88. schôdza

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, ďakujem za odôvodnenie predmetnej novely zákona. Naozaj s tým, čo ste povedali, sa dá len súhlasiť. Osobných, pardon, asistentov učiteľov nemáme dostatok a asistent učiteľa určite nevie vykonať všetky nevyhnutné činnosti vo vzťahu k dieťaťu a žiakovi zo zdravotne znevýhodneného... so zdravotným znevýhodnením, a preto aj istá forma osobnej asistencie je nesmierne vítaná.
Dovolím si vás však upozorniť na jednu skutočnosť, pretože vy v tejto novele aj nepriamo novelizujete školský zákon, zákon o výchove a vzdelávaní, a vlastne podľa tejto nepriamej novely školského zákona školy a školské zariadenia budú musieť poskytnúť súčinnosť tomuto osobnému asistentovi, ktorý bude vykonávať úlohy podľa osobitného predpisu, tak ako je uvedené v dôvodovej správe. A my tu na tejto schôdzi prerokovávame viacero noviel školského zákona vrátane asi nás čaká aj tá vládna novela, tak dávam len do pozornosti, aby tieto jednotlivé predmetné novely boli nejakým spôsobom kompatibilné a aby sa nestalo, že sa budú jednotlivé ustanovenia navzájom negovať alebo odlišovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, Lucka, za uvedenie tohto zákona aj za odôvodnenie, ja v rozprave vystúpim, ak teda môžem poprosiť pána predsedajúceho, ak môžem sedieť, pretože ešte stále sa necítim úplne dobre, ale leží mi to na srdci, to, čo chcem povedať, takže chcem vystúpiť. A ďakujem ti naozaj aj za tvoju angažovanosť v prospech ľudí so zdravotným znevýhodnením, som veľmi rada, že pribúdajú poslanci a poslankyne, ktorí sa zaujímajú o túto tému.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Som presvedčená, že všetci tí, ktorí sa s týmito ľuďmi stretávame a s týmito deťmi a sme trošku iné, tak vieme, o čo ide. Možno je dobré a potrebné o tom oveľa viacej hovoriť aj veľmi konkrétne, aby sme teda ozrejmili tú potrebu, naozaj tú potrebu takého naozaj proľudského prístupu, aby sme naozaj ponúkali a dávali možnosť využívať služby a pomoc tak a v takom čase a na takom mieste, kedy je naozaj najviac potrebná, s prihliadnutím na to najlepšie dobro.
Chcem vám všetkým poďakovať za faktické poznámky aj za upozornenie pána Habánika. Janka, nápodobne, veľmi pekne ti ďakujem za všetko, čo robíš, za tvoju prácu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne aj za ústretovosť môcť takto posediačky vystupovať.
Dovoľte, aby som možno uviedla zopár ešte skutočností, ktoré nás viedli k navrhnutiu tejto novely zákona, budem veľmi konkrétna, pretože na príkladoch ľudia najlepšie pochopia, o čom to celé je.
Bežne na školách, teda ako sme hovorili, sa nachádzajú asistenti učiteľa, respektíve už ich prítomnosť je vyššia, ako bola v minulosti, nie je to ešte samozrejmosť, nie je to ešte nárokovateľné, to budeme ale riešiť v inom zákone. A títo asistenti učiteľa doposiaľ veľakrát boli žiadaní zo strany rodičov alebo teda aj pedagógov kvôli tomu, že práve žiaci niektorí mali potrebu mať niekoho pri sebe, kto by im pomohol so sebaobslužnými úkonmi hygienickými, čo nebolo úplne naplnenie v zmysle toho, prečo vlastne asistent učiteľa má byť v triede.
V súčasnosti sa hovorí aj o tom, aj respektíve už začali sa vykonávať niektoré pozície pomocného vychovávateľa, ktorý vlastne by mal byť ten, ktorý pomáha s týmito úkonmi, ale opäť, ich počet je nepostačujúci a naozaj sme len v začiatkoch. Už dlhé roky upozorňujú rodičia, pedagógovia na to, že žiaci so zdravotným znevýhodnením potrebujú mať počas vyučovania, resp. počas prestávok, ale takisto aj počas školských výletov, počas družiny niekoho, kto im pomôže pri niektorých sebaobslužných či hygienických úkonoch.
Keď sa ma spýtate, koľkých detí sa dnes týka táto úprava, resp. koľké deti by mohli profitovať z tejto novely, tak k súčasnému dňu je asi 350 detí, ktoré dostali priznaný príspevok na osobnú asistenciu. Veľmi nerady úrady práce dávajú tento príspevok na asistenciu, čo je, myslím si, že veľmi smutné, pretože naozaj aj deti majú právo mať niekoho pri sebe, kto im bude pomáhať. Nemusia to byť vždy len rodičia, ktorí idú na opatrovateľský príspevok, ale môžu to byť aj osobní asistenti, ale teda bavíme sa o čísle asi 350 detí.
Keď sa ma spýtate, aký by bol dopad na štátny rozpočet, tak, samozrejme, je veľmi ťažké odhadnúť v tejto chvíli, koľko z týchto detí by dostalo navýšenie počtu hodín na osobnú asistenciu v súvislosti teda s návštevou školy alebo teda s vyučovaním. Myslím si, že ten dopad by naozaj nebol enormný, možno by to bolo pár stotisíc. Ale opakujem, úrady práce veľmi nerady dávajú vyšší počet hodín na osobnú asistenciu, než musia. To znamená, že nie je vôbec isté, že koľko z tých detí by túto asistenciu dostali aj počas, počas vyučovania alebo počas prítomnosti v škole.
A keď som začala svoj príspevok tým, že budem veľmi konkrétna, tak dostala som ja už za ten čas, čo pôsobím v politike, množstvo podnetov, ktoré hovorili o tom, že pokiaľ teda dieťa so zdravotným znevýhodnením nemá takéhoto asistenta, tak, a chce chodiť do školy, tak väčšinou je to rodič, ktorý musí zostať doma, ktorý teda musí odísť z práce a ktorý musí pravidelne dochádzať do školy, aby pomohol svojmu dieťaťu s týmito sebaobslužnými hygienickými úkonmi. A predstavte si, že máte desať rokov, máte dvanásť, štrnásť a, žiaľ, proste potrebujete pomoc napríklad pri návšteve toalety. Pokiaľ tam nie je nikto nablízku, kto by to mal v pracovnej náplni, kto by vám vedel pomôcť, pokiaľ tam nemáte toho rodiča, ste odkázaný na plienku. Predstavte si seba v tomto veku, ako ste v škole medzi rovesníkmi, nie je tam nikto, kto by vám pomohol ísť na toaletu, a musíte sedieť v plienke. Myslím si, že je to niečo, čo každý z nás si vie veľmi dobre predstaviť a nechcel by byť v tej situácii. A možno aj preto, že o týchto príkladoch a prípadoch sa veľmi málo hovorí a tu na pôde parlamentu táto téma naozaj nie je témou, ktorá by lámala rekordy v počte prihlásených a faktických, ale faktom je, že ak by ste sa stretávali s týmito ľuďmi a viac vnímali ich potreby, tak napríklad aj tento zákon by bol jeden z tých, ktorý by už dávno prešiel na pôde parlamentu, pretože je úplne jedno, z akého rozpočtu pomôžeme tým deťom. Stále ide o to isté dieťa. Argument, že toto sú sociálne služby, respektíve to patrí pod rezort ministerstva sociálnych vecí, proste nie je argument. Stále je to to isté dieťa, ktoré potrebuje pre svoj život, pre svoje základné práva nejakú pomoc. A pokiaľ v školstve nebudeme mať nastavený systém, že bude nárokovateľné mať aj pomocných vychovávateľov, aj asistentov učiteľa, aj ďalších odborníkov, tak proste musíme robiť s tým, čo je.
Na tejto schôdzi by mal byť zákon, kde budeme hovoriť o nárokovateľnosti, ale ako iste viete, zatiaľ tá nárokovateľnosť platí od roku ´26. To znamená, že ak v roku ´26 už bude nárokovateľnosť na pomocných vychovávateľov a ďalšie profesie podporného tímu, tak urobme to, prosím, pre tieto deti aspoň dovtedy, aspoň dovtedy, nech môžu tých osobných asistentov, tých pár detí, ktoré majú svojich osobných asistentov, umožnime im, aby mohli im pomáhať na pôde školy. Naozaj tento rezortizmus, aj Lucka Drábiková o tom hovorila, proste je pre mňa nepochopiteľný. My sa stále bavíme o tom istom dieťati, ten istý rozpočet štátny a to je jedno, z akého okienka pôjde na to dieťa, či pôjde zo sociálneho, alebo školského, alebo zdravotníckeho. Proste ide stále o to isté dieťa.
A opakujem, tieto deti veľakrát naozaj zažívajú to, čo nikto z nás by nechcel zažiť. Nikto z nás by nechcel, aby jeho dieťa toto zažívalo, tak prosím, nerobme to tým iným deťom, ktoré za to nemôžu a potom rodičia musia zostávať doma, musia chodiť oni suplovať túto prácu.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť, ja viem, aké sú závery aj, neviem, či bývalých koaličných partnerov, alebo terajších koaličných partnerov o tom, že je to proste vec, ktorá sa týka iného rezortu, že to bude niečo stáť. Myslím si, že sme tu schválili veľa rôznych opatrení a návrhov, ktoré mali oveľa vyšší dopad na štátny rozpočet a ktoré možno neboli až také potrebné, ale myslím si, že toto po tých rokoch, hovoríme o tom dlho, je naozaj načase, aby sme schválili. A opakujem, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu boli v predchádzajúcom období, mnohí ste za to hlasovali, tak prosím vás, nerobte to, že keď ste v opozícii, tak za niečo hlasujete len preto, že možno to vyznieva ľúbivo, a keď ste v koalícii, tak odrazu potom s tým máte problém. Práve to je na tom to pekné, že sme v koalícii alebo máme možnosť niečo zmeniť, tak to, prosím, zmeňme.
Ja sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí budú hlasovať za tento návrh zákona. V prípade, že ešte tam niečo treba opraviť, samozrejme, sme pripravení tak učiniť. A naozaj chcem veľmi pekne poprosiť pri tom hlasovaní, myslite, myslite na tie deti, ktoré naozaj zažívajú veľmi nedôstojné situácie alebo ktoré potom zostávajú doma, chodia do školy len na pár hodín len preto, že nemá im kto pomôcť ísť na toaletu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, ďakujem pekne.
Ďakujem, Janka, za tento návrh. Myslím si, že aj tieto deti sa potrebujú jednoznačne hýbať, lebo to im spôsobuje tiež dobrú emóciu. Vidíme to, veľmi dobré príklady z praxe máme už práve v programe Tréneri v škole, kde vlastne je tandemová výuka čisto na hodinách telesnej výchovy a vidíme, že tieto deti naozaj sa zapájajú, dostávajú tam pozitívnu emóciu, samozrejme, a tí spolužiaci im držia palce veľakrát, aby prekonali určité prekážky, takže sa integrujú spoločne. A si myslím, že, že... jednoznačne podporím teda tento, túto novelu a budem za to hlasovať.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, svoju faktickú poznámku začnem asi takto, že nebude nás to stáť nič, pretože vzdelávanie takéhoto dieťaťa a príspevok osobného asistenta pri poskytovaní všakovakých úkonov v škole alebo v predškolskom zariadení, to sa nedá zaplatiť žiadnymi peniazmi, ktoré by niekto mohol nejako nonšalantne povedať, že bude nás to niečo stáť. Nebude nás to stáť nič.
To, že možno z vás všetkých mám najpraktickejšiu skúsenosť s týmito všetkými vecami a pri sebaobslužných a všetkých hygienických návykoch som pracoval celé roky pri takýchto deťoch a naozaj trvá dostatočne dlhý čas, pokiaľ si toto dieťatko, ktoré je v vzdelávacom procese, v špeciálnom vzdelávacom procese, vybuduje k danému pedagogickému alebo aj nepedagogickému zamestnancovi nejaký vzťah a dokáže mu v týchto naozaj osobných a veľmi intímnych veciach dôverovať. Takže prítomnosť osobného asistenta, na ktorého je dieťa naozaj naviazané, na určitý, nielen na určitý počet hodín, ale vzniká tam určitý vzťah skoro ako k rodičovi, by som povedal, pretože ten osobný asistent je s týmto dieťatkom dostatočne dlhý čas.
A bude to len na dobro veci, pretože špeciálny pedagóg, ktorý má asistenta učiteľa v špeciálnej triede, ich úloha by mala byť úplne o niečom inom. Nemala by to byť úloha, aby ten asistent učiteľa toto dieťatko v čase desiaty alebo obeda kŕmil alebo ho prebaľoval, alebo vykonal s ním iný osobný úkon, od toho by mal byť naozaj osobný asistent daného dieťaťa. Čiže celkový vyučovací proces detí s ťažkým zdravotným postihnutím sa nám zlepší, zrýchli, skvalitní a nebude asistent učiteľa musieť suplovať úkony alebo výkony, ktoré robí osobný asistent. Čiže určite dobré to bude.

Ďakujem pekne.
Ja sa nebudem zaoberať tým zákonom. Samozrejme, že ho podporíme, ale skôr sa dotknem toho, čo ste spomenuli, ste adresovali na nás, na opozíciu, že by sme mali podporovať. Povedali ste, že opozícia, mali by sme podporovať veci, ktoré sú dobré a nie preto, že sme v opozícii za ne nezahlasovať. Ak ste si všimli, vaše zákony, pani Žitňanská, vždy získajú takmer podporu celej opozície, pretože sú sociálne. Ale práve vy takto nefungujete v koalícii. Opozícia tu dala nespočetne veľa dobrých zákonov, nepodporili ste ich, takže to ste mali adresovať do vašich radov. Ja som napríklad tu mal zákon, aby pracujúci, ktorí chodia za prácou, omylom použijú slovenskú diaľnicu, a celoročná diaľničná známka stojí päťdesiat euro, tak na Slovensku diaľničná spoločnosť vie im dať až 1 200-eurovú pokutu. Mal som tu tento zákon. Čo neni sociálny, neni v prospech ľudí? Nepodporili ste ho. Takýto zákon, ja vám tu môžem desiatky menovať, ktoré ste nepodporili.
Takže problém slovenskej opozície nie je, že nepodporujeme zákony, to je problém vás v koalícii, že vy ste si tu tri roky nastavili taký model, že nič dobré z opozícii ste nepodporili. A to by sme tu mohli robiť desiatky, desiatky zákonov, ktoré sme vám sem priniesli, a jediný dôvod, pre ktorý ste za ne nehlasovali aj vy konkrétne, lebo sú zo slovenskej opozície. Takže nebojte sa, váš zákon prejde, aj ho opozícia, verím, že podporí, ale tá vizitka, ako ste tu vy fungovali tri roky, je presne opačná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Samozrejme, Janka, že tento zákon podporím, len keď počujem o sociálnom asistentovi dieťaťa alebo teda asistentovi dieťaťa, tak mi skôr rezonuje asistent rodiny, pretože tieto deti vyrastajú v rodinách a, žiaľ, teda sociálne služby pre rodiny s deťmi tu máme, vieme obe, veľmi zle nastavené. Takže ja dúfam, že ak by bola, tak ako pán kolega hovoril, že by mala byť zachovaná nejaká kontinuita, takže, respektívne sa bude riešiť aj táto problematika, lebo teda okrem prevencie je dôležité a v týchto čiastkových zákonoch, ktoré my tu podávame, ako je asistent v škole, tak okrem tohoto všetkého je dôležité, aby tieto deti mali pomoc alebo tieto rodiny mali pomoc v celej svojej škále, čiže aj v domácnosti. Lebo vieme, ako to funguje, keď sa, keď je v rodine jedno-dve postihnuté deti, tá rodina nemá priestor, nemáme tu vybudovanú takú sieť, pokiaľ tí ľudia nie sú dobre finančne zabezpečení, že by im štát dokázal nejakým spôsobom pomôcť už len poskytnúť asistenciu, kedy matka by potrebovala ísť povedzme do obchodu. Čiže ja to veľmi podporujem, len bolo by fajn, keby perspektívne sme aj teda v spolupráci s ministerstvom práce tieto veci riešili koncepčne a tak akoby, aby postihli celú túto problematiku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len zareagujem najskôr na to, na to, na tú opozíciu. Ja som mala na mysli to, že tento návrh tu bol v predchádzajúcom volebnom období, že niektorí kolegovia a kolegyne za to hlasovali a mám teraz avízo, že za to nebudú hlasovať napriek tomu, že sa to týka tej istej veci, čiže to bola skôr, to bol skôr apel k nim, že proste je dobré byť konzistentný vo svojich, vo svojich hlasovaniach.
A pokiaľ ide o faktickú poznámku pani poslankyni Hatrákovej, tak samozrejme, ja som tiež presvedčená o tom, že by sme do systému mali vniesť niekoho, ako je rodinný asistent, nielen osobný asistent, pretože dnes vychádzame z toho, čo je v systéme. To znamená, že my teda chceme umožniť, aby osobný asistent bol so žiakom na pôde školy, aby tam teda mohol mu pomáhať a mohol si teda za to vykázať aj tie 4,80, či koľko teraz to bude, na hodinu, aby to bolo legálne, aby to nebolo proste robené len teda tak, ako občas sa to robí, že no, aby sa dieťatku pomohlo, tak sú ústretoví riaditelia. Ale teda chcem, aby aj oni mali tú istotu, že sa neporušujú žiadne predpisy, zákony a tak ďalej.
A pokiaľ ide o toho rodinného asistenta, áno, ja som presvedčená o tom, že ten asistent by mohol fungovať v systéme služieb alebo teda v tom sociálnom systéme z toho titulu, že sama som sa stretla proste s rodinami, kde je dieťa so zdravotným znevýhodnením, sú tam aj zdravé deti a sú okamihy, kedy proste ten rodič by možno viac potreboval, aby niekto odviedol zdravé dieťa na krúžok, než aby teda trávil čas s tým dieťaťom so zdravotným znevýhodnením. To znamená, že ja sa veľmi prikláňam za to, aby sme rozšírili ten okruh služieb a podpory rodín, aby ten asistent mohol proste pomáhať tej rodine a ona si určí, čo v danej chvíli potrebuje. Vzhľadom teda na prítomnosť toho člena... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
V tomto návrhu ide o dve malinké zmeny týkajúce sa zákona o sociálnom poistení, ktoré riešia nedokonalosti zákona. Jedna sa týka materskej a druhá sa týka predčasných starobných dôchodkov. Potom v rozprave to odôvodním, z akého dôvodu to predkladám.
Obe tieto veci som komunikoval už pred vyše dvoma rokmi s ministerstvom práce, jednu sľúbili opraviť v niektorej väčšej novele, ale asi sa k tomu nedostali, a druhú nepovažovali za tak početnú, aby sa tomu venovali. Ale keďže je časť občanov poškodených, tak ja na rozdiel od nich považujem za potrebné sa venovať aj takejto nedokonalosti zákona, pokiaľ to časť ľudí poškodzuje. A viac už potom poviem v rozprave.
Ďakujem.