83. schôdza

Pán poslanec Jozef Pročko.

Milý kolega, veľmi presne si pomenoval veci. Žiaľbohu, dlhé roky sa tento problém tu neriešil a obrovské milióny, obrovské milióny tu stopili smerácki predstavitelia, ktoré išli na tento problém. Úžeru za dlhé roky, ktoré, pôsobím v treťom sektore, sme riešili veľakrát. Najväčší problém je tam to, že tí ľudia nechcú vypovedať. Darmo chcete riešiť úžeru, keď tí ľudia nechcú vypovedať. A ja som, ja súhlasím absolútne s tým, aby sa naozaj, aby polícia riešila úžerníkov a všetkých tých, ktorí majú obrovské majetky. Však keď sa prejdete po Detve a tie obrovské majetky nad Detvou, skadiaľ tí ľudia nabrali tie majetky? Nech to ľudia poriešia, nech to polícia porieši. Odkiaľ nabral? Čo bol úžerník ten človek? Alebo čo? Vypaľoval ľudí? Alebo čo robil? Nech to pozrú, odkiaľ nabrali majetky.
Rómsky problém je veľmi jednoduchý, naozaj. Je tam dôslednosť a to, že zákon by sa mal uplatňovať rovnako. Ale sám si to aj povedal v rozprave, že veď vieš, oni vytrhnú tento problém a používajú smrť človeka, vždy používajú smrť človeka ako nástroj svojej propagandy. To, čo urobili, aj keď zomrel ten chlapec, každú smrť, každú smrť človeka využívajú a robia to takýmto spôsobom. To je, to je nechutné, lebo ja som sa stretol za svoj život naozaj s ľuďmi, či to už boli Rómovia, alebo či to boli bieli s tým, že vždy rozhodovalo, či bol dobrý človek, alebo zlý človek, lebo zavraždí vždycky len zlý človek. A už to tu dnes bolo povedané, že naozaj všetci odsudzujeme tú vraždu bez rozdielu, bez rozdielu. Ale tak ako zavraždil ten Róm, tak vraždia aj bieli. Jediná vec, čo sa tu dnes deje, je to, že to opäť využívajú na svoju propagandu.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Svrček.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Bola tu položená otázka, že či podporím toto uznesenie v, samozrejme, po tom, ako bol navrhovateľom predložený pozmeňujúci návrh uznesenia, tak podporím, nemám problém podporiť toto uznesenie. A čo sa týka aj návrhu ohľadne preukazovania pôvodu majetku, absolútne s tým nemám problém. Miňo Mazurek, môžeme si k tomu sadnúť, venujem sa legislatíve, takže viem vám pomôcť s touto vecou. Nepozerajme na politické tričká.
Poďme, poďme riešiť problém od koreňa veci, takže pusťme sa do toho a viem pomôcť aj s tou legislatívou, čo som spomínal ohľadne termínu ´neprispôsobivá osoba´, akým spôsobom by mala postupovať samospráva, ako by mali postupovať orgány verejnej moci, čiže kedy by obec mohla byť oprávnená vykázať takúto neprispôsobivú osobu do svojho intravilánu po, samozrejme, komunikácii s Policajným zborom. Tam to treba do hĺbky riešiť cez zmenu zákona o Policajnom zbore, cez zmenu zákona o obecnom zriadení, takže je to taká trošku hlbšia legislatívna úprava, ale poďme si k tomu sadnúť, poďme to riešiť. Určite máme na to čas a jednoducho po prijatí možno tohto uznesenia, ešte neviem, že ako bude prebiehať rozprava pri návrhu uznesenia pána poslanca Polláka, určite je to priestor na to, aby sme otvorili túto tému a hlavne otvorili aj otázku zmeny kompetencií a možno Trestného zákona, pretože tá úžera, to je ten najväčší problém, ktorý zacyklil všetkých občanov, ktorí sú v osadách v tom, že sa nevedia pohnúť ďalej a nevedia sa postaviť na vlastné nohy a jednoducho rozprávať len o tom, že tridsať rokov sa tu nič nerobilo, no, ako sme s tým stotožnení? Určite nie. Poďme riešiť tento problém, aby sme mali nejaký výsledok.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána poslanca, či má záujem o záverečné slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja budem podľa možnosti stručný, pretože mnohé veci tu odzneli a my, ktorí sme boli v tejto rozprave od samého začiatku, tak vieme, že by sme sa len opakovali, pokiaľ by sme jednotlivé argumenty alebo dôvody tohto uznesenia ešte raz opakovali. Problémom takejto debaty je istá dávka neférovosti a snahy nepomenúvať veci tak, ako sú, a tak, ako sa jednoducho okolo nás dejú. Videl som to aj pri mnohých alebo viacerých faktických poznámkach od kolegov, ktorí vám na chodbe alebo v bufete povedia iný názor na daný problém a v rámci faktickej poznámky z lavice povedia absolútne pravý opak, pretože si uvedomujú, že vo svojom okolí sú ako funkcionári alebo kandidáti na rôzne funkcie odkázaní na voličské hlasy tohto, tohto etnika alebo tejto menšiny. Ale nevadí. Nevadí.
Na debate a na zmysle celej tejto debaty to nič nemení, nech si každý tie svoje argumenty a dôvody pomenúva akokoľvek. Ja som rád, že táto debata bola napriek rozdielnosti jej predstaviteľov pomerne korektná a že sme tu otvorili aj niektoré iné témy, ktoré prirodzene z tej debaty vyplynuli, to je problém úžerníctva, ktorý je treba určite riešiť, pretože je dôvodom tých problémov, ktoré, ktoré tu sú.
Na druhej strane si myslím, že neriešenie týchto problémov, neschopnosti hovoriť o tom objektívne, pravdivo, bez emócií, bez nejakých politických útokov, pomenúvať vec, napísať ju celkom jasne, ja som dokonca zmenil znenie toho uznesenia len preto, aby sme mali širšiu podporu a aby bola, bolo toto uznesenie akceptované v rámci politického spektra. Myslím si, že neschopnosť hovoriť o týchto veciach objektívne a pravdivo vyvoláva v spoločnosti predsudky. Myslím, že to je dôvodom tých najväčších predsudkov. Keď na jednej strane vyvoláme v spoločnosti dojem, že jedni občania všetko musia a tí druhí to isté nemusia. Jedni môžu a druhí nemôžu. Toto sú veci, ktoré trápia ľudí a ktoré majú spojené s problémom, ktorý tu dnes rozoberáme, o ktorom hovoríme. A ja naozaj nikoho neviním, ani kolektívne, ani nehádžem nikoho do jedného vreca. Ale veľmi dobre vieme, že na Slovensku tieto problémy nie sú riešené preto, lebo nie je politická vôľa pomenovať ich a pomenovať ich pravdivo, popísať ich tak, ako sú a vyvodiť z toho závery. To je problém napríklad toho, že policajti, ktorí zasahujú v takýchto prípadoch, majú problém s tým, aby zasahovali tak, ako im umožňuje zákon, pretože si uvedomujú, že budú riešení inšpekciou, že budú riešení mimovládnymi organizáciami a tak ďalej. To je problém. Toto treba zmeniť a toto je, samozrejme, úloha politikov, úloha ministra vnútra, aby dal jasný signál, že sa musí v týchto veciach postupovať podľa zákona. Nemôže sa stať, že na miesto činu príde policajná hliadka, ktorá je napadnutá, ktorej sa smejú títo, ktorú absolútne nerešpektujú a tí policajti sú v podstate zahnaní do kúta a buď teda sú obeťami nejakého útoku, alebo sa k tomu postavia pasívne a potom následne povolajú ďalšiu hliadku, vyhodnotia situáciu tak, že je treba zasiahnuť tvrdšie, potom tí policajti zasiahnu tvrdšie a sú predmetom v podstate vyšetrovania, akým spôsobom zasahovali.
Mám jednu skúsenosť od človeka, ktorý bol priamo v obci, kde sa pred pár rokmi uskutočnil takýto zásah proti neprispôsobivým občanom, ktorí naozaj vo veľkej miere porušovali zákon a prišli tam policajti. Samozrejme, vykonali služobný zákrok, bolo to medializované a jedna súkromná televízia v snahe urobiť reportáž, pretože celá situácia sa otočila a tí, ktorí páchali trestnú činnosť, boli vo finále vnímaní a popisovaní ako obete policajného brutálneho zásahu, tak sa stalo to, že jedna televízia prišla do takejto obce alebo do takejto osady a mala záujem natočiť s obeťou toho údajného policajného zákroku nejakú reportáž. Samozrejme, museli ísť za ním do miestneho pohostinstva, ten sa presunul k sebe do miesta bydliska, ľahol si do postele, popísal, čo všetko sa stalo, aký je odvtedy chorý a tak ďalej. Následne sa, následne sa reportáž v takomto duchu odvysielala v médiách. Toto sú veci, toto sú veci, ktoré sa cielene a účelovo manipulujú a zneužívajú. To sa deje pri reportážach o tom, ako sa kde pracuje, ako si kde kto svojpomocne dom, koľko práce a koľko prostriedkov na to vynaložili rôzne granty, projekty a tak ďalej. Jednoducho túto debatu treba po všetkých rokoch, po všetkých tých vládach, ktoré tu boli, preniesť normálne k jednému stolu, povedať si zdravo, absolútne bez emócii, bez politického nejakého trička, kde sme sa dostali, čo sme si za tie roky dovolili spraviť, ako to nastavenie alebo tie opatrenia veci pomohli alebo nepomohli.
Bavili sme sa tu a ja by som nerád jednotlivé tie kroky tu popisoval, pretože to je, to by bola debata príliš na dlho, ale bavili sme sa tu niektorých veciach, kolega, ktorý prišiel medzi poslednými do sály a nepočul 90 % tejto debaty alebo diskusie nás tu obvinil, že to robíme účelovo, že zneužívame vraždu a tak ďalej. Viete, povedať si môžete čokoľvek. Aj nás môžete z čohokoľvek obviniť. My sme v úvode povedali, že toto nie je motívom, prečo sme toto uznesenie spravili a prečo sme ho predložili a keď sa bavíme o zneužívaní vraždy, tak bola tu vražda novinára, ktorú sme takisto odsúdili a vždy podobné skutky odsudzovať budeme a to si myslím, že bola vražda, ktorá bola reálne politicky zneužitá a myslím si, že pokiaľ aj my ako poslanci Národnej rady vo svojej iniciatíve reagujeme na celospoločenské problémy, reagujeme na takúto tragickú udalosť alebo problém, ktorý v danej lokalite tí ľudia cítia a nie je to len otázka, samozrejme, Michaloviec, ale je to otázka ďalších miest a obcí.
Pokiaľ my máme iniciatívu a snahu tieto veci pomenovať a riešiť a predchádzať im a urobiť kroky, ktoré by im predchádzali, tak nemôže tá debata skončiť tým, že my zneužívame vraždu alebo tu robíme politiku. Tak potom by sme tu nemohli hovoriť o ničom, nemohli by sme tu prijímať akékoľvek opatrenie, nemohli by sme ako poslanci urobiť akékoľvek kroky, ktoré by viedli k náprave systému alebo náprave toho, čo je vnímané v spoločnosti ako problém. A dajte si ruku na srdce, toto je v spoločnosti vnímané ako problém. Bez toho, teraz to hovorím, bez toho, aby som niekoho za toto zlyhanie obviňoval alebo aby som robil nejakú kolektívnu vinu a všetkých hádzal do jedného vreca. Nie. Ja hovorím to, že aby sme sa dokázali posunúť v tejto debate, aby sme reálne, reálne dokázali prijať opatrenia, nastaviť systém lepšie, tak si musíme proste sadnúť, musíme o tom hovoriť otvorene, nemusíme to hovoriť takto verejne. Môžme sa stretnúť na výboroch alebo sa môžeme stretnúť v rámci nejakej poslaneckej iniciatívy, ale musíme o tom hovoriť otvorene a nemôže tu byť každý argument vyvracaný klamstvom, vyvracaný nejakým spôsobom, ktorý je absolútne neprispieva do tej diskusie a nerieši problémy.
Chcel by som povedať viacej, ale tí, ktorí tu ste a ktorí počúvate alebo sledujete túto debatu, tak musíte mi dať za pravdu, že asi bolo v tejto veci povedané všetko a len by som sa opakoval a zdržoval ostatných kolegov. Naozaj nám ide o dobro veci, pretože tieto fakty, ktoré tu odzneli, proste sú, sú tu reálne a tým, že budeme tieto veci odsúvať, tak sa to len bude zhoršovať. Ešte viacej sa posilní napätie v spoločnosti a tie predsudky, o ktorých tu často hovoríme a o ktorých hovoríme, že by mali zmiznúť alebo že by nemali byť v spoločnosti, tie predsudky budú ešte horšie. Takže vám ešte raz pekne ďakujem za konštruktívnu debatu a držme si všetci palce, aby sa tieto problémy na Slovensku riešili a aby sme sa mohli tešiť z toho, že sme niečo dokázali zmeniť.
Ďakujem.

Pán spravodajca, záverečné slovo? Nech sa páči.

Dovoľte mi len oznámiť termín hlasovania, dnes o sedemnástej. Ďakujem.