83. schôdza

Ešte krátko zareagujem najmä na to, čo hovoril pán poslanec Blcháč, lebo on v zásade nie je oboznámený s tým, ako sa uvažovalo predkladať zákony v tomto volebnom období, a preto sa môže oprávnene pýtať, že prečo to predkladáme až teraz, prečo tu nie sú nejaké iné zákony namiesto toho. Ja by som tiež teraz neporovnával, či sú tie zákony, ktoré sa ocitli na konci schôdze, dôležitejšie ako tie, ktoré sú teraz. Pre hnutie OĽANO je toto jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré sú predložené na tejto schôdzi, čiže tam žiadne pochybnosti nemáme.
Ale čo je dôležité povedať, je aj to, a to je aj verejne známe, my keď sme vypočúvali, vypočúvali kandidátov na predsedu úradu na ochranu oznamovateľov, tak sme sa ich pýtali na viaceré otázky. A napriek tomu, že pani predsedníčka, ktorá má osobné skúsenosti aj z, alebo teda je zná... je si vedomá, že povedzme v Spojených štátoch a inde existuje aj systém podielovej odmeny, tak ona sama nie je veľkou zástankyňou odmeňovania oznamovateľov korupcie ako takých, hoci tú odmenu ten úrad udeľuje alebo môže udeľovať aj za jej pôsobenia, lebo paušálnu odmenu tam máme už na základe zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. A tak sme sa dohodli ešte tesne po jej vymenovaní, že nebudeme hneď podávať náš návrh zákona o podielovej odmene, pretože mňa aj osobne poprosila alebo požiadala, aby sme si dali nejaký časový odstup, ako bude fungovať ten zákon, teda nejaký čas s tým, že už pol roka úrad funguje. Nefunguje to zatiaľ dobre, ona sama to priznala vo výročnej správe toho úradu. Nejaké konania sú, ale veľa ich nie je. Oznamovatelia z rôznych dôvodov nie sú tak aktívni v poznávaní korupcie, ako sa očakávalo. A pokiaľ by bol riadny termín volieb, tak by sme s týmto zákonom prišli asi až v lete, aby mala v zásade dva roky na to, že odskúša ten systém, ktorý jej viacej vyhovuje, teda že sa nebude až toľko odmeňovať. No ale keďže sme sa dohodli na predčasnom termíne volieb, tak sme s tým zákonom prišli teraz, lebo už keby sme prišli v lete, tak už by sme ho nestihli ani prerokovať v Národnej rade.
Čiže ide naozaj o tento dôvod, o ktorom možno mnohí neviete, ale snažili sme sa byť korektní aj voči nej. Ale jednoducho nazdávame sa a sme presvedčení o tom, že jedna z vecí, prečo ten zákon dobre nefunguje v praxi, je ten, že oznamovatelia, ktorí by aj za iných okolností boli ochotní oznámiť aj väčšie prípady korupcie, ich neoznamujú aj preto, že tie riziká s tým oznámením a s tým, že by ich mohli vyhodiť zo zamestnania, sú veľké a že im treba proste ponúknuť a motivovať ich aj iným spôsobom. Jeden je ten, že im neja... im určitým spôsobom zabezpečíme ochranu pri šikanovaní, pokiaľ by teda na základe už preukázaných prípadov šikanovania chceli opustiť svoje doterajšie pracovisko.
A druhým dôvodom je práve ten, že okrem paušálnej odmeny by mali mať k dispozícii aj podielovú odmenu, ktorá sa bude vyplácať, avšak iba, ona sa bude vyplácať len vtedy, keď ten prípad je už ukončený, a dokonca keď ten majetok štátu, ktorý bol získaný korupčnou trestnou činnosťou, je aj štátu vrátený. Čiže z toho sa bude počítať podiel. To neni úplne bežný prípad tých, tých prípadov, toto nebude každý druhý prípad. Ale aj my si od toho sľubujeme, že jednoducho rozšírime tú možnosť pre oznamovateľov korupcie poukázať aj na takéto väčšie prípady, kde pri odhalení veľkých korupčných káuz by im podľa nás mala patriť väčšia odmena ako len paušálna odmena.
Zároveň by som rád upozornil aj na to, že aj po rozhovoroch, doterajších rozhovoroch s úradom na ochranu oznamovateľov by sme paušálnu odmenu stále ponechali ako nenárokovateľnú. Lebo v tomto návrhu zákona ju označujeme za nárokovateľnú, ale teda chceme vyjsť v ústrety aj Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že by tá paušálna odmena bola aj naďalej nenárokovateľná. Ale táto podielová odmena v zmysle aj tohto návrhu bude nárokovateľná. Čiže to bude aj rozdiel medzi týmito dvomi odmenami, ktorý v tomto návrhu tak zatiaľ upravený nie je.
Tiež by som rád reagoval na pána poslanca Baránika, ktorý už medzitým musel opustiť rokovaciu miestnosť, a tiež si kladie legitímnu otázku, že čo keď to bude zrovna prípad, bude to možno nejaký menší zamestnávateľ. Viem, že teraz asi nebudeme hovoriť to isté s pánom poslancom Mičovským, lebo ja si nejak tak viacej vnímam tie riziká, že môže, môže naozaj nastať aj to, čo hovoril pán poslanec Baránik, že proste tí zamestnávatelia, tí zamestnanci sa medzi sebou dohodnú a že oni, oni, možno nie ten, kto to bude oznamovať, ale proste vznikne tam nejaká, nejaká zvláštna, zvláštna dohoda medzi nimi a jednoducho jeden z nich poukáže na tie, na to korupčné správanie, ktoré mohol zhodou okolností iný zamestnanec robiť, a keby si dal veľmi vysoké odstupné, tak by to zvádzalo možno tých zamestnancov k tomu, že by sa potom neskôr chceli cez to odstupné podeliť. Akože je to dosť extrémny prípad, ale podľa mňa na toto poukazoval pán poslanec Baránik, a preto treba naozaj veľmi-veľmi citlivo odhadnúť a upraviť, že aká je tá adekvátna, primeraná miera toho odstupného, aby človek, ktorý je evidentne a preukázateľne šikanovaný, lebo my hovoríme o konkrétnom príklade, kedy on už na súde dokáže, že ten pracovnoprávny úkon, tá výpoveď voči nemu bola preto, že oznámil korupciu toho zamestnávateľa. My hovoríme o tomto prípade. Tam je úplne že evidentné, jednoznačné, že je šikanovaný. Tak jednoducho aby sme ho nedržali ďalej v prostredí, kde ho chcú od... odkiaľ ho chcú vyštvať, ale zase dali mu nejaký primeraný balík na to, aby, toho odstupného, aby mohol odísť a nájsť si nové zamestnanie. Aby nezostal na ulici s holými rukami.
A ja som teda alebo my sme navrhli do tohto návrhu zákona že šesť mesiacov. Ale hovorím dopredu, že ja netrvám na šiestich mesiacoch. Ja som sa snažil o to, aby, alebo sme sa snažili o to, aby to malo aj nejaký odstrašujúci účinok, ale aby to zase nebolo bežné odstupné, ktoré ten zamestnanec dostane, keď mu dajú výpoveď, a podľa toho, koľko pracuje u toho zamestnávateľa, tak takú, také odstupné dostane. Čiže trošičku vyššie, aby to bolo, preto sme navrhli šesť mesiacov. Ale myslím si, že aj keby to bolo štyri mesiace alebo päť mesiacov a, alebo aj viac ako šesť mesiacov, je to, je to nejaká, je to taká miera, ktorú treba naozaj veľmi citlivo odhadnúť.
Ja si myslím, že ešte sa dopracujeme možno k niečomu lepšiemu aj po ďalších rozhovoroch s ministrom práce. Vôbec sa nebránim tomu, aby sme, keďže ten, tento návrh zákona sa v tej, tomto kúsočku dotýka aj zamestnávateľa, zamestnancov, že by sa mohla k tomu vyjadriť aj tripartita. Budeme mať medzi prvým, druhým čítaním ešte na to čas. Možnože aj tam sa dozvieme naozaj viacej aj zo strany tých zamestnávateľov, aj z ich skúseností.
A, ale nemyslím si, že ten systém dnes, ako je nastavený, je dobrý, a to konštatuje aj úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. Aj on v správe konštatuje, že títo ľudia sa boja nahlasovať alebo, nechcem hovoriť, že sa im neoplatí, lebo to tak nie je, ale boja sa nahlasovať tú korupciu, lebo sa obávajú toho, čo sa im stane po tom, keď začnú byť šikanovaní v tej práci, a tak ju radšej neoznámia, nechajú to tak, povedia si, však to neni moja starosť, to nech si riešia orgány činné v trestnom konaní, nech na to dojde niekto iný, ja sa do toho nebudem montovať, hoci teda dobre vedia, že o čo ide, a mohli by byť práve oni tými, ktorí, ktorí to oznámia.
Ja ešte k tej cene. No, rozumiem, pán poslanec Dostál, že to, priznám sa, že ja som v tejto rovine neuvažoval, ale, ale dávam ti za pravdu, že niekto môže takto uvažovať a že možnože to nevyzerá z tohto pohľadu dobre, no. Akože nie, nebolo to tak myslené. Však ty podľa mňa vieš, že to takto nebolo myslené. A nemyslím si, že to iba OĽANO udeľovalo. Ja si, ja si dobre pamätám, ja som bol vtedy asistent poslancov, že to bola ako keby, áno, že OĽANO prišlo s takým nápadom, že udeľovať nejakú cenu. Ale mám pocit, že to vtedy bola taká, na takej širšej platforme spolupráca, že to do toho boli zapojené aj iné opozičné strany, najmä SaS, že to, ja som to nikdy nebral ako OĽANO aktivitu. No, ale ja už neviem. Však keby toto bol jediný problém, pre ktorý by ste nevedeli podporiť zákon, tak možnože nájdeme aj iné vhodné meno. Nemusí to byť Juraj Langsfeld, že naozaj o toto nešlo, že ak je toto jediný problém toho zákona z vášho pohľadu, tak kľudne si sadnime a rozprávajme sa o tom medzi prvým a druhým čítaním.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Naozaj len stručne, nechcem už nič opakovať.
Len možno na to vysvetlenie aj pánovi poslancovi Dostálovi, ale Milan ma vlastne predbehol. Ak by toto malo byť problém, tak naozaj určite slovenská história poskytuje dostatok osobností, ktoré by sme vedeli prepojiť takýmto spôsobom. Ale tiež si spomínam a konkrétne to bolo v Prievidzi, keď dostával cenu pán, ten hlavný banský inšpektor pán Tejbus. Boli tam ľudia od vás zo SaS-u a bolo to tak aj pri tých ďalších, takže nebola to záležitosť tak rýdzo oľaňácka, aj keď ste správne poukázali, že táto súvislosť tu evidentne je. Ale tá súvislosť bola daná aj tými peknými okamihmi, že nielen teda slávnostné udeľovanie ceny, ale napríklad brigáda v tej Kremnici, keď sa budoval mostík k tomu poškodenému hrobu a dával sa hrob do poriadku aj most sa dával do poriadku. Takže boli tam momenty, ktoré možno podvihli túto aktivitu nad rámec nejakej úzko straníckej zištnej alebo teda politicko bodovanej aktivity. Myslím si, že ten moment je presne z tej kategórie, ktorá by mohla spájať dobrých ľudí s dobrými úmyslami.
Ale vravím, ak by to mal byť len tento problém, tak určite sa vieme popasovať aj s iným menom. Aj keď ja som si toho, ja, no tak, tak to vyplynulo, zdalo sa mi to vhodné, pokojne môžme hľadať iné riešenie, ale vravím, bola to širšia báza, ako to aj pán poslanec Vetrák spomenul. Takže viem si predstaviť, že tí, ktorí sa zúčastňovali, však to niekoľko rokov trvalo, tých aktivít, tak by mohli možno teraz, keby tu boli, povedať: Áno, boli sme pri tom, išlo nám o spoločný zápas a vlastne ten spoločný zápas zažívame aj teraz.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mičovský, ja nespochybňujem tú aktivitu udeľovanie Radu Juraja Langsfelda. Nepochybujem o tom, že bolo to vedené úprimným záujmom oceniť ľudí, ktorí poukázali na nejaké korupčné konanie. Len, a teda dokonca medzi tými ocenenými okrem ľudí, ktorí sú evidentne spojení s OĽANO, či už z minulosti, alebo, alebo zo súčasnosti, ako je Oto Žarnay alebo Ján Marosz, sa nachádza, nachádza napríklad, pre zaujímavosť, aj Michal Truban. Čiže nevyhýbalo sa to ocenenie ani, ani budúcim progresívnym politikom. Ale, ale teda ešte, ešte raz. No, zaráža ma ten nápad, že niečo, čo je v podstate cena spojená s nejakou politickou stranou, lebo na tej stránke spajamestatocných.sk, kde sú informácie o tom, o tomto ocenení, je ako kontakt uvedený Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, OĽANO. Je to prelinkované, prelinkované na OĽANO aj, aj viaceré prezentačné aktivity, ktoré sa dajú nájsť na internete, sú označkované značkou OĽANO. Tak táto politická strana navrhuje, aby sa ocenenie, ktoré ona sama udeľovala, stalo štátnym ocenením. Keby to bolo, že po sto rokoch by niekto prišiel s tým, že bola to taká idea, že kedysi tu bolo nejaké OĽANO, ktoré to navrhlo, a teda urobme z toho ocenenie, tak to by som tomu rozumel. Ale keď to navrhuje priamo tá politická strana, ktorá takéto ocenenie udeľuje, no tak som sa nad tým pozastavil. To je všetko.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Dostál, rozumiem a viem sa stotožniť s vaším vnímaním, aj keď sa priznám, že trocha mi tu práve pri vás chýba trocha viacej v tomto ohľade veľkorysosti. Aj keď vravím, rozumiem, máte určite pravdu. Tá súvislosť tu je a keďže vieme aj krátku, aj dlhšiu históriu vzťahov politických strán v parlamente, takže vieme, že sme tým zaťažení. A práve preto by som povedal, že možno by sme nemuseli pozerať na tento aspekt, ale skôr na ten, na ktorý som sa snažil upozorniť.
A využijem na to aj meno pána Trubana. Áno, dneska je to politický predstaviteľ, ale v časoch, keď sme sa rozhodli ho oceniť a on to prijal, bol to IT-čkár, ktorý poukázal na veľmi veľký nešvár v tejto brandži, keď si tam dohra... nahrávajú navzájom rôznych sparingpartnerov, aby sa vyhrala súťaž aj s nejakou tou nadsázkou, či vývarom, či ako to nazývajú. On na to veľmi tvrdo poukázal. A ja osobne som ho vtedy vyhľadal. On na bicykli chodil do roboty, ja na bicykli do roboty, stretol som sa s ním. Poprosil som ho, či by bol ochotný sa stať takýmto laureátom, a potešilo ho, že sa stal. Že sa neskoršie stal politikom a to, to súvisí, ale asi by to nemalo byť podstatné. Alebo naopak, takíto ľudia predsa by mali vstupovať do politiky. Už ktorú stranu si vyberú, to je tak trocha na nich. Ale myslím si, že to nie je nejaká stigma, ale to je taká forsáž, aby taký človek sa venoval veciam verejným aj z pozície politika.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak aby som to uviedol na pravú mieru, tak ide o zákon, ktorý súvisí s voľbami, a ja som tam napísaný ako jeden z predkladateľov, ale sú to idey hnutia OĽANO, ktoré deklarovalo už pred voľbami, a náš legislatívny tím, právny tím, a hlavou toho bol Milan Vetrák, ktorí vypracovali tento zákon, takže skúsim na úvod len uviesť, aké veci, akých vecí sa týka konkrétne, a potom Milan Vetrák už avizoval, že zajtra ráno má vystúpenie za náš klub, čiže 30-minútové vystúpenie, tak on by ich rozobral podrobnejšie.
No, takže tento návrh zákona vyplýva priamo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vlastne na volebné obdobie 2020 až 2024, ktoré bolo pôvodne, v ktorom sa uvádza, citujem: Vláda Slovenskej republiky sa s cieľom podpory záujmu občanov o veci verejné zasadí o zvýšenie účasti občanov na hlasovaní v parlamentných voľbách vo forme stimulu zľavy vo výške 10 % zo všetkých poplatkov štátu pre každého občana, ktorý sa zúčastnil na posledných parlamentných voľbách, alebo na ostatných parlamentných voľbách. Sú tam aj ďalšie veci v tomto zákone.
Táto, ktorú som teraz predniesol ako prvú, že zaviesť odmenu za účasť na parlamentných voľbách vo výške 10 % zo všetkých poplatkov štátu, tak aspoň spomeniem niektoré, aj z čoho to vychádza. Viete, že my sme mali pred voľbami anketu Rozhodni to a tam sa 78 % zúčastnených obyvateľov, ktorí, ktorí klikli na to, vyjadrilo, že by boli za to, aby bola odmena za účasť na voľbách. Samozrejme, motívom je priviesť čím viac ľudí k volebným urnám a k záujmu o veci verejné. Viem, že v demokratických krajinách, teraz tie nedemokratické nebudem spomínať, ale v demokratických krajinách, pokiaľ mám správne vedomosti, tak v Belgicku majú, majú pokutu za neúčasť pri voľbách. Prosím? (Reakcia z pléna.) Áno, ale sú povinné pod hrozbou pokuty. Nie je tá pokuta nejaká vysoká, nie je tá pokuta nejaká vysoká, ale my sme týmto smerom vôbec nechceli ísť. My sme chceli ísť pozitívne, tak sme to vymysleli takto alebo navrhli takto. Nebránime sa nejakým úpravám.
Predmetná zľava by sa týkala len fyzických osôb nepodnikateľov v rozsahu správnych poplatkov vyberaných správnymi orgánmi za úkony a konania na úrovni štátu pre držiteľov potvrdenia o účasti na parlamentných voľbách podľa osobitného predpisu a tak ďalej a tak ďalej, vyberám z dôvodovej správy. A tu k tým poplatkom, že čoho by sa mali týkať, zľavy by sa mali týkať celého radu rôznych služieb na úseku všeobecnej správy, napríklad osvedčovanie odpisov, podpisov, uznaní odbornej kvalifikácie, na úseku katastra nehnuteľností, napríklad výpisy z listu katastra, kópie katastrálnej mapy a podobne, na úseku vnútornej správy, napríklad vydanie osvedčenia o štátnom občianstve a tak ďalej a tak ďalej, nebudem to všetko z tej dôvodovej správy vyberať, vy ju máte pred sebou.
Ďalšia vec, čoho, čo je cieľom toho zákona, ďalšie veci sú možno menej v médiách pretriasané, ale sú tam. Ešte k tým zľavám sa vrátim, napadlo mi, že v médiách už prehrmelo, že je to volebná korupcia. No chcem sa voči tomu ohradiť. To je, to je nie pred voľbami, ale po voľbách a dostávajú to voliči, tú zľavu z poplatkov, voliči každej strany, dokonca aj tí, ktorí vhodili prázdnu obálku do urny, takže o korupciu v žiadnom prípade nemôže ísť.
Ďalšia vec, ktorá tam je, zníženie započítania prednostných hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu z troch na jedno percento. Toto sleduje vlastne, aby občania mohli... aby občania sa zúčastňovali, vlastne aby hlas občanov viac zaznieval v tých, pri tých voľbách, čiže inými slovami, aby oni mohli prekrúžkovať ľahšie tých, ktorí sú nižšie na kandidátkach strán, na vyššie miesta. Tam boli tri percentá a myslím, že my sme dosiahli dosť výrazný výsledok vo voľbách a tam na prekrúžkovanie sa bolo treba, a teraz ma môžte opraviť, ale nejakých 20-tisíc preferenčných hlasov. Čiže toto by sme znižovali z troch percent hlasov, ktoré získala strana, na jedno percento.
Ďalej je v tom zákone, zákone legislatívne, sú tam legislatívne úpravy, čo sa týkajú prezidentských volieb poštou, zabezpečenie distribúcie zoznamu kandidátov aj vo voľbách do orgánov samosprávy do domácností, spresnenie zákonnej úpravy, pokiaľ ide o náležitosti zápisníc z volieb do orgánov samosprávy. Tu sa zastavím. Teraz sme si vyskúšali spojené voľby a niektorí občania alebo veľmi veľa občanov sa sťažovalo, že by to bolo neprehľadné, tak tam sa navrhuje distribúcia niektorých materiálov, čo sa týka volieb pri samosprávach, teda aj VÚC-kach, do každej domácnosti, aby tí ľudia mali prehľad.
No a potom také známejšie veci, ktoré sme, ktoré navrhujeme v tomto zákone, je úprava miestneho referenda v zmysle, že pri regionálnom referende znížiť počet potrebných podpisov pod petíciu na 10 % a znížiť kvórum na 25 %. To znamená, že ak v nejakej obci, v meste chcú ľudia vyjadriť svoj názor referendom a presadiť ho, tak stačí pod petíciu, aby bolo podpísaných 10 % oprávnených voličov a kvórum pri tom referende by bolo potom 25 %. V prípade miestneho referenda v mestách Bratislava a Košice, ktoré majú aj samostatné zákony, ktoré sa týkajú týchto miest, by sme zničili, znížili, pardon, počet potrebných podpisov pod petíciu na 20 % a kvórum tiež na 25 %.
Ďalej v tom zákone, zrušenie povinnosti poskytovať transparentný účet pre banky, ktoré nevedú platobné účty spotrebiteľom.
A ešte je tam jedna vec, znížiť požadovanú hranicu získaných hlasov vo voľbách do orgánov samosprávy, do orgánov samosprávy pre aktívnu žalobu, žalobnú legitimáciu neúspešného kandidáta pre napadnutie platnosti a ústavnosti volieb. Prepáčte, nemám okuliare, tak niekedy mi to takto... (Reakcia z pléna.) Nie, netreba, už ďalej nebudem čítať z toho, lebo už končím pomaličky, ale okuliare mám chvíľku, tak mi to niekedy, niekedy na ne zabudnem.
No. Tak už k tomu iba, k tomu poslednému bodu. Tam je tá žaloba pre neúspešného kandidáta. Vieme, že mnohí kandidáti hovoria o tom, alebo napádajú výsledky volieb, tak tu sa znižuje hranica a, prepáčte, ja to skúsim v tej dôvodovej správe nájsť. Ja som si to nepoznačil, kde to je. (Reakcia z pléna.) Do rozpravy pôjde potom Milan Vetrák za náš klub. (Listovanie rečníka v podkladoch.) A už týmto, týmto vlastne skončím, len dúfam, že to nájdem. Aha, tu to je! V tomto článku sa mení správny súdny poplatok, šiesty diel, citujem, konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. No a tam je to, že znižuje sa hranica potrebná pre žalobnú legitimáciu pre neúspešného kandidáta zo v súčasnosti požadovaných 10 % platných hlasov na 5 %. Uvedené vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe a podporuje prístup neúspešných kandidátov k využitiu tohto druhu žaloby.
Dobre, tak za mňa, za mňa toľko. Ja som zhrnul tie asi najdôležitejšie veci, ktoré tam sú, a ešte raz, zajtra ráno, keď budeme pokračovať, tak mal by to rozviesť do podrobností Milan Vetrák.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že tak začať tým, že tak a máme to tu. Už vieme, prečo vládna koalícia alebo bývalé trosky vládnej koalície si schválili časť B2 uznesenia o skrátení volebného obdobia. Krátko zacitujem: "Časť B2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. B1 určuje, že voľby sa vykonajú 30. septembra 2023 a B2 hovorí, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania."
Prečo spomínam toto uznesenie práve v súvislosti s týmto návrhom zákona? No preto, že toto, táto časť B2 uznesenia má svoj kľúčový, kľúčový význam. Totižto ak by tam toto obmedzenie najskôr 130 dní pred dňom konania volieb nebolo, tak predseda Národnej rady by mohol vyhlásiť termín volieb 30. septembra 2023 už dnes, resp. na druhý deň po schválení tohoto uznesenia, teda 1. februára. V takom prípade by voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, predčasné voľby 30. septembra sa riadili podmienkami volebnými, teda podmienkami výkonu volebného práva podľa právneho stavu v čase vyhlásenia volieb, teda 1. februára alebo dnešným dňom. Keďže však nad rámec zákonného zmocnenia a nad rámec ústavných oprávnení Národná rada si schválila aj toto horné obmedzenie, že predseda Národnej rady môže vyhlásiť voľby do Národnej rady najskôr 130 dní, pardon, áno, najskôr 130 dní pred dňom ich konania, čo keď si vypočítame, vychádza, ak sa nemýlim, na nejakého 23. mája, tak to vytvára priestor tejto vládnej koalície na to, aby ešte mohla zmeniť volebné podmienky. A to už teda počas hry, kedy boli schválené predčasné voľby, čo je teda absolútnym obídením a porušením všetkých demokratických princípov, keď sa už po termíne, kedy boli vyhlásené predčasné voľby, idú meniť podmienky, idú meniť podmienky volieb.
Čiže dnes môžme vidieť a tu môžme krásne vidieť, ako bolo účelovo prijaté toto uznesenie, kedy už v čase, keď sa schvaľovalo uznesenie o predčasných voľbách, táto koalícia vedela, že chce meniť ešte volebné podmienky, pretože hneď na nasledujúcu schôdzu potom predložila návrh zákona, ktorým sa menia podmienky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Teda dnes je stav taký, že predčasné voľby 30. septembra sa budú riadiť právnym stavom v čase, kedy budú tieto vyhlásené. A tieto budú vyhlásené medzi 23. májom plus 20 dní, to znamená medzi nejakým začiatkom júna. Čiže dovtedy táto, tieto zbytky koalície tu ešte sa budú snažiť zmeniť podmienky, akým sa bude voliť vo voľbách, v predčasných voľbách do Národnej rady.
Musím povedať, že pri prijímaní tohto uznesenia bolo predložené, bola predložená zmena tohto uznesenia s tým, že tá horná hranica sa posúvala na 242 dní, myslím, alebo 245, avšak tento návrh bol tesne pred hlasovaním stiahnutý, takže sa o ňom nedalo hlasovať, čo my by sme ako celá opozícia, samozrejme, podporili, avšak keďže bol tento návrh stiahnutý, tak sa o ňom už nedalo hlasovať.
Keď si zoberieme Ústavu Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2, tak čl. 2 ods. 2 hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Obmedzenie možnosti vyhlásenia volieb v rámci dňa, ktorý ustanovuje najskoršiu možnosť termínu volieb, je podľa môjho názoru prekročením právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, keďže zákon č. 180/2014, myslím, alebo 2004?, to je jedno, takúto možnosť neustanovuje, je teda podľa môjho názoru aj porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré som pred chvíľou citoval. Podľa judikatúry Ústavného súdu, princíp legality, alebo princípu legality podlieha i samotná Národná rada. Ak si dáme do hovorovej ľudovej reči, toto ustanovenie v Ústave Slovenskej republiky na rozdiel od občanov, ktorí môžu všetko, čo nie je zakázané, tak štátne orgány môžu konať tak, že čo nie je dovolené, je zakázané. Keďže zákon o podmienkach výkonu volebného práva ustanovuje len lehotu najneskôr sto dní, 110 dní pred dňom konania volieb, ale hornú hranicu neoznačuje alebo neurčuje, mám za to, že takéto, takáto časť uznesenia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože tuná štátny orgán, Národná rada Slovenskej republiky, konal niečo, na čo nemá zmocnenie ani v ústave, ani v zákone. Čiže je tu porušený princíp právnej istoty a princíp, že štátne orgány majú konať bez zbytočných prieťahov a len tým spôsobom, ktorý im umožňuje ústava alebo príslušné zákony. No a keďže Národná rada prekročila túto svoju právomoc, tak si myslím, že aj menenie týchto podmienok volieb, ktoré sa snaží teraz tento zvyšok vládnej koalície tuná predložiť, je v rozpore s ústavou a v rozpore s porušením princípu právnej istoty a princípu konať bez zbytočných prieťahov.
Teda ešte raz, táto vládna koalícia sa tu snaží zmeniť podmienky volieb už po vyhlásených predčasných voľbách alebo po schválení uznesení o predčasných voľbách, ktoré majú byť 30. septembra a ktoré ešte neboli vyhlásené len preto, lebo Národná rada prijala uznesenie, ktorým stanovila hornú lehotu 130 dní pred vyhlásením volieb v rozpore s ústavou a v rozpore s volebným zákonom, podľa môjho názoru. No aká náhodička, tipnite si, kedy má nastavenú účinnosť tento návrh zákona, o ktorom tu teraz rokujeme. Nastavenú účinnosť má 1. mája 2023 práve preto, aby tieto zmenené podmienky sa vzťahovali už na prebiehajúce alebo prebiehajúci proces smerujúci k predčasným voľbám, ktoré sa majú konať 30. septembra 2023, čo je podľa mňa absolútne nelegitímne pre vládu v demisii alebo pre koalíciu, ktorá, ktorá vládne v demisii, a myslím si, že to je, že to je neetické a v rozpore so všetkými zásadnými princípmi demokracie a právneho štátu.
No a teraz k samotnému, k samotnému návrhu zákona. Čo je základným cieľom tohto návrhu zákona, nebudem hovoriť o všetkých tých veciach, ktoré sú jeho súčasťou, a vyberiem si len, len dva základné ciele. Prvým cieľom návrhu zákona je zaviesť odmenu za účasť na parlamentných voľbách vo výške 10 % zo všetkých poplatkov štátu. Čo to znamená? Znamená to čistú volebnú korupciu, čistú volebnú korupciu, keď sa tu chce niekto odmeňovať za to, že príde do volebnej miestnosti a vhodí tam hlasovací lístok. Na rozdiel od krajín, kde účasť vo voľbách je povinná, lebo v niektorých krajinách máme aj povinnú účasť vo voľbách, podľa Ústavy Slovenskej republiky v čl. 30, dovolím si krátko zacitovať z čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky: "Občania majú právo", opakujem "majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov". Čiže majú právo, nie povinnosť. Toto právo volebné, aktívne právo volebné, jeho vyjadrením je aj neúčasť vo voľbách, nielen samotná účasť. Určitým vyjadrením svojho volebného práva je aj právo nezúčastniť sa na voľbách. To znamená, že pokiaľ tu niekto sa snaží zaviesť nejakú odmenu za to, že niekto príde voliť, tak si myslím, že je to absolútne diskriminačný prvok a je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nemožno niekoho trestať alebo zvýhodňovať za to, že využije, alebo nevyužije nejaké svoje právo. No a takéto odmeňovanie je nič iné, len čistá volebná korupcia.
Ďalej je tu, cieľom je znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu z 3 % na 1 %. Ide o preferenčné hlasy, kde súčasná právna úprava hovorí, že niekto sa môže prekrúžkovať, to znamená, posunúť v poradí na kandidátnej listine vo voľbách vtedy, ak získa 3 % z celkového počtu hlasov, ktoré získala príslušná politická strana. V tomto návrhu zákona sa navrhuje znížiť toto percento z 3 % na 1 %. No komu to zase vyhovuje? Vieme o tom, že niektoré politické strany, nebudem menovať, je to strana, ktorej sa práve tento návrh zákona navrhuje, má princíp, že jej predseda kandiduje zo 150. miesta na kandidátke, no a zjavne na základe toho, aké sú volebné prieskumy, tak je tu obava z toho, že by sa nakoniec aj nemusel prekrúžkovať do parlamentu, tak sa zrazu mení tento princíp alebo sa navrhuje tento princíp zmeniť z 3 % na 1 %, aby bolo potrebných menej preferenčných hlasov na to, aby sa mohol prekrúžkovať zo 150. miesta na prvé a podobne. Čiže zase ide o zmenu v rozohratej hre, zmena podmienok počas hry.
To je, ako som to už viackrát spomínal, ako keby niekto v športovom zápase počas, počas tohto športového zápasu išiel meniť podmienky tejto hry tak, aby v konečnom dôsledku to bolo preňho priaznivejšie, aby v konečnom dôsledku ten zápas mohol vyhrať. Čiže považujeme to za absolútne nelegitímne v čase, keď je vláda v demisii a hlavne v čase, keď Národná rada Slovenskej republiky uznesením schválila predčasné voľby, meniť podmienky, podmienky volieb.
Čiže veľmi to skrátim, už len na záver, ešte raz. Meniť podmienky volieb v čase rozohranej hry, to znamená v čase, keď už je známy a schválený termín predčasných volieb, je absolútne nelegitímne. Nehovorím, že nelegálne, pretože Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, má legálne právo zmeniť zákony počas svojho pôsobenia, ale vzhľadom k tomu, že vláda je v demisii, tak tu chýba legitimita na to, aby sa menili takto podmienky, volebné, počas už stanoveného termínu predčasných volieb. To si myslím, že je absolútne nelegitímne.
Takže ako som povedal v úvode, máme to tu, vieme, prečo bolo prijaté uznesenie v časti B2 a prečo sa v rozpore s ústavou, podľa môjho názoru, stanovil najskorší termín vyhlásenia volieb 130 dní pred dňom konania volieb, a je to práve preto, aby tieto zvyšky koalície mohli meniť volebné pravidlá ešte pred tým, ako sa vyhlásia voľby do Národnej rady Slovenskej republiky predsedom Národnej rady, čo si myslím, že je absurdné a je v rozpore so všetkými základnými princípmi demokracie a právneho štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Čiastočne by sa dalo súhlasiť s tou kritikou, s ktorou vystúpil pán poslanec Susko, a to určovanie času, kedy najskôr môže vyhlásiť predseda Národnej rady voľby, je podľa môjho názoru účelové, bolo tam dané preto, práve preto, aby nemohol vyhlásiť predseda Národnej rady voľby okamžite. Je to, samozrejme, výsledok nejakej politickej dohody a mne sa nezdá, že je to potrebné, ale je to v ústave a v ústave je napísané, že prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady možno skrátiť na základe uznesenia Národnej rady, ktorým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb, čiže na základe ústavy získala Národná rada oprávnenie určiť čas vyhlásenia volieb. Mohla, mohla ho určiť takým spôsobom, ako je to upravené v zákone, ale keď tam určila aj tú dolnú hranicu, tak určite to nie je v rozpore so zákonom a je to v súlade s ústavou a má to dokonca oporu, oporu v ústave.
Z tých, tá námietka, že idú sa meniť pravidlá hry počas, počas hry, je relevantná k tomu zavedeniu odmeňovania za účasť vo voľbách a je relevantná, čo sa týka samotných volieb v tom bode, bode 3, ktorý sa týka zmeny a počtu preferenčných hlasov potrebných na prekrúžkovanie. Čiže nie sú to nejaké dramatické zmeny, ale áno, tie voľby už vieme, že sa budú konať a, a v tomto čase sa idú meniť, meniť pravidlá, čo teda, áno, dáva na to nejaký otáznik bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme.

Ďakujem za slovo. Áno, takisto sa stretávam s veľa ľuďmi, ktorí nejdú voliť, nie kvôli tomu, že by nechceli, ale takto prezentujú svoj postoj, že proste neveria politikom a ja si myslím, že na to je to ich legálne právo, keď nie sú u nás voľby povinné a takisto nedá sa nesúhlasiť s tým, že tie percentá, ktoré sa tam upravili z troch na jedno percento, a ten čas, ktorý obmedzuje, že je to čisto účelové. Ale vôbec sa nad tým ja nezamýšľam ani neprekvapujem na rozdiel od kolegu, ktorý to predkladal. Ja nečakám od tejto vlády absolútne nič. Budete sa tu držať zubami-nechtami a je vám úplne jedno, či porušujete zákony, ústavu, robíte to tri roky, budete to robiť do konca, kým tu budete. Ústava a zákon pre vás absolútne nič neznamenajú.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Susko, ja sa nebudem prieť s vami v tých právnych veciach, čo sa týka zmeny podmienok volieb, že či to je teraz legitímne, alebo nie, zrejme to bude mať na stole ústavnoprávny výbor, ktorý bude o tom rozhodovať, či sa to takto môže, alebo nie, ale vy ste spomenuli v svojej rozprave dve základné veci, ktoré tento zákon mení, alebo dve také najdôležitejšie, a tých by som sa chcel dotknúť ja, takisto. Hovoríte o tom, že účasť, že odmena za účasť pri voľbách je volebná korupcia. Pán Susko, tu logicky to nemôže byť volebná korupcia, pretože vy nezvýhodňujete niekoho v svoj prospech, pretože tú odmenu za to v znížení tých poplatkov bude mať každý volič strany SMER, volič strany OĽANO, SaS, aj Republiky.
Poviem vám, čo je volebná korupcia. Volebná korupcia je pár dní pred voľbami schváliť trináste dôchodky s cieľom, že SMER to schválil a SMER z toho bude ťažiť pri voľbách. Fico, váš šéf to aj potvrdil po voľbách, že keby ste to nespravili, tak máte omnoho menej percent. No a čo sa týka, čo sa týka tých, tej zmeny z 3 % na 1 %, aj tu bolo vo faktickej spomínané, je to, aby menej o tých ľuďoch, ktorí sa tu dostali alebo dostanú, rozhodovala strana a viac ľudia. Je väčšia možnosť prekrúžkovania, OĽANO malo taký výsledok, že tam bolo treba, myslím, 20-tisíc hlasov na to, aby sa človek prekrúžkoval. Len málo ľudí z kandidátky malo taký výsledok.
Ďakujem.