88. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1372). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.
Rok 2022, teda minulý rok, sa zapíše do histórie Slovenska ako rok kríz. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine muselo Slovensko zvládnuť nápor v podobe odídencov pred konfliktom. Celé Slovensko postihlo zdražovanie pohonných hmôt, energií, potravín. Na vrchol toho všetkého sa mnoho slovenských rodín dostalo do nebezpečia kvôli nezvládnutej utečeneckej kríze v dôsledku neuzatvorenia hraníc.
Jedným z najzávažnejších zlyhaní bolo zlyhanie na trhu s energiami, ktoré odhalilo mnoho jeho slabín. Slovensko sa ocitlo v situácii, kedy si na jednej strane dokáže samostatne a za lacno vyrobiť elektrickú energiu, no na druhej strane ju však draho nakupovalo na medzinárodnej burze. Systém krátkodobého nakupovania elektrickej energie funguje len v prípade prebytku ponuky nad dopytom. V opačnom prípade sme mali možnosť pozorovať závratné stúpanie cien energií do extrémnych výšok. Tento stav založil priestor pre tvrdý a oprávnený zásah zo strany štátu.
Viacerí politici na Slovensku sa začali predháňať v riešeniach tejto krízy, viackrát sa skloňovalo aj zoštátnenie Slovenských elektrární, no nakoniec sa pristúpilo iba k miernym opatreniam, ktoré síce krátkodobo pomôžu obyvateľom Slovenska preklenúť sa cez najbližšie obdobie, avšak na dlhodobom horizonte sa v podstate nič nezlepšilo.
Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko sú presvedčení, že jedným z opatrení, ktoré dokážu pomôcť na dlhodobom horizonte riešiť problémy v prospech občanov a zároveň nastaviť udržateľné fungovanie ekonomiky, je zoštátnenie, resp. znárodnenie strategických podnikov, medzi ktoré patria aj energetické podniky. V prvom kroku navrhujeme kompromisné riešenie, novelu zákona o energetike, do ktorej sa zavedie nový paragraf, podľa ktorého ak dôjde k mimoriadnej situácii na trhu s akýmikoľvek energiami a s ním súvisiacimi regulovanými činnosťami, ohrozeniu obyvateľov vplyvom neúmerného nárastu cien tovarov, alebo by hrozili štátu značné hospodárske škody, vláda by mohla na návrh ministerstva hospodárstva obmedziť výkon vlastníckeho práva k podnikom, ktoré podnikajú v energetike. Štát by mohol v takýchto krízových situáciách prevziať kontrolu napríklad nad Slovenskými elektrárňami a riešiť krízu v zabezpečení dodávok energie za stabilizované ceny a odstrániť tak záujem súkromníka na tvorbu neúmerného zisku.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, že nebude na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občanov a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bude mať pozitívny vplyv na sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nikomu na Slovensku asi netreba vysvetľovať, že Slovensko a jeho občania, obyvatelia sa v súčasnosti nachádzajú naozaj v hlbokej tak hospodárskej, ekonomickej, ako aj sociálnej kríze, ktorá začala tzv. pandémiou covidu-19 a na to nadväzujúcimi likvidačnými a totalitnými opatreniami vlády a ktorá sa maximálne vystupňovala v priebehu minulého roka po vypuknutí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. To, čo nebolo zničené pod zámienkou covidu-19, sa dnes rozvracia v dôsledku politiky Európskej únie a jej verných vazalov, a to aj v tejto vláde, pod rúškom vojny na Ukrajine.
Dôsledky tejto krízy vyvolanej politikmi dnes pociťujú firmy a jednotlivci na neustálom zdražovaní cien pohonných hmôt, energií a potravín, v podstate úplne všetkého. Hoci sa vláda tvári, že na vznik tejto krízy nemá žiaden vplyv, že nemôže za rekordnú infláciu, že za všetko je zodpovedné Rusko a jeho politika na Ukrajine, skutočnosť je taká, že táto vláda, rovnako tak ako vlády minulé, nesie zásadný podiel na tom, v akom stave sa dnes Slovensko ako štát nachádza.
Vysoké ceny energií, od ktorých sa potom odvíja aj rast cien ostatných tovarov a služieb po vypuknutí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, by sa nás totiž nijako nedotýkali, ak by sme v prvom rade neboli členským štátom Európskej únie, tohto novodobého žalára národov, ktorý nám zväzuje ruky vo všetkých kľúčových veciach ekonomiky, financií a hospodárstva. Nebyť bruselského diktátu a jeho slávneho voľného trhu, nebyť tzv. liberalizácie trhu s energiami, tak dnes by sme sa mohli vyhnúť mnohým problémom, ktorým musíme čeliť. A týmto problémom by sme sa vyhli aj vtedy, keby sme neboli členským štátom zločineckej organizácie NATO, keby sme zachovávali dôslednú vojenskú neutralitu a nezapájali sa do protiruských sankcií a vojenskej pomoci Ukrajine.
A pokiaľ ide o čisto o elektrinu, nedotýkali by sa nás ani vtedy, keby Slovenské elektrárne zostali v slovenských rukách, teda v rukách Slovenskej republiky a jej obyvateľov, a nie v rukách zahraničných nadnárodných korporácií a keby sme si tak zachovali plnú kontrolu nad výrobou elektriny a tým aj cenami pre slovenských spotrebiteľov. O odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktoré schválila pod tlakom Bruselu Dzurindova vláda, ktorú zrealizovala a doviedla do konca Ficova vláda, o tom ani dneska nemá význam veľmi hovoriť.
Pokiaľ ide ale o vinníka tejto krízy, tak ten je celkom jasný, či sa nám to páči, alebo nie, panie poslankyne, páni poslanci, spoluzodpovední sú všetci, čo podporujú naše členstvo v Európskej únii a NATO, všetci, čo nás svojou politikou ťahajú hlbšie a hlbšie do ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, všetci, čo priam prahnú po tom, aby sme jedného dňa bojovali s Ruskom. Oni sú zodpovední za politiku, na ktorú teraz doplácajú státisíce slovenských rodín a firiem, politiku, ktorá nás s istotou vedie do pekla, ktoré si mnohí, žiaľ, teraz ani len náznakom nevedia predstaviť a pred ktorým si radšej zalepujú oči.
Situácia je natoľko vážna, že vyžaduje naozaj tvrdé a, povedzme to otvorene, aj radikálne riešenia a s takým dnes prichádzame aj my, poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko. Pretože čakať dnes na to, s akým riešením príde Európska únia, ktorá je sama spoluzodpovedná za súčasnú krízu, je ako čakať na to, že vás vylieči nejaký lekár, ktorý vás pred hodinou takmer zabil. Riešenie energetickej krízy jednoducho viac nemôže závisieť od toho, čo spravia nadnárodné korporácie na medzinárodnom trhu alebo čo spravia bruselskí byrokrati v teple svojich kancelárií, ale riešenie energetickej krízy musíme vziať plne naspäť do svojich vlastných rúk.
A že to nie je nejaká utópia, dokazuje aj to, že dokonca aj viacerí tzv. štandardní politici už niekoľko mesiacov hovoria, že vysoké ceny napr. elektriny by vyriešilo zoštátnenie Slovenských elektrární. Ich chybou je ale to, že sa k tomuto radikálnemu kroku doteraz nijako neodhodlali, zostali len pri slovách a neurobili žiadne legislatívne zmeny, nič, čo by takýto postup v záujme občanov Slovenskej republiky umožnilo. Namiesto toho pristúpili ku rôznym kozmetickým zmenám a veľmi miernym opatreniam, ktoré zásadným spôsobom túto krízu nezlepšia a ľuďom a firmám buď nepomôžu vôbec, alebo len veľmi málo a na krátky čas.
My hovoríme jasne, jedným z opatrení, ktoré dokáže pomôcť ľuďom na dlhodobom horizonte a zároveň dokáže nastaviť udržateľné fungovanie ekonomiky, je zoštátnenie, resp. znárodnenie strategických podnikov, medzi ktoré patria aj energetické podniky. Ako prvý krok navrhujeme novelizovať zákon o energetike tak, že doňho vložíme nový paragraf, podľa ktorého ak dôjde k mimoriadnej situácii na trhu s akýmikoľvek energiami a s nimi súvisiacimi regulovanými činnosťami, k ohrozeniu odberateľov vplyvom neúmerného nárastu cien tovarov, alebo ak by hrozili štátu značné hospodárske škody, vláda by mohla na návrh ministerstva hospodárstva dočasne obmedziť výkon vlastníckeho práva k podnikom, ktoré podnikajú v energetike. Slovenská republika by tak mohla aspoň v takýchto krízových situáciách prevziať kontrolu napr. nad Slovenskými elektrárňami a vyriešiť tak energetickú krízu v zabezpečení dodávok elektriny za stabilizované ceny, ktoré by už viac neboli natoľko závislé od kadejakých medzinárodných špekulantov a ziskuchtivcov, ktorí ozbrojený konflikt na Ukrajine zneužívajú na to, aby sa na úkor našich občanov a firiem nabalili.
Urobili by sme tak koniec neúmernému navyšovaniu ziskov zo strany zahraničných súkromných vlastníkov či k nakupovaniu elektriny za premrštené špekulantské ceny na akejsi medzinárodnej burze. Inými slovami, to, čo sa na Slovensku vyrobí, by bolo v tých najťažších časoch plne v slovenských rukách.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Cieľom predloženého návrhu zákona, ústavného zákona je jednak otvorenie diskusie k možnosti vlády obmedzovať práva ľudí v rôznych situáciách a zároveň odstrániť možnosť štátu zasahovať do obydlí obyvateľov Slovenskej republiky vo výnimočnom a núdzovom stave.
Prijatie tohto návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, vplyv na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bude mať pozitívny vplyv na sociálne vplyvy.
A návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
A viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1373). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Tak ešte raz, cieľom tohto návrhu zákona je odstrániť možnosť štátu zasahovať do obydlí obyvateľov Slovenskej republiky vo výnimočnom a núdzovom stave, ale zároveň aj otvoriť diskusiu k ústavnému zákonu o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, kedy má vláda možnosť využiť rôzne obmedzenia výkonu rôznych práv.
Ako som povedal z názvu toho zákona, súčasná legislatíva rozlišuje štyri krízové situácie, počas ktorých po splnení určitých podmienok môže štát vyhlásiť buď vojnu, vojnový stav, výnimočný stav, alebo núdzový stav a v každej situácii môže štát zasiahnuť alebo obmedziť práva právnických, ako aj fyzických osôb, napríklad môže uložiť pracovnú povinnosť, môže obmedziť výkon vlastníckych práv k hnuteľným veciam, môže obmedziť listové tajomstvo, môže obmedziť slobodu pohybu a tak ďalej a tak ďalej.
V stave vojny alebo vojnového stavu, teda v prípade obrany Slovenskej republiky pred prípadným agresorom, musia byť všetky ostatné práva potlačené pred potrebou obrany územia nášho štátu. Avšak v stave núdzového a výnimočného stavu neexistuje právny argument, prečo by mal mať štát možnosť zasahovať do nedotknuteľnosti obydlia občanov Slovenskej republiky a obmedzovať výkon ich vlastníckeho práva.
Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.
Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok, alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov.
Z definícií tohto núdzového a výnimočného stavu teda vyplýva, že či už pri pandémii, alebo živelnej katastrofe, alebo pouličných nepokojoch, alebo pri drancovaní obchodov má štát možnosť využiť kapacity orgánov verejnej moci, ako sú napríklad okresné úrady, obecné, mestské úrady, kultúrne inštitúcie alebo školské zariadenia, a tie sú z hľadiska potreby dostačujúce na zabezpečenie činnosti štátu, tak ako to bolo možnosť vidieť aj pri pandémii COVID-19. Preto sa v ústavnom zákone navrhuje, aby možnosť obmedzenia výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v čase núdzového a výnimočného stavu bola úplne odstránená. A ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania, tak navrhneme aj odstránenie ďalších možností vlády na obmedzenie ďalších ľudských práv.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Keby sme sa tak pred pár rokmi rozprávali v tomto pléne o nejakej hrozbe vojnového konfliktu, ktorá by mohla zasiahnuť aj územie Slovenskej republiky, asi by veľavravne všetci krútili hlavami a pokladali by to za niečo nemožné. Veď predsa Slovenská republika nemá nejakých závažných nepriateľov, ktorí by mohli ohroziť jej bezpečnosť. A zároveň sa Slovenská republika voči či už svojim susedom, alebo iným štátom na svete nespráva takým spôsobom, aby to mohlo priniesť vojenský konflikt aj na jej vlastné územie.
Bohužiaľ však nastúpila táto skazená a nekompetentná vláda, ktorá už dokonca aj po svojom odvolaní, po svojej nedôvere tu priamo v Národnej rade začala robiť kroky, ktoré priamo vedú Slovensko do vojny, kroky, za ktoré však odmieta prevziať zodpovednosť. Preto je namieste hovoriť o tomto vojnovom stave a preto je namieste novelizovať aj tento návrh zákona, pretože obyvatelia Slovenskej republiky sa vyslovene boja hrozby vojenského konfliktu. Čo je veľavravnejšie ako skutočnosť, že viac ako 40-tisíc občanov Slovenskej republiky odmietlo so zbraňou v ruke sa zapojiť do vojnových aktivít, ak by takéto Slovenskej republike hrozili?
Toto, tento všeobecný stav strachu ľudí z vojny, tu nedokázal nikto nikdy predtým ani zďaleka, ani zďaleka. Táto vláda dohnala ľudí do takého zúfalého stavu, že verejne na okresné úrady doručili listiny, že sa nechcú podieľať na jej agresívnej vojenskej politike. Ja sa pýtam: Má na to Národná rada reagovať patričným spôsobom? Reagovala na to vláda nejakým spôsobom, kedy si uvedomila, čo vlastne spoločnosti spôsobuje?
Naopak, zo strany ministrov a predstaviteľov tejto vlády došlo k tomu, že týmto ľuďom bolo vynadané. Vynadali ľuďom, ktorí sa reálne kvôli tejto neschopnej, zbabelej a, prízvukujem, odvolanej vláde boja toho, že budú zatiahnutí do vojenského konfliktu, s ktorým nemajú nič spoločné. Títo ľudia im bez hanby vynadali, že sú zbabelí, že nechcú brániť vlasť. Lenže tu nedochádza k tomu, že Slovenskú republiku niekto priamo ohrozuje, ale jediný, kto Slovenskú republiku ohrozuje, je táto vláda, ktorá ju vedome a s plným nasadením ťahá priamo do hrôz vojenského konfliktu.
Posledné udalosti dokonale ilustrujú dôležitosť prijatia takéhoto návrhu zákona. Slovenská vláda odvolaná, bez kompetencií, priamo a vedome v rozpore s ústavou darovala slovenské stíhačky cudziemu štátu vo vojnovom konflikte a priamo tak zapojila Slovensko protiústavne do vojny. Ja chcem z tohto miesta nahlas povedať pred celým národom, že ak hnutie REPUBLIKA bude mať podiel na vládnej moci, zabezpečíme vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúma toto rozhodnutie vlády, ktorá ho vydala protiústavne a ktoré vedome ohrozuje životy 5,5 miliónov obyvateľov Slovenskej republiky.
A rovnako z tohto dôvodu podporím tento návrh zákona, ktorý zakazuje prezidentke Slovenskej republiky, ktorá od všetkého dáva ruky preč, pritom je plnohodnotne zodpovedná za to, čo sa tu deje, lebo nezastavila túto šialenú vládu, keď na to mala stovky možností, ale naopak, plnohodnotne túto vládu podporuje, ale snaží sa vyzliecť zo všetkej zodpovednosti, pretože chce byť opätovne zvolená a chápe, že drvivá väčšina obyvateľov Slovenskej republiky nepodporovala toto rozhodnutie odovzdať migy do zahraničia, a aj napriek tomu sa chce uchádzať o hlasy týchto ľudí, ktorým napľula do tváre, pretože taká je Zuzana Čaputová. Tak aby táto osoba nemala právo svojvoľne vyhlasovať vojenský stav a zaťahovať Slovensko do vojenských povinností, vychádzajúce z nejakých aliančných záväzkov, ktorými by mal slovenský parlament, alebo ktorým by sa mala slovenská vláda, prípadne prezidentka riadiť. Je nemysliteľné, aby nás iné štáty alebo iné vlády, alebo dokonca niekto spoza oceánu, ktorému tak ochotne tieto ministerské odvolané figúrky slúžia, zatiahol do vojenského konfliktu a my by sme mali byť jeho súčasťou len preto, že nám to hovorí nejaký aliančný záväzok. Prezidentka by v tomto prípade nemala mať kompetenciu vyhlásiť vojenský konflikt, nemala mať kompetenciu za Slovenskú republiku vyhlásiť vojnový stav.
Naozaj, pri normálnej, príčetnej vláde by toto nebola ani téme. Normálna, príčetná vláda by sa riadila ústavou a keď raz jej ústava zakazuje rozhodovať v zahraničných otázkach zásadného významu, tak by sa normálna, príčetná vláda takéhoto znenia ústavy držala. Lenže my máme vládu, ktorá tak veľmi slúži Spojeným štátom americkým a tak veľmi pľuje zákonom Slovenskej republiky do očí, tak veľmi pľuje občanom Slovenskej republiky do očí, že neváha priamo, s plným vedomím podľa ich vlastných slov, lebo to boli oni, kto nás tu presviedčali dlhé týždne o tom, že nemajú túto kompetenciu, porušiť ústavu, zatiahnuť Slovensko do vojny, riskovať vlastné trestné stíhanie, aby dostali pochvalu niekde vo Washingtone. Až taká je úroveň zapredanosti tejto mocenskej štruktúry! Až taká je úroveň nenávisti voči národu zo strany tejto mocenskej štruktúry! Pripomínam, odvolanej vlády, ktorá získala v tomto pléne nedôveru. Preto je nevyhnutné, aby sme jasne ako Národná rada povedali Zuzane Čaputovej, že nebude mať právo vyhlasovať za Slovensko vojnový stav a že nebude mať právo okliešťovať práva obyvateľov Slovenskej republiky v tak širokej definícii, ako je tomu teraz. Pretože my vidíme, že politici, ktorí dnes na Slovensku vládnu na čele so Zuzanou Čaputovou, sa odtrhli z reťaze, odmietli rešpektovať zákony, odmietli rešpektovať ústavu a ťahajú všetkých obyvateľov Slovenskej republiky práve k hrôzam vojny.
Našou úlohou ako zodpovedných politikov, ako zodpovedných občanov Slovenskej republiky je zabrániť tomuto stavu, je zabrániť tomuto ohrozeniu a urobiť všetko pre to, aby sme nedostali Slovensko k hrôzam, ktoré sa dnes dejú na Ukrajine. K hrôzam, ktoré táto vláda plnohodnotne podporuje. Po viac ako roku toho, čo na Ukrajine trvá vojenský konflikt, po všetkých tých obetiach zo strany Ukrajincov aj Rusov, ktoré tento konflikt priniesol, po všetkom tom, čo táto vláda spolu s tými šialenými vládami v Európskej únii a spoza oceánu urobila, aby tento konflikt eskalovala, sa pýtam, či viac ako po roku neustálej snahy nalievať zbrane, muníciu, tanky, ťažké mechanizmy, stíhačky, rakety, protiraketové systémy priamo do vojenského konfliktu, nie je čas pozrieť sa a zhodnotiť, že tieto veci nefungujú a že Slovenská republika by sa mala vydať mierovou cestou. Že by sme mali, naopak, namiesto neustáleho posielania ďalších a ďalších zbraní a radovania sa z toho, že ďalšie tisíce Ukrajincov a Rusov môžu zomierať v nezmyselnom politickom konflikte, nemali urobiť niečo pre to, aby sme podnikli kroky, ktoré vedú k mieru. Aspoň akúsi diplomatickú snahu. Ale nie tú diplomatickú snahu, ktorú nám predložili aj na výbore pre európske záležitosti, kde Slovenská republika deklaruje, že sa pridŕža desaťbodového mierového plánu prezidenta Zelenského. No takýmto mierovým plánom určite vediete Slovensko do vojny! Vyhnať Rusov z Krymu, vyhnať Rusov z Donbasu! No ktorý idiot tomuto ešte dnes verí?! To je mierový plán, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala! Toto nie je realistické, a preto musíme zmeniť tento návrh zákona, keď vidíme, že šialenci sa zaviažu k mierovému plánu, ktorý je plánom totálnej vojny, aleže totálnej vojny! Čo očakávate, že Ukrajina zaútočí na Krym a že tam zvedie s Rusmi totálny konflikt a že všetko potom bude úplne v poriadku?! K tomu sa Slovenská republika zaviazala.
Vy eskalujete konflikt. Žiadate si konflikt. Ja už mám pocit, že sa tešíte z tých tisícov nevinných ľudských obetí. Už len premýšľate nad tým, aké ešte tanky môžeme poslať, aké ešte rakety môžeme poslať, koľko stíhačiek môžeme zobrať a poslať to na Ukrajinu, nech sa zabíjajú navzájom, lebo to je úplne ideálne riešenie. Určite niekomu to vyhovuje, ale ten niekto nie je na Slovensku. Ten niekto nie sú obyvatelia Slovenskej republiky, preto je nevyhnutné zmeniť definíciu, pri ktorej má prezidentka právo zatiahnuť Slovensko do vojny, aby to jednoducho nebolo len preto, že plníme nejaké aliančné záväzky, ktoré nás ale v tomto prípade rozhodne nezaväzujú k takýmto konaniam.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja, samozrejme, podporím tento návrh zákona, takisto podporujem to, čo bolo povedané v rozprave kolegom, kolegom Milanom Mazurekom, pretože keď si zoberieme dnes verejnú mienku, nálady v obyvateľstve v súvislosti s vojnou na Ukrajine a v súvislosti s odovzdávaním vojenskej pomoci, keď si zároveň uvedomíme, aká obrovská provojenská kampaň dnes v tom mediálnom priestore je, tak si myslím, že aj politici obzvlášť majú povinnosť a sú tu, sú tu aj preto, aby ľuďom vyslali signál, že im záleží na mieri a že im záleží na tom, aby tieto veci boli komunikované, aby sa o nich verejnosť dozvedela a aby každá veta a každé slovo nebolo naozaj len o tom, koľko zbraní a akých ešte zbraní sme ochotní a schopní poslať, ale aby sa zmenil ten naratív, ktorý tu je, aby ľudia boli pokojnejší, pretože aj to je zodpovednosť politikov. Jednoducho nastaviť tú diskusiu v spoločnosti objektívne, nastaviť ju tak, aby ľudia zbytočne nepodliehali panike, pretože potom sa tu hovorí o rôznych konšpiráciách, o rôznych falošných správach, ale myslím si, že ten priestor vytvárajú práve médiá, ktoré veľmi jednostranne informujú, a práve predstavitelia odvolanej vlády, ktorí fanaticky zastávajú to, aby na Ukrajinu išlo viac a viac zbraní a aby sme sa ešte viac ako Slovenská republika približovali k tomu konfliktu a ešte viac sa angažovali.
Hnutie REPUBLIKA nebude nikdy takýto, takýto názor a takéto postupy presadzovať, pretože si myslíme, aj z odborného a vojenského hľadiska je to jasné a hovoria o tom mnohí komentátori, pozorovatelia, že takýmto spôsobom sa tá vojna ani neskončí, ani sa nezastaví zabíjanie ľudí, jednoducho pravý opak to dosiahne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ak by odvolaná vláda Eduarda Hegera, ktorá od decembra roku ´22 nemá právne kompetencie a nemá adekvátnu možnosť rozhodovať o vnútorných a zahraničných otázkach bezpečnosti Slovenskej republiky, rozprávala toľko o mierovom riešení, ako rozpráva o vojenskej pomoci Ukrajine, tak možno vojenský konflikt, ktorý je vyprodukovaný dvoma silnými stranami, bol niekde medzi alebo bol už niekde mierne ukončený. To, že Slovenská republika sa snaží byť na tej správnej strane dejín, je totálny úlet. Minister vojny Naď neustále obhajuje vojenskú podporu Ukrajiny a to tým, že máme záväzky. Máme záväzky voči Ukrajine. Ja sa pýtam, aké sú to záväzky voči Ukrajine. Ukrajina nie je členským štátom NATO a odvolávať sa na Ženevskú konvenciu je proste niečo také, ako keby sme sa odvolávali na to, že budeme pomáhať riešiť všetky kmeňové vojny v Afrike. Toto je rovnaký prístup. Nie vojna, ale mier. Žiadne mierové riešenia nie sú ponúkané.
To, že prezident Zelenskyj vytvoril nejaký desaťbodový plán, o ktorom rozprával kolega Milan Mazurek, je čistý úlet, je to nerealistické riešenie a je to výplod jedného človeka, ktorý si myslí, že ovláda celý svet. Ruská federácia si bude určite uzurpovať nejaké územia, ktoré boli súčasťou celi... súčasťou Ukrajiny, bývalej celistvej Ukrajiny, ale to, že analytici, ktorí sú čelne nastavení voči NATO, budú tvrdiť, že iba tieto územia môžu spôsobiť to, že celý konflikt sa jednoducho ukončí a Ruská federácia sa musí z týchto oblastí stiahnuť, jednoducho je nepredstaviteľné, pretože jadrová veľmoc sa nikdy nestiahne z niečoho, čo už raz dobyla. A posielať zbrane, posielať ťažké miliardy na Ukrajinu preto, aby sme ukončili konflikt, je jednoducho ne-mož-né.

Ďakujem za slovo.
Myslím si, že si to celkom vystihol. Tá psychologická príprava na vojnu beží v plnom prúde vo všetkých médiách už celé roky, v podstate ako keby sme sa blížili k totálnej vojne, pripravujeme obyvateľov Slovenska, posielame zbrane ďalej, podporujeme Ukrajinu a naozaj to skončí o pol roka s tým, že pôjdu aj možno naši vojaci na tú Ukrajinu bojovať. To je úplne nezmyselné a absurdné. Aj to posielanie zbraní, ja neviem, ako keby sme stratili pojem v realite, v akej žijeme, Slovensko. Aké záväzky máme voči Ukrajine? No žiadne. Môžeme im pomáhať humanitárne, však o to sa snažíme, to určite treba pomôcť ľuďom, ktorí odtiaľ, o bežencov, ktorí ušli pred vojnou, ale ako posielať zbrane stále na Ukrajinu a podporovať tento konflikt, to k ničomu naozaj nebude viesť. Ak si niekto myslí, že obsadia Ukrajinci znova Krym a že vyženú ľudí, Rusov z Donbasu, celkom všetkých tých občanov, alebo ich budú zatvárať, to je čistý nezmysel.
Naťahuje sa tá vojna a naozaj ľudia na Slovensku nemajú chuť tento konflikt podporovať vojensky. Ak sa robia nejaké prieskumy, tak to sami musíte vidieť, že Slováci sú z vojny unavení a určite nebudú chcieť ten konflikt ďalej protažovať, ďalej ho podporovať, aby tam išli ďalšie zbrane a pomoc iného vojenského charakteru.
Takže myslím si, že sme sa dostali do úplne slepej uličky, ktorá môže viesť k totálnej vojne a tá sa bude týkať nás všetkých.
Ďakujem.