83. schôdza

Päť minút nie. Ja mám tiež ešte program.

Tak potom to ukončím, ukončím až, asi až... (Reakcia z pléna.) Hej, dobre, tak to ukončíme potom.

Dobre. Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hod. mimoriadnymi schôdzami.

(Prerušenie rokovania o 13.02 hodine.)

(Po prerušení rokovania 83. schôdze NR SR a po prestávke sa konalo rokovanie 85. schôdze NR SR.)

(Po prerušení rokovania 85. schôdze NR SR a po prestávke sa konalo rokovanie 86. schôdze NR SR.)

(Po skončení rokovania 86. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 83. schôdze NR SR o 16.15 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 83. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslanca Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z.o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (tlač 1183).
Dnes dopoludnia neukončil svoje svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Gyimesi, ktorému týmto odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 1183.)

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Keďže moja rozprava bola prerušená ešte hneď na začiatku, tak by som uviedol kontext, v ktorom som hovoril v tých piatich-šiestich minútach, ktoré som stihol.
Hovoril som viac-menej o tom, že žijeme bezprecedentnú dobu, ktorá si vyžaduje bezprecedentné riešenia, a takým je aj zvýšenie osobitného odvodu z regulovaných subjektov. Hovoril som o tom, že krízy, ktoré... alebo ktorými prechádza nielen Slovenská republika, ale celý svet, zanechávajú stopu najmä na tých najchudobnejších, na tých núdznych a na tých, na ktorých sa takmer nikdy nemyslí. A existujú na druhej strane aj tí, ktorí na krízach a nešťastí zarábajú a zarábajú ťažké milióny eur. A my sme sa s kolegami rozhodli, že práve títo by mali byť solidárni s tými, ktorí nemali šancu zarábať milióny a nemali šancu byť takými úspešnými a nemali šancu na to, že im padnú do lona stámiliónové zisky, ako to bolo v prípade Slovnaftu.
V čase, keď sme zavádzali daň z ropy, čiže z toho rozdielu medzi ruskou a... ropou a medzi ostatnými druhmi ropy, na ktorých zarábal Slovnaft, a zarábal tak, že o tom prakticky ani nemohol tušiť, že, že takéto zisky bude mať, tak vtedy nikto z tohto pléna neprotestoval, čo je celkom správne, pretože, pretože v takejto situácii je rozumné tieto zisky zdaniť.
My sme sa vtedy pred hlasovaním o rozpočte zhodli na sume 55 %, hoci sme navrhovali 70, a musím tu pre pravdu uviesť aj to, že Maďarsko si napríklad materskú spoločnosť Slovnaftu MOL sa rozhodlo zdaniť 95-percentnou taxou. Čiže solidárnosť v tomto smere nie je výmyslom poslancov OĽANO, nie je výmyslom ministerstva financií alebo ministra financií, ktorým vtedy v čase, keď sa tento návrh predkladal, bol Igor Matovič, ale je to celosvetový trend, resp. celoeurópsky trend, prepáčte, aby som bol úplne presný.
A áno, tu sa môžme baviť o tom, o čom hovoril aj pán predseda finančného výboru Viskupič, že z Európskej únie nám prišlo nariadenie, že tieto nadmerné zisky by sa mali zdaňovať od 33 %, čiže tá nižšia, najnižšia suma by mala byť 33 %. Ale nehovorí o tom, že to má byť 33 %. A keďže sme na strane chudobných a nie sme na strane bohatých, tak sme tento návrh si dovolili predložiť. A keď si všimnete, z tohto návrhu chýbajú banky. A tu sa vedie teraz debata, že či tu banky vôbec majú byť, alebo nema... alebo majú byť vyňaté.
A ja si osobne myslím, že banky do tohto zdanenia patria. A patria napriek tomu, že v roku 2020 vláda Slovenskej republiky, alebo ministerstvo financií podpísalo memorandum s bankami, ktoré zrušilo odvod, ktorý dovtedy banky odvádzali a ktorým prispievali do štátneho rozpočtu. A tu chcem poukázať na ten najväčší rozdiel toho, ako fungoval bankový odvod za čias vtedy, keď sa zavádzala, to bola vláda, myslím, že Petra Pellegriniho, ale pán exminister, oprav ma, keď sa mýlim.
Ja to vysvetľujem na príklade, keď v domácnosti žije s vami babka, ktorá vám mesačne prispieva na chod domácnosti. Nominálne vám síce zvyšuje príjmy rodinného rozpočtu, avšak vy tie peniaze môžte použiť jedine na jej pohreb. Čiže vlastne s tým nemá, nemáte z tých peňazí v bežnom mesiaci nič a môžte ich použiť až na funus. A takto bol nastavený aj bankový odvod, ktorý bol zrušený. To znamená, že banky prispievali, niekedy to bolo až 300 mil. eur ročne. A tieto peniaze sa mali - v úvodzovkách - skladovať na nejakom účte a použiť vtedy, ak by ne... nejaká banka mala existenčné alebo iné problémy. Čiže nominálne nám zvyšovali príjmy štátneho rozpočtu, ale nemali sa tieto peniaze používať nijak inak. Ak sa používali, tak sa používali v rozpore so zákonom.
A my sa dnes bavíme o subjektoch, teda o bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktoré vygenerovali za posledné dva roky podľa môjho názoru extrémne zisky. V roku 2021 to bolo o 55 % viac, ako to bolo v roku 2020, konkrétne sa jednalo o sumu 726 mil. eur. A v roku 2022 to bolo 828 mil. eur zisku a nárast oproti predchádzajúcemu roku predstavoval 14,1 %.
Nevidím dôvod, aby minimálne na tie dva roky, hoci ja by som bol za to, aby banky platili ten od... tú daň alebo extr... extra daň vždy. Podľa návrhu, ktorý tu zrejme príde, budú zahrnuté do tohto osobitného odvodu a bude platiť len na dva roky. Neexistuje legitímny dôvod, prečo by banky mali byť z tohto odvodu vyňaté. Toto je môj osobný názor a myslím si, že tých 100 mil. euro, ktoré sa z tohto vie vybrať, jednoducho si aj ľudia, ktorí platia tie poplatky, platia úroky a platia všetky možné dividendy, alebo tie peniaze, ktoré si potom následne banky vyplácajú na dividendách, posielajú ich do zahraničia, posielajú ich vlastným matkám, potom sa z toho kupujú jachty a neviem koľké nehnuteľnosti na neviem akom pobreží.
Tak ja si osobne myslím, že časť týchto peňazí sa, by sa mala vrátiť tým, ktorí tie peniaze zaplatili, a to sú obyčajní ľudia. Tí, ktorým ich vrátime vo forme dajme tomu obedov zadarmo, vo forme zvýšenia rodinných prídavkov, vo forme tehotenského príspevku, vo forme daňového bonusu a tak... a tak ďalej a tak ďalej. Toto je solidárnosť a toto je princíp, ktorý by mal fungovať najmä v týchto ťažkých a pohnutých časoch, ktoré teraz žijeme, kedy občania skutočne počítajú každý jeden cent. A vyplatiť 828 mil. eur na ziskoch a na dividendách, dámy a páni, nehnevajte sa na mňa, sú veľké peniaze.
A absolútne sa neobávam toho, čo hovoril pán kolega Viskupič, a predpokladám, že keď na mňa bude reagovať, tak to bude tvrdiť znovu, že to nakoniec povedie k tomu, aby sa, že sa zvýšia poplatky, a v konečnom dôsledku to zaplatia občania. Toho sa vôbec nebojím, pretože ten istý Marián Viskupič a tá istá SaS unisono tvrdia celý rok, konzistentne, že voľný trh a neviditeľná ruka trhu je to, čo vyrieši akýkoľvek problém. A ja s tým súhlasím.
A súhlasím to, súhlasím s tým aj v tom prípade, ak by bol, ak by bola tá banková daň zavedená, aby... že to banky jednoducho robiť nebudú. Nebudú zvyšovať poplatky, pretože konkurencia a slobodný trh funguje aj v bankovom sektore. Je tak, pán exminister? Je tak. Nemám obavu z toho, že by banky preniesli ten, týchto 100 mil. euro občanom do poplatkov, pretože... alebo do zvýšených úrokov, tie sa zvyšujú tak či tak.
My sme tu videli jednu tlačovú konferenciu bankárov, kde strašili verejnosť, strašili poslancov Národnej rady tým, že čo všetko spôsobí, ak sa zavedie táto daň na dva roky. Ja si osobne myslím, že sa nestane vôbec nič. Akurát vykryjeme možno obedy zadarmo na jeden rok pre všetky deti na Slovenku po dobu jedného celého roka. Toto sa stane. A ja si myslím, že tieto peniaze sú oveľa lepšie využité ako na Francúzskej riviére.
Dámy a páni, považujem túto alebo tento zákon a tento návrh zákona za taký, ktorý povie to, že tento štát, títo poslanci Národnej rady sú aj na strane chudobných, a nielen na strane bohatých. A tých to veľmi nezabolí, pretože tu musím zopakovať, odvod budú platiť len tí, ktorí majú zisky nad tri milióny euro, a bude sa zdaňovať len tá časť nad tri milióny eur. V pohnutých časoch si to možno niektorí ani len nevšimnú.
Dámy a páni, chcem vám pekne poďakovať, že ste si ma vypočuli, a budem veľmi rád, ak najmä tí, ktorí majú sociálnu demokraciu v názve, tento zákon podporia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dve faktické poznámky. Tri. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Ako prvý pán poslanec Milan Vetrák.

Pán poslanec, veľmi správne si zdôraznil to, čo aj ja som hovoril v rozprave, že vôbec zdaňovanie nadmerného zisku je o tom, že chceme byť solidárni s tými, ktorí... a mali byť tieto firmy solidárne s tými, ktorí najviac trpia počas krízy, to sú bežní ľudia, a preto si myslím, že aj dnešné hlasovanie o tomto návrhu zákona bude presne o tom, čo si hovoril, že tí, čo chcú podporovať a obhajovať oligarchov, za takýto návrh zákona nezahlasujú. A tí, čo chcú, aby sa z týchto nadmerných ziskov zdanených podporili bežní ľudia, tak za takýto zákon zahlasujú a ešte sa môžme, samozrejme, aj rozprávať o tom, či aj banky áno, banky nie, lebo však banky... (ruch v sále a zaznievanie gongu) tam formálne patria, len je to stále ešte na diskusiu.
Ale teda predpokladám, že niekto taký návrh alebo pozmeňovák môže priniesť, a potom o tom bude treba aj diskutovať, lebo zatiaľ taký pozmeňujúci návrh predložený nebol.
Ale v každom prípade to bude o tom, že buď chceme pomôcť bežným ľuďom z tých nadmerných ziskov, ktoré zdaníme oligarchom, alebo ak za to niekto nezahlasuje, tak potom je jasné, že koho chce podporovať, a to sú tí oligarchovia.
Rovnako bankový odvod nie je to isté ako osobitný odvod do bankových subjektov. Ja myslím, že tí, ktorí o tom niečo vedia, je im to jasné tiež a netreba to spájať. A memorandum hovorilo o bankovom odvode, nie odvode, nie osobitnom odvode z regulovaných subjektov.

Pán poslanec Ján Blcháč.

Áno, ďakujem pekne za slovo. Kolega Gyimesi, správne si poznamenal, že ten bankový sektor je mimoriadne ziskový, a zaujímavé je, že keď sa v roku 2020 rušil bankový odvod, tak vtedy sme očakávali, že minimálne sa zmrazia bankové poplatky a každý máme bankový účet a rôzne bankové služby používame. A čo sme zistili? Zistili sme, že sa bankové rôzne služby naďalej zdražujú tak ako si to správne povedal, že bankové poplatky sa zvyšujú tak či tak. Súhlasím.
Takže to vôbec nemá nič spoločné s tým, či sa bankový odvod zavedie alebo nezavedie a ja som nemilo prekvapený, že by banky mali z tohoto systému, ktorý je nakoniec správny pre príjem štátneho rozpočtu, vypadnúť, takže uvidíme pokiaľ tam budú všetci títo, všetky tieto subjekty, o ktorých hovoríme, a vrátane bánk, tak radi za takýto zákon zahlasujeme.
A takéto polemizovanie alebo politikárčenie o tom, že ak nezahlasujete aj bez bánk, aj bez médií a bez niečoho ďalšieho, čo od toho, z toho v rámci pozmeňovacieho návrhu pán Vetrák vypúšťa, tak budete nesociálni. To nie je tak. My chceme, ale potom od všetkých. No a možno viete, že bolo treba sa spýtať, lebo keď sa rušil bankový odvod v tom roku 2020, dovtedy, to je otázka na predkladateľov, či si robili aj dajakú analýzu, čo sa stalo s tým balíkom, ktorý zostal v rámci dovtedy vyberaného bankového obvod... odvodu, či sa nejako použil, alebo je stále kdesi na účtoch ministerstva financií, to by ma osobne zaujímalo.
Ďakujem pekne.