88. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Ferenčák.

Veľmi v krátkosti. Na Slovensku je to také typické, že prijmú sa zákony, ktorými poslanci zaviažu tých druhých, aby splnili ich požiadavky, ale jednoducho neposkytnú k tomu nielen zdroje, ale ani prostriedky, ale ani možnosti, ako to naplniť. To sa stalo aj v tomto prípade, kde bolo jednoducho povedané, všetci, a to hlavne mestá a obce, musíte zabezpečiť dostatok miest v škôlkach, aby deti, ktoré dovŕšia určitý vek života, mali toto miesto garantované. Lenže nikto sa nezamyslel nad tým, v akom stave sú dnes škôlky alebo v akom stave sú budovy, kde táto príprava na vyučovanie má prebiehať.
Treba povedať, že pred 30 rokmi, áno, bolo to tak, že každé dieťa malo zabezpečené miesto v škôlke a to bolo tým, že jednoducho fungovalo plánovanie. A to plánovanie fungovalo jednoducho, pretože každý vie a na Slovensku vieme, koľko detí sa narodí. Ak sa na to takto zamyslíme, tak my vieme a štát vie presne, v ktorej obci, v ktorom meste alebo koľko v štáte jednoducho sa narodí detí a v určitom veku, ak dovŕši tri roky alebo päť rokov, koľko potrebuje asi miest v škôlke. To je proste tak. Tam netreba špekulovať, jednoducho my to presne vieme.
Na druhej strane štát takisto vie, že koľko tých miest v obciach a mestách má vytvorených. To znamená, každé jedno mesto a každá jedna, každé jedno mesto a obec, presne eviduje a ministerstvo školstva má presný prehľad, koľko chýba, respektíve koľko je vytvorených týchto miest v škôlkach. A čo sa stane? Napriek tomu, že si je vedomé aj ministerstvo školstva, a to je minister, ktorý je za to zodpovedný a sedí na vláde a jednoducho on presne tieto čísla vie garantovať a vie ich predostrieť, napriek tomu sa stane, že sa prijme zákon, ktorý jednoducho nám hovorí, že na Slovensku chýba niekoľko desiatok miest v škôlkach a jednoducho nikto nepovedal, ako to mestá a obce majú splniť. Fakt je ten, že to splniť majú. Nikto nepovedal ako.
A tu sa dostávame presne k tým problémom, ktoré sa dotýkajú nielen školstva, ale toho plánovania v štáte, lebo všetko je robené ad hoc a všetko to majú splniť mestá a obce, tie priania a želania. A treba si povedať, priatelia, že jednoducho už to takto ďalej nemôže ísť, pretože my to garantovať nevieme, my očakávali sme práve, že keď niekto prijme takýto zákon, že musí to miesto byť garantované, a viem presne, že mi chýba tých 10-tisíc miest v škôlke a mám vytypované presne mestá a obce, kde to potrebujem vybudovať, tak jednoducho na to vytvorím možnosť, ako tieto zdroje buď čerpať a poskytnúť ich týmto mestám a obciam, aby mohli tieto škôlky alebo tieto miesta pre tie deti pripraviť. U nás sa to nestalo, prijme sa zákon, povie, vy to spravte a možno vám dáme možnosť to čerpať.
Áno, sú teraz možnosti rozšírenia miest v škôlke, lenže kto sa zamyslí nad plánovaním, tak dobre vie, že u nás kým sa začne stavať, trvá to zhruba dva roky, kým ste úspešní v nejakom európskom projekte alebo projekte, ktorý predloží vláda, to je ďalší rok, kým prebehnú tie formálne všetky záležitosti, a to sme začali len tú formálnu časť a potom jednoducho príde verejné obstarávanie, kým začnete kopať a kým postavíte takú škôlku, u nás to trvá minimálne tri až päť rokov. Takže od prijatia zákona až po splnenie, možno aby sme vytvorili ďalších 10-tisíc miest v škôlkach, rátajte od bodu teraz päť rokov, ale zákon má platiť okamžite. Ako to dokážete naplniť?!
Preto HLAS – sociálna demokracia prichádza s návrhom, že jednoducho ak nevie obec a mesto naplniť túto požiadavku, ktorá bude uložená v zákone, tak jednoducho sa poskytne finančný prostriedok na to, aby rodič mohol zaplatiť iné, a to je súkromné zariadenie, aby mohol zaplatiť, aby to dieťa nejakú tú povinnú školskú dochádzku, ktorá je mu určená, mohla, mohol absolvovať a navštíviť. A jednoducho je to jediná možnosť, ako možno z toho marazmu vyjsť, alebo potom treba prestať takéto zákony tuná do parlamentu nosiť a ich schvaľovať. Pretože opäť niekto sa neporadil, niekto možno sa neopýtal svojho ministra a opäť niekto začal tvoriť možno svoju vlastnú predstavu, ako má fungovať tento štát. A je to veľmi zlé a poďme čím skôr od toho preč.
Ďakujem pekne.

Tri faktické. S prvou faktickou pán poslanec Raši.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, Janko, áno, je to presne tak, ako si povedal, že mnohé zákony, ktoré možno majú dobrý zámer a dobrú myšlienku majú, sú nevykonateľné alebo sú vykonateľné, až keď sú rozložené v čase. A to je presne o tom, pretože žiadne mesto nedisponuje voľnými kapacitami a navyšovanie kapacít predsa už prebiehalo v rámci existujúcich možností a nové navyšovanie kapacít je viazané na celý proces od vôbec možnosti vytvoriť, pribudovať alebo vybudovať až po komplexnú realizáciu, čo je v súčasnej dobe naozaj priebeh na niekoľko rokov. No, nech, keď sa super darí, nech sú to dva roky, tri. Myslím si, že je to problém úplne všetkých miest, ako hovoríš ty v Kežmarku, Janko Blcháč asi bude mať podobnú situáciu v Liptovskom Mikuláši, v Košiciach je napríklad 54 materských škôlok. 54. No, tak myslím si, že všetky kapacity, ktoré boli možné a dobudovateľné alebo rozšíriteľné, sa už zrealizovali a tie nové sú potom v normálnom, od začiatku stavebného procesu, od zámeru projektu, povolenia, obstarávania, výberu zhotoviteľa stavby, čiže je to naozaj proces, ktorý bude dlhšie trvať, a keď zákon prikazuje mestám, aby ho dodržiavali, tak im musí dať na prechodné obdobie, kým je to vôbec možné, uskutočniť okrem financií aj to, čo urobia s tými rodičmi, ktorých jednoducho objektívne prijať nemôžu, a zároveň aby neporušili zákon.
Takže myslím si, že ten návrh, ktorý predkladá Erik Tomáš, je jediným možným riešením na prechodné obdobie, kým sa tie kapacity podaria dobudovať a v niektorých mestách sa ani podariť dobudovať nemusia.
Ďakujem.

Pán poslanec Blcháč.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, strana HLAS – sociálna demokracia opäť podáva konkrétne, reálne riešenie situácie, do ktorej legislatíva Slovenskej republiky dostala v tomto prípade mestá a obce, pretože materské školy sú originálne kompetencie miest a obcí a ktoré platí zo svojich peňazí a organizuje život v nich.
Vieme, že akým, aký prístup má táto aktuálna vláda k mestám a obciam, dokazuje to dennodenne a z toho vyplývajú aj problémy pri rozširovaní kapacít materských škôlok.
Vieme z terénu, že už v krátkej minulosti, alebo v dlhšej minulosti sa pravidelne rozširovali kapacity nie dostatočným tempom, ale rozširovali sa. Teraz však bráni tomu viacero faktorov. Jeden z nich je to, že mestá a obce prišli pre rok ´23 o 500 mil. eur z podielových daní. Je zdĺhavý proces prípravy, výstavby vôbec, rozšírenia kapacity a potom neistota pre získanie napr. eurofondov.
Chcem ešte pripomenúť, že pred pár desiatkami rokov sa rušili mnohé kapacity materských škôlok, tzv. firemné materské škôlky, no tak teraz sa, pred časom sme schválili zákon, ktorý podporuje zasa vznik akoby nových firemných škôlok, ale keď sa pýtam najväčších zamestnávateľov v okolí, tak vôbec o tom ani neuvažujú. A obávam sa, že tento model sa asi tak skoro neuplatní, preto tento návrh, ktorý je predložený na to, aby každé dieťa bolo nejakým spôsobom ošetrené, aj to, ktoré nedostane miesto v materskej škole, aby mu bolo pomo... pomô... pomožené.
Ďakujem pekne.