88. schôdza

14.3.2023 - 31.3.2023
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.3.2023 o 18:16 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:54

Rastislav Káčer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady zdôvodnenie výšky hrubého dlhu verejnej správy v roku 2021. Materiál sa do pléna predkladá v súlade s požiadavkou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keďže hrubý dlh v minulom roku presiahol najvyššie sankčné pásma dlhovej brzdy. Súčasne aktivovaná dvojročná úniková klauzula po nástupe novej vlády v takomto prípade požaduje uplatniť sankcie dvoch spodných pásiem dlhovej brzdy, predložiť do parlamentu zdôvodnenie výšky dlhu a zmraziť platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roku.
Hrubý dlh verejnej správy v roku 2021 vzrástol na 62,2 % hrubého domáceho produktu a nachádzal sa v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Pod nárast zadlženia sa najviac podpísala pandémia koronavírusu a jej vplyv na verejné financie. Deficity verejnej správy odrážali výdavky na podporu zamestnanosti, zdravotníctva a náhradu príjmov, ktoré v rokoch 2020 a 2021 dosiahli celkovo takmer 5 % HDP. Druhým hlavným nepriamym vplyvom pandémie na rast dlhu bolo kumulovanie likvidných aktív verejnej správy. Zadlženie však mohlo byť nižšie, ak by vláda od roku 2012, ak by vlády od roku 2012 využili nerozpočtované nadpríjmy štátu na oveľa ambicióznejšie znižovanie deficitov verejnej správy. Na horizonte rozpočtu do roku 2025 sa dlh dočasne stabilizuje pod 60 % HDP zatiaľ aj bez dodatočných úsporných opatrení vlády. V minulom roku zadlženie v pomere k HDP kleslo pod 59 % a v tomto roku sa dodatočne ešte mierne zníži najmä pod vplyvom naďalej prognózovanej vysokej inflácie.
K poklesu dlhu prispieva tiež využitie naakumulovaných aktív z posledných dvoch rokov. Trvalé zníženie zadlženia si však už bude vyžadovať aktívnu konsolidáciu verejných financií. Ďalší pokles dlhu najmä po roku 2023 nebude možný bez konsolidácie, ktorú budú žiadať domáce, ale aj európske fiškálne pravidlá. Rozpočtové ciele predpokladajú zníženie deficitu pod referenčnú hranicu 3 % HDP do roku 2025. To si vyžiada konsolidačné opatrenia približne za dve miliardy eur. Časť príjmových konsolidačných opatrení Národná rada schválila ešte koncom roka ´22, ministerstvo financií počíta s tým, že bližšia špecifikácia ďalších opatrení bude predstavená v programe stability. Bez reforiem a pokračujúcej konsolidácie by dlh vplyvom rastúceho deficitu po roku 2024 začal opäť narastať a do roku 2040 mohol dosiahnuť takmer 100 % hrubého domáceho produktu.
Pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o prerokovanie predloženého materiálu a ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.3.2023 o 16:54 hod.

Rastislav Káčer

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:57

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania zdôvodnenia výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie (tlač 1427).
Zdôvodnenie výšky dlhu pridelil predseda svojím rozhodnutím č. 1505 zo dňa 8. februára 2023 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 13. marca 2023. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh na svojom zasadnutí dňa 13. marca 2023 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny poslancov. Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet na 124. schôdzi dňa 14. marca 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru určil za spravodajcu výboru poslanca Národnej rady Mariána Viskupiča, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady v zmysle návrhu uvedeného v tlači 1427 je prílohou tejto informácie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.3.2023 o 16:57 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:58

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predseda, veľmi pekne ďakujem za slovo. No bavíme sa teda o zdôvodnení výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie. Ja teda len doplním, že ale to je za rok 2021, hej? Nie čo by sme čakali, že budeme zdôvodňovať rok 2022, ale až teraz prišlo z vlády zdôvodnenie na rok 2021. Fungovať by to malo za normálnych okolností a ak by boli rešpektované všetky pravidlá ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak cca v apríli pri jarnej notifikácii sú známe už výsledky, už výsledky vlastne hospodárenia za predchádzajúci rok, takže tento materiál sme mali mať na výbore a teda, samozrejme, aj v pléne v apríli, prípadne, povedzme, že v máji ale minulého roka. To znamená, že to je asi tá prvá správa k tomu, ako sa aktuálna vláda vlastne o tie verejné financie stará a teda už keď sme v situácii, v akej sme, že sme nad všetkými pásmami výšky hrubého dlhu, to znamená v najhoršej situácii, aká môže byť, a teda vláde vyplýva takúto informáciu dodať, tak ju dodáva o takmer rok neskôr, ako by sa patrilo. To je moja prvá výhrada.
A druhá výhrada je tá, že ten samotný materiál sa volá ´zdôvodnenie výšky hrubého dlhu´, to sa teda, povedzme, stalo, síce o rok neskôr, ale teda áno, to zdôvodnenie sme tam videli, no ale druhá časť toho materiálu sa volá, a ešte teda to ešte dôležitejšie je, že ´návrh opatrení na jeho zníženie´. Takže nieže tie opatrenia že rok meškajú, ale ako aj pán minister, ktorému sa ospravedlňujem, že vlastne jemu idem teraz teda frflať, ale zastupuje, zastupuje pána ministra financií, teda zhodou okolností ešte navyše pána povereného premiéra, aby to teda nebolo, nebolo úplne jednoduché. Takže jednoducho nieže tie ´návrh opatrení´ že mešká, ale on tam jednoducho nie je. Tie slová, ktoré tu padli, že teda ten návrh opatrení bude niekedy teda po jarnej tohtoročnej notifikácii, že potom teda niečo bude pripravené. Jednoducho meškať rok a proste nepriniesť, nepriniesť tie opatrenia je minimálne ako ozaj že, nejak to slušne povedať, no jednoducho nestará sa vláda o to, aby tie naše verejné financie nejak vyzerali.
No ale poďme, poďme konkrétne. Na konci roka 2021, lebo o tom sa bavíme, sa hrubý dlh dostal na 62,3 % hrubého domáceho produktu, čo je, samozrejme, najvyššia výška hrubého dlhu v histórii Slovenska a navyše teda relatívne rýchlo rastie. Čo to znamená? Znamená to, samozrejme, že sme nad všetkými pásmami dlhovej brzdy, teda toho zákona o ústavnej zodpovednosti, ktorý hovorí, že ako by ten náš dlh mal vyzerať. Pre tento rok v podstate platí, že by sme mali byť pod 45 % hrubého domáceho produktu. Vtedy sme teda v tom úplne bezpečnom pásme, potom je tam päť pásiem nejakých už opatrení a to najvyššie pásmo má výšku 55 %. No my sme teda s prehľadom nad 60. To je, samozrejme, veľmi zlá informácia. V podstate ekonomika, malá, otvorená, tak ako je Slovensko, zvláda povedzme relatívne bezpečne dlh do 60 % hrubého domáceho produktu, čiže my sme na tej hranici, kedy ešte to máme vo vlastných rukách, ale teda už to smerovanie je veľmi-veľmi nepríjemné. Toto treba vlastne jasne povedať už ku koncu roka 2021. Keďže, samozrejme, sme v roku 2023, tak ja poviem aj ten ďalší vývoj.
Samozrejme, máme za sebou rok výraznej inflácie, kde teda aj príjmy štátu, ale v tomto prípade aj hrubý domáci produkt, ten nominálny, bol, samozrejme, nafukovaný a zväčšovaný vlastne tou infláciou. To znamená, nominálne to číslo je väčšie, takže keď sa pozrieme na vývoj hrubého dlhu v roku 2022, lebo to môže byť tá prvá výhrada, že on v ´21. na konci bol 62,3, teraz on klesol. Áno, posuňme sa o rok. Ku koncu minulého roka, ešte nie je známe úplne definitívne číslo, ale ten dlh bude niekde na úrovni možno 58,5, no povedzme, že do 59 %. Čiže klesol. Áno, prosím, skutočne reálne klesol, ale je to matematika, je to efekt menovateľa, lebo sa teda tie existujúce dlhy porovnávajú s veľmi inflačne nafúknutým hrubým domácim produktom. Nie je to žiadna známka toho, že sa krajine podarilo svoj dlh zastabilizovať alebo že sa nám, nedajbože, podarilo urobiť štrukturálne opatrenia na jeho zníženie, ktoré by teda prinášali svoj efekt aj v budúcnosti. Nič z toho sa nám nepodarilo, teda treba toto vnímať, že inflácia krátkodobo pomohla zastabilizovať slovenský verejný dlh v tom jeho hrubom vyjadrení, ale táto situácia sa opakovať nebude a ak neurobí Slovensko žiadne opatrenia, ten dlh postupne začne zasa rásť a začne rásť, ak nebudú opatrenia, do veľmi zásadných výšok. Samotná správa hovorí o tom, že do roku 2040, ak neurobíme žiadne opatrenia, ten dlh presiahne 100 % hrubého domáceho produktu, čo je definitívne problém už potom teda fakt veľkých rozmerov.
Takže takáto, takáto je situácia a teda zároveň, že prečo sa to už nebude zlepšovať. No preto, že to pozitívne z tej inflácie pre štát, nie pre ľudí, pre štát, že tie príjmy nominálne rastú, toto vlastne už končí, tempo rastu príjmov sa bude výrazne znižovať, ale naopak, tá inflácia sa už preliala do tej výdavkovej časti, to znamená, štát platí viacej, valorizované mzdy, drahšie tovary, drahšie služby, drahšie investície. To znamená, že tlak na výdavkovej strane bude stále vyšší a aj to tempo rastu výdavkov bude vyššie. A toto sú vlastne všetky tie veľmi smutné a veľmi, veľmi problémové ingrediencie, ktoré budú zasahovať naše verejné financie v najbližšom období.
Ako samotná správa hovorí, pokiaľ štát neurobí konkrétne a jasné stabilizačné opatrenia, tak ten dlh bude rásť. No zároveň ale, už sa opakujem, tá správa žiadne opatrenia neprináša.
Tak, takže v podstate toto je asi tá informácia, ktorú nám správa doniesla, a, bohužiaľ, a teraz možno sa vrátim k rokovaniu na výbore, kde teda sme mali o problém ešte viac, pretože tam teda neprišiel dokonca ani minister (povedané so smiechom) zahraničných vecí. Tam prišiel, akoby v úvodzovkách, len šéf Inštitútu finančnej politiky. (Reakcia z pléna.) Takže mali sme tam proste šéfa, šéfa teda (povedané so smiechom) Inštitútu finančnej politiky, ktorý v podstate, áno, sám povedal, že máme, máme zásadné problémy.
No ako z toho von, aby som len nepopisoval, čo všetko sa nám nedarí, ale čo krajina potrebuje. No v prvom rade si ešte povedzme tento rok. Tohtoročný rozpočet máme vyše osem miliárd deficitu, je to asi 6,5 % hrubého domáceho produktu. Je to jeden z najvyšších, ak nie úplne najvyšších deficitov vo všetkých krajinách Európskej únie. Aj toto by ešte bolo v poriadku, keby tie, tých osem chýbajúcich miliárd teda bolo použitých na investície, bolo použitých na zvyšovanie konkurencieschopnosti, na zvyšovanie produktivity, prípadne povedzme na fakt že dlhodobé ciele, na zvyšovanie vzdelanosti, vylepšovanie proste akýchkoľvek inštitúcií vzdelávacích, ktoré by nám teda v budúcnosti priniesli, priniesli nejaké to ovocie, alebo povedzme na podporu priemyslu 4.0, to znamená toho, toho nového konkurencieschopného priemyslu. Takže nie, nič z toho sa nedeje. Áno, čiastočne tieto peniaze idú teda do sanovania energetických kríz, do nejakej miery aj to je potrebné, ale treba zasa mať na pamäti, že to je situácia, ktorá sa nemôže opakovať. My nie sme schopní dlhodobo takto obrovské peniaze používať na, na sanovanie napríklad teda energetických, vysokých energetických cien. Zúfalo nám chýba schopnosť robiť také tie, alebo vláde chýba také tie zložitejšie opatrenia, ktoré teda vylepšujú krajinu, zlepšujú konkurencieschopnosť, dávajú vyššiu slobodu ekonomike, ktoré by zvyšovali atraktivitu Slovenska pre či už domáce, ale aj zahraničné investície. Toto všetko chýba. A do toho nám, samozrejme, chýba aj to, že veľmi slabo čerpáme aj tie peniaze, ktoré sú dostupné, či už eurofondy, ale takisto aj, aj plán obnovy. Toto sú všetko veci, ktoré môžu pomôcť Slovensku, ale nestane sa to samé.
Bohužiaľ, a to je úplne symptomatické, že bývalý minister financií dokáže takto (rečník lúskol prstami), za chvíľku to budeme mať na rokovaní, proste priniesť návrh zákona, ktorý teda každého chce odmeniť za účasť vo voľbách 500 eurami, čo inak, ak by všetci išli voliť, je 2,2 miliardy eur, ale kľudne to môže byť, povedzme, 1,7 miliardy úplne iste, ak by sa to stalo. A to je tá, tá vôbec absurdnosť tej situácie, že keď si tú správu prečítate, tak približne takú sumu by malo Slovensko ušetriť najbližšie dva roky, aby sme sa dostali na nejakú znesiteľnú líniu vlastne toho vývoja verejných financií, tak namiesto toho tam také opatrenia nemáme, ale teda to, že by sme to ešte zhoršili o takmer dve miliardy behom jedného dňa, tak to tu, samozrejme, budeme mať a to, to nám tu bude predkladať práve bývalý minister financií. Ešte keby to predložil ktokoľvek ako, ako zblúdilú myšlienku, ale nie minister financií.
To, a potom ešte, a to už som trošku osobný, a tým ale skončím, a potom ten istý minister financií, bývalý, rozpráva o tom, že on teda, samozrejme, ak tak, ako hovorí každému, že však môže byť výdavok, keď si k nemu nájdete zdroj, tak napohľad našiel zdroje, už tu budeme mať za chvíľku zasa solidárny príspevok z ruskej ropy pre ďalší rok, dobre, do nejakej miery má, dáva zmysel, ale už v samotnom nariadení je písané, že tieto financie majú byť použité na konkrétne, konkrétnu pomoc, konkrétne veci v súvislosti, samozrejme, s krízou. No akože podporovať účasť vo voľbách týmto smerom nie je medzi teda akoby povolenými použitiami, ale to je akoby len časť problému. Druhá časť problému, ktorú by si nikdy nemal minister financií dovoliť, je, že povedal, hm, takže pre budúci rok to možno prinesie, alebo teda pre tento rok to prinesie 400 miliónov, no ešte potrebuje také štyri roky a bude mať tú sumu, ale to nie je rozpočtové krytie, keď to miniete 1,7 miliardy v roku 2023 a finančné krytie do roku ´27 sa vám podarí získať. To je niečo, čo by nemalo zaznievať. A je jedno, či to zaznelo na tlačovke, v médiách alebo tuná v sále, proste takéto niečo by jeden minister financií nemal z úst vypustiť.
No prečo som išiel takto kúsok od témy? Pretože toto celé dokresľuje tú našu situáciu s verejnými financiami a tú cestu, na ktorú sa, bohužiaľ, takto riadené Slovensko vybralo, a, prosím, kolegovia, majme toto na pamäti a skúsme s tým možno aj spoločne niečo robiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.3.2023 o 17:58 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:12

Tomáš Taraba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Marián, ja s tebou plne súhlasím, že dávať príspevky na vyrovnávanie cien energie je neudržateľné na Slovensku, ale, žiaľ, to je realita. To je nová realita. To znamená, že tam máte len dve možnosti. Teda buď to vyrovnávať sa bude a priemysel bude nejak nad vodou a ľudia nad vodou, alebo sa to vyrovnávať nebude a ten priemysel krachne. Dobre vieš, že v Európskej únii máme najnižšiu v podstate, teda najväčší pokles priemyselnej výroby, to znamená, že na Slovensku naozaj sa niečo vážne deje, myslím, že to bolo mínus 8 %, čo sú hrozivé čísla, no a preto len tak to tu povedať, že na to nemáme, no nemáme, dobre tento rok sa tvárime, že sme na to použili nejaké zdroje, ktoré neboli ešte prečerpané v minulosti z Európskej únie, no len toto je nový normál. A ten nový normál je tak vážny, že veľmi dobre vieš, že licitovať tu, že či máme dlh 60 % alebo 58 % je úplne irelevantné, ak sa niečo systémové neurobí s tými cenami energií, pretože to sa nedá toto subvencionovať a ten rast v danom prípade bude enormne narastať, ten dlh, a on bude narastať ešte šokovejšie vtedy, ak bude popritom aj klesať priemyselná produkcia, lebo ten dlh reálne aj nominálne bude narastať, ak klesne HDP, a to HDP bude klesať práve preto, že sú vysoké ceny energií. Takže toto si myslím, že je tak vážna vec, že na to naozaj už dávno mal byť už nejaký buď okrúhly stôl so všetkými, že čo ďalej, pretože naozaj od januára, ak sa má nájsť nejakých ďalších päť miliárd euro na nejaké dotácie, a druhý problém, ktorý je, však že napriek tomu tie schémy sú také, že stále je tam dosť subjektivizmu, že kto to dostane, kto to nedostane. To znamená, že tí podnikatelia nevedia s tým úplne systémovo rátať, takže toto je, toto ja so všetkým súhlasím, len toto je taká zmena paradigmy, že toto vie Slovensko dať úplne na kolená.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.3.2023 o 18:12 hod.

Ing. Mgr.

Tomáš Taraba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:14

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec, pán predseda výboru, máte pravdu, vo veľa veciach sa dá s vami súhlasiť a hlavne tento materiál by si zaslúžil väčšiu pozornosť zo strany poslancov, keďže my sme tiež spoluzodpovední za to, ako sa na Slovensku hospodári, ako hospodári štát a aké máme zadlženie. Vy ste hovorili, že v tom materiáli vám chýba tá druhá časť, teda návrh na zníženie toho dlhu, tak sa teda ten materiál aj volá. Ja sa priznám, že mne by úplne stačilo, keby tam boli návrhy na nezvyšovanie dlhu, lebo, bohužiaľ, my sme teraz v situácii pred voľbami, kedy sa tu roztrhlo nejaké vrece s nejakými myšlienkami, nápadmi, ktoré tu predtým neboli. Možno by stačilo zamknúť tieto a tieto dvere a možno by sa ten problém podarilo na pár mesiacov vyriešiť. Ale nám v podstate stačí, my v podstate ani nepotrebujeme nejako špeciálne teraz znižovať dlh, nám stačí ten dlh podľa mňa hlavne zastabilizovať, aby teda už nerástol. Keď bude ekonomika rásť, tak tým pádom sa potom percentuálne ten dlh začne znižovať a to, čo potrebujeme, je podľa mňa zastabilizovať, alebo hlavne čo potrebujeme zmeniť, zlepšiť, je štrukturálny deficit, ktorý by mal byť ideálne pod 3 % alebo teda ideálnejšie pod 2 % a potom by naozaj tá situácia mohla byť oveľa lepšia.
No a s tým prekročením tých dlhových pásiem súvisia, samozrejme, tie sankcie, teda nejaký trest budúcej vlády za zlé hospodárenie minulých vlád a tuto ostáva otázka, či by ešte sme nemali v tomto volebnom období vyriešiť tento problém, pretože budúca vláda síce ona si schváli programové vyhlásenie vlády a dva roky bude mať výnimku, ale po tých dvoch rokoch tá výnimka skončí a bude musieť potom podľa súčasného zákona o rozpočtovej zodpovednosti priniesť vyrovnaný rozpočet, čo by sme teda pre našu ekonomiku asi nikto nechceli, aby to prišlo tak rýchlo a otázka je, či by nebolo potrebné aspoň toto vyriešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.3.2023 o 18:14 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:16

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne obom kolegom, ktorí reagovali, jednoznačne v podstate s takmer všetkým sa dá úplne súhlasiť. Skutočne začnem asi tým, že táto téma by si zasluhovala ale že výrazne vyššiu pozornosť, skutočne tu by ozaj mal sedieť pán poverený premiér a mal by vysvetľovať, lebo toto je to kľúčové. Od toho, ako vyzerajú verejné financie, sa odvíja všetko. Či budeme mať na zdravotníctvo, na sociálne veci, na akékoľvek zmysluplné zmeny, čiže jednoznačne to len súhlasím. No čo sa týka tých vysokých cien, áno, po jednej z energií, samozrejme, to, to je problém a teda treba to krátkodobo riešiť, to som, to som povedal, no zároveň ale ak by sme toto povedali, že vysoké ceny energií na Slovensku sú jediným problémom, prečo nám či už klesá priemyselná produkcia, alebo pomaličky odskakujú investori, či už teraz odchádza Dr. Oetker alebo posun baterkárne, respektíve že sme vypadli zo súťaže o baterkáreň Volkswagenu, nie je to, samozrejme, len o energiách. Treba povedať, že, a to je to, čo som sa tu snažil vykresliť, že tá nepredvídateľnosť konania a správania sa a menenia zákonov u aktuálnej vlády, ale ja to personifikujem ku osobe pána Igora Matoviča, toto robí obrovský problém v dôveryhodnosti Slovenska a v takej tej reputácii. Prečo by mal ísť na Slovensko investor, ktorý teraz tu pozerá na Slovnaft napríklad, ktorému teda Európa povedala, že mohol by mať pre tento rok, nemusí mať, mohol by mať 33 percenta, percentuálnu solidárnu daň, s čím by sa dalo súhlasiť, ale teda minister financií osobne príde so 70 % a potom ešte v relácii rozpráva, že ale on to zvýši na 90 %. Ako prečo by sa mala nejaká firma rozhodnúť, že pôjde investovať, pôjde pracovať a zamestnávať v tejto krajine ľudí, keď dnes nevie, čo ju čaká za dni. Toto sú všetko tie skutočné škody, ktoré proste, ktoré robíme tejto krajine aj pre jej budúcnosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.3.2023 o 18:16 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:20

Rastislav Káčer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Asi by som nemal, ale predsa len poviem. Ja viac-menej súhlasím s tým, čo ste povedali. Prišiel som do vlády v septembri, tri mesiace som bol v menšinovej vláde a zvyšok vo vláde skolabovanej bez dôvery. Očakávať v tejto fáze akékoľvek systémové riešenia by bola asi veľmi naivná vec, to skôr môžme v júli stavať snehuliakov. Pravda je tá, že asi naozaj sa treba sústrediť na zastabilizovanie dlhu a pozerať sa do toho ďalšieho obdobia, čo je pred nami. Čo ja vnímam ako občan a človek, a dlho to vnímam, je to, že 30 rokov, a to neni zodpovednosť žiadnej konkrétnej tejto vlády, sa nám nepodarilo vybudovať drobného podnikateľského ducha v tejto spoločnosti. Tým koníčkom sa stalo stolárčenie preto, pretože keď som prerábal starý dom na dedine, tak som v troch dedinách naokolo nebol schopný nájsť jedného zručného stolára, ktorý by mi to vedel urobiť. Idem krajinou a ten vidiek je mŕtvy. Keď si to porovnám s Rakúskom, keď si to porovnám s Poľskom napríklad, ktorí prešli tranzíciou a neviem čím, vidíme živý vidiek s veľa malým biznisom, trhmi, farmárčením, s neviem čím. Toto sa nám 30 rokov nepodarilo a spoliehame sa len na to, že prinesieme ďalšiu investíciu, do ktorej 5-tisíc ľudí bude chodiť nádenníčiť do roboty a majú z toho ešte aj zlý pocit, možno ani nie takú nízku mzdu, ale máme potom takú zraniteľnosť, že pri každom veľkom výkyve globálnej ekonomiky tá vycementovaná doska toho drobného podnikateľského ducha, ktorý poznali naši starí otcovia, prastarí otcovia, tá tu nie je. A myslím si, že do budúceho obdobia sa aj na toto treba pozrieť, ako si vybudujeme fundament spoločenský v tej krajine, na ktorom bude ten veľký biznis stáť, lebo keď sa nám zakolíšu technologické výkyvy, strategické výkyvy, aby nám to malo čo držať, aby sme nepadali na hubu.
A za to som si zobral slovo, lebo som chcel oceniť veľmi kvalitnú diskusiu, ktorá tu bola. Ďakujem vám veľmi pekne za ňu.
Skryt prepis

15.3.2023 o 18:20 hod.

Rastislav Káčer

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:20

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja už len veľmi krátko, ja chcem zasa oceniť pána ministra, že teda vystúpil a že aj takto osobne povedal, teda veľmi pekne ďakujem za tento vstup a, kolegyne, kolegovia, hlasujeme zajtra o 11.00 h. Ďakujem pekne tiež za diskusiu.
Skryt prepis

15.3.2023 o 18:20 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:21

Natália Milanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií.
Návrh umožní univerzitnej knižnici ako súčasnému národnému centru pre medzinárodné štandardné číslovanie seriálových publikácii plnohodnotne zabezpečovať činnosť národného centra ISSN, zabezpečiť účasť zástupcu s hlasovacím právom na valnom zhromaždení ISSN vrátane práva byť volený a tiež aktívne a rovnocenne spolupracovať pri riadení systému ISSN. Univerzitná knižnica v Bratislave spolupracuje s medzinárodným centrom na základe dvojstrannej zmluvy v roku 1993 a jej dodatku z roku 1997. Uvedená zmluva však nemá charakter medzinárodnej zmluvy, ide iba o spoluprácu na technickej úrovni. Uvedený nedostatok sa predkladaným materiálom odstraňuje a znamená oficiálne pristúpenie Slovenskej republiky k štatútu.
Vopred ďakujem veľmi pekne za podporu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.3.2023 o 18:21 hod.

Mgr.

Natália Milanová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:22

Michal Luciak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií pod tlačou 1325.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1502 z 8. februára 2023 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií prerokoval na 80. schôdzi 14. marca 2023 a uznesením č. 207 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií.
Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 209 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a predniesol návrh uznesenia Národnej rade.
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.3.2023 o 18:22 hod.

Mgr.

Michal Luciak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video