83. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ťažko sa mi bude teraz vystupovať po takom silnom vystúpení predrečníka, ale teda skúsim to.
Na rozdiel od môjho predrečníka by som chcel vyjadriť jednoznačnú podporu predloženému návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Považujem to v zásade za samozrejmé, že normálni demokraticky zmýšľajúci prozápadní poslanci tento návrh podporia, ale nežijeme, samozrejme, časy a teda niekedy aj veci, ktoré možno pred pár rokmi boli samozrejmé, treba hovoriť jasne, nahlas a najmä preto, že sa ozývajú aj tí, ktorí veci, ktoré by mali byť samozrejmé, za samozrejmé nepovažujú.
Ten návrh z vecnej stránky považujem za logický, bude flexibilnejšie, keď všeobecne pomenujeme, že pôjde o príslušníkov ozbrojených síl krajín NATO, budeme vedieť reagovať na situáciu, a teda osobitne chcem oceniť aj tú zmienku o Fínsku a Švédsku a dovolím si vyjadriť nádej, že čoskoro už bude zbytočná, pretože sa aj Fínsko a Švédsko zmestia pod ten pojem členské krajiny Severoatlantickej aliancie.
Neboli by sme teraz v tomto bode programu, keby takto pred rokom Putinovo Rusko nenapadlo bezdôvodne svojho suseda Ukrajinu a tým nám ukázalo, aké je dôležité pre nás, pre našu krajinu, pre našich občanov, pre našu bezpečnosť, že sme súčasťou obranného spoločenstva Severoatlantickej aliancie. A ukázali nám, a to je veľmi dôležité, že vieme zareagovať a vieme podporiť nášho napadnutého suseda, ktorý bráni svoju slobodu, nezávislosť a územnú celistvosť proti agresii zo strany imperiálne sa správajúcej Moskvy. Robíme to my, robia to naši spojenci z NATO, je to tak správne a je to v našom vlastnom záujme, v záujme našej bezpečnosti. Aj my sme totiž ohrození Ruskom a ruskou agresiou.
A keď som na začiatku hovoril o tom, že by to malo byť samozrejmé, tak ešte pár rokov dozadu tu existoval konsenzus vo veciach, ktoré sa týkali zahraničnopolitického smerovania, bezpečnostného ukotvenia, bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a jej civilizačnej príslušnosti, ale ten konsenzus, ktorý sa okrem nejakých marginálnych, okrajových a politických prejavov týkal celej relevantnej politickej scény, je, žiaľ, už niekoľko rokov preč. Skončilo to príchodom fašistov do parlamentu v roku 2016, ale dnes už z toho konsenzu o tom, že patríme na Západ, že patríme do NATO, dnes už z toho konsenzu vybočuje aj strana SMER – sociálna demokracia, ktorej dvaja poslanci budú vystupovať po mne, ako sme videli pred chvíľou, a teda zaujímavé bude, ako sa zachovajú poslanci HLAS-u, pretože je to taká pekná príležitosť, aby sa v otázkach, ktoré sú vecou národnej bezpečnosti, ktoré sú vecou zahraničnopolitickej orientácie a začlenenia Slovenskej republiky, odlíšili od svojich bývalých spolustraníkov, takže pozorne budeme sledovať, ako budú hlasovať.
Moja posledná poznámka sa týka toho, že o tomto návrhu sme mali rokovať včera, ale teda vzhľadom na to, čo sa udialo počas schvaľovania programu, ten program nebol schválený a rokujeme o tom až dnes. Viem, že pána ministra to nahnevalo, dal to najavo aj novinárom a svoj hnev nasmeroval na poslancov strany Sloboda a Solidarita, ktorí tiež nehlasovali za schválenie programu včera. A ja viem, že pán minister má veľa roboty, bol som pár mesiacov štátnym tajomníkom a viem, že keď minister robí svoju prácu poctivo, tak nemá čas, nemá čas len tak niekde vysedávať. Videl som to u pani ministerky Kolíkovej, u ktorej som bol štátnym tajomníkom, a nepochybujem, že aj pán minister Naď je takým ministrom, ktorý nemá času nazvyš. Ale je to tak, sme v parlamentnej demokracii, vláda sa zodpovedá parlamentu, niektoré veci nemôže rozhodovať sama, potrebuje, aby jej to odsúhlasil parlament, tak je logické, že ministri niekedy musia počkať na poslancov, kým prídu na rad.
A ani vecne, myslím si, že tá kritika namierená na SaS nesedela, lebo my sme reagovali len na to, že pán predseda Národnej rady nepostupoval v súlade so zákonom o rokovacom poriadku alebo podľa nášho názoru nepostupoval v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, upozornili sme na to a keď ani napriek tomu upozorneniu nedošlo k náprave, tak sme jednoducho nemali inú možnosť, ako prejaviť svoj názor, ako to, že sme nehlasovali za schválenie programu schôdze.
Ale ja chcem teda ubezpečiť pána ministra, že nemusí na nás nejako vylievať svoj hnev, lebo my nie sme jeho nepriatelia, my, naopak, ja mám pocit, že vo všetkých zásadných veciach sme na jednej lodi, lebo zásadné veci, nie to, že či o nejakých návrhoch budeme rokovať v utorok alebo v stredu a či to bude o dve hodiny skôr alebo o dve hodiny neskôr, zásadné veci sú tie, o ktorých som hovoril, otázky konsenzu zahraničnej politiky a v bezpečnostných záujmoch, a tam verím, že to vidíme rovnako a určite to naši poslanci vyjadria aj svojím hlasovaním o predloženom návrhu.

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Dostála.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

Pán Dostál, neberte to ako invektívu. Vážený pán fanatik do NATO, hovorí sa: Vidieť Neapol a zomrieť. Ja mám svoje heslo: Vidieť Dostála pochodovať v uniforme, potom robiť okop pre stojaceho strelca a až potom zomrieť.
Ďakujem.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Mizík, neberiem to ako invektívu, nebola to invektíva, bola to hlúposť. Neviem celkom, čo ste tým chceli povedať, ale zasa to sa mi stáva pri vašich vystúpeniach pomerne často.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. V rozprave vystúpia pán poslanec Fico a pán poslanec Blaha.
Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

Vážený pán minister v demisii, dámy a páni, začnem, začnem tým, že ma neuveriteľne fascinuje schopnosť predstaviteľov SaS hovoriť za iných. Nedávno tu bola pani poslankyňa Kolíková, ktorá povedala, že tých 1,2 mil. ľudí, ktorí sa zúčastnili na referende, to mysleli inak. Že oni to majú v hlavách úplne inak, ako si my myslíme. Dnes tu počúvam, že SMER – slovenská sociálna demokracia má nejaký iný názor na Európsku úniu, na NATO. Ja neviem, kde na to chodíte, pán poslanec, ale ste posledný, ku ktorému by som sa ja prihováral a mu vysvetľoval, aká je orientácia politickej strany, ktorú vediem 23 rokov.
Jediný problém, ktorý tu máme, dámy a páni, je naše rozdielne nazeranie na konflikt na Ukrajine. A dovoľte mi úplne čerstvý príklad, kým sa dostanem k tomu, kvôli čomu som sa prihlásil do rozpravy. Teraz sme skončili stretnutie, pán minister v demisii, s veľvyslancami Európskej únie, s veľvyslancom Spojených štátov a Veľkej Británie. Stretnutie, na ktorom bol podpredseda Národnej rady pán Blanár, ja a predseda zahraničného výboru Marián Kéry. Nie som ten, čo by vynášal informácie z takýchto interných stretnutí, bolo nás tam asi 30 alebo 35 dohromady, lebo došli aj viacerí z ambasád, ale vznikla téma, aký je plán na Ukrajine. Viete, čo je smutné? Oni nemajú žiadny plán.
Pýtali sa nás: Aký máte vy plán v SMER-e – slovenská sociálna demokracia, keď hovoríte, že v prípade účasti vo vláde nechcete posielať zbrane na Ukrajinu? Áno, ja to hovorím veľmi jasne a otvorene, toto je politika, kde sa ja hlásim k tomu, čo napríklad hovorí maďarský premiér, čo hovoria aj iní štátnici mimo Európskej únie. Táto politika je legitímna a ja chcem všetkých poprosiť, aby ak používame slovo mier a mierové riešenie na Ukrajine, aby ste nepoužívali okamžite prívlastok, že sme extrémisti, keď hovoríme o mieri alebo mierovom riešení.
Na odpoveď, alebo na otázku, pán minister v demisii, že aký máme teda plán, keď nechceme posielať zbrane na, zbrane na Ukrajinu, som odpovedal: No, my sme doteraz nepočuli od Európskej únie jednu jedinú mierovú iniciatívu napriek tomu, že Únia reprezentuje 500 mil. obyvateľov, a nepočuli sme žiadnu mierovú iniciatívu ani od najzodpovednejšej krajiny, od Spojených štátov amerických. Prečo napríklad sa minimálne nedohodnú na tom, že nastane nejaké prímerie a nesadnú si všetci za jeden stôl? Pretože niekde treba začať a my tvrdíme, že treba začať za rokovacím stolom. A spýtal som sa veľvyslancov najrozhodujúcejších krajín: Pokiaľ ide o Ukrajinu a zásobovanie zbraňami, aký máte vy plán? A pozerali na mňa a odpovedali: No, budeme ďalej posielať zbrane na Ukrajinu. A to je plán? Nechať Ukrajinu v ďalšej päťročnej krvavej vojne, toto je plán, preboha? Naviac je málo pravdepodobné, že niekto je schopný v konvenčnej vojne poraziť Ruskú federáciu, to je málo pravdepodobné. Tak čo je horšie, že my sa hlásime k mierotvorcom, hovoríme o mierovom riešení, nech sa jednoducho urobí dohoda o prímerí a začne sa rokovať, alebo bezhlavo posielať na dennej báze ďalšie a ďalšie zbrojené dodávky na Ukrajinu bez výsledku?
Pán minister v demisii, predpokladám, že máte pravidelne informácie z ukrajinského frontu, a tie zrovna nie sú povzbudivé v tomto okamihu. Asi máte informácie aj o tom, aké neúspechy ukrajinská armáda dosahuje, hoci sa slovenské médiá snažia za každú cenu to vykresliť inak. Ja nie som a nikdy nebudem advokátom Ruska, pretože tvrdím, že ide o porušenie medzinárodného práva, ale plán nechať zabíjať ďalších civilistov, tisíce ľudí, či sú to Rusi, Ukrajinci na Ukrajine, toto pre mňa, prepáčte, plánom nie je. A som rád, že dnes toto stretnutie s veľvyslancami prebehlo, pretože sme si to mohli vykonzultovať, a som rovnako rád, že môžem aj na iných stretnutiach hovoriť to, čo hovorím otvorene na tlačových konferenciách alebo pri iných príležitostiach.
Pán minister v demisii, chcem využiť materiál, ktorý ste predložili, aby som predložil k tomuto vašemu materiálu návrh uznesenia, ktorý nemení nič na tom, čo ste vy predložili do uznesenia, ale chcem niečo iné navrhnúť, aby Národná rada prijala. Pán minister, bolo tu niekoľko pokusov, pýtame sa to verejne, zatiaľ tie odpovede nedostávame ani z ministerstva obrany, ani od pani prezidentky, ste takí bobríci mlčanlivosti, pretože sa asi bojíte, že keď tá pravda vyjde na povrch, tak to nebude pekné. Jedna vec je istá, pán minister, že po voľbách príde nová vláda, ja neviem, ako tá vláda bude vyzerať, to, ja nemám krištáľovú guľu, možno bude OĽANO opäť sedieť v tej vláde, ale ak OĽANO v tej vláde sedieť nebude, tak určite bude musieť nový minister obrany prísť so všetkými informáciami pre verejnosť, čo ste všetko urobili, pokiaľ ide o zbrojné dodávky smerom na Ukrajinu a v akom stave je obranyschopnosť Slovenskej republiky. Keďže tieto informácie nie sú k dispozícii, vyhýbate sa im a pravdepodobne aj viete prečo, tak navrhujem, aby sme dnes k tomu vašemu materiálu schválili jedno uznesenie, ktoré reaguje na množstvo takých zvláštnych situácií.
Ja uvediem jednu, vy ste napríklad povedali, pán minister v demisii, že systém S-300 bol zastaralý, nepoužiteľný, nefunkčný, a o tri týždne na to, čo bol doručený na Ukrajinu, sa objavili správy, že ako perfektne pomáha chrániť ukrajinský vzdušný priestor, tak ste tam asi črepiny neposlali. Nehovoriac o množstve iných vecí, kde ste sa zamotali, a preto by som chcel, aby ste možno kapli božskú, neviem, či Národná rada vás k tomu prinúti, bol by som veľmi rád, keby vás k tomu prinútila, a navrhujem, aby sme prijali nasledujúce uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vašemu návrhu na aktualizáciu súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských štátov NATO na území Slovenskej republiky, teda nové uznesenie k tlači 1419. Opakujem, nedotýkame sa obsahu vašeho uznesenia ani vašeho materiálu.
Národná rada Slovenskej republiky žiada
A. ministra obrany Slovenskej republiky v demisii, aby písomne v termíne do 8. februára 2023 predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu
1. aké rozhodnutie bolo prijaté v súvislosti s uzemnenými bojovými lietadlami MIG-29, najmä či bolo prijaté rozhodnutie darovať uvedené lietadlá ukrajinskej armáde,
2. aký bol skutočný technický stav systému S-300 darovaného ukrajinskej armáde, keď krátko po jeho presunutí na územie Ukrajiny boli zverejnené informácie, že systém S-300 poskytuje Ukrajine cennú ochranu,
3. aký je skutočný stav ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ak dve americké batérie systému Patriot sú presunuté alebo sa presúvajú z územia Slovenskej republiky, čo dnes potvrdil aj americký veľvyslanec,
4. ako dlho budú bojové lietadla Poľska a Českej republiky kontrolovať vzdušný priestor Slovenskej republiky a aký je časový harmonogram nasadenia bojových lietadiel Maďarska na území Slovenska,
5. kedy po darovaní 30 BVP-1 ukrajinskej armáde bude dokončená dodávka zostávajúcich 14 nemeckých tankov Leopard slovenskej armáde,
6. aký je skutočný technický stav nemeckých tankov Leopard, ktoré mali byť dodané slovenskej armáde a či je nutná ich technická oprava,
7. kedy slovenská armáda vytvorí novú špecializáciu profesionálneho vojaka, nabíjača do nemeckého tanku Leopard,
8. aký je skutočný objem a druhy munície, skutočné počty ručných zbraní a iných zbraní či vojenského vybavenia, ktoré doteraz Slovenská republika odovzdala ukrajinskej armáde.
B. Národná rada žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby túto písomnú informáciu doručil všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ihneď po jej obdržaní.
A chcem požiadať, keď budeme o piatej o tom hlasovať, Národnú radu, aby toto uznesenie schválila.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca Fica evidujem... (reakcia z pléna), áno, je tam pán poslanec Dostál, čiže dohromady jedenásť faktických poznámok, pán Dostál ako posledný. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Ako prvý pán poslanec Peter Osuský.

Budem sa venovať na úvod trošku histórii a mierotvorstvu. Keď verní spojenci Stalin a Hitler v zastúpení Molotov a Ribbentrop začali druhú svetovú vojnu útokom na Poľsko, možno netušili, že karta sa obráti a verní bratia sa rozkmotria. Keď si tuná počúvam reči o ušetrení civilných obetí, ktoré vznikajú, samozrejme, len tým, že jedna strana vraždí tie civilné obete, ma napadá, že ako bolo múdre urobiť prímerie a zrušiť bránenie Leningradu a dohodnúť sa s veľkonemeckou ríšou povedzme na tom, pokiaľ dostane veľkonemecká ríša Rusko a odkiaľ to Rusko bude Rusko. Inými slovami, toto sú tie správne výzvy k mierotvorstvu a ja sa čudujem, iste by ste kritizovali v tom čase Sira Winstona Churchilla, nehovoriac o Američanoch, že dodávali Rusku všetky možné zbrane, benzín, žrádlo, všetko. Bolo to, samozrejme, predlžovanie krvavej vojny, pretože stačilo to zabaliť, dohodnúť sa, urobiť prímerie a bojovať za mier.
Pokiaľ ide teda o to stretnutie s veľvyslancami, viete, poviem vám to tak, oni tí veľvyslanci tu nedriemu, oni o vás vedia, oni, samozrejme, prídu, pretože ich pozve podpredseda Národnej rady, tak sa patrí prísť. Ale predstava, že nevedia, s kým sedeli za jedným stolom, je naivná. Vedia o vás všetko a nemajte o tom, čo o vás vedia, ilúzie.

Pán poslanec Kočiš.