88. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja chcem tiež poďakovať pani poslankyni, že predniesla tento pozmeňujúci návrh. Ešte na doplnenie. Tento návrh hlavne vychádza aj z téz možno programového vyhlásenia vlády. My sme sa aj zaviazali, aby sme otvorili túto otázku, lebo tieto práva sú garantované aj ústavou, máme aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a tam sú ustanovenia, ktoré jednoducho by mali byť aplikovateľné aj v praxi a toto je jeden z tých krokov, ktorým otvárame túto otázku, a som rád, že po tých dlhých rokovaniach predpokladám, že asi aj pán kolega Kyselica sa k tomu vyjadrí vo svojej rozprave, ako prebiehali tie rokovania, že sa stanovil ten postup týmto pozmeňujúcim návrhom, aby sa umožnila prehliadka advokátskej kancelárie za prítomnosti sudcu pre prípravné konanie, lebo toto bola taká najväčšia otázka, ktorá sa riešila v rámci tých rokovaní aj medzi príslušnými rezortmi, ktorých sa týka táto otázka aj na ústavnoprávnom výbore.
Samozrejme, aj v tom prípade, ako si to prečítala, prezentovala, že Slovenská advokátska komora by mala byť riadne vyrozumená a orgán vykonávajúci tento úkon si vyžiadal aj súčinnosť komory.
Takže toto je, toto je, myslím si, že takým jedným z prvých krokov, legislatívnych, ktorým otvárame túto otázku a reálne ju aj riešime a, samozrejmé, že možno aj do budúcna minimálne pozitívom predloženia tohto návrhu je to, že sa otvorila odborná diskusia v tejto otázke, pretože riešilo sa to dlhé mesiace a minimálne je to taký základ možno aj do budúcej právnej úpravy, ale predpokladám, že už asi pre ďalšie volebné obdobie pre zákonodarcov, aby sa venovali tejto otázke.
Ale ešte raz ďakujem pekne za predloženie pozmeňováku.

Vlastne pán kolega Svrček už všetko obsiahol, ja som len si považovala za potrebné odpovedať pánovi kolegovi Tarabovi, že, že ja som túto problematiku vnímala tak trochu s odstupom. Nie som právnik, ale komunikujem s mnohými advokátskymi kanceláriami a myslím, že kreovanie tohto návrhu zákona bolo presne to, ako by možno tá tvorba zákonov mala vyzerať. Prebiehali okolo toho odborné diskusie, ako avizoval pán kolega Kyselica, možno nie sú úplne v súlade, takže ja myslím, že tá debata prebehne ešte aj teraz v pléne, takže asi tam dostanete odpoveď. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Aj hneď na začiatok odpoviem aj pánovi Tarabovi. Áno, je to tak nastavené. Pokiaľ je príkaz na prehliadku a naozaj sa tá prehliadka začne, tak jak sa hovorí, vec neznesie odklad a ono v nej sa pokračuje, ale naozaj sme mali dlhé rokovania aj so Slovenskou advokátskou komorou a naozaj v tomto nie je problém, že by oni nevyslali zástupcu komory na takúto prehliadku. Tých prehliadok je možno päť, šesť, maximálne desať ročne, takže naozaj s týmto nemajú problémy absolútne. To oni sami hovorili, ale zákon musí jasne vymedziť, že, že čo sa stane, ak taký zástupca komory napríklad nedôjde na tú prehliadku.
Ako už bolo spomenuté, naozaj boli dlhé rokovania. Základ návrhu zákona sa viac-menej prebral z českej úpravy, lenže česká úprava je taká, že majú s tým strašné aplikačné problémy a majú nový návrh legislatívy, ktorou to chcú meniť. Tam ide o to, že pomaly do takéhoto procesu rozhodovania sú zainteresovaní až traja sudcovia, a keď sa robí konanie o nahradení súhlasu, tak niektoré takéto konania trvajú aj štyri roky. Tu nejde o nejaké tie písomnosti. Tie písomnosti sa vedia vyhodnotiť aj na mieste alebo aj v Čechách, ak ten súhlas nebol daný, tak sa viedlo to osobitné konanie o nahradenie súhlasu a potom prebiehalo na súde. Problém bol s počítačovými dátami. Tam majú tiež nález Ústavného súdu v Čechách, že aj keď sa napríklad počítačové dáta alebo takýto server zaistil, bolo to na súde a robilo sa neverejné pojednávanie o nahradení súhlasu, tak bol tam ten zástupca komory, bol tam ten advokát, bol tam ten štátny zástupca, tak sudca si tam otvoril počítač a bolo pojednávanie a sudca si tam hľadal v počítači, kde mal vlastne vyselektované alebo stiahnuté tie dáta, ktoré tam znalec stiahol z toho počítača. To proste nikto nevidel aj tak, čo tam robí za tým stolom. Ale oni mali napríklad judikatúru, že aj keď to ten sudca mal niekde v skrinke schované, tak nemohol sa s tým oboznámiť bez toho, bez toho, aby nebolo takéto neverejné pojednávanie. Takže potom tieto nahradenia súhlasu trvali alebo aj trvajú aj štyri roky.
Takže toto tiež nechceme, aby niečo takéto došlo, takže v rámci tých rokovaní, z ktorých vzišiel nakoniec aj tento pozmeňovák, s ktorým nie som spokojný celkom, ale oproti pôvodnému návrhu zákona je o moc lepší, tak sa to vyselektovalo troška iným spôsobom, to nahradenie súhlasu by bolo na mieste hneď opatrením a ak už by sa naozaj nedalo, tak potom by bolo to rozhodovanie. V prvom rade aj ja som bol policajt, tiež som bol ako vyšetrovateľ, ale neberiem to tak akože hurá systém. Naozaj treba povedať, že to kombajnovanie alebo ten fishing niekedy naozaj nemusí byť v súlade s tým, na čo je daný ten príkaz. Stane sa, že naozaj ten vyšetrovateľ pošle v rámci jednej akcie na desať, pätnásť miest a ide tam vyšetrovateľ a naozaj nemá až takú podrobnú znalosť o tom spise a stane sa, že niekedy chce zobrať aj veci, ktoré nemá čo pozrieť.
A teraz, keď si zoberieme advokáciu ako osobitný, osobitnú stavovskú organizáciu, tak ja nespochybňujem nutnosť z hľadiska ochrany advokátskeho tajomstva zaviesť nejaký zákonný typ záruk pri prehliadke. Lebo naozaj ochrana advokátskeho tajomstva je, má najvyššiu prioritu v rámci celého Slovenska. Je to tak. Proste ak je advokátske tajomstvo, tak toho advokáta môže zbaviť mlčanlivosti len klient a ten klient, keď ho aj zbaví, aj tak si môže povedať ten advokát, že aj tak, keď by som vypovedal alebo tento dôkaz by som dal, išiel by som proti sebe, takže ešte aj advokát sa napriek tomu, že ho ten klient zbaví, aj tak môže povedať, že nevydá, nevypovedá atď. atď. To je najvyššia forma ochrany. A tu sa stretávajú tie dva strety, že na jednej strane záujem štátu na odhaľovaní trestnej činnosti a na druhej strane ochrana advokátskeho tajomstva.
Pôvodný návrh zákona bol, myslím si, že vyslovene dosť podľa mňa lobisticky zameraný na, jednostranne, nebol vyvážený. Tento pozmeňovák už celú situáciu vyvažuje, ale aj tak s tým nie sme celkom spokojní a takisto jedna skupina alebo jedna strana konajúcich orgánov s tým určite nie je spokojná.
Hovorím, som za, nech sa na mieste dôsledne selektuje, nech to je v zmysle rozhodnutí ESĽP, Európskeho súdu pre ľudské práva, a v tomto pozmeňováku napríklad je uvedené, že ten advokát si bude môcť celú prehliadku na mieste nahrávať. Ide sa nad rámec Trestného poriadku, jak je teraz, že o použití iných vhodných zariadení rozhodne OČTK, ale budiš, keď si zoberieme rozhodnutia ESĽP, tak sami uvádzajú, že ak je na mieste nejaký vyšetrujúci sudca, je tam nezúčastnená osoba, je tam zástupca komory ako pozorovateľ a je tam možnosť nahrávania, tak sú to dostatočné záruky v zmysle čl. 8 dohovoru.
My troška ideme ešte nad rámec. To, čo som aj z môjho pohľadu považoval alebo aj považujem za správne, na mieste by bola, jak sa hovorí, ingerencia sudcu.Ale navrhovali sme s tým, že keďže máme oddelenú aj výkonnú moc, aj súdnu moc, tak naozaj ten sudca by na mieste rozhodoval len ako arbiter.
Pozmeňujúci návrh je napísaný tým spôsobom, že ak je v príkaze na prehliadku konkrétna vec, že hľadáme, ja neviem, kúpnu zmluvu medzi osobou X a osobou Y, tak to sú veci, ktoré sú jasne pomenované a na dobrovoľnú výzvu advokát ju vydá, samozrejme, keď sa hľadá. Dobre, môže odmietnuť vydať takú zmluvu. Pokiaľ sú niektoré len druhovo identifikované, kde napríklad tej, pri prehliadke je, že a príslušné faktúry k tomu a k tomu a k tomu, toto môžu byť veci, ktoré sú druhovo identifikované, a pri takýchto veciach vždycky nastáva pri prehliadkach trma-vrma, či to zobrať, alebo to nezobrať. No a vždycky tú selekciu by malo vykonávať OČTK a teraz sa to spravilo tak, že pokiaľ sú tieto druhovo identifikované, teda v prvom rade, ak nedôjde k vydaniu veci, teda jasne pomenovaných v príkaze, ale budú tam druhovo, napríklad telefón alebo toto, toto, tak pokiaľ budú takto druhovo identifikované a ten zástupca komory namietne ten úkon, tak vo veci rozhodne sudca. Ale pokiaľ sa k tej selekcii nedostane OČTK alebo ani sudca, tak nebude vedieť posúdiť, či je to vec, na ktorú sa vzťahuje, alebo nevzťahuje. A de facto je to nastavené tak, že sudca bude prehľadávať a selektovať a zároveň, ak tam dôjde námietka od zástupcu komory, tak ten sudca rozhodne ako arbiter na mieste. Ak nerozhodne na mieste, tak bude to následné konanie. Budiš, s písomnosťami sa nejak dá aj na mieste vysporiadať, rozhodnúť. Pokiaľ budú tieto dáta, tak tam to bude, tam to bude zložitejšie a preto som aj na tých rokovaniach upozorňoval na tie rozhodnutia ESĽP, ktoré dávajú dostatočnú záruku. Tam sú rozhodnutia, kde tá prehliadka trvala u advokáta, ja neviem, sedem dní alebo aj desať dní. A na mieste podľa kľúčových slov sa selektovali tieto dáta. Ja som tiež toho názoru, že je neprípustné v advokátskej kancelárii napríklad zhabať celý server, celý počítač. Áno, budiš, som za, keď aj ESĽP dáva také záruky, budiš. Nech sa tá prehliadka tam vykonáva aj týždeň. To je jedno, ale proste nech sa vyselektujú len veci, ktoré majú s vecou súvis. Viem, nie je to jednoduché, ale keď je to v zmysle ESĽP, tak nech sa to tak robí.
Neviem si predstaviť, čo to prinesie v praxi, keď naozaj ten sudca alebo z ústavnoprávnej roviny tam môžu vystať ešte nejaké pochybnosti. Na miesto pôjde ten sudca pre prípravné konanie. Väčšinou keď sa robí prehliadka advokátskej kancelárie, väčšinou je to samostatná advokátska kancelária, nie je to priestor určený na bývanie, tak v takom prípade ten súhlas s prehliadkou dáva prokurátor. Príkaz napíše vyšetrovateľ, súhlas tam dá prokurátor. Už vlastne de facto prokurátor v prípravnom konaní ako výkonná moc bude dávať do príkazu, že príde tam ten sudca. Bude sudcu, ako sa hovorí, nútiť alebo teda bude mať sudca ten povinnosť, tak zo zákona tam pôjde.
Pokiaľ by výkon advokácie bol spojený aj s bývaním, tak tento sudca pre prípravné konanie, ako sa hovorí, dá štempeľ na tú prehliadku. Sám tam dôjde potom na prehliadku, ak nedôjde k dobrovoľnému vydaniu veci alebo zo strany advokácie boli napádané, že sa týka advokátske tajomstvo, čo sa, samozrejme, bude pomaly v každom, v každej písomnosti jednať o advokátske tajomstvo, tak on bude selektovať, on bude vydávať príkaz, on bude robiť tieto nahradenia súhlasu. Nedajbože, ak by sa robila väzba, bude mať službu, tak zo zákona bude musieť aj on robiť väzbu. Neviem, či to nie je moc veľké reťazenie na to, aby to niekto v budúcnosti nemohol napadnúť na Ústavnom súde. Stále je tu otvorených viacero takých, takých otázok, ktoré by som bol rád, by som bol rád, ktoré, aby sa všetky zúčastnené strany dohodli, aby sme tu v budúcnosti nemali také problémy, aplikačné, ako je v Čechách, aké sú, aké majú v Čechách.
Naozaj oproti tomu pôvodnému návrhu, klobúk dolu, o moc, o moc sa to vylepšilo, ale myslím si, že nie je to celkom vyprecizované tak, ako by to malo byť.
Vedel by som o tom rozprávať dlho, dlho, ale pokiaľ to niekoho zaujíma, kľudne preberiem, čo bude treba s hocikým a vysvetlím niektoré argumenty alebo protiargumenty. Ako naozaj treba povedať, odborná debata na úrovni, ale ako sa hovorí, de facto dve strany. Na jednej strane tí, ktorí vykonávajú prehliadky, stále nesúhlasia s týmto postupom. Boli už rokovania, kde boli zúčastnení aj sudcovia alebo zástupca sudcovského stavu, ktorí súhlasili s takýmto postupom. Na druhej strane z prokuratúry zaznievajú také hlasy, že ja si neviem predstaviť, že by bol ráno nastúpený o šiestej na prehliadke u nejakého advokáta sudcu, ktorý v rámci svojej služby tri dni pojednával a potom by tam celý deň bol na prehliadke.
Takže najradšej by som bol, aby sa stále rokovalo, aj keď to už naozaj odkladáme dva, tri, štyri mesiace, ale stále si myslím, že sú tam oblasti, ktoré by bolo vhodné dorokovať. To nehovorím preto, aby som bol za to, aby ostala stará úprava alebo aby to neprešlo, ešte raz hovorím, som za to, že tieto dva záujmy, ochrana advokátskeho tajomstva verzus záujem štátu na potláčaní kriminality kolidujú a treba ich nastaviť rovnovážne. A stále si myslím, že tá rovnováha tu nie je nastavená.
Naozaj, keď je vydaný ten príkaz na prehliadku, tak aj takticky o tom spise vie najviac ten vyšetrovateľ. Nemali by sme ísť na to hneď takto skokovo. Ja si myslím, že keby sa to nastavilo tak, že u vecí, ktoré sú druhovo určené, naozaj tú selekciu bude vykonávať orgán, však je to orgán, ktorý má zmocnenie od štátu, je to úradná osoba, ten vyšetrovateľ. Alebo pán Žilinka povedal na výbore, že on by s tým nemal problém upraviť interným predpisom, ak by na výkon prehliadky k advokátovi išiel prokurátor. Teda tú prehliadku by mohol vykonávať prokurátor, keď už napríklad advokácia neverí vyšetrovateľom. Tak mohol by to vykonávať ten prokurátor. A naozaj ten sudca by bol na mieste ako arbiter, že stretnú sa tie dva strety, teda tie dva záujmy, zástupca advokácie, on má aj zo zákona ako v tej v stavovskej organizácii iný záujem. On má chrániť advokáciu. Takže v prvom rade on nebude presviedčať toho advokáta, že toto nie je advokátske tajomstvo. On automaticky rezignuje a na všetko povie, že to je advokátske tajomstvo. Aj keď si myslím, že každá listina, ktorá tam bude v advokátskej kancelárii, bude advokátskym tajomstvom. Takže zástupca komory povie na každú písomnosť, že je to advokátske tajomstvo a bude to musieť vyhodnocovať sudca. Teda de facto bude všetko prehľadávať sudca.
Teraz je to súdna moc? Je sudca pre prípravné konanie ako výkonná moc potom? A potom, keď by náhodou rozhodoval o nahradenie súhlasu, už by rozhodoval ako sudca? Potom o väzbe by zas rozhodoval napríklad ako sudca? Takže toto sú stále, ale aj viacej, viacej iných oblastí, ktoré vyvolávajú otázniky, a nie je to vyprecizované.
Tak snáď toľko.
Vďaka.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec, absolútne s tebou súhlasím. Veď odňatie písomností alebo počítačového vybavenia advokáta, ktoré obsahuje údaje týkajúce sa jeho profesijnej činnosti, presne ako si spomenul, tak sú aj považované judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva za súčasť súkromného života a teda za zásah do súkromnej sféry jednotlivca. A tam aj v rámci judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že bez dôvernosti komunikácie advokáti ani nemôžu plniť svoju úlohu, ktorá spočíva v zastupovaní strán v súdnom konaní a v poskytovaní právnych služieb. My máme viacero judikátov na túto tému.
A áno, je to určite vecou diskusie aj do budúcna, lebo je to veľmi citlivá téma. Ten vzťah alebo tá hranica medzi advokátom, jeho činnosťou, jeho prácou, advokátskym tajomstvom na jednej strane a potom štát, činnosť štátu, či už zo strany prokurátora, alebo celkovo súdov, je to, samozrejme, aj ústavnoprávna otázka a možno problém, že kde sú tie hranice, aby nedochádzalo k nejakej, k nejakému naštrbeniu alebo "rozkývaniu" tej, tých hraníc medzi tými mocami v rámci štátu. Takže áno, je to určite téma, aj týmto návrhom. Veď to som povedal aj v rámci úvodného slova, že týmto návrhom, ktorý sme predložili do pléna a ktorý sa tuná predkladá niekoľko mesiacov, je určite takým, takým zdrojom na ďalšiu odbornú diskusiu, aby sme riešili tieto otázniky a možno viac precizovali jednotlivé postavenia týchto dotknutých subjektov, na ktorých sa vzťahuje táto právna úprava. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka. Áno, úplne, úplne sa stotožňujem. Ja som tiež toho názoru. Ja si myslím, že ak by sa tá selekcia nechala na OČTK, budiš, keď by sa dal interným predpisom, že by to robil prokurátor. Prokurátor by selektoval. Ak by mal náhodou záujem, iný postranný záujem, že si tam číta zmluvu iného klienta, ja neviem, dve hodiny, tak celá prehliadka by sa nahrávala, lebo to zákon umožňuje a už by každý vedel, že to nie je s kostolným poriadkom. A ESĽP by to určite vyhodilo. Takže pokiaľ by sa selekcia nechala na OČTK a sudca by rozhodol ako arbiter hneď na mieste, ja si myslím, že to by bolo najspravodlivejšie. Keď si zoberieme ESĽP vo veci servile associated sociate advocates versus Portugalsko, sťažnosť 27013/2010, išlo o prehliadku elektronických nosičov advokátskej kancelárie na základe 35 kľúčových slov bežne používaných v právnickom prostredí. Namietaná bola prílišná šírka príkazu. ESĽP však nevzhliadol porušenie čl. 8. Za adekvátne záruky považoval prítomnosť vyšetrujúceho sudcu, zástupcu komory a samotného advokáta, ktorého priestory boli prehľadávané.
Takže ja si myslím, že tie dostatočné záruky by tam boli, keby naozaj tá selekcia ostala na OČTK a nahradenie súhlasu by robil sudca. A takisto prípadne potom to ďalšie konanie o nahradení súhlasu. To by bolo spravodlivé. A s tým by aj tá druhá strana už nemala problémy.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja len v krátkosti, lebo tá odborná debata už je prítomná niekoľko mesiacov.
Ale ja by som sa chcel poďakovať aj jednotlivým subjektom, ktorých sa táto právna úprava týka, za to, že boli súčinní pri prerokovaní tohto návrhu jednak na ústavnoprávnom výbore a jednak na jednotlivých pracovných stretnutiach. A predovšetkým aj pánovi poslancovi Kyselicovi, lebo bol prítomný na všetkých týchto stretnutiach. A tiež predložil viacero, viacero svojich myšlienok, ktoré sa mi určite páčili, a preto som aj povedal v rámci rozpravy, že, aj v rámci faktických, že toto je určite téma, ktorá bude určite rezonovať aj do budúcna aj v nadväznosti na judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva a aj v rámci komparácie s inými štátmi, ako to majú upravené vo svojich trestno-procesných normách.
Z mojej strany len toľko, že do budúcna možno také odporúčanie aj pre ďalšieho zákonodarcu v ďalšom volebnom období, aby sa určite venovali týmto otázkam, pretože musíme ísť aj s tou judikatúrou v rámci, ktorá je vydávaná jednak na úrovni Európskej únie aj Rady Európy a taktiež v rámci judikatúr v západoeurópskom priestore. Takže áno, ja chápem, že je to veľmi citlivá oblasť, pretože vyhraňujú sa tu tie hranice medzi tromi zložkami štátnej moci a zákonodarnou, súdnou a výkonnou v rámci toho trojdelenia moci. A ja len verím, že to možno tento návrh aj zapáli takú iskru do budúcna, že vznikne možno nejaká k tomu odbornejšia debata, možno pracovná skupina, ktorá bude otvárať aj ďalšie otázky, pretože je tam určite veľa týchto otázok, ktoré je potrebné riešiť.
Aj keď na druhej strane si uvedomujem, že máme teraz koniec volebného obdobia a už by sme nestihli riešiť takéto závažné otázky. Skôr sa riešia v úvode volebného obdobia. Ale myslím si, že táto, táto otázka je určite veľmi zaujímavá aj pre právnikov, pretože sa dotýka viacero týchto oblastí.
Takže ešte raz, za mňa chcem aj spolupredkladateľkám poďakovať, aj všetkých subjektom, aj vám, pán poslanec Kyselica.
Ďakujem pekne.

Takže len na záver chcem tiež poďakovať všetkým tým zúčastneným subjektom, aj keď nedošlo k tej dohode, ktorá si myslím, že by bola najspravodlivejšia.
Čo sa týka hlasovania, nechcel som vás tu zahlcovať ďalšími argumentami, päťdesiatimi, prečo bol ten pôvodný návrh zákona zlý a nevykonateľný, priam nevykonateľný pôvodný návrh zákona. Takže ak už by mala platiť nejaká úprava, tak už nech platí aj s tým pozmeňovákom, lebo naozaj ten pôvodný by bol nevykonateľný v praxi.
A hlasovanie teraz o jedenástej.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcela poprosiť taký procedurálny, nie je to návrh, ale k vedeniu schôdze pripomienku a prosbu na predsedajúcich, že v prípade, že poslanec v rámci rokovania schôdze akože pod procedurálnym návrhom kritizuje a robí si predvolebnú kampaň, aby bolo odobraté slovo. Dnes to zneužil pán poslanec Suja voči poslaneckému klubu, no a vzápätí na to on, samozrejme, nebol v sále a nestihol sa pripraviť, prihlásiť do rozpravy, takže nebol v práci na bod, na ktorý chcel, o ktorom teraz nebude hlasovať. Takže chcela by som poprosiť naozaj, aby bolo odobraté slovo, keď nejde skutočne o procedurálny návrh k bodu a nerobili sme si tu kampaň. Ďakujem.

Vzhľadom na to, že táto situácia bola v čase, keď som predsedal ja, poslanci, ktorí tu boli, tak veľmi dobre vedia, že som povedal pánovi poslancovi Sujovi, že je to zneužitie, je to zneužitie toho inštitútu procedurálneho návrhu a som ho upozornil, že predvolebnú kampaň nech si robí mimo tohto, čiže upozornil som pána poslanca. Nechal som ho dohovoriť, nakoľko ste sa tu viacerí vždy sťažovali, že tu odoberáme slovo, tak jednoducho povedzte si, čo chcete, ale následne aj my budeme ako predsedajúci na to reagovať. A ja vás chcem len poprosiť naozaj, nezneužívajte inštitút procedurálneho návrhu, pretože ani toto, pani poslankyňa, nebol procedurálny návrh, váš. (Potlesk.)

Môžem povedať, že predsedajúci mal pravdu, upozornil ma, čo akceptujem, druhá vec, že pani poslankyňa Zemanová klame, lebo ja som v sále bol, len nebol som pri pultíku, bol som pri dverách, aby som nevyrušoval, lebo mi zvonil telefón, aby som ho zrušil. Takže aby sa to dalo na pravú mieru, predsedajúci má pravdu a zasa SaS-ka klame, lebo ja som v sále bol. Keby tu bol z nich aspoň jeden, keby tu z nich bol aspoň jeden, tak vidia, že v sále som. Vzhľadom na to, že tu celé dni nie sú, iba na hlasovaní, tak je zbytočné, keď sa takto vyjadrujú.