88. schôdza

Viac ako rok sa bezcieľne Ukrajinci a Rusi zabíjajú a nevedie to k ničomu. Viac ako rok Západ vedie totálne idiotskú politiku vo vzťahu k tomuto konfliktu s cieľom bojovať s Rusmi do posledného Ukrajinca. Na západných politikoch je doslova vidieť, že sa tešia, burácajú nadšením, keď môžu sledovať, ako ďalšie tisícky Ukrajincov zomierajú, ako sa kvôli nejakému Bachmutu kúpu v krvi tisíce mužov, a pritom už ani sami nevedia prečo, a neexistuje tu jediný zmysluplný návrh a cieľ pre to, aby sa dosiahlo mierové diplomatické riešenie aspoň v otázke zastavenia toho nezmyselného zabíjania, ktoré v 21. storočí pokladám za úplne iracionálne.
Západná politika je dnes úplne rovnaká, ako to nedávno napísal práve najznámejší slniečkar Šimečka v Denníku N, keď si priznal, že sa mýlil v otázke invázie do Iraku. A tak možno o 20 rokov títo slniečkari povedia, mýlili sme sa v otázke Ukrajiny, no, mali sme hľadať nejaké zmysluplnejšie riešenie, než sa hrať na majstrov sveta a obetovať celý ukrajinský národ pre našu vlastnú politiku. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zmeniť definíciu, ktorá prezidentke umožňuje vyhlásiť vojnový stav z dôvodu akýchsi aliančných záväzkov. Toto nemôžme ako obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí si prajú mier, v žiadnom prípade akceptovať.
Rovnako nemôžme akceptovať tupú politiku slovenskej odvolanej vlády, ktorá v rozpore s ústavou darovala migy a ktorá sa dnes slovami predsedu tejto odvolanej neschopnej vlády zaviazala k tomu, že Slovenská republika plnohodnotne podporuje tzv. desaťbodový mierový plán prezidenta Zelenského. Kto ste to nevideli, ten desaťbodový plán zahŕňa dobytie Krymu, dobytie celého Donbasu. No ktorý hlupák verí, že toto sa reálne ešte stane? To je plán pre vojnu, ktorý Slovensko podporu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda, do tretice všetko dobré.
Predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 534/2002 (správne 543/2002, pozn. red.) o ochrane prírody a krajiny. Cieľom je zabránenie vyberania vstupného na území slovenských parkov alebo chránených území za prechádzku alebo turistiku.
Prijatie návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ale bude mať pozitívny vplyv na sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1374). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Na súčasnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme rokovali o návrhu zákona, aby na základných školách boli povinne tri hodiny telesnej výchovy, teda aby sa nejakým spôsobom podporovala, podporoval zdravý pohyb našich detí, aby sa v budúcnosti nerozvinuli nejaké zdravotné problémy. A naozaj cieľom každej spoločnosti by malo byť budovanie zdravých členov a podpora rozvoja športu a zdravého stravovania, avšak existenčný, existujúci zákon o ochrane prírody, tak ako bol novelizovaný, je priamo v rozpore s touto filozofiou.
Pobyt v prírode a chôdza ako najprirodzenejší a najzdravší spôsob pohybu patria medzi najlepšie spôsoby relaxu a budovania si zdravej imunity, preto cieľom štátu by mala byť podpora a motivácia, aby si občania ako miesto relaxu alebo aj dovolenky zvolili krásnu a bohatú prírodu Slovenskej republiky. Slovensko má obrovské množstvo turisticky atraktívnych prírodných prostredí, kde je veľa krásnych miest na malom území, lyžiarske strediská, v blízkom okolí hrady i tradičné dediny.
Vyberanie povinného vstupného je presným opakom toho, čo by mal štát robiť. Vyplýva to aj z ankiet, ktoré realizovali viaceré médiá, kde sa 75 – 80 % opýtaných vyjadrilo, že nie sú ochotní platiť za vstup do slovenskej prírody. Preto sa navrhuje novela zákona o ochrane prírody a krajiny a ponecháva sa iba možnosť vyberania vstupného za vjazd motorových alebo iných vozidiel. Nič nebráni organizáciám ochrany prírody vyberať dobrovoľné vstupné, v ktorom môžu pokrývať napríklad aj poistenie, čím zvýšia motiváciu návštevníkov dobrovoľné – dobrovoľné – vstupné zaplatiť. Očakávať však, že každý jeden návštevník, najmä dôchodcovia alebo rodiny s deťmi budú ochotní alebo vôbec schopní platiť povinné vstupné, je absolútny nezmysel. Reálnym výsledkom by bolo len zníženie návštevnosti v národných parkoch a obmedzenia zdravého pohybu, čo môže mať za následok zvýšenú chorobnosť obyvateľov Slovenskej republiky.
Nikto, ani štát, nemá právo uzurpovať si naše spoločné bohatstvo, ku ktorému slovenská príroda jednoznačne patrí, a preto vyzývam všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby posunuli návrh novely zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľ našej novely Trestného zákona je jednoduchý a jasný – ochrániť fyzické a psychické zdravie občanov Slovenskej republiky ohrozované vykonávaním úkonov, ktoré majú za cieľ zmeniť ich pohlavné orgány alebo pohlavné znaky na pohlavné orgány alebo pohlavné znaky opačného pohlavia a súčasne ochrániť jednotlivcov aj celú spoločnosť pred negatívnymi následkami tzv. úradnej zmeny pohlavia. Akým spôsobom chceme tento cieľ dosiahnuť a prečo sa týmto problémom vôbec zaoberáme, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Panie poslankyne, páni poslanci, dnes je aj, žiaľ, aj u nás taký trend, ktorý tu rozširujú najmä liberáli, vyhlasovať najrôznejšie sexuálne deviácie alebo úchylky za niečo normálne či dokonca prospešné pre spoločnosť. To, čo bolo po stáročia považované za zvrhlosť a za chorobu, je už po novom len akousi inakosťou, ktorá má byť v poriadku, ktorú by sme mali vo všetkých, po všetkých stránkach akceptovať.
Našťastie jedna takáto deviácia sa ešte stále aj oficiálne považuje na Slovensku za chorobu, respektíve poruchu. Ide o tzv. transsexualizmus, ktorý je podľa aktuálne na Slovensku účinnej medzinárodnej klasifikácie chorôb zaradený ako diagnóza F64.0 medzi duševné poruchy a poruchy správania. Konkrétne ide o poruchu pohlavnej identity, ktorá je definovaná ako, budem citovať, "túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním chirurgického a hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím". Toľko teda k definícii transsexualizmu ako duševnej poruchy.
Žiaľ, aj napriek tomu, že transsexualizmus je u nás teda oficiálne chorobou a poruchou, tak súčasná legislatíva k nemu pristupuje tak, ako keby to bolo niečo normálne, niečo, čo by sme mali akceptovať a podporovať. Umožňuje totiž, aby sa aj na území Slovenskej republiky celkom beztrestne vykonávali operačné zákroky či podávanie rôznych hormonálnych látok smerujúce k tzv. zmene pohlavia transsexuálov, ktoré však vo výsledku spôsobujú len ťažkú ujmu na zdraví tak fyzickom, ako aj psychickom, teda doslova zmrzačenie takto postihnutých občanov Slovenskej republiky. Táto legislatíva totiž vychádza z absolútne nesprávneho, zvrhlého a nevedeckého predpokladu, že pohlavie človeka, s ktorým sa narodí, možno zmeniť, keď umožňuje takto chorým osobám po absolvovaní chirurgického zákroku zmeniť oficiálne pre úradné účely pohlavie vo forme zmeny mena a priezviska, ako aj rodného čísla.
Táto legislatíva má však dosah nielen na osoby, ktoré podstupujú tieto vo svojej podstate choré a pre nich mimoriadne škodlivé lekárske úkony, ale súčasne negatívne ovplyvňuje a ohrozuje aj celú spoločnosť. Umožňuje totiž osobám, ktoré si dajú úradne zmeniť pohlavie, vykonávať prácu a činnosti alebo navštevovať miesta, ktoré sú aj podľa súčasnej legislatívy a prirodzených a všeobecne akceptovaných spoločenských noriem určené výhradne pre osoby opačného pohlavia, čo by pred touto formálnou zmenou pohlavia robiť nemohli. Inými slovami, dovoľuje osobám, ktoré sa narodili ako muži, a teda majú v skutočnosti a fakticky mužské pohlavie, robiť veci určené a dovolené výhradne pre osoby ženského pohlavia a naopak. To môže viesť k mnohým naozaj nebezpečným, nespravodlivým či ináč škodlivým následkom pre jednotlivcov aj celú spoločnosť.
Legislatívna akceptácia týchto lekárskych úkonov a následnej úradnej zmeny pohlavia má navyše mimoriadne škodlivý vplyv najmä na mravnú výchovu mládeže, ktorej sa takto podsúva, že táto ešte stále aj oficiálne duševná porucha je niečím normálnym, prirodzeným a správnym. To môže viesť aj k tomu, že mladé osoby, u ktorých sa táto duševná porucha ešte len začala vyvíjať a dala by sa ešte pomerne ľahko zvrátiť, tejto duševnej poruche napokon celkom podľahnú, navyše až do tej miery, že sa dobrovoľne podrobia týmto lekárskym úkonom, čo by si inak možno rozmysleli. Nehovoriac o prípadoch, keď si niektoré osoby len mylne myslia, že touto poruchou trpia, a skutočne ju získajú až potom, keď aj pod vplyvom takejto chorej legislatívy uveria, že pohlavie, s ktorým sa človek narodil, je možné zmeniť.
Aby ste si to všetko mo... aby sme si to mohli všetko lepšie predstaviť, tak poviem len pár príkladov. Predstavte si, že na ženské záchody, šatne alebo prezliekarne sa bude dobýjať biologický muž tvrdiaci, že je žena, argumentujúc pri tom skutočnosťou, že v občianskom preukaze má zapísané ženské pohlavie. Kto v takejto situácii zaručí ženám, teda skutočným ženám a dievčatám, právo na súkromie a bezpečnosť? Alebo si predstavte ďalšiu absurdnú situáciu, že sa do ženských športov začnú hlásiť muži vydávajúci sa za ženy a začnú svoje ženské, teda skutočne ženské súperky hromadne porážať, keďže medzi výkonmi mužských a ženských športovcov je z biologického hľadiska prirodzene rozdiel. Alebo si predstavte mužov, ktorí sa rozhodnú súťažiť v ženských súťažiach krásy a niekedy v budúcnosti sa najkrajšou Slovenkou, tak už viac nebude nejaká naozajstná Slovenka, ale akýsi duševne chorý preoperovaný Slovák, ktorému liberálna porota kvôli politickej korektnosti umožní v takejto súťaži zvíťaziť. To všetko, samozrejme, bude viesť len k likvidácii ženského športu, ženských súťaží vôbec týmito transsexuálmi. A to ešte nehovorím o takých šialených situáciách, keď sa niekto narodí ako žena, uzavrie manželstvo s mužom, potom otehotnie, porodí a následne si to rozmyslí a prehlási, že ona už viac nie je ženou, manželkou a matkou, ale mužom, manželom a otcom, a teda že chce byť zapísaná do rodného listu dieťaťa nie ako matka dieťaťa, ale ako jeho otec a jej manželstvo musí byť anulované, pretože Ústava Slovenskej republiky nepripúšťa manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia.
Toto všetko je, dámy a páni, síce totálne absurdné, ale predsa len reálne a možné, ak ponecháme bez zmeny súčasnú legislatívu. A nielen to, to všetko je len začiatok, ktorý môže dospieť do ešte zvrátenejších vecí a situácií, aké sú dnes už bežné na Západe. Ja niekoľko z nich spomeniem. Napríklad v Kanade či Spojených štátoch amerických, ale aj inde takto chorí jedinci dokonca vyučujú deti v školách či škôlkach. A to nie nejaký zemepis alebo matematiku, ale liberálne bludy o tom, že ich transsexuálna deviácia je normálna, že je v poriadku, ak sa malí chlapci rozhodnú nosiť ženské šaty a považovať sa za ženy a, naopak, dievčatá za mužov, že je prirodzené, keď ich vychovávajú dve lesbické matky či dvaja homosexuálni otcovia, že ak aj majú matku a otca, nemali by ich takto nazývať, pretože politicky korektné je na Západe nazývať rodovo neutrálnymi označeniami ako rodič číslo jeden a rodič číslo dva.
V Nórsku zasa umožňujú tzv. zmenu pohlavia dokonca už šesťročným deťom a to len na základe toho, že na internete vyplnia jednoduchý formulár a pošlú ho na najbližší daňový úrad, ktorý registruje statusy obyvateľov, a to všetko bez toho, aby na to potrebovali súhlas rodičov, či hoci len psychiatrický alebo lekársky posudok. To je Nórsko.
A navyše si musíme uvedomiť aj to, že trend, ktorý sa k nám valí zo Západu, z takýchto krajín neskončí len pri tom, že akceptujeme blud o možnej zmene pohlavia, už teraz sa totiž nájde množstvo liberálov, ktorí vás budú do krvi presviedčať o tom, že neexistujú len dve pohlavia, mužské a ženské, ale že existuje niekoľko desiatok rôznych pohlaví. Podľa britského facebooku to vyrátali, že ich je až 71 a že dnes takéto niečo nie je len nejaký nevkusný vtip, ale, žiaľ, že úchylné liberálne videnie sveta, ktoré sa dostáva do praxe, dokazuje aj skutočnosť, že už teraz existujú napríklad v Nemecku či vo Švajčiarsku základné školy, kde sa počíta s toaletami nielen pre mužov a pre ženy, ale aj pre tzv. tretie pohlavie. A nemusíme chodiť ani veľmi ďaleko, stačí ísť k našim susedom do Nemecka alebo do Českej republiky, kde sa len nedávno objavila celkom seriózne petícia študentov Masarykovej univerzity v Brne požadujúca zriadenie špeciálnych, tzv. nebinárnych alebo neutrálnych toaliet pre študentov, ktorí sa nezaraďujú ani k mužskému, ani k ženskému rodu. V Holandsku to dokonca zašlo až tak ďaleko, že ako prvá krajina v Európe začala vydávať ešte v roku 2018 pasy a iné úradné dokumenty, kde sa môže človek identifikovať nielen ako muž či žena, ale aj ako neutrálne pohlavie pod označením X. A podaktorí na tzv. vyspelom, tzv. vyspelom Západe zachádzajú ešte ďalej, keď pod vplyvom duševnej poruchy a liberálnej propagandy o možnosti vybrať si rodovú identifikáciu už sami seba nepovažujú už len za príslušníkov alebo ani len za príslušníkov ľudského rodu, ale hovoria o sebe, že sú zvieratá. Znie to možno naozaj šialene, ale je to tak. Pozrite si, prosím, videá, ktoré sú voľne dostupné na internete, kde učitelia hovoria o tom, ako sa ich maloletí žiaci identifikujú ako mačky alebo psy, na hodinách mňaukajú a brešú, a títo učitelia ich nemôže ani len napomenúť a musia toto ich správanie akceptovať, pretože sa považuje za právo na transrodovú identitu.
A ak si myslíte, že sa nás na Slovensku takéto niečo netýka, že u nás takéto niečo nehrozí, ak necháme túto legislatívu na pokoji, tak aj pri tomto vás musím vyviesť z omylu, pretože aj u nás sa objavili snahy ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorý dokonca naposledy tie snahy dotiahol do konca, ale uvidíme, že či sa to zmení, alebo či to zostane v platnosti, že dnes sa bude pristupovať omnoho liberálnejšie k transsexualizmu a že teda na úradnú zmenu pohlavia už po novom na Slovensku nebude nutné vykonávať ani len chirurgický zákrok na zmenu pohlavných orgánov, ale že postačí len ročná hormonálna liečba, v prípade kontraindikácií dokonca už ani tá nebude potrebná, a potom už len obyčajné písomné vyjadrenie transsexuála pred ošetrujúcim lekárom, že on sa už viac necíti byť mužom, ale ženou alebo naopak.
Panie poslankyne, páni poslanci, my sme presvedčení, že Slovensko sa nemôže v otázke morálky, v otázke mravnosti a zdravia uberať tou západnou ultraliberálnou cestou, o ktorej som tu hovoril. My sa nemôžeme, my si nemôžme brať zo Západu príklad v tom, čo v konečnom dôsledku ničí a čo rozkladá. A preto musíme urobiť také opatrenia, ktoré slovenskú spoločnosť ochránia pred tým, čo sa k nám zo Západu valí a čo, žiaľ, už preniká aj do najvyšších sfér slovenskej politiky. Preto prichádzame s touto novelou Trestného zákona a navrhujeme, aby bolo vykonávanie operačných zákrokov alebo podávanie látok s cieľom zmeniť ľudské pohlavné orgány alebo pohlavné znaky na pohlavné orgány alebo pohlavné znaky opačného pohlavia považované za trestný čin. A to s osobitne vyššou trestnou sadzbou pri závažnejšom spôsobe konania, napríklad ak bude uskutočnená na viacerých osobách alebo ak to bude vykonané na chránenej osobe, napríklad dieťati. Najprísnejšie by bolo potom postihované vykonávanie týchto lekárskych úkonov na osobách bez ich dobrovoľného súhlasu. Súčasne navrhujeme vypustenie tých ustanovení zákona o mene a priezvisku a zákona o rodnom čísle, ktoré umožňujú úradnú zmenu pohlavia.
Na záver si dovolím odcitovať múdre slová predsedu Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku a zakladajúceho člena občianskeho združenia Fórum života právnika Patrika Danišku. Takže citujem: "Tá naozajstná otázka znie, ako pomôcť ľuďom s poruchou pohlavnej identity, aby sa dokázali prijať takí, akí sú. Porucha pohlavnej identity je psychická porucha, telo mužské alebo ženské je úplne v poriadku. Nie je dôvod poškodzovať telo, ktoré je zdravé, a pripraviť tak človeka o svoj prirodzený vzhľad, hlas, zdravie a funkčné reprodukčné orgány. Byť mužom je krásne aj byť ženou je krásne. Je krásne vstúpiť do manželstva a mať veľa detí a spoločne ich vychovávať. Gender ideológia v tomto prípade, zvlášť blud o zmene pohlavia, ničí životy ľudí a oberá ich o plnohodnotný život v harmónii s tým, kým naozaj sú. Podsúva falošné riešenia psychických problémov, pričom na skutočnú liečbu sa zabúda. Ak má človek problém stotožniť sa so svojím telom, ktoré je v poriadku, nemá sa to riešiť ničením tela, ale liečením mysle." Toľko slová právnika Patrika Danišku.
Panie poslankyne, páni poslanci, ak vám naozaj záleží na osude nášho národa, našej republiky, nášho štátu, Slovenska a našich detí, ak chcete skutočne Slovensko zdravé a mravne vyspelé, Slovensko, ktoré má pred sebou budúcnosť, tak vás prosím, podporte tento náš návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Vďaka, pán predsedajúci.
Nebudem komentovať tento návrh zákona, neviem, či by to malo zmysel. Chcem vám pripomenúť niečo iné. Ľudskosť, na ktorú často zabúdame. Niekedy sme si ešte možno pamätali alebo mohli spomenúť, že sme sem prišli do tohto pléna hlavne preto, aby sme ľuďom na Slovensku pomáhali, zlepšovali ich životy a zvyšovali kvalitu či vládnutia, či života občanov.
Je šokujúce, ako alarmujúco často prichádzajú zákony podobné ako tento. Sú predložené s plným vedomím, s plným vedomím, že v konečnom dôsledku niekomu riadne ublížia. Vyženú ho z krajiny, privedú do depresie či – ešte horšie – k myšlienkam na samovraždu. Presne toto docielite, ak prejde tento návrh. Presne k tomuto vedie aj návrh pani Záborskej, ktorý Národná rada posunula do druhého čítania len pred pár hodinami.
Pomáhate si v tejto špinavej hre takou taktikou odosobnenia. Taký ošúchaný rétorický trik, že predkladateľ zabalí svoj obludný návrh do rečí o tom, ako treba chrániť spoločnosť alebo sa zasadiť za správnu mravnú výchovu. Navrhovateľ sa takto oblúkom vyhne dopadu na jednotlivých ľudí, zatají, aké zlo sa tu ide urobiť, aké škody na životoch sa idú napáchať. Lebo keby sa človek len trochu na sekundu, na minútu zamyslel nad tým, čo to urobí s ľuďmi, ktorí sa ocitli vo vašom hľadáčiku, milí páni, milé dámy, tak už len základná ľudská slušnosť by vám nemala dovoliť na takýto zákon nikdy prikývnuť. Preto vám to idem sťažiť, pani predkladateľky, páni predkladatelia. Tie osudy dotknutých ľudí, Slovákov a Sloveniek, o ktorých vo vašej dôvodovej správe nenájdeme nič, ani cek, by nemali ostať bez povšimnutia. Rodičia transrodových ľudí nám poslali množstvo odkazov pre vás, kolegovia a kolegyne, ktorí predkladáte podobné zákony. To, čo teraz prečítam, sú slová ľudí, ktorých sa vaše návrhy zákonov bytostne a najviac týkajú.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Valášek, kolega, pre mňa je zlé, ak sa stavia človek proti človeku, ak nie sme tolerantní, ak súdime. Beriem každého jedného človeka ako ľudskú bytosť s dôstojnosťou, ktorá jej patrí. Nebudem reagovať na predkladaný zákon a rozoberať motivácie predkladateľov, lebo nemám o ich motivácii vysokú mienku. Ale ty si sa, kolega, dotkol aj Anky Záborskej a hodil si ju do toho istého súdka a zamrzelo ma to. Pretože ak si narážal na, konkrétne na zákon o rodnom čísle, tak myslím si, že by sme sa mali držať striktne faktov. Fakty predkladateľka zdôvodnila a hovorila aj o tom, že podľa pohlavia delíme ľudí na mužov a ženy v súvislosti s občianskym preukazom a na nich sa potom viažu ďalšie zákony, odchod, skorší odchod do dôchodku, nemožnosť pre ženy zdvíhať ťažšie bremená v práci a tak ďalej a tak ďalej. Je to naviazané na kopec iných zákonov a spôsobí to obrovské problémy. Preto by sa číslo v občianskom nemalo meniť, ako si kto zmyslí, ale na základe toho, aké sú tam chromozómy, XX alebo XY.
Opakujem, že som tolerantný k človeku ako božiemu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja mám len niekoľko poznámok a pripomienok k tomu, čo tu odznelo v rozprave zo strany pána poslanca Valáška z Progresívneho Slovenska, ktorí si to dali do názvu, že oni sú tí progresívni, že oni sú za ten pokrok, ale v skutočnosti svojou politikou Slovensko nevedú niekde dopredu k nejakému pokroku, ale naopak, vedú ho k úpadku, vedú ho k úplnému rozvratu, čiže mali by sa volať nejako úplne inak, a teda aj pár poznámok k tomu, čo čítal tie výroky tých milujúcich rodičov.
Tak v prvom rade pohlavné identity sú len dve, mužská a ženská. Nič iné bez ohľadu na to, čo tu budete hovoriť vy liberáli, bez ohľadu na to, čo si budú o tom myslieť tí rodičia, ktorí, žiaľ, majú takéto deti, takto choré deti, tak jednoducho nič iné neexistuje, pretože všetko ostatné, akákoľvek nejaká ďalšia tretia, štvrtá, piata, šiesta pohlavná identita neexistuje, ale je to len obyčajná duševná choroba, ktorú zo svojej podstaty, pretože je to duševná porucha a choroba, musíme liečiť a nie nejakým spôsobom normalizovať a akceptovať. Jednoducho, tak to vždy bolo a tak to vždy aj bude. Ak tí rodičia transsexuálov, ktorých ste citovali, chcú naozaj svojim deťom pomôcť, ak ich chcú milovať alebo ak ich milujú, tak nech ich v prvom rade liečia, nech pomáhajú v ich liečbe a nech ich nepotľapkávajú po chrbte alebo po pleciach, že v podstate sú zdraví, že sú normálni, že všetko je v poriadku, že naďalej môžu pokračovať v tom ich spôsobe uvažovania a spôsobe života.
My, panie poslankyne, páni poslanci, nenavrhujeme kriminalizovať tých, čo ochraňujú alebo zachraňujú ľudské životy, tak ako ste si to povedali, pán poslanec, ale chceme kriminalizovať tých, ktorí ničia ľudské životy a ktorí svojou činnosťou ničia ľudskú spoločnosť. Chceme kriminalizovať tých, ktorí v podstate mrzačia, fyzicky mrzačia týchto tzv. transsexuálov.
No a ak hovoríte o tom, že sa chceme nejakým spôsobom vzdialiť od Západu, tak áno, naozaj my sa chceme, my sa chceme vzdialiť od Západu, pokiaľ ten Západ predstavujú takéto liberálne nezmysly, pokiaľ Západ predstavujú tieto rôzne sexuálne úchylky a degenerácie. Áno, od takéhoto Západu sa chceme vzdialiť. Od Západu, ktorý je vyspelý, čo sa týka nejakej technologickej úrovne, nejakej tej kultúry a umenia, ktoré po stáročia na Západe určite bola a je, od tohto sa my nejakým spôsobom vzďaľovať nechceme, chceme sa vzďaľovať iba od toho Západu alebo od toho, čo ten Západ ničí.
A pýtate sa, že akým právom robíme to, čo robíme, akým právom ubližujeme ľuďom. Nie, my ľuďom v žiadnom prípade neubližujeme, my ľuďom práve takýmito návrhmi chceme pomôcť. To ale vy nemôžete v žiadnom prípade pochopiť, pretože naše právo, to právo, ktoré používame práve pri takýchto návrhoch zákonoch, je proste právo pravdy, a tú vy jednoducho nemáte.