83. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Suja, mne sa naozaj nemusíte ospravedlňovať za to, že máte zlú pamäť a nedostatok vedomostí, to si vyriešte samy. A predpokladám, že v tej vašej reči zaznelo množstvo klamstiev a poloprávd, ako to už býva zvykom, bohužiaľ, nedá sa fakt čekovať úplne všetko v tej rýchlosti, tak vyberiem si jednu vec.
Vy ste spomínali to, že ruské sankcie, sankcie voči Rusku nefungujú a že my všetci ostatní, Európa trpí a Rusku sa darí tak ako predtým, no nie je to pravda. Ruská ekonomika klesla, tie odhady sú minimálne na 2,5 % HDP a európska ekonomika stúpa, aj tá naša na Slovensku, tak nerozumiem, z čoho usudzujete, že, že ruskej ekonomike sa darí a sankcie nefungujú. Navyše tie čísla, ktoré citujú články, dodáva Rusko. A to, čo už ste nespomínali, a tam je to zavádzanie, všetky tie články, ktoré hovoria o vývoji ekonomike v Rusku, spomínajú, že tie čísla sú neoveriteľné a že pochádzajú z Ruska. To ste ale už, samozrejme, nespomenuli. A tým, ktorým tá pamäť na rozdiel od vás funguje, tak tí si veľmi dobre pamätajú, že Rusi naozaj dokážu s číslami veľmi pekne manipulovať. To sú tie sovietske plány, ktoré sa plnili na 120 %, to je tá účasť na voľbách, ktorá prekonáva stopercentnú účasť, a to sú tie veľké Putinové úspechy v tých voľbách.

Ešte s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Suja.

Ďakujem, ďakujem za slovo.
Pán Lehotský, no podľa toho, že za to, že vás nepoznám, tak som nevzdelaný, no ak som, dobre si pamätám, tak ja som hovoril o zdrojoch, nemecká televízia, OSN, CNN, ja som nespomínal žiaden zdroj z Ruska, lebo žiaden som nepoužil naschvál kvôli takým jednoduchým ľuďom ako ste vy, lebo by to nepochopili.
Teda čo sa týka civilných strát, tak podľa Benčíka, Osuského, predkladateľov civilné straty sú v poriadku, keď sú vedené, keď je vedená vojna Američanmi a ich spojencami. Ale keď sú vedené, ktorú vedie vojnu alebo konflikt Rusko, tak už to nie je v poriadku, to je také, také farizejské, ale čo od vás.
Mám ešte jednu minútu, tak chcel by som vyzvať (ruch v sále), aby Národná rada odsúdila agresiu Azerbajdžanu voči Arménsku, ktorá bola ničím nevyprovokovaná, už keď takto chceme. Vyzývam vás, vážení kolegovia, kolegyne, aby sme verejne sa pridali a odsúdili agresiu Azerbajdžanu voči Arménsku. Ak nie, schvaľujete všetko to, čo sa v tej vojne stalo, schvaľujete kroky agresora aj jeho obetí.

Ešte kým príde pán predseda Národnej rady a sme v tejto rozprave, tak dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže šesť poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. V rozprave vystúpia pán poslanec Krúpa, Ďurica, Urban, Šeliga, Mičovský a Lehotský. Teraz prerušujem schôdzu na dve minúty a budeme pokračovať jedným hlasovaním.

(Prestávka.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Ďuricu na prijatie uznesenia k brutálnej vražde Slovenky v Michalovciach a dlhodobej tolerancii antisociálneho správania niektorých komunít, tlač 1350.
Prosím spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Mariána Saloňa, aby hlasovanie uviedol. Prosím, utíšme a zaujmite miesto v sále.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Ďuricu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k brutálnej vražde Slovenky v Michalovciach a dlhodobej tolerancii antisociálneho správania niektorých komunít, tlač 1350.)

Saloň, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto bodu vystúpilo osem poslancov, pričom pán predkladateľ, poslanec Ďurica, podal pozmeňujúci návrh k navrhnutému uzneseniu. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu k navrhnutému uzneseniu, ktorý predložil pán poslanec Ďurica.

Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za 45, proti 4, zdržalo sa 71, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada navrhované uznesenie neschválila.
To bol pozmeňovák? Tak sa ospravedlňujem. Tak keď to bol pozmeňovák, ospravedlňujem sa.

Saloň, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, keďže sme neschválili pozmeňujúci návrh uznesenia od pána poslanca Ďuricu, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v tlači.

Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za 49, proti 33, zdržalo sa 40, nehlasovali 3.

Konštatujem, že Národná rada navrhované uznesenie neschválila.

Budeme pokračovať ďalej v rokovaní. V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Krúpa.
Kolegovia, prosím vás pekne, ten kto chce zostať, nech zostane, kto nechce, nech opustí miestnosť, nech opustí sálu, lebo takto by sme v rozprave vyrušovali pána poslanca. Strácal by čas a hovoril by to pre vaše chrbty. Pán poslanec Vašečka, prosím pekne, platí to aj pre vás. Pani Cigániková, pre vás tiež. Ďakujem pekne. Pán Gyimesi, dovidenia, ďakujeme. A tunák tento diskusný, tento klub SME RODINA tiež chcem rozpustiť, prosím vás pekne, dobre. No a kde by nebol Šeliga. Takže, prosím vás pekne, naozaj nemôžete tuná takto postávať. Je to nedôstojné a je to nekorektné voči našim kolegom.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stupňujúcej sa agresii Ruskej federácie na Ukrajine, tlač 1417.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Znova tu máme diskusiu, ktorá sa opiera o hodnotové nastavenie a hodnotovú orientáciu, ktorá nás vždy takto vie rozoštvať. Ja len si dovolím pripomenúť kolegyniam a kolegom, my patríme na západ kultúrne, historicky aj hodnotovo. Boli sme z tohto kultúrneho a hodnotového prostredia vytrhnutí na štyridsať rokov, čo sa hlboko vrylo aj do duší a myslí veľa našich kolegov, ktorí majú taký ten, ten, ten, tú afinitu, ten vrelý vzťah k Rusku a vyslovene trpia takou tou rusofíliou. A, bohužiaľ, problém na Slovensku so slovenským vlastenectvom je, že je absolútne prepletené s rusofíliou. Ako keby samostatná vlastenecká idea alebo cítenie slovenské vyprchalo. Všetko je to prepojené s ruským cítením. Ono to má svoju históriu a svoje korene, ku ktorým sa aj dnes dostanem a ja vám to tu aj prečítam. Čo je ale dôležité v kontexte tohto uznesenia je to, že prečo ho predkladáme. Bolo tu už uvedené určite aj predkladateľom a určite ho aj ďalší ľudia už sa k tomu vyjadrovali.
Jedna vec je pravda a je to holý fakt, dnes neexistuje jednotná definícia terorizmu. Jednoducho sú viaceré, každá medzinárodná organizácia má svoju, ale panuje naprieč celým spektrom napriek tejto absencii zhoda, že čo je cieľom terorizmu. No a cieľom terorizmu je zastrašenie celej populácie, pričom tá nepredvídateľnosť postupu teroristu ešte zvyšuje strach a pocit teroru. Čiže sú to také tie zatýkania bezhlavé, každý desiaty alebo podľa zlovôle, alebo sú to popravy, sú to únosy a tak ďalej. Čo má vlastne za cieľ zastrašovať obyvateľstvo, čo vlastne stiera tie rozdiely medzi štátnym terorizmom aj neštátnym terorizmom, pretože v týchto prípadoch, o ktorých sa bavíme, tak sa tu bavíme o štátnom terorizme. Tu treba dať, samozrejme, doplnok, že terorizmus je súčasťou tzv. asymetrickej vojny. Samozrejme, tu máme aj osobitnú teóriu štátom podporovaného terorizmu. Len čo vnímame dnes a čo vidíme, je to, že Kremeľ sa správa veľmi podobne ako nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny. A z toho potom patrične aj vyplýva, že tu máme sympatizantov, ktorým sa takéto správanie páči, pretože však ľudáctvo a klérofašizmus je tu hlboko zakorenené. Ono treba vedieť aj tie paralely medzi nacistickým Nemeckom a Ruskom dnešnej doby. Vieme napríklad povedať aj to, že Rusko, podobne ako nacistické Nemecko, sa nedokázalo vyrovnať so svojím údelom, ktorý má, takisto ako Nemecko po prvej svetovej vojne, čo vyústilo do druhej svetovej vojny. To isté, tá istá paralela platí aj dnes. Kremeľ sa nedokázal vysporiadať s tým, že sa mu rozpadol Sovietsky zväz, že sú tam nezávislé štáty, nezávislé republiky, ktoré on vníma ako svoje vlastné rebelujúce regióny. To, čo vidíme dnes, je vlastne to, že Rusko chce zničiť samotnú a samostatnú Ukrajinu a chce zničiť aj svojbytný národ ukrajinský. Rozhodlo sa urobiť genocídu. Je to vyslovene spôsob ako likvidovať fyzicky, ako zlikvidovať kultúrnu a politickú entitu tohto národa.
Spôsob boja, ktoré si ruské vedenie zvolilo v sebe, samozrejme, obsahuje aj útoky na civilné ciele a infraštruktúru. No a na týchto územiach, samozrejme, porušujú aj práva miestneho obyvateľstva a uskutočňujú voči nemu systematickú politiku zastrašovania a tzv. deukrajinizácie. Zdokumentované sú prípady vrážd, mučenia, väznenia, únosov a deportácií. Rusko tak porušuje nielen ustanovenia medzinárodného práva zakazujúce použitie sily pri riešení medzinárodných sporov, čiže just ad bellum, ale priamo aj humanitárne právo upravujúce spôsob vedenia vojny a vojnových aktivít, ako aj ochrany obetí, čiže jus in bello.
Vzhľadom na toto všetko, samozrejme, by malo reagovať aj medzinárodné spoločenstvo, ktoré aj reaguje. Tým ako som aj začal na začiatku, že patríme k tomu západu, teda k tomu civilizovanému svetu, tak to, tento civilizovaný svet tieto kroky a tieto teroristické činy, ktoré Rusko robí, odsudzuje a my k nim patríme, my sa k tomu pridávame. Jedným z týchto nástrojov, ktorý tu je, je toto uznesenie je to, že to uľahčí v budúcnosti vytvorenie medzinárodného tribunálu, ktorý bude odsudzovať tieto teroristické činy a hrozbu alebo teda aj porušovanie humanitárneho práva a zastrašovanie civilného obyvateľstva.
Kolegovia, toto sú všetko fakty. Problém je, že tu máme vytvorenú akúsi, ako som spomínal, afinitu a lásku voči Rusku. Jednoducho si to pletieme s tým, čo je náš národnoštátny záujem. A ja vám to tu rád prečítam. Ide o to, že tu máme určité proruské cítenie, ktoré vychádza z viacerých faktorov. Je to, samozrejme, cítenie, ktoré pochádza z národného hnutia 19. - 20. storočia, komunistická ideológia orientovaná na ZSSR, pacifizmus slovenskej spoločnosti a štyridsať rokov praktického života v sovietskom bloku. To slovenské proruské cítenie slovenského národného hnutia z 19. storočia v podstate pramení z toho, že snívalo o nejakom vytvorení Ruskej ríše alebo Slovanskej ríše. K tomuto zámeru mali Slováci vlastne za cieľ sa podriadiť a tomuto slovanskému štátu alebo superštátu, kde by sa v podstate mohli usídliť. Čiže tam ani nešlo o nejakú emancipáciu národnú, ale išlo o to, že niekam budeme patriť, niekto kto nás ochráni. A tento naratív pokračuje dodnes a výsledkom je, že dnešní vlastenci si slovenské vlastenectvo bez spojenia s Ruskom ani nevedia predstaviť, a preto je aj spochybňovanie vlastenectva oprávnené. Komunistická ideológia je to vlastne loajalita k Moskve. Bola základným predpokladom akejkoľvek kariéry v Komunistickej strane a v socialistickom Československu a to v mnohých aj zostalo. Tento postoj pretrval, samozrejme, aj v situácii, keď Rusko žiadnym spôsobom nemožno považovať za krajinu, kde by sa presadzovali nejaké ľavicové alebo socialistické ideály. Loajalita k ZSSR sa pretransformovala k loajalite alebo aspoň teda k rešpektu voči Rusku a len myšlienku, že by sme sa proti Rusku mohli postaviť, intuitívne vnímame ako neprípustné.
Pacifizmus, je to v podstate, milí kolegovia, rusofili, ignorácia ruského militarizmu, autoritárstva a imperializmu. To je ten problém toho fiktívneho Ruska, vo svojich predstavách nevnímajú teda Rusko ako skutočne je, ale akým by ho chceli mať. A táto snaha týchto politicky neuvedomelých národov sa do niečoho nemiešať v nádeji, že ak nebudeme provokovať, všetko okolo nás prehrmí, ignorovanie bezpečnostných otázok a silne moralizujúci prístup k zahraničnej politike, to, čo sme tu počuli pred chvíľkou, že keď oni, tak aj tí druhí a ochota prijať akékoľvek usporiadanie, aj ruskú hegemóniu s nádejou, že nebude vojna a zabíjanie. A to je presne aj ten následok roku 1968 a normalizácia, ktoré sú u nás prezentované ako pozitívne príklady. Pritom pokus vyhnúť sa boju a zápasu a ustupovanie útočníkovi je absolútne neruské správanie, odpudzujúce a odporujúce ruskej tradícii, mysleniu a kultúre. Na ruskej strane môže vyvolávať len pohŕdavý úsmev, pretože v Rusku platí skôr ´pusť v boy, choď rokovoy´. Teda tak nech je radšej boj, hoci osudový. Štyridsať rokov praktického života v sovietskom bloku je to masívna propaganda velebiaca všetko sovietske a ruské, budovanie pocitu príslušnosti k impériu, socialistickému táboru s prirodzeným vodcovstvom ZSSR, reálne pretláčanie ruskej kultúry a väzieb na ZSSR, akademická, inštitucionálna spolupráca, filmy, umenie, literatúra, nízka znalosť západných jazykov, že kolegovia, obmedzený kontakt so západnými krajinami v čase formatívnej mladosti, vytvorenie si emotívneho vzťahu k ruskému prostrediu a, samozrejme, aj oneskorená modernizácia.
Bohužiaľ, sa už viac k nej nemôžem dostať, takže toto je ten problém, ktorý tu máme a z ktorého sa vy nedokážete vymaniť, a preto tu budete obhajovať všetky zverstvá ruské len preto, lebo ste rusofili.
Ďakujem.

Na pána poslanca evidujem dve faktické poznámky. S prvou vystúpi pán poslanec Kočiš a potom pán poslanec Baránik.
Nech sa páči, máte slovo.