83. schôdza

No, kolega Juraj, bolo by to pekné, keby všetko, čo si povedal, bola pravda v tom, že len takýmito motiváciami sú vedení tí, ktorí obhajujú dnešné Rusko a všetko to, čo Rusko robí. Bohužiaľ, realita je taká, že tzv. elity tejto skupiny slovenského národa tie nerozmýšľajú takto. Tie, bohužiaľ, sú vedené inými motiváciami a motiváciami takými, kde im ide o uchmatnutie moci spolu so SMER-om a zriadenie tu nejakého Orbánovského štátu a na to využívajú, áno, tú mentalitu rusofilskú, ktorú si spomínal. Čiže v prípade týchto našich, bohužiaľ, kolegov mnohí z nich sú polyhistori, hovoria plynule rôznymi jazykmi údajne, ale je to situácia taká, že oni vedia veľmi dobre, čo robia. Kašlú na Slovensko, oni jednoducho chcú sa uchopiť spolu so SMER-om moci. Pretože všetci vieme, že fašisti a komunisti mali k sebe blízko. Je to proste zločinec ako zločinec a my tu máme dočinenia so zločincami, nie s nejakými naivnými rusofilmi. Bohužiaľ, realita je takáto.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že to, čo hovoril pán Kočiš, som aj v podstate všetko vysvetlil v mojom prejave a áno, asi som tých informácii povedal strašne veľa, že ich asi všetky nestihol zachytiť, ale naozaj vychádzajme z historických faktov a tak ako som spomenul, historicky, kultúrne jednoducho patríme na západ. Ono sa to už vidí napríklad aj na architektúre. Odkiaľ pokiaľ je gotika, ako sa vyvíjala naša história v spojitosti s kým a tak ďalej, že to Rusko vtedy zohrávalo len tú okrajovú úlohu. My sme tu aj za tých 40 rokov nejakým spôsobom zidealizovali tú Ruskú federáciu a vidíme v nej niečo iné, ako sama je a jednoducho myslím, si, že všetko, čo bolo potrebné k tomuto povedať, som už povedal. Samozrejme, že toto bolo skôr také akademické a vidím, že na takéto fakty veľa faktických poznámok nie je, pretože tam nejde o emócie, takže kolegovia by sa potom aj museli priznať presne tu k rôznym faktom, ktoré tam boli spomenuté a, samozrejme, kolega Baránik. Spomínal aj tú motiváciu, ale ja vychádzam presne aj z toho predpokladu, ktorý som tu uviedol niekoľko tých bodov tie fakty, ktoré vedú k tomu, že naši vlastenci sú prepojení takto s rusofiliou, čo ja teda považujem stále za veľkú tragédiu. To potom, samozrejme, má za následok aj to, že tie pohnútky, ktoré sú k tým ďalším krokom v tom sa viac priľnúť ku Kremľu alebo zneužívať dezinformácia alebo už teda aj priamo kolaborovať s touto mocnosťou. Sú už potom aj ľahko ospravedlniteľné a potom tu vidíme aj tieto momenty, ktoré tu máme a ktoré chcú zvrtnúť dejiny a chcú zo Slovenska spraviť akúsi socialistickú republiku na spôsob Bieloruska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Aj som premýšľal, či sa prihlásim do tejto rozpravy, pretože keď si uvedomujem, do akej roviny sa dostáva táto diskusia, tak mám pocit, že je zbytočné čokoľvek povedať a je zbytočné byť akokoľvek vecný a objektívny a snažiť sa tu o nejakú pravdu alebo aspoň sa baviť objektívne v tej rovine akejsi pravdy alebo skutočnosti, ktoré či už historicky, alebo zo súčasnosti vieme celkom jasne pomenovať a vieme sa o tú pravdu alebo o tie skutočnosti oprieť. Aj na základe tých posledných, či už faktických, alebo, alebo vyjadrení v rozprave mojich predrečníkov, to je len potvrdením toho, čo hovorím, že vy nás obviňujete z toho, že doslova sa budem snažiť citovať "obhajujeme zločiny Ruska a že by sme boli najradšej, keby sme boli nejakým spôsobom prepojený alebo pripojený k Ruskej federácii a že by sme boli najradšej, keby tu bolo v podstate nejaké Rusko a boli sme jeho súčasťou". Tak ako tu odznelo od mojich kolegov my nesledujeme ani ukrajinský záujem, ani ruský záujem, ani americký záujem. My sledujeme slovenský záujem a Slovensko je krajina, ktorú máme radi a v ktorej žijeme a pre ktorú pracujeme aj v tomto parlamente. Len problém je ten, že toto uznesenie, tak ako tu už odznelo, považujeme za nevyvážené. Považujeme ho za nevyvážené v kontexte udalostí, ktoré nie sú otázkou ďalekej minulosti, ale sú otázkou vojenských konfliktov, ktoré sa odohrali a ktoré my ako či už poslanci alebo všeobecne, keď to zoberieme ako občania, ako pozorovatelia vieme hodnotiť a vieme sa na ne pozerať doslova v priamom prenose.
Boli tu vojenské konflikty, ktoré viedlo NATO alebo viedli Spojené štáty Americké, o ktorých sa tu nikdy nehovorilo v takomto kontexte. Bola to vojna v Iraku, ktorá bola v podstate vyvolaná pod zámienkou výskytu zbraní hromadného ničenia. Nakoniec sa ukázalo, že táto zámienka sa nepotvrdila, že tieto zbrane sa tam nikdy nenašli. To sú veci, ktoré nehodnotíme my ani ich nekomentujeme alebo neposudzujeme, nevyhodnocujeme ich my. To sú závery, ktoré boli prijaté na medzinárodnej úrovni a to sú fakty, ktoré jednoducho sú dané. Sú ďalšie konflikty, sú ďalšie revolúcie v iných štátoch.
Kolega Dostál tu dnes povedal na adresu Ukrajinu, že Ukrajina má právo vybrať si, kam bude smerovať svoju politiku a kam chce patriť. A ja s tým súhlasím, ale to isté platí pre Líbyu, pre Irak, pre Sýriu a pre ďalšie krajiny, v ktorých prebiehali vojenské konflikty a ktoré, ktorým predchádzali rôzne revolúcie a prevraty. Samozrejme, tá debata bola emotívna. Odznelo tu množstvo argumentov, ktoré v podstate ani nejak neprispeli k tej debate a niekedy sme zachádzali ústami niektorých rečníkov do ďalekej minulosti a histórie. Je pravda, že históriu treba poznať, a treba si z nej zobrať ponaučenie a tak ďalej, ale ja apelujem práve na to, že to, čo sme tu my popísali, čo sme nejakým spôsobom snažili zvýrazniť ako moment, ktorý nám chýba v tom celospoločenskom pohľade na udalosti na Ukrajine, je práve to, čo hovorím, to sú konflikty a vojenské operácie, ktoré viedla Aliancia alebo Spojené štáty Americké v krajinách, ktoré som tu menoval a ktoré sa neodohrali tak dávno. Preto si myslíme, že to uznesenie má silnú dávku pokrytectva, pretože tam chýba tento fakt a koniec koncov aj tá debata dokazuje, že tu stoja proti sebe dva tábory s úplne iným videním sveta. Minimálne v tej otázke zahraničnej politiky, ale ja mám pocit a nechcem teraz byť jediným majiteľom pravdy, ale mám pocit, že zatiaľ čo my hodnotíme objektívne obidve strany mince, tak vy vidíte ako keby iba jednu stranu tej mince, že vy prehliadate to, čo tu my menujeme, čo je absolútne zrejmé tie konflikty a tie udalosti, ktoré sme my dávali do pozornosti, o ktoré sme sa opierali. Tu jednoducho boli, to sú nie naše výmysly, ani argumenty, o ktorým by ste mohli povedať, že sme si ich zobrali ako nejaký proruskí fanatici do úst len preto, aby sme, aby sme na ne poukázali. Toto je to, čo nám vadí v tom vašom prístupe. Tá jednostrannosť, neobjektivita a neschopnosť diskutovať v rovine, že áno, pokiaľ ideme hovoriť o tomto, tak povedzme aj to bé. To je celé.
A môžem vás ubezpečiť hoci neviem, či vás presvedčím, ale nás vôbec nevedie to, aby sme sa stotožňovali s tým, čo sa deje na Ukrajine. My túto vojnu odmietame, odmietli sme ju hneď. Tak ako som povedal kolega Mazurek, kolega Suja prichýlili vo svojich domovoch mnohé ukrajinské rodiny. Boli to matky s deťmi. Vidíme, čo sa deje a práve pretože odmietame takéto vojenské konflikty, si myslíme a sme o tom presvedčení, že neustále podporovanie, vojenské podporovanie tohto konfliktu bez toho, aby sa všetky strany, ktoré sú v tomto konflikte akokoľvek angažované snažili o diskusiu, o mierovú cestu riešenia, že takéto neustále pumpovanie zbraní na Ukrajinu tento konflikt prehlbuje, predlžuje a že to nikam dlhodobo nevedie. Nehovoríme to my ako poslanci Národnej rady, hovoria to mnohí politológovia, mnohí komentátori, ktorí sú relevantní posudzovať vývoj tohto konfliktu a zohľadňujú, samozrejme, všetky aspekty toho, čo sa deje, či už na Ukrajine, alebo celkovo v medzinárodnom meradle.
Takže chcem len, aby zaznelo, že hnutie REPUBLIKA ústami svojich poslancov nevystupovala v tomto bode z pozície obhajcu Ruska. Vystupujeme z pozície poslancov Národnej rady, ktorí hája slovenský záujem a pozerajú sa na to, akým smerom sa tieto udalosti môžu ďalej vyvíjať a sme presvedčení o tom, že táto cesta, ktorú zvolila aj súčasná odvolaná vláda, a to sú konkrétne vyjadrenia v súvislosti s migmi, to je darovanie vojenskej techniky a tak ďalej, že toto nie je správna cesta a vidia to tak aj občania Slovenskej republiky.
A keď budete o nás hovoriť, že sme nejakí proruskí alebo sfanatizovaní alebo máme podobné motívy, tak vás môžem ubezpečiť, že podobne to vnímajú aj ľudia na Slovensku, ktorí nesúhlasia s takouto rétorikou a s takýmito konkrétnymi krokmi, ktoré predstavitelia slovenskej politiky a odvolanej vlády robia smerom k tomuto vojenskému konfliktu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ďurica, zareagujem na to, na tú časť vášho vystúpenia, kde ste reagovali na moje slová, že každá krajina má právo si vybrať. Ja som to použil v kontexte s Ukrajinou a v tom slovazmysle, že Ukrajina má právo sa rozhodnúť, že či sa chce orientovať na východ alebo na západ. Do akých integračných projektov a spoločenstiev sa chce zapojiť a že má o tom rozhodovať Ukrajina a jej ľud, nie Rusko. A vy ste povedali však aj Líbya, aj Sýria a Irak majú právo sa rozhodnúť. No dovolím si poukázať na pár drobných rozdielov. Líbya, Sýria aj Irak boli brutálne diktatúry. Neexistovala tam žiadna opozícia. Naopak oponenti miestnych diktátorov boli prenasledovaní, väznení a vraždení. Neboli tam dodržiavané ľudské práva. Ukrajina bola a je demokracia. Konajú sa tam demokratické voľby, existuje tam opozícia, dodržiavajú sa tam ľudské práva, je tam slobodná tlač. Nie je dokonalá, to nikto netvrdí, že je dokonalá. Je, áno, je tam, je tam aj korupcia, áno, nachádzajú sa tam aj extrémisti, na rozdiel do slovenského parlamentu ale v ukrajinskom parlamente extrémisti nezasadajú.
A Irak a ďalší rozdiel je v tom, že v Líbyi a v Sýrii boli občianske vojny, ktoré predsa nevyprovokoval západ. Západ tam v určitom okamihu zasiahol. Irak preukázateľne mal zbrane hromadného ničenia, mal chemické zbrane, ktoré preukázateľne použil proti vlastným obyvateľom proti, proti Kurdom. Na Ukrajine nebola občianska vojna, na Ukrajine boli nepokoje vyvolané Ruskom podporovanými militantmi. A USA ani žiadny iný západný štát si neprivlastnil ani milimeter územia dotknutých štátov, Rusko už anektovalo Krym a teraz anektovalo ďalšie územie. Relativizovať tieto rozdiely je proruský postoj a presne to vy robíte.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Hovoríte, že predsa súhlasíte s tým, že si krajina má možnosť vybrať, napriek tomu z vystúpení z vášho brehu zaznelo, že NATO dalo prísľub o nerozširovaní. Za prvé, je to blaf a za druhé, oveľa dôležitejšie je to, že za mňa, za občanov Slovenskej republiky ani za kohokoľvek druhého nemôže ktokoľvek dávať nejaké sľuby, čo ja budem chcieť. Samozrejme, mohli nás nevziať, vziať len niektorých, urobiť to akokoľvek, ale neexistuje, aby sa niekto zaviazal, že tam tých neprijme za nás. Čo to je? To sme čo? Podriadení otroci, nemáme nárok? Toľkoto k tomu právu na vlastné rozhodnutie.
Pokiaľ ide o to, že vám chýba ohodnotenie Saudskej Arábie vojny v Jemene alebo čohokoľvek, preboha, dneska ste doniesli uznesenie o Michalovciach, čo vám tri roky bráni priniesť rovnako dobré alebo zlé uznesenie o Jemene, prečo to chcete od nás? Nemáte plné práva poslancov predkladať uznesenia, to je úplne smiešne.
A posledná vec, ktorú naznačil Ondrej, viete ja som bol pozorovať ostatné zatiaľ parlamentné voľby na Ukrajine. Neonacisti, o ktorých sa tak hovorí, tam ostali dve aj niečo desatín percenta a ostali pekne pred dverami parlamentu na mraze na rozdiel od Slovenska. Takže keď Slovensko hovorí o Ukrajine ako o štáte neonacistov a skorumpovanom, tak nech sa Slovensko pozre do zrkadla a to len uvidí veci.