať s tými deťmi, ktoré žijú v stabilnom rodinnom prostredí, kde majú láskyplný vzťah so svojimi rodičmi alebo, alebo, alebo s jedným z rodičov, môžu to byť, môžu to byť neúplné rodiny a môžu to byť aj iné typy partnerských zväzkov vrátane zväzkov osôb rovnakého pohlavia, a teraz nehovorím o tom, že či sú legislatívne zakotvené, alebo legislatívne nie sú zakotvené, ale pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je dôležité, aký je vzťah tých ľudí, ktorí s ním žijú, ktorí ho vychovávajú, aký, ako sa správajú medzi sebou navzájom, ako sa správajú k svojim deťom, či je ten vzťah stabilný, harmonický a láskyplný, je to dôležitejšie ako to, že či tí dvaja žijú v manželskom zväzku, alebo žijú len tak bez toho, aby to mali upravené právne, či sú to osoby rôzneho pohlavia, alebo sú to osoby rovnakého pohlavia, či sú to jeho biologickí rodičia, alebo iba jeden z nich je jeho biologický rodič, alebo dokonca ani jeden z nich nie je ich biologický rodič. To nehovorí nič o kvalite toho vzťahu a o tom, ako by sme mali nahliadať na takúto rodinu alebo na takéto typy, typy zväzkov.
A posledná vec, a myslím, že s tým začal pán poslanec Taraba, ale pokračovali s tým, pokračovali s tým aj ďalší poslanci a to sú výzvy, aby nebola schválená správa, resp. keď nebude schválená správa ombudsmanky, nebude zobratá na vedomie, že by pani ombudsmanka mala odstúpiť alebo že by ju niekto mal odvolať. No tak takéto jednoduché to zatiaľ nie je. Ja ešte stále mám nádej, že napriek istým kritickým výhradám sa poslanci vládnej koalície nerozhodnú ísť v stopách SMER-u a SNS, ktoré zvykli neschvaľovať správy verejnej ochrankyne práv, môžme mať na niektoré veci rôzny názor, ale obrovská väčšina činnosti verejnej ochrankyne práv je taká, že by ste mali zobrať tú správu na vedomie, a už vôbec neuvažovať o tom, že by to malo byť dôvodom, ak to prípadne nebude zobrané, aby pani verejná ochrankyňa skončila, lebo na to nie je žiadny vecný ani zákonný dôvod.
Ďakujem.

Ja som veľmi rada, že od kolegu Dostála zaznelo to nepochopenie úlohy verejného ochrancu práv, ktorú aj ja vnímam naozaj intenzívne v rámci včerajšej rozpravy.
Často skĺzame v diskusii o základných ľudských právach a slobodách k rôznym ideológiám a pocitovým hodnoteniam, ale pani ombudsmanka, osobne pani ombudsmanka Patakyová, nie je profesorkou práv náhodou, je právničkou, pretože pracuje nie na základe nejakých svojich dojmov, ale na základe naozaj medzinárodných právne záväzných dokumentov a vnútroštátnej legislatívy, kde jej prináleží hľadať v tejto našej legislatíve nedostatky a upozorňovať nás zákonodarcov sediacich tu na to, kde potrebujeme urobiť zmeny, aby sme naozaj zachovávali ten rozsah základných ľudských práv a slobôd, ktorý je aj vzhľadom na členstvo v Európskej únii, ale aj vzhľadom na ratifikáciu rôznych medzinárodných dohovorov a zmlúv pre nás kľúčový.
Takže toľko, ďakujem.

Ďakujem. Jednu vec chcem povedať. Ja od roku 2000, naša nezisková organizácia, pomáhame ľuďom osvojiť si, adoptovať si deti a povedať, že homosexuálne páry u nás na Slovensku nevychovávajú deti, nie je pravda, pretože vaša legislatíva umožňuje jednu vec, a to je, že ste sám, žijete ako sám, nemáte partnerku, nemáte družku, nie ste v žiadnom vzťahu a požiadate o adopciu. Po čase vám, samozrejme, keď spĺňate všetky tie náležitosti, ktoré sú tu, a veľmi, naozaj to musím povedať, že sa skúmajú všetky veci okolo vás, či, či máte, teda či viete vytvoriť predpoklady, skúmajú sa vaše osobnostné, urobia sa psychotesty a tak ďalej a tak ďalej, a keď získate túto možnosť, tak si môžete adoptovať dieťa. Vychovávate to dieťa a teraz máte partnera a žijete s tým partnerom.
Toto tu už je. A ja absolútne súhlasím s pánom Dostálom, že, viete, nezávisí od toho, že či ste homosexuál alebo či ste v riadnom zväzku, ale keď ste dobrý človek, dobrý človek, tak naozaj aj homosexuáli dnes už vychovávajú deti a nemôžte im ho zobrať, lebo to dieťa jednoducho, jednoducho je tak vychovávané. A štát mu to umožnil. To znamená, že tu je ten problém, tu je ten problém, ak ho teda, ale ja nechcem povedať ani problém, ale tu je tá vec, ktorá už tu je. Toto tu už je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dotknem sa jednej veci, ktorú hovoril Ondrej Dostál, zacitoval zákon o rodine, o tom, že optimálne je, aby dieťa vyrastalo v rodine zloženej a tak ďalej, aby boli milujúci, samozrejme. To je taká pravda, ako že je dobré pre človeka, aby mal obidve nohy a obidve ruky zdravé, to je fakt. Pravda je, že žijú ľudia bez končatiny, jednej, druhej. A takisto existujú osudy detí, ktoré vyrástli v detskom domove, a lekárska prax, ambulantná či klinická, občas dovedie človeka k stretnutiu s chlapcom alebo s dievčaťom, ktorého v 18 rokoch vypustili pred dvere detského domova do dažďa.
A, samozrejme, ja hovorím jedno, keď sa nad tým zamyslím, že by si toto dieťa, ktoré nikto nechcel a ktoré vytrvalo v domove, nebolo osvojené, muselo tam tých 18 rokov stráviť, si osvojil hoc lesbický pár, tak to dieťa nielenže získa láskyplných opatrovateľov, ale získa i starú matku a starého otca, možno dvoch starých otcov a dve staré matky, ktoré sú vo vzťahu k tým opatrujúcim dámam. A, samozrejme, to dieťa potom vie, že má oporu, že nemôže byť vystrčené do dažďa, i keby sa tým matkám niečo stalo, a preto, ak mám zvážiť, či ho nechám v detskom domove a potom ho vystrčím pred dvere a kašlem naňho, zo zákona naňho kašlem, to nie je dobré riešenie.
Múdro hovoria naši najstarší bratia vo viere. Kto zachráni jedného človeka, ako keby zachránil ľudstvo. A keby to umožnenie tohto typu starostlivosti o tie deti tomu jednému dieťaťu pomohlo, tak to bol veľký skutok, a preto nevidím dôvod stavať na hranu a ho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál, ja úprimne verím tomu, že to, čo ste tu načrtli, že k tomu aj skutočne dôjde, pretože čoraz viac poslancov vládnej koalície hovorí, že nemôže podporiť svojím hlasovaním túto správu verejnej ochrankyne práv, pretože tá zašla naozaj za všetky pomyselné čiary. Jednoducho tá obrovská porcia nenormálnosti, ktorá je tam naservírovaná priamo v takej silnej intenzite, ako to tu ešte nikdy nebolo, proste nemôže byť akýmkoľvek konzervatívne zmýšľajúcim človekom podporená, ako keby sa nič nedialo.
A v súvislosti s tým, či by mala pani ombudsmanka po tomto odstúpiť, tak bez ohľadu na to, či takáto správa bude schválená, alebo nebude, si ja myslím, že človek, ktorý takýmto násilným spôsobom pretláča svoju extrémne liberálnu politickú agendu do správy inštitútu, resp. úradu, ktorý zástava, jednoducho by mal odstúpiť tak či tak, proste toto nie je vhodné a ja to vnímam, iba ako zneužívanie svojej pozície na to, aby pretláčala tieto neomarxistické nezmysly.
A čo sa týka tej debaty o tom, či by homosexumá..., homosexuáli mali mať právo adoptovať si deti, vy to stále staviate do úplne absurdnej roviny, ako keby iba vďaka tomu, že si homosexuáli budú adoptovať deti, že to jednoducho bude úžasné, že sa tým deťom bude dariť, že to bude lepšie, proste tie prípady aj zo zahraničia ukazujú niečo úplne iné, prípady zneužívania detí a takýchto podobných zvráteností sú tam omnoho častejšie, ale každopádne ja som presvedčený o tom, že žiaden homosexuál by nemal mať právo si adoptovať dieťa, pretože takáto výchova tomuto dieťaťu škodí, deformuje jeho pohľad na svet a uberá jeho práva na to, aby malo matku a otca.